Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216126
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1209216126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a

členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: L.. Š.H. H., D..
XX.XX.XXXX, P. X.. Č.. XXXX/XX, G., zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, AK Klincová 35,
Bratislava, proti žalovanému: F.. M. D. - A., V. XXXX/X, H., IČO: 14 119 838, zastúpený advokátkou
JUDr. Darinou Kurňavovou, AK Kapitulská 5, Trnava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/108/2009-437 zo dňa 10.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/108/2009-437 zo dňa
10.04.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.09.2009, ktorá bola doplnená
písomným podaním doručeným dňa 29.09.2009, domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil
rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 12/2009 zo dňa

27.08.2009 vo veci žalobcu F.. M. D. - PIKER, proti žalovanému L.. Š. H. - KOMÁRŇANSKÉ
BAŠTY, ktorým bol žalobca zaviazaný na zaplatenie istiny 117.170,53 Eur s príslušenstvom. Ako
dôvod neplatnosti uvádzal skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami
je neplatná, ako aj skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní nedodržal zásadu rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania. Zároveň spochybnil aj právnu subjektivitu Medzinárodného obchodného
rozhodcovského súdu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie konal ako
s intervenientom na strane žalovaného s Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom, Nám.

M. Benku 12, Bratislava, ktorý sa k žalobe vyjadril a uviedol, že všetky podania žalobcu a žalovaného
boli obom účastníkom v rozhodcovskom konaní zasielané. Obaja účastníci mali v rozhodcovskom
konaní rovnaké práva vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy a uplatňovať v priebehu konania svoje
návrhy. Pridelený rozhodca dostatočne preskúmal skutkový a právny stav a rozhodol na základe
zistených skutočností v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Ďalej mal za to, že právomoc
Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu nebola preukázateľne spochybnená, a preto sa
domnieval, že rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/108/2009-196 zo dňa 03.05.2011,
ktorým žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania žalovanému. Proti tomuto
rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe ktorého Krajský súdv Bratislave uznesením č.k. 2Cob/284/2011-231 zo dňa 28.09.2012 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol rozsudkom č.k.
26Cb/108/2009-437 na pojednávaní konanom dňa 10.04.2017. Uviedol, že predvolanie na pojednávanie

spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa
30.01.2017. Právny zástupca žalobcu doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávanie, v
ktorom zároveň požiadal o jeho odročenie, až v deň pojednávania o 9:31 hod., teda až potom, ako
bolo pojednávanie skončené. S ohľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, súd prvej inštancie v súlade s § 180 CSP

rozhodol, že pojednávanie bude konané v jeho neprítomnosti.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2, 3 , 4, § 12a ods. 1,
2, § 17, § 21 ods. 1, 2, 4, § 27 ods. 1, § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej aj “ZRK”). V prvom rade sa zaoberal námietkou žalobcu, ktorou spochybňoval právnu spôsobilosť
Medzinárodného rozhodcovského súdu a tým i jeho právomoc rozhodovať spory v rozhodcovskom

konaní a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
pôvodný zriaďovateľ Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave všetky zákonom
stanovené podmienky pre zriadenie rozhodcovského súdu splnil a tento súd bol oprávnený viesť
rozhodcovské konania a v týchto konaniach rozhodovať. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt,
že na základe zmluvy o predaji časti podniku bola časť podniku, ktorou bol uvedený rozhodcovský súd,

prevedená do vlastníctva inej právnickej osoby. Konštatoval, že takýto postup Zákon o rozhodcovskom
konaní nezakazoval a zmena zriaďovateľa bola aj riadne zverejnená v Obchodnom vestníku. V tejto
súvislosti súd zároveň upozornil na skutočnosť, že stále rozhodcovské súdy zriadené právnickými
osobami sa nezriaďujú ako samostatné právnické osoby, ale sú súčasťou tej právnickej osoby, ktorá
ich zriadila.

5. K tvrdeniu žalobcu o tom, že v konaní pred rozhodcovským súdom nebol dodržaný princíp
rovnosti strán súd prvej inštancie uviedol, že taktiež nebolo v konaní preukázané. Zo spisu
Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi boli doručené
všetky listinné dôkazy, ktorými žalovaný v konaní preukazoval dôvodnosť svojho nároku. Súčasťou

spisu rozhodcovského súdu boli taktiež všetky dôkazy, ktoré žalovaný predložil na svoju obranu. V
tejto súvislosti poukázal na to, že všeobecný súd nie je vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcov, resp.
rozhodcovských súdov súdom odvolacím. Samotný spôsob, akým rozhodcovský súd tieto dôkazy
vyhodnotil nemôže byť preto dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

