Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010150
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2518010150.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci vedenej proti obžalovaným: 1/ P. G., narodenému
dňa XX. O. XXXX v J., trvale bytom obec I., t. č. odo dňa 12. marca 2018 vo výkone väzby v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov v tejto veci, a 2/ Z. B., narodenému dňa
XX. A. XXXX v J., trvale bytom mesto J., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a

Ústave na výkon väzby Leopoldov vo veci Okresnej prokuratúry Trnava č. 4 Pv 292/18, trestne stíhaným
pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. f),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaniach oboch obžalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany zo dňa 28. januára 2019, č. k. 16T/47/2018-756, na verejnom zasadnutí konanom dňa
12. marca 2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných P. G. a Z. B. z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. januára 2019, č. k. 16T/47/2018-756 boli obžalovaní
P. G. a Z. B. uznaní v bode 1/ za vinných zo spáchania prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.), § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., a obžalovaný P.
G. bol v bode 2/ uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), písm.
f), odsek 3 písm. b) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)

Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť na tých skutkových základoch, že:

v bode 1/ obžalovaní P. G. a Z. B. spoločne s už medzičasom právoplatne odsúdeným A. O.

dňa 12.03.2018 v čase o 14:30 hodine, po predchádzajúcej vzájomnej dohode spočívajúcej v tom, že
budú kradnúť spolu s X. B., v Piešťanoch v nákupnom centre AUPARK na Nitrianskej ulici číslo 7555/18

vošli spoločne do predajne New Yorker, kde z predajnej plochy zobrali odevy, na ktorých v skúšobných
kabínkach odstránili bezpečnostné poistky kliešťami, ktoré na tento účel priniesol A. O., následne si P.
G. na seba obliekol prechodnú bundu, značky Black Squad, veľkosti "M" maskáčového vzoru v hodnote
39,95 eur, Z. B. si na seba obliekol prechodnú bundu, značky Black Squad, veľkosti "L" maskáčového
vzoru v hodnote 39,95 eur a pánske nohavice značky Fishbone, veľkosť "S", maskáčového vzoru v
hodnote 9,95 eur a X. B. si na seba obul biele pánske tenisky, značky Smog, veľkosť 42, v hodnote 19,95

eur, s uvedenými tovarmi vyšli z predajne cez vstupné elektronické brány bez úmyslu za tovar zaplatiť,
čím spôsobili spoločnosti New Yorker Slovakia, s.r.o., Cintorínska 7, Bratislava, IČO: 31 407 536, škodu
vo výške 109,80 eur, a uvedeného konania sa dopustili napriek tomu, že

obžalovaný P. G. bol blokom na pokutu číslo 12056086, vydaným Obvodným oddelením PZ v Trnave
dňa 16.07.2017, právoplatným dňa 16.07.2017, postihnutý pokutou vo výške 30 eur za priestupok proti

majetku podľa § 50 odsek 1 zákona 2 sp. zn. 16T/47/2018číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, ktorého sa dopustil dňa 16.07.2017 v čase o 15:40
hodine v Obchodnom dome Lidl na ulici Hospodárskej v Trnave a napriek tomu, že trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.09.2017, sp. zn. 0T/192/2017, právoplatným dňa 09.09.2017,

bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona a

obžalovaný Z. B. bol blokom na pokutu číslo 12082755, vydaným KR PZ v Trnave, Oddelením
železničnej polície PZ v Trnave zo dňa 24.10.2017, právoplatným dňa 24.10.2017, postihnutý pokutou
vovýške30eurzapriestupokprotimajetkupodľa§50odsek1zákonačíslo372/1990Zb.opriestupkoch

v platnom znení, ktorého sa dopustil dňa 24.10.2017 v čase o 18:45 hodine v Obchodnom dome Tesco
na ulici Špačinskej v Trnave a napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn.
38T/61/2016 zo dňa 15.11.2016, právoplatným dňa 15.11.2016 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,

v bode 2/ obžalovaný P. G.