6. Dôvody neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá bola medzi sporovými stranami uzatvorená dňa
21.04.2009, uvádzané žalobcom, súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantné. Žalobca v konaní
neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Žalobca
nepreukázal, že by listina obsahujúca uznanie jeho záväzkov voči žalovanému bola spísaná v iný
deň, ako je deň, ktorý je na nej uvedený (21.04.2009). Bol toho názoru, že zo žiadnych listinných

dôkazov predložených žalobcom (prepúšťacích správ z nemocníc v Komárne a Bratislave, správy
ošetrujúceho lekára žalobcu) a ani z výsluchu svedkyne nevyplýva, že by zdravotný stav žalobcovi
neumožňoval posúdiť obsah tohto právneho úkonu a dôsledky z neho vyplývajúce. K návrhu žalobcu
na vykonanie dokazovania výsluchom všeobecnej lekárky žalobcu uviedol, že bližšie údaje, ktoré by
umožňovali lekárku dostatočne konkretizovať, právny zástupca žalobcu neuviedol s tvrdením, že lekárka

nechce svedčiť v súdnom konaní a zdravotnú dokumentáciu odovzdala žalobcovi, avšak ten ju v
konaní nepredložil. Na základe uvedeného sa nariadenie vykonania znaleckého dokazovania javilo
súdu ako nadbytočné, nakoľko nie je zrejmé z akých podkladov by znalec pri posudzovaní otázky
právnej spôsobilosti žalobcu vychádzal, keď žalobca zdravotnú dokumentáciu nepredložil. Žalobca
navyše spochybnil aj pravosť dátumu uvedeného na listine, v ktorej uznal svoj záväzok voči žalovanému

a uzatvoril rozhodcovskú doložku. Ak mala byť nespôsobilosť žalobcu uzatvárať právne úkony iba
prechodného charakteru, nemohli byť pochybnosti o jeho duševnom stave vykonaním znaleckého
dokazovania odstránené, nakoľko by nebolo zrejmé, k akému dňu má byť žalobcov zdravotný stav
posudzovaný. V súvislosti s tvrdením o tom, že žalobca bol v čase, kedy podpísal listinu s názvom
„Uznanie pohľadávok za dodávku tovaru firmy PIKER“ v dôsledku užívania liekov v stave duševnej

poruchy, v dôsledku ktorej bol dočasne nespôsobilým na právne úkony konajúci súd poukázal na to,
že v sporovom konaní je dôkazná povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia zásadne na stranách
sporu. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného nazáklade vykonaných dôkazov. Ďalej konajúci súd konštatoval, že spôsobilosť plnoletej fyzickej osoby na
právne úkony sa predpokladá. Inak povedané, každá plnoletá fyzická osoba je považovaná za spôsobilú
na právne úkony, pokiaľ sa nepreukáže opak, resp. pokiaľ nebola tejto spôsobilosti pozbavená úradným

rozhodnutím. Ak teda žalobca nepreukázal, že by listinu obsahujúcu jeho vyhlásenie o uznaní svojho
záväzkuvočižalovanémupodpísalvčase,kedynebolschopnýposúdiťobsahanásledkytohtoprávneho
úkonu, takéto vyhlásenie, je relevantné a spôsobuje všetky následky, ktoré právny poriadok s takýmto
vyhlásením spája.

7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že taktiež nepovažuje za preukázané, že by bol text
rozhodcovskej zmluvy pripojený k listine obsahujúcej vyhlásenie o uznaní pohľadávok žalovaného
doplnený dodatočne po jej podpísaní žalovaným. Tak ako to vyplýva napr. z listiny nazvanej uznanie
a splatenie preddavkových úhrad za dopravu firmy PIKER, žalovaný tento text rozhodcovskej zmluvy
pripájalajnainépísomnédokumenty,ktorépoužívalvstykusosvojimiobchodnými partnermi. Onároku
na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady trov

konania rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), b), e) a g) CSP. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu
nie je vecne správne, je nepreskúmateľné a trpí neprekonateľnými vadami. Súdu prvej inštancie vytkol,

že sa nevysporiadal s tvrdeniami, ktorými odôvodnil dôvodnosť žaloby. Ani náznakom sa nezaoberal
s namietaním platnosti úkonu "uznanie pohľadávok na dodávku tovaru firmy PIKER" datovaného
21.4.2009, do ktorého bola dopísaná rozhodcovská doložka, a to z dôvodu, že ide o právny úkon
neurčitý a nezrozumiteľný v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu je nemožné
uvedeným spôsobom určiť okruh sporov, na ktoré sa má vzťahovať právomoc rozhodcovského súdu.