dňa 31.10.2017 v čase okolo 17:00 hodiny v Hlohovci na ulici Nitrianskej číslo 3677/92, v predajných
priestoroch predajne LIDL si zobral štyri kusy krabíc s vysávačmi popola v celkovej hodnote 139,96
eur, ktoré v rukách preniesol k pokladniam a tam si sám otvoril rampu na pokladni číslo 7 a cez
pokladničnú zónu prešiel bez zaplatenia za tento tovar, kde bol následne za pokladničnou zónou

zastavený službukonajúcim pracovníkom SBS O. X., ktorého sa snažil svojím telom pretlačiť, čo sa mu
však nepodarilo a následne v snahe uchovať si odcudzené veci mu nastriekal do tváre slzotvorný sprej
- Kaser, odhodil na zem odcudzený tovar a z miesta ušiel, čím týmto konaním poškodený O. X. utrpel
ľahké zranenia, a to podráždenie spojiviek oboch očí a podráždenie sliznice dýchacích ciest s dobou
liečenia do jedného týždňa a v prípade odcudzenia tovaru by spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s.,

Ružinovská 1/E, Bratislava, IČO: 35793783, spôsobil škodu krádežou vo výške 139,96 eur,

a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že blokom na pokutu číslo 12056086, vydaným
Obvodným oddelením PZ v Trnave dňa 16.07.2017, právoplatným dňa 16.07.2017, bol postihnutý
pokutou vo výške 30 eur za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o

priestupkoch v platnom znení, ktorého sa dopustil dňa 16.07.2017 v čase o 15:40 hodine v Obchodnom
dome Lidl na ulici Hospodárskej v Trnave a napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava 3 zo dňa 09.09.2017, sp. zn. 0T/192/2017, právoplatným dňa 09.09.2017, bol uznaný vinným
zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona,

teda v bode 1/ výroku obžalovaní P. G. a Z. B. spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa
jej zmocnili a boli za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutí, pričom tento čin
spáchali, hoci boli za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení, v bode 2/
obžalovaný K. G. prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať
si vec násilím a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, pričom tento

čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a fyzicky
a verejne sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného.

Okresný súd za to obžalovanému P. G. podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l), písm. n), §
37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 49 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovaného P. G. na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. okresný súd uložil obžalovanému P. G. ochranné opatrenie vo forme
ambulantného ochranného protitoxikomanického liečenia.

ObžalovanémuZ.B.okresnýsúdpodľa§212ods.3Tr.zák.,spoužitím§36písm.l),písm.n),§37písm.
m), § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného Z. B. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. okresný súd obžalovanému Z. B. uložil ochranné opatrenie vo forme
ambulantného ochranného protitoxikomanického liečenia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj Tr. por.) okresný súd obžalovaného P. G. zaviazal
nahradiť poškodenému O. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko I. XXX/XX, G., škodu vo výške 182,40
eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa obchodnú spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom

Ružinovská 1/E, Bratislava, IČO: 35 793 783 so svojim nárokom na náhradu škodu voči obžalovanému
P. G. odkázal na civilný proces.

Okresný súd predmetný rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 758-772 spisu nasledovne (citácia):

„Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 17. júna 2018 obžalobu sp. zn. Pv 126/18/2204

(ďalej len obžaloba) na P. G., A. O. a Z. B. pre skutok uvedený v bode 1/ obžaloby právne kvalifikovaný
u obžalovaných P. G., A. O. a Z. B. ako prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a tiež na obžalovaného P. G.
pre skutok v bode 2/ obžaloby právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno b),
písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa

§ 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Súd v merite veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podali v zákonom stanovenej lehote odpor
len obžalovaní P. G. a Z. B.. Vo vzťahu k obžalovanému A. O. trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 11.9.2018, ktorú skutočnosť súd zohľadnil vo výroku o vine.

Súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na 17.12.2018, na ktorom obžalovaní P. G. a Z. B.
urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutku
uvedeného v bode 1/ obžaloby a obžalovaný P. G. urobil vyhlásenie o vine aj vo vzťahu ku skutku pod
bodom 2/ obžaloby.

V dôsledku týchto vyhlásení súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane
podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda položil im sériu otázok, pričom
na všetky položené otázky obžalovaní odpovedali súhlasne „Áno". Následne bolo zisťované stanovisko
prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie oboch obžalovaných prijať.

Súdnáslednevyhlásiluzneseniepodľa§257odsek7Trestnéhoporiadku,ktorýmprijalvyhláseniaoboch
obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby, nakoľko na podklade
výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o ich vine.

Rovnako súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného P. G. vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby,
keďrovnakonemalžiadnepochybnostiojehovine.Zároveňsúdrozhodolpodľa§257odsek8Trestného
poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obaja obžalovaní priznali spáchanie skutkov sa nevykoná
a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.

K námietke zaujatosti obžalovaného Z. B.

Na začiatku hlavného pojednávania konaného 28.1.2019 obžalovaný Z. B. predložil súdu tzv. krátkou
cestou podanie datované 28.1.2019, označené ako „Námietka zaujatosti prikázanie odňatie veci",
v ktorej uviedol, že namieta zaujatosť všetkých sudcov tunajšieho súdu, lebo asistentka senátu 8T

Okresného súdu Piešťany S. K., s ktorou mal v minulosti osobný konflikt, vplýva na sudcov s cieľom
privodiť mu vysoký trest. Dozvedel sa o tom od svojho kamaráta K. L., ktorý sa so S. K. osobne
pozná a ona sa mu o tomto svojom pôsobení na sudcov zdôverila. Žiada preto, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky odňal vec tunajšiemu súdu a prikázal ju Okresnému súdu Nitra, kde mu bude
dopriaty spravodlivý proces.

Na doplňujúce otázky súdu obžalovaný Z. B. uviedol, že z uvedených dôvodov namieta aj zaujatosť
zákonného sudcu Mgr. Pavla Macháča, lebo aj na jeho osobu má údajne vplývať asistentka senátu S.
K.. Ďalej doplnil, že sa o týchto skutočnostiach dozvedel 14. alebo 15. januára 2019 od kamaráta O.J., ktorý ho navštívil vo väzbe a ten sa to dozvedel od K. L., ktorý je ich spoločný známy. Súd prerušil
hlavné pojednávanie a operatívne si preveril tvrdenie obžalovaného Z. B. o predmetnej návšteve a zistil,
že 14.1.2019 O. J. obžalovaného skutočne navštívil.

Podľa § 31 odsek 5 veta prvá Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez
meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.

Podľa § 32 odsek 6 Trestného poriadku, o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých

dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
podľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch
ako dôvodoch podľa § 31.

Podanie obžalovaného Z. B. súd posúdil podľa obsahu (§ 62 odsek 1 Trestného poriadku) ako tzv.

generálnu námietku zaujatosti (smerujúcu voči všetkým sudcom tunajšieho súdu).

Pre každú námietku zaujatosti, teda aj tzv. generálnu námietku zaujatosti platí, že musí byť vznesená
bezodkladne. Preto sa súd primárne zaoberal otázkou, či časový interval od 14.1. 2019 (pondelok), kedy
sa o dôvodoch vylúčenia obžalovaný Z. B. podľa vlastných slov dozvedel, do 28.1.2019 (pondelok),

kedy ich pred začatím hlavného pojednávania konajúcemu súdu predostrel, je možné chápať zo strany
obžalovaného ako ich oznámenie súdu bez zbytočného odkladu.

Trestný poriadok síce nedefinuje lehotu určenú slovným spojením bez zbytočného odkladu
(synonymicky - bezodkladne, bezprostredne, bez meškania), avšak v trestnom konaní je treba túto

chápať ako lehotu určenú na dni, spravidla pár dní, max. 5 - 7 dní, určite však nie dva týždne (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 32/2012 z 28. júna 2012).
Spomínaný pojem, keďže ho nemožno jednoznačne maximalizovať, je nutné vykladať vždy aj v
okolnostiach konkrétneho prípadu. V tomto prípade ide o väzobnú trestnú vec, v ktorej sa má konať
prednostne a urýchlene, čo síce primárne platí pre súd, ale sekundárne aj pre strany trestného konania,

teda aj pre obžalovaného. Ten je navyše vo výkone väzby (i keď v inej trestnej veci - pozn. súdu), kde
má zmiernený režim výkonu väzby a nie je pracovne zaradený, ergo mal celé dni na to, aby skutočnosti
zistené pri návšteve 14.1.2019 oznámil písomne súdu ešte pred konaním hlavného pojednávania
28.1.2019.

Neobstojí argument obhajcu, že obžalovaný využil prvý úkon - predvedenie z väzby na hlavné
pojednávanie - aby zistené skutočnosti súdu oznámil. Trestný poriadok totiž v týchto prípadoch neurčuje
lehotu spôsobom „je povinný ich oznámiť pri najbližšom úkone súdu resp. OČTK", ale povinnosť ich
oznámiť bezodkladne od momentu, kedy sa o nich dozvedel.