Rozhodcovská doložka pracuje s pojmom zmluva, napriek tomu odkazuje na jednostranný právny
úkon, v ktorom však nie je uvedený ani právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorá sa uznáva, a teda
nie je zrejmé z akej zmluvy (a či vôbec) uvedená pohľadávka vznikla, a teda zmluvný vzťah, na ktorý
odkazuje rozhodcovská doložka nie je definovaný. Ide o stav, ktorý vyvoláva neurčitosť úkonu a teda
jeho neplatnosť. Naviac údajná rozhodcovská doložka odporuje osobitnej právnej úprave. Žalobca ďalej

považoval za nesporné, že rozhodcovská doložka bola na text úkonu "Uznanie pohľadávok na dodávku
tovaru firmy PIKER" datovaného 21.4.2009 vpísaná a to v neznámom čase, spôsobom a dôvodu. Naviac
poukazoval na tú skutočnosť, že v danom období bol v zlom zdravotnom stave a nevedel posúdiť
význam jednotlivých úkonov. Uviedol, že za účelom zistenia skutočného zdravotného stavu dokonca
vydal prehlásenie, v ktorom súhlasil, aby došlo k prekonaniu ochrany lekárskeho tajomstva a osoba

poverená súdom prvej inštancie danú vec posúdila, t.j. aby došlo k vyriešeniu otázky posúdenia zdravot-
ného stavu vzhľadom k spôsobilosti na vykonanie právneho úkonu. Danou otázkou sa však súd prvej
inštancie nezaoberal ani náznakom. Pre úplnosť žalobca poukázal na stav, že dojednanie rozhod-
covskej doložky je dojednanie nemožné. Rozhodcovská doložka nemôže byť dojednaná platne, ak je
nesplniteľná. Bol toho názoru, že Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave neexistuje,

nemá právnu subjektivitu, a teda neexistuje subjekt, ktorý by mal/mohol riešiť akékoľvek spory.

9. K porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania uviedol, že rozhodcovský súd
nezabezpečil riadne doručovanie podaní a príloh žalobcovi, neumožnil mu vyjadriť sa k nim a výzvy
žalobcu na odstránenie týchto nedostatkov ignoroval. Žalobca obdržal žalobu, avšak len bez príloh a až

na výzvu mu intervenient na strane žalovaného zaslal prílohy k žalobe, ktoré mu mali umožniť sa k veci
vyjadriť a ozrejmiť podstatu veci, pričom mu boli doručené až 24.08.2009. Bez prihliadnutia na skutočný
stav a vady v konaní rozhodcovského súdu bol už dňa 27.08.2009 vydaný rozhodcovský rozsudok,
čím bolo žalobcovi odňaté právo vyjadriť sa k žalobe a jej prílohám. Ďalej vytkol rozhodcovskému
súdu, že nevykonal akékoľvek dokazovanie vo veci samej, nerešpektoval návrhy žalobcu, a to návrhy,

aby žalovaný preukázal existenciu fakturačného oprávnenia, zmluvný vzťah, dodanie tovaru, existenciu
iného titulu, ktoré je možné považovať ako fakturačné oprávnenie a iné.

10. K nulitnosti rozsudku opätovne poukázal na to, že rozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu,
nemôže byt nositeľom práv a povinností, a teda je nesporné, že úkon takéhoto zoskupenia je právne

bezvýznamným úkonom, ktorý nemôže založiť akékoľvek práva a povinnosti. Žalobca mal za to, že
preukázal, že rozhodcovský súd nevznikol podľa osobitnej právnej úpravy a taktiež nemá osobitným
postupom pridelené identifikačné číslo, čo znamená, že ani daným spôsobom nevznikol/nemohol
vzniknúť.11. K porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že počas celého súdneho konania namietal
platnosť rozhodcovskej doložky aj z iného dôvodu majúceho základ v jeho zdravotnom stave, keďže

sa v minulosti podrobil operačnému zákroku a bol pod silnými liekmi. Dňa 01.06.2009 žalobcu navštívil
žalovaný a zrejme v danom čase mu podstrčil listinu označenú ako "Uznanie pohľadávok na do-
dávku tovaru firmy PIKER" datovanú 21.04.2009, ktorej súčasťou malo byť "poučenie" podľa ktorého
"všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú na základe žaloby riešené
rozhodcovským súdom. Malo ísť o uznanie inak neexistujúceho dlhu a rozhodcovskej zmluvy formou