Nemenej významná je skutočnosť, že v tejto trestnej veci o spoločnom návrhu oboch obžalovaných na
odňatie a prikázanie veci (návrh podal obž. G., obž. B. sa k nemu pripojil) z dôvodu údajnej zaujatosti
všetkýchsudcovtunajšiehosúduužNajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlenNSSR)razrozhodoval,
konkrétne uznesením z 26. novembra 2018, sp. zn. 2Ndt/39/2018 vyslovil, že sa táto trestná vec
tunajšiemu súdu neodníma. Z odôvodnenia uznesenia mimo iné vyplynulo, že podľa NS SR išlo o

procesnú obštrukciu zo strany obžalovaných s cieľom oddialiť meritórne rozhodnutie v ich väzobnej veci.
Návrh podali obaja na prvom hlavnom pojednávaní konanom 14.11.2018. Obžalovaný Z. B. následne
na hlavnom pojednávaní konanom 17.12.2018 podal ďalší návrh na odňatie a prikázanie veci, o ktorom
tunajší súd už ale nekonal, lebo predmetný návrh obsahoval identické dôvody, o ktorých už NS SR raz
rozhodol. O tomto postupe, ktorý vyplýva z ust. § 23 odsek 3 Trestného poriadku, boli strany riadne

vyrozumené.

Ďalej treba uviesť, že v priebehu konania obžalovaný P. G. už jednu námietku zaujatosti podal, konkrétne
voči asistentke senátu 16T S. E., ktorá je činná v tejto veci. Síce bolo právoplatne rozhodnuté o jej
nevylúčení, ale za zmienku stojí fakt, že obžalovaný P. G. uvádzal, že sa o dôvodoch pre jej vylúčenie

dozvedel 8.12.2018 a podanie, v ktorom ich písomne oznamoval, bolo súdu doručené 12.12.2018. Konal
teda bezodkladne, preto súd o jeho námietke zaujatosti rozhodol.Neušlo pozornosti súdu, že obžalovaný Z. B. v podstate len opakuje už skôr úspešné procesné námietky
obžalovaného P. G.. Takéto konanie celkovo súd vníma z jeho strany ako obštrukčné s cieľom oddialiť
meritórne rozhodnutie v tejto väzobnej trestnej veci. V tomto kontexte súd hodnotil aj jeho ostatné

podanie.

Na podklade týchto úvah dospel súd k záveru, že obžalovaný Z. B. tzv. generálnu námietku zaujatosti
nevzniesol bez zbytočného odkladu, preto o nej súd nekonal. O tomto postupe boli strany na hlavnom
pojednávaní vyrozumené.

K právnej kvalifikácii skutku pod bodom 1/ výroku o vine

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak

malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch
postihnutý.

Podľa § 212 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Objektom trestného činu krádeže je ochrana vlastníckych práv k veci a predmetom útoku je cudzia
vec, pričom cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo mu nepatrí
výlučne a ktorú páchateľ pred útokom nemá vo svojej dispozícií. Prisvojením veci sa na účely tohto
zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu,

s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Zmocnenie sa veci predpokladá cielenú protiprávnu
aktivitunievovzťahukakejkoľvekveci,alevovzťahuk„cudzej"veci,tedaveci,ktorájevovlastníctveinej
(odlišnej od páchateľa) fyzickej alebo právnickej osoby. Trestný čin krádeže je dokonaný prisvojením si
cudzejvecizmocnenímsajej.Vprípadeust.§212odsek1Trestnéhozákonamusíbyťčinomspôsobená
aspoň malá škoda, t. j. 266 eur. V prípade ust. § 212 odsek 2 Trestného zákona nemusí byť páchateľom

spôsobená ani malá škoda, no ak je splnená podmienka, že páchateľ sa zmocní veci vlámaním (§ 212
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona) alebo podmienka, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý (§ 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona), takisto pôjde o trestný
čin krádeže. Prísnejšie sa páchateľ potrestá, ak u neho ide o recidívu, teda ak už bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený (§ 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno

b) Trestného zákona).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že konanie obžalovaných opísané v bode 1/ skutkovej
vety výroku o vine rozsudku naplnilo všetky zákonné znaky prečinu krádeže spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa§ 20 k § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, lebo

obžalovaní si spoločným konaním prisvojili cudzie veci tým, že sa ich zmocnili a čin spáchali, hoci bol
každý z nich za priestupok proti majetku - drobnú krádež - v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch
pred skutkom právoplatne postihnutý a napriek tomu, že boli obaja v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch pred skutkom za taký čin (krádež) aj právoplatne odsúdení.

Obaja obžalovaní konali ako spolupáchatelia a konali ako trestne zodpovední páchatelia. Z hľadiska
subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaných ako konanie v priamom úmysle, lebo chceli
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené.

Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaných nebránil ani tzv. materiálny

korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, ktorý súd obligatórne skúma pri prečinoch. Zo
spôsobuvykonaniačinu,jehonásledkov,okolností,zaktorýchbolspáchaný,mierezavineniaapohnútky
obžalovaných, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti bol
vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.K právnej kvalifikácii skutku pod bodom 2/ výroku o vine

Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 122 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný

pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.

Objektom ochrany pri trestnom čine výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia
pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované
ďalšiechránenézáujmy,najmäzdravieľudí,cudzímajetok,česťadôstojnosťľudíapod.(tzv.sekundárny
objekt trestného činu).

Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú
neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti.
Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide
o násilný či slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia,

majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Hrubou neslušnosťou
sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej
morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe charakteru osobnosti páchateľa,
ale z jeho konkrétnemu prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo. Výtržnosťou sa
rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický

zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde
o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Povahu výtržnosti môže
mať aj svojvoľné konanie, ktoré výraznejšie naruší verejný pokoj a poriadok (napr. vandalské ničenie
tovaru vystaveného na chodníku za súčasného znečistenia verejného priestranstva a spôsobenie hluku
narušujúceho v nočných hodinách pokoj občanov).

Podľa § 212 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia.

Podľa § 212 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Podľa § 122 odsek 7 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho

spáchaniefyzickénásilieprotitelesnejintegriteinejosobyaleboakjespáchanýnaosobe,ktorúpáchateľ
uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že konanie obžalovaného P. G. opísané v bode 2/
skutkovej vety výroku o vine rozsudku naplnilo nielen všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa

§ 212 odsek 2 písmeno b), písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, keď si obžalovaný
prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať si vec násilím,
bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a tiež bol za taký čin v
predchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacochodsúdený,aleajprečinuvýtržníctvapodľa§364odsek
1 písmeno a) Trestného zákona, keď fyzicky a verejne sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Oba

trestné činy boli spáchané v jednočinnom súbehu.

Obžalovaný P. G. konal ako trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd
jeho konanie ako konanie v priamom úmysle, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené.

Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného P. G. za tento skutok
nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania
oboch trestných činov, ich následkov, okolností, za ktorých bolí spáchané, miere zavinenia a pohnútkyobžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti u
oboch činov bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako vyššie uvedené prečiny.

K dokazovaniu vo vzťahu k obžalovanému P. G.

S poukazom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného P. G. vykonával súd na hlavnom pojednávaní
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, v rámci ktorých vypočul
obžalovaného, oboznámil čítaním relácie (správy) na jeho osobu a so súhlasom strán prečítal závery

znaleckého posudku. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní riadne vykonané.

Z výsluchu obžalovaného P. G. na hlavnom pojednávaní 17.12.2018 vyplynulo, že je slobodný, bezdetný
a nemajetný. Má dlhy na Sociálnej poisťovni, o iných nevie. Oficiálne dosiaľ pracoval len chvíľku ako
skladník, neoficiálne robil ako pomocný robotník na stavbách. Má družku, s ktorou onedlho čakajú dieťa.

Strednú školu nedokončil, ani nevie prečo, nechodil do nej. Priestupkovo postihnutý v minulosti bol za
rôzne priestupky, bližšie si už nespomína. Odsúdený súdom bol 5 krát za majetkovú trestnú činnosť.
Nepodmienečný trest odňatia slobody mu dosiaľ uložený na Slovensku nebol. V Rakúsku bol v roku
2016 odsúdený za krádež na 5 mesiacov nepodmienečne. Aktuálne sa voči nemu vedie ešte jedno
trestné stíhanie pre výtržníctvo, skutok je z 5.1.2018, vec je v štádiu prípravného konania. Na súdoch iné

konanie nemá. Skúsenosti má s marihuanou a pervitínom a to od 16-tich rokov. Čo sa týka závislosti, nie
je závislý ani na alkohole, ani na drogách, ani sa v minulosti nepodrobil žiadnemu liečeniu. Subjektívne
závislosť na drogách taktiež nepociťuje a nemyslí si o sebe, že je alkoholik, keď si dá pivo každý deň.
V čase spáchania skutkov bol nezamestnaný, živila ho rodina. Koho to bol nápad spáchať skutok pod
bodom 1/ výroku o vine si už nepamätá. K motívu skutku pod bodom 2/ výroku o vine uviedol, že to bola

jeho hlúposť, mal vypité. Spáchanie skutkov ľutuje. Do budúcna sa chce zamestnať a starať sa o rodinu.