rozhodcovskej doložky. K danému stretnutiu nedošlo dňa 21.04.2009, ale až dňa 01.06.2009, pričom ak
došlo k podpísaniu danej listiny žalobcom, žalovaný len využil skutočnosť, že žalobca s prihliadnutím
na zdravotný stav nevedel posúdiť jednotlivé úkony, a teda bol dočasne nespôsobilý na právne úkony.
Na uvedenú situáciu žalobca poukázal z dôvodu, že existujúca prechodná duševná porucha vyvolala
neplatnosť uvedeného úkonu, a to vrátane časti označenej ako "poučenie", a to podľa zásad ust. § 38
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Úkon

považoval za neplatný aj podľa zásad ust. § 39 OZ, a to pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti
poukázal na to, že nakoľko ide o stav objektívne zistiteľný a preukázateľný na základe poznatkov
príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva), žalobca navrhoval vykonanie dôkazov. Vytkol
súdu prvej inštancie, že napriek tomu tieto nevykonal a o zdravotnom stave žalobcu si urobil "vlastný
názor". Ide o postup, ktorý však žalobcu obmedzuje na jeho právach a nevykonania znaleckého dokazo-

vania (napriek vyjadrenému právnemu názoru odvolacieho súdu) viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo
veci samej.

12. Osobitne žalobca poukázal na stav, že pojednávania nariadeného na deň 10.04.2017 o 8.15 hod sa
nemohol zúčastniť právny zástupca žalobcu zo zdravotných dôvodov, nakoľko sa stal dočasne pracovne

neschopný dňa 16.01.2017 s tým, že dočasná pracovná neschopnosť bola ukončená dňa 05.06.2017.
Mal za to, že o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania upovedomil právny zástupca súd prvej inštancie
včas, pričom ospravedlnenie s preukázaním dočasnej pracovnej neschopnosti bolo súdu doručené
emailovou správou, ktoré elektronickými cestami prešla v čase nezávislom na žalobcovi. Uvedený stav
však znemožnil žalobcovi bežne konať na súde, a teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Medzinárodného
obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 12/2009 zo dňa 27.08.2009, alebo rozsudok
Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 10.04.2017 č.k. 26Cb/108/2009-437 v celom rozsahu zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že žalobca pokiaľ ide o odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/, b/, e/, g/ CSP, svoje odvolanie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Z celého
podania žalobcu nevyplýva, čo sú nesprávne skutkové zistenia, keď vykonané dôkazy by podľa názoru
žalobcu mali zrejme viesť k iným skutkovým zisteniam, k akým, však žalobca v odvolaní neuvádza.

Pokiaľ ide o samotné odvolanie a jeho dôvody, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP - nesprávne
právne posúdenie veci, žalovaný konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol nič nové, čo by už nebolo
uvedené, či už v písomných podaniach, alebo v zápisniciach z výsluchov účastníkov na súde prvej
inštancie.

15. Žalovaný mal za to, že námietky žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozsudku, platnosti
rozhodcovskej zmluvy/doložky, porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,
nulitnosti rozsudku intervenienta a porušenia práva na spravodlivý proces nemajú právny dôvod a
považovalichzaprávnebezvýznamnévsúvislostisaplikáciou§365CSPoodvolacíchdôvodoch.Pokiaľ
ide o námietku k osobitnému postupu žalovaného spočívajúcu v tom, že by boli v skutočnosti uvedené

žalobcom akceptované žalovaným, ide o domnienku, ktorá nemá žiaden právny základ a ktorou má
žalobca snahu zaviesť súd k názoru, že by sa žalovaný stotožňoval s vyššie uvedenými námietkami. Bol
toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav vo veci, dospel k správnym záverom
a správne procesne postupoval, neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Práve opačne, samotný žalobca sa

nedostavil na termín pojednávania nariadený na deň 10.04.2017, keď v predvolaní na pojednávanie bolo
uvedené poučenie o následkoch nedostavenia sa zástupcovi žalobcu, ktoré prevzal dňa 31.01.2017.
Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil až po tom, čo bolo pojednávanie skončené, preto konajúci
súd správne postupoval v súlade s ust. § 180 CSP, keď rozhodol, že pojednávanie bude vykonané vjeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomuto sa žalobca nemôže domáhať, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

16. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca zrejme opomenul, že konanie súd vedie podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku a strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany žalobca

nepredložil ani na pojednávaní konanom dňa 10.04.2017, ktorého sa právny zástupca nezúčastnil.
Žalobca ďalej konštatoval, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie je jednoznačné a zrejmé, že súd
vykonal všetky navrhnuté dôkazy.