V záverečnej reči uviedol, že žiada súd o zhovievavosť, medzičasom sa mu narodila dcéra, chcel by byť
s rodinou. Viac sa trestnej činnosti nedopustí a súhlasí s uložením akéhokoľvek alternatívneho trestu,
lebo doterajšia väzba bola pre neho ponaučením.

Zo záverov znaleckého posudku číslo 11/2018 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Ľubicou Ondrisovou 20. apríla 2018, ktorý posudok súd
na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že obžalovaný P. G. nie je závislý
na alkohole a hazardných hrách, ale je závislý na omamných a psychotropných látkach (pervitín,

marihuana), z ktorého dôvodu mu znalkyňa navrhuje uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou. Skutočnosti odôvodňujúce skúmanie jeho duševného stavu zistené neboli. Čo sa
týka skutku z 12.3.2018, obžalovaný bol v daný deň v čase okolo 14:30 hod. pod vplyvom alkoholu,
spätným prepočtom je možné ustáliť približnú hladinu alkoholu v jeho krvi na 1,24 promile, čo zodpovedá
stredne ťažkému stupňu opitosti. Vo forenznej praxi dôležitejší ako stupeň opitosti je typ opitosti, v tomto

prípade sa jednalo o opitosť simplexnú - jednoduchú (nie patickú), ktorá nemá forenzný význam.

K záverom posudku uviedol, že s liečením nemá problém.

Z hodnotiacej správy ÚVV Leopoldov vyplýva, že vo výkone väzby sa obžalovaný P. G. v tejto trestnej

veci nachádza od 15.3.2018 a je umiestnený na oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Počas
obdobia výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Jeho správanie a vystupovanie
je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi
obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni.
Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný, ani odmenený. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom

korešpondencie, telefonovania a návštev. Napriek skutočnosti, že mu bola ponúknutá možnosť
zaradenia do práce na pracovisko ,,Ručné šitie obuvi", túto ponuku zatiaľ nevyužil.

Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný P. G. bol doposiaľ šesť krát súdne trestaný.
Prvé tri odsúdenia za majetkovú trestnú činnosť sú takého charakteru, že sa na neho hľadí, akoby nebol

odsúdený. Štvrté odsúdenie cudzozemským súdom, právoplatné 22.8.2016, bolo taktiež za majetkovú
trestnú činnosť - krádež. Bol mu uložený trest odňatia 15 mesiacov, z toho 10 mesiacov mu bolo
podmienečne odložených na skúšobnú dobu 3 roky.Ďalej bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 9.9.2017, sp. zn. 0T/192/2017,
právoplatným 9.9.2017, uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného
zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom

výkonu trestu na skúšobnú dobu na 2 roky do 9.9.2019 a na trest zákazu pobytu v Bratislave na 2 roky.

Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 17.5.2018, sp. zn. 1T/19/2018, právoplatným
2.6.2018, uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, za
čo mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Bratislava

III sp. zn. 0T/192/2017.

Z evidencie priestupkov vyplýva, že za ostatné tri roky spáchal päť priestupkov proti majetku, z toho tri v
roku 2017, dva v roku 2015. Naposledy sa dopustil drobnej krádeže 16.7.2017 v predajni Lidl, za čo mu
bola dňa 16.7.2017 uložená bloková pokuta 30 eur zo strany OO PZ Trnava. Okrem toho má za uvedené
obdobie evidované štyri priestupky proti občianskemu spolunažívaniu za fyzické napadnutie inej osoby,

naposledy tak konal 5.1.2018, za čo mu bola uložená v rozkaznom konaní uložená sankcia 40 eur.

Z lustrácií v databáze súdov SR a STA vyplynulo, že sa proti obžalovanému P. G. aktuálne na súdoch
iné trestné konanie nevedie.

Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že je slobodný, bezdetný a od 13.1.2015 má evidovaný
pobyt len obec I..

Zo správy o povesti vypracovanej Obecným úradom I. vyplynulo, že obžalovaný P. G. má evidovaný
pobyt len obec I., nebol riešený komisiou verejného poriadku a žiadne ďalšie informácie týkajúceho sa

jeho osoby nevedia.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že nie je evidovaný v ich systémoch, naposledy bol evidovaný
ako dohodár vo februári 2015.

K dokazovaniu vo vzťahu k obžalovanému Z. B.

S poukazom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného Z. B. vykonával súd na hlavnom pojednávaní
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, v rámci ktorých vypočul
obžalovaného, oboznámil čítaním relácie (správy) na jeho osobu a so súhlasom strán prečítal závery

znaleckého posudku. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní riadne vykonané.