17. Súd prvej inštancie sa riadne v bode 40. až 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysporiadal aj
s námietkou určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky uzavretej dňa 21.04.2009, ktorú zhodnotil ako

irelevantnú. Vyslovil názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno súvisiace s jeho neschopnosťou
pochopiť zmysel a obsah právneho úkonu, ktorým uznal svoj dlh voči žalovanému.

18. Žalovaný mal za to, že nie je naplnený ani odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, že by súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy. Odôvodnenie súdu prvej inštancie v tejto súvislosti v bode

44. a 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval za správne. Na základe vyššie uvedeného
skutkového a právneho stavu veci navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku I. a II. ako vecne správne a priznal žalovanému trovy konania
vo výške 100 %.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu
prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie

je potrebné potvrdiť.

20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení

svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného
stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný,
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie
sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým
dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia po oboznámení sa s obsahom spisu prvej inštancie a spisu rozhodcovského súdu odvolací
súd uvádza nasledovné:

21. Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

22. Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli.

23. Podľa § 17 ZRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

24. Podľa§40ods.1ZRK,účastník rozhodcovského konaniasamôžežaloboupodanounapríslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku , len aka) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
c) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
d) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
e) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
f) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania(§ 17) ,

g) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
h) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
i) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

25. Podľa § 41 ods. 1 ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

26. Rozhodcovský rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn.
12/2009 bol vydaný dňa 27.08.2009 rozhodcom Mgr. Radovanom Hrádekom vo veci žalobcu F.. M.
D. - PIKER proti žalovanému L.. Š. H. - KOMÁRŇANSKÉ BAŠTY, ktorým bol žalobca zaviazaný
na zaplatenie istiny 117.170,53 Eur s príslušenstvom. Žalobca dňa 28.09.2009 doručil súdu žalobu o

zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje každému účastníkovi
domáhať sa žalobou zrušenia rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že súdy
nie sú v postavení k rozhodcovským súdom, resp. k rozhodcom v postavení súdov odvolacích. Rovnako
tak sa účastník rozhodcovského konania nemôže dovolávať zrušenia rozsudku z akéhokoľvek dôvodu,
aleibazdôvodovtaxatívne vymedzených vust.§40ods.1ZRK.Žalobcasavosvojomnávrhu domáhal

zrušenia rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, teda z dôvodu, že
popiera existenciu, resp. platnosť rozhodcovskej doložky, ako aj z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1
písm. g), teda z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov
konania. Žalobca neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, a teda i nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu namietal už vo vyjadrení sa k žalobnému návrhu v rozhodcovskom konaní, teda už pri prvom

úkone, ktorý mu vo veci patril. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola taktiež podaná v lehote
stanovenej v § 41 ods. 1 ZRK. Na základe uvedených skutočností žalobca všetky formálne náležitosti
vyžadované pri žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku splnil.

27. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/108/2009-196 zo dňa 03.05.2011,

ktorým žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania žalovanému. Proti tomuto
rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v
Bratislave uznesením č.k. 2Cob/284/2011-231 zo dňa 28.09.2012 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že síce správne konštatuje v rozsudku,
aké námietky žalobca proti rozhodcovskému rozsudku vzniesol, ale v odôvodnení úplne absentuje

odôvodnenie súdu prvej inštancie k námietke nedodržania zásady rovnosti účastníkov konania v
rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie túto námietku žiadnym spôsobom neodôvodnil, hoci sama,
bez ďalšieho, by táto námietka (ak sa preukáže jej dôvodnosť) spôsobila zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Napadnutému rozsudku odvolací súd ďalej vytkol aj tú skutočnosť, že sa v ňom konštatuje
neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu k otázke jeho duševnej poruchy pri podpise

rozhodcovskej doložky, pričom súd prvej inštancie nevykonal k tejto otázke navrhované dokazovanie
výsluchom ošetrujúcej lekárky, či znaleckým dokazovaním a v odôvodnení napadnutého rozsudku
neuvádza, prečo tieto navrhovaného dôkazy nevykonal.28. Súd prvej inštancie riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu opätovne vo veci rozhodol rozsudkom
č.k. 26Cb/108/2009-437 na pojednávaní konanom dňa 10.04.2017. Odvolací súd sa v prvom rade
zaoberal námietkou žalobcu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko pojednávania

nariadeného na deň 10.04.2017 o 8.15 hod sa nemohol zúčastniť právny zástupca žalobcu zo
zdravotných dôvodov, keďže bol dočasne pracovne neschopný odo dňa 16.01.2017 do 05.06.2017 a
posúdil ju ako nedôvodnú. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho názorom, že o nemožnosti zúčastniť sa
pojednávania upovedomil právny zástupca súd prvej inštancie včas a poukazuje na tú skutočnosť, že
predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa bolo doručené právnemu

zástupcovi žalobcu dňa 30.01.2017 s dostatočným časovým predstihom. Nakoľko právny zástupca
žalobcu doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávanie, v ktorom zároveň požiadal o jeho
odročenie až v deň pojednávania o 9:31 hod., po jeho skončení a vyhlásení rozsudku, súd prvej inštancie
postupoval v súlade s § 180 CSP, pričom svoj postup v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 10.
aj odôvodnil.