Z výsluchu obžalovaného Z. B. na hlavnom pojednávaní 17.12.2018 vyplynulo, že je slobodný, bezdetný
anemajetný.Dlhynemá.Jeabsolventšportovéhogymnázia,skončilhovroku2009smaturitou.Poškole

pracoval rôzne, naposledy v roku 2017 ako dispečer v taxislužbe, kde zarábal cca 580 eur. Nezhodol
sa s kolegami, tak odišiel. V minulosti bol priestupkovo riešený, väčšinou za priestupky v doprave, ale
boli tam aj asi dva majetkové priestupky. Bol aj právoplatne odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, už
nevie presne koľko krát. Vo výkone trestu bol dva krát, posledný tzv. pevný výstup mal v auguste 2018.
Momentálne je stíhaný väzobne za majetkovú trestnú činnosť, je to ešte v prípravnom konaní. Prebieha

voči nemu aj iné trestné stíhanie, konkrétne na Okresnom súde Topoľčany, je to stará vec, skutky sú
z roku 2014-15, nie je to právoplatne skončené. V čase spáchania skutku nebol pod vplyvom ničoho.
Alkohol nepije, ani príležitostne. V tom čase bol nezamestnaný, bolo to po ukončení práce dispečera
taxislužby. Motívom spáchania trestnej činnosti bol asi spoločenský nátlak, hlúposť, bolo to asi len z
recesie, lebo v tom čase býval u rodičov a mal úspory asi 7.000 eur, ktoré dostal z poistky. Nepotreboval

ísť kradnúť. Nápad ísť kradnúť bol spoločný, nechal sa ovplyvniť ostatnými a išiel do toho. Odsúdeného
A. O. pozná krátko a spoluobžalovaného P. G. pozná zhruba 1 - 2 roky. Po prepustení na slobodu by sa
chcel zamestnať, má už sľúbenú prácu. Tiež by sa chcel venovať priateľke, tá ho podporuje. Na pobyt
vo výkone väzby resp. trest si už zvykol, ale zo začiatku to bolo náročné. Zo všetkého sa ponaučil.

V záverečnej reči uviedol, že spáchanie skutku ľutuje, viac sa trestnej činnosti nedopustí a žiada súd
o zhovievavosť.Zo záverov znaleckého posudku číslo 12/2018 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Ľubicou Ondrisovou 26. apríla 2018, ktorý posudok súd na
hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že obžalovaný Z. B. nie je závislý na

alkohole a hazardných hrách, ale je závislý na metamfetamíne - pervitíne, z ktorého dôvodu mu znalkyňa
navrhuje uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Skutočnosti odôvodňujúce
skúmanie jeho duševného stavu znalkyňa nezistila.
K záverom posudku uviedol, že sa liečil zo závislosti na pervitíne, bral ho veľa, na dennej báze asi
dva roky dozadu. V roku 2016 absolvoval úspešne protitoxikomanické ochranné liečenie ambulantnou

formou, odvtedy návykové látky neužíval, možno len 2 krát, viac nie. Nevidí dôvod na ďalšie liečenie,
keď abstinuje.

Z hodnotiacej správy ÚVV Leopoldov vyplýva, že vo výkone väzby sa obžalovaný Z. B. nachádza
od 23.9.2018, že do väzby bol vzatý na príkaz sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava
sp. zn. 15Tp/59/2018 pre podozrenie zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3

písmeno b/ Trestného zákona. Je umiestnený na oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Počas
obdobia výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Jeho správanie a vystupovanie
je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi
obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni.
Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom

korešpondencie. O telefonovanie doposiaľ nepožiadal a mal zrealizovanú jednu návštevu. Napriek
skutočnosti, že mu bola ponúknutá možnosť zaradenia do práce na pracovisko ,,Ručné šitie obuvi", túto
ponuku zatiaľ nevyužil.

Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný Z. B. bol doposiaľ šesť krát súdne trestaný.