29. Odvolací súd sa zaoberal ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu a stotožnil sa s názorom žalovaného,
že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli uvedené, či už v písomných
podaniach, alebo v zápisniciach z výsluchov sporových strán na súde prvej inštancie. V súvislosti s
námietkou žalobcu k nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa

všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ust. § 220 ods. 2 CSP. Nie je preto
opodstatnená námietka žalovaného, že súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil vecne správne. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Odôvodneniesúdneho
rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
konaní,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(uznesenieNajvyššieho
súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

30. Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalobcu, že rozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu,
nemôže byt nositeľom práv a povinností. Nestotožnil sa s jeho názorom, že žalobca preukázal, že
rozhodcovský súd nevznikol podľa osobitnej právnej úpravy a taktiež nemá osobitným postupom
pridelené identifikačné číslo, čo znamená, že ani daným spôsobom nevznikol/nemohol vzniknúť.

Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na body 37. a 38. odôvodnenia, v ktorých súd prvej inštancie
dostatočne odôvodnil, že pôvodný zriaďovateľ Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu
v Bratislave všetky zákonom stanovené podmienky vymedzené v ust. § 12 ZRK pre zriadenie
rozhodcovského súdu splnil a tento súd bol oprávnený viesť rozhodcovské konania a v týchto konaniach
rozhodovať a zároveň upozornil na skutočnosť, že stále rozhodcovské súdy zriadené právnickými

osobami sa nezriaďujú ako samostatné právnické osoby, ale sú súčasťou tej právnickej osoby, ktorá ich
zriadila. S vyslovenými názormi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

31. Žalobca ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal s namietaním platnosti úkonu "Uznanie
pohľadávok na dodávku tovaru firmy PIKER" datovaného 21.4.2009, do ktorého bola dopísaná

rozhodcovská doložka, a to z dôvodu, že ide o právny úkon neurčitý a nezrozumiteľný v zmysle ust. §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť
z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre takýto prípad formuluje výkladové pravidlá. Pri
výklade právneho úkonu pôjde predovšetkým o to, aby výklad zodpovedal vôli konajúcej osoby,

ak je táto zlučiteľná so samotným prejavom. Je však povinnosťou orgánu, uskutočňujúceho výklad
právneho úkonu posúdiť, či samotná vôľa konajúceho prejavená navonok, nezasahuje do práv inej
osoby (chránených inak objektívnym právom), a teda, či v konkrétnej veci neznamená riešenie, ktoré
nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov. Pre výkladové pravidlá obsiahnuté v ustanoveniach
§ 35 ods. 2 a 3 OZ, je charakteristická povinnosť právny úkon vykladať podľa jazykového vyjadrenia,

pre výklad je rozhodujúca vôľa toho, kto úkon urobil (ak vôľa konajúceho v nie je v rozpore s jazykovým
prejavom ), pre výklad vôle je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase uskutočnenia úkonov. Odvolací súd
dáva za pravdu žalobcovi, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom sa
súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom určitosti a zrozumiteľnosti namietanéhoprávneho úkonu, čo však nespôsobilo nesprávnosť záveru konajúceho súdu pri posúdení platnosti
rozhodcovskej doložky zo dňa 21.4.2009. Odvolací súd za použitia uvedených výkladových pravidiel
dospel k názoru, že namietaný právny úkon "Uznanie pohľadávok na dodávku tovaru firmy PIKER"

je dostatočne určitý a zrozumiteľný, ako vyplýva z jeho obsahu, dňa 21.4.2009 sa sporové strany v
časti „Poučenie“ dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, vrátane
sporov o jej platnosť výklad alebo zrušenie, budú na základe žaloby niektorej zo zmluvných strán
riešené Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave (ďalej len „MORS“), podľa
jeho základných vnútorných právnych predpisov, predovšetkým Rokovacieho poriadku MORS. Zmluvné