Konkrétne bol odsúdený

-trestnýmrozkazomOkresnéhosúduSenicaz26.9.2014,sp.zn.2T/98/2014,právoplatným20.11.2014,
preprečinkrádežepodľa§212odsek1Trestnéhozákonanatrestodňatiaslobodyvovýmere6mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu na 2 roky do 20.11.2016,

- trestným rozkazom Okresného súd Trnava z 29.6.2016, sp. zn. 1T/12/2016, právoplatným 24.8.2016,
pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 2 písmeno f/, odsek 3 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 17 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal 7.7.2018;

zároveň mu bolo uložené ochranné liečenie protitoxikologické ambulantné; uložený trest je spoločný,
trestyuloženépostupnerozsudkomOkresnéhosúduSenicaz11.2.2016,sp.zn.2T/14/2016,rozsudkom
Okresného súdu Galanta z 2.3.2016, sp. zn. 2T/22/2016 a rozsudkom Okresného súdu Malacky
z 17.2.2016, sp. zn. 2T/89/2015, boli zrušené a naposledy bol uznaný za vinného rozsudkom
Okresného súdu Pezinok z 15.11.2016; sp. zn. 38T/61/2016, právoplatným 15.11.2016, z prečinu

krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, pričom
súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Trnava vo veci sp.
zn. 1T/12/2016.

Z úradného záznamu zo 14.11.2018 (v spise na č. l. 644) vyplynulo, že bolo telefonicky zistené v archíve

ZVJS v Leopoldove, že obžalovaný Z. B. bol vo výkone trestu vo veci Okresného súdu Senica sp.
zn. 2T/14/2016 a Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/89/2015 od 7.10.2015 do 28.10.2016, kedy bol
podmienečne prepustený na slobodu. Následne bol vo väzbe vo veci Okresného súdu Topoľčany od
12.3.2018 do 28.3.2018, kedy bol prepustený z väzby za účelom dodania do výkonu trestu vo veci
Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/12/2018, ktorý vykonával od 28.3.2018 do 7.8.2018 a aktuálne je

vo výkone väzby od 19.9.2018.

Priestupkovo postihnutý bol sedem krát, z toho štyri krát za priestupky na úseku cestnej premávky a tri
krát za priestupky proti majetku - drobné krádeže.

Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa voči nemu viedli v máji 2018 okrem tohto aj ďalšie štyri
trestné stíhania. Z lustrácie v databáze súdov SR vyplynulo, že sa proti nemu aktuálne vedú viaceré
trestné konania, konkrétne na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 1T/3/2018, na Okresnom súde
Topoľčany pod sp. zn. 2T/90/2015 a na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 2T/76/2016.Zúradnéhozáznamuz13.11.2018vyplynulo,ževoveciOkresnéhosúduPartizánskesp.zn.2T/76/2016
a Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1T/3/2018 dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Z pripojených rozhodnutí vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/90/2015 bolo zistené, že senát
okresného súdu vo veci rozhodol prvým odsudzujúcim rozsudkom 25.4.2018, ktorý rozsudok bol na
podklade odvolania obžalovaného uznesením Krajského súdu v Nitre z 4.7.2018, sp. zn. 2To/9/2018,
zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol, pričom tento tak aj urobil a na hlavnom pojednávaní konanom 12.9.2018 znova
vyhlásil odsudzujúci rozsudok, ktorý dosiaľ nie je právoplatný, nakoľko si voči nemu podal obžalovaný
odvolanie. Súdené skutky boli spáchané v rokoch 2014 a 2015.

Zo správy Mestskej polície Trnava vyplynulo, že obžalovaný Z. B. nebol v ostatných piatich rokoch
mestskou políciou postihnutý za priestupok či iný správny delikt.

Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že je slobodný, bezdetný a od 2.2.2017 má evidovaný
pobyt len mesto J..

Všeobecne k výrokom o trestoch u oboch obžalovaných

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba

páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj
pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z

veľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiideoprečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti
nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje
záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.Pri ukladaní trestu obom obžalovaným taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 34 odsek 5 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u
spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho

zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona
spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej
sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o
trestzatentotrestnýčin,aleizaďalšie,zbiehajúcesatrestnéčiny.Tosapremietnevpriznanípriťažujúcej

okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Priťažujúcuokolnosť(§37písmenoh)Trestnéhozákona)všaknemožnopriznaťvtedy,aksaúhrnnýtrest
zároveň ukladá podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, teda s použitím tzv. asperačnej zásady, ktorá sa
aplikuje vtedy, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov,
z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami (viacčinný súbeh). O

taký prípad v tejto veci nešlo, tu bol súbeh oboch trestných činov jednočinný.

Najprísnejšietrestnýjeuobochobžalovanýchprečinkrádežespáchanýformouspolupáchateľstvapodľa
§ 20 Trestného zákona, § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, za ktorý je
možné páchateľa potrestať trestom odňatia slobody v rozpätí od šesť mesiacov až do troch rokov.

Tiež platí, že druhom a výmerou trestu obsiahnutýmiv trestnom rozkaze, proti