strany sa podrobia rozhodnutiu MORS. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné v celom rozsahu“.
Z obsahu právneho úkonu predchádzajúcemu „Poučeniu“ je zrejmé, že žalobca uznal záväzok voči
žalovanému v celkovej výške 117.670,53 Eur za dodávky tovaru pre žalobcu po období od 19.7.2007
do 30.3.2009. Pohľadávky boli uznané na základe evidencie pohľadávok, ktoré tvorili prílohu číslo
1 k uznaniu. Je síce pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa nejednalo o zmluvu, ale uznanie pohľadávok
dostatočne určito špecifikovaných, keďže ich evidencia tvorila prílohu a zároveň boli označené aj

obdobím, počas ktorého žalovaný tovar žalobcovi dodal. Z obsahu právneho úkonu je zrejmé, že
strany sporu svojím podpisom prejavili vôľu riešiť spory vzniknuté v súvislosti s uznanými pohľadávkami
žalovaného prostredníctvom MORS. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka je
obsiahnutá v jednostrannom právnom úkone, keďže vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu prejavil aj
žalobca, čo potvrdil svojím podpisom a odtlačkom pečiatky, ktorú používal v súvislosti so svojou

podnikateľskou činnosťou. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade
s ust. § 4 ods. 1 ZRK.

32. Odvolací súd sa ďalej zaoberal argumentáciou žalobcu, že počas celého súdneho konania namietal
platnosť rozhodcovskej doložky aj s poukazom na ust. § 38 a § 39 OZ, z dôvodu majúceho zák-

lad v jeho zdravotnom stave, keďže sa v minulosti podrobil operačnému zákroku a bol pod silnými
liekmi, čo spôsobilo, že nevedel posúdiť jednotlivé úkony, a teda bol dočasne nespôsobilý na právne
úkony. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal.
Súhlasí s jeho záverom, že bolo na žalobcovi preukázať tvrdenie, že v čase, kedy podpísal listinu s
názvom „Uznanie pohľadávok za dodávku tovaru firmy PIKER“ bol v dôsledku užívania liekov v stave

duševnej poruchy, v dôsledku ktorej bol dočasne nespôsobilým na právne úkony. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti

správne konštatoval, že spôsobilosť plnoletej fyzickej osoby na právne úkony sa predpokladá, každá
plnoletá fyzická osoba je považovaná za spôsobilú na právne úkony, pokiaľ sa nepreukáže opak, resp.
pokiaľ nebola tejto spôsobilosti pozbavená úradným rozhodnutím. Ak teda žalobca nepreukázal, že by
listinu obsahujúcu jeho vyhlásenie o uznaní svojho záväzku voči žalovanému podpísal v čase, kedy
nebol schopný posúdiť obsah a následky tohto právneho úkonu, takéto vyhlásenie je relevantné a

spôsobujevšetkynásledky,ktoré právnyporiadokstakýmtovyhlásenímspája.Odvolacísúdsastotožnil
ajsnázoromkonajúcehosúdu,žežalobcanepreukázalanitvrdenie,žebyboltextrozhodcovskejzmluvy
pripojený k listine obsahujúcej vyhlásenie o uznaní pohľadávok žalovaného doplnený dodatočne po jej
podpísaní žalovaným, ani že by bol podpísaný niektorou zo strán iný deň ako uvedený na listine.

33. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho návrhom, aby osoba
poverená súdom prvej inštancie vyriešila otázku posúdenia jeho zdravotného stavu vzhľadom k
spôsobilosti na vykonanie právneho úkonu, je taktiež nedôvodná. Súd prvej inštancie v bode 42. až
44. odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne jasne vysvetlil svoj postup v súvislosti s návrhmi
žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom všeobecnej lekárky žalobcu a znaleckým dokazovaním.

Odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu je zrejmé, že pojednávanie konané dňa 10.07.2015 bolo súdom
prvej inštancie odročené na neurčito s tým, že znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie bude
ustanovené uznesením po právoplatnosti ktorého bude spis spolu so súhlasom žalobcu s vyžiadaním
zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára predložený ustanovenému znalcovi. Zároveň súd
uložil, aby tento súhlas právny zástupca žalobcu spolu s otázkami pre znalca doložil súdu v lehote

7 dní. Žalobca napriek opakovaným výzvam súdu povinnosti uložené súdom v súvislosti s návrhom
na nariadenie znaleckého dokazovania nesplnil. V nadväznosti na nečinnosť žalobcu bol postup
konajúceho súdu správny. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno aj v tejto súvislosti
bolo na žalobcovi.34. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva

pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd

ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

35. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, že došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania. Zo spisu Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu jednoznačne
vyplýva, že žalobcovi boli doručené všetky listinné dôkazy, ktorými žalovaný v konaní preukazoval
dôvodnosť svojho nároku. Súčasťou spisu rozhodcovského súdu boli taktiež všetky dôkazy, ktoré

žalovaný predložil na svoju obranu. Dňa 25.06.2009 bola doručená na MORS žaloba žalovaného (v
procesnom postavení žalobcu) so 71 prílohami v nej uvedenými, vrátane uznania záväzku žalobcom (v
procesnompostavenížalovaného).Dňa24.07.2009žalobca zaslalvyjadreniekžalobe.Dňa28.07.2009
bola zástupkyni žalovaného JUDr. Darine Kúrňavovej, advokátke doručená výzva MORS na zaslanie
stanoviska k vyjadreniu žalobcu a doplnenie dokladov, t.j. dokument potvrdzujúci zaslanie žaloby spolu

s prílohami žalovanému. Z uvedeného je zrejmé, že v čase zaslania výzvy zo dňa 28.07.2009 žalobca
už mal vedomosť o žalobe podanej žalovaným na MORS, nakoľko sa k nej vyjadroval. Dňa 29.07.2009
zástupkyňa žalovaného ešte raz zaslala žalobu spolu s prílohami žalobcovi, ktoré žalobca prevzal
dňa 30.07.2009, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke. Dňa 10.08.2009 zástupkyňa žalovaného
zaslala na MORS stanovisko k vyjadreniu žalovaného, ktoré zaslala aj žalovanému, ktorý ho prevzal

dňa 12.08.2009. Dňa 13.08.2009 bolo rozhodcovskému súdu doručené podanie žalobcu označené
ako „opätovný oznam“ zo dňa 04.08.2009, v ktorom žalobca okrem iného oznámil súdu, že mu bola
cestou zástupkyne žalovaného doručená žaloba a čiastkové doklady, z ktorých má žaloba „vychádzať“.
Zároveň namietol relevantnosť týchto dokladov. Ako je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, samotný
žalobca v podaní adresovanom rozhodcovskému súdu potvrdil doručenie dokladov, ktorými žalovaný

v rozhodcovskom konaní preukazoval svoj nárok. Pre posúdenie opodstatnenosti odvolacieho dôvodu
žalobcu v predmetnom konaní nie je podstatná obrana žalobcu a namietanie jednotlivých dokladov. S
týmito námietkami sa zaoberal konkurzný súd, ktorý rozhodol o žalobe dňa 27.08.2009. Z uvedeného
vyplýva, že žaloba bola spolu s listinnými dôkazmi predložená žalobcovi v rozhodcovskom konaní s
dostatočným časovým predstihom a nie je tak dôvodná jeho námietka porušenia rovnosti účastníkov

rozhodcovského konania z dôvodu, že mu boli prílohy k žalobe doručené až 24.08.2009. Rozhodcovský
súd dodržal postup a lehotu podľa § 18 ods. 2, 3, 4 ZRK a § 18 ods. 2 Rokovacieho poriadku, keď
žaloba a dôkazy, o ktoré žalovaný svoju žalobu opieral, boli predložené žalobcovi tak, aby mal možnosť
minimálne 15 dní sa k nim vyjadriť.

36. V súvislosti s námietkami žalobcu, že rozhodcovský súd nevykonal akékoľvek dokazovanie
vo veci samej, nerešpektoval návrhy žalobcu odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nie je vo
vzťahu k rozhodnutia rozhodcov, resp. rozhodcovský súdov súdom odvolacím. Samotný spôsob, akým
rozhodcovský súd tieto dôkazy vyhodnotil nemôže byť preto dôvodom pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Pri posudzovaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku už súd neskúma vecnú

správnosť rozhodcovského rozsudku a nevykonáva prieskum z hmotnoprávnej stránky. Súd posudzuje
len zákonnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk, pre ktoré je možné podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 ZKR. Ide o taxatívne vymedzené dôvody, ktoré nemožno
rozširovať. Ak by aj konajúci súd zistil vecnú nesprávnosť rozsudku, takáto okolnosť nie je dôvodom na
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.

38. Súd prvej inštancie konal ako s intervenientom na strane žalovaného s Medzinárodným obchodným

rozhodcovským súdom, Nám. M. Benku 12, Bratislava, ktorý sa k žalobe vyjadril a označil ho aj v záhlaví
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd s takýmto postupom nesúhlasí, nakoľko ako vyplýva z vyššie
uvedeného (bod 29.), MORS nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť intervenientom na strane
sporu. Uvedený procesný postup však nemal vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške

rozhodne súd prvej inštancie

40. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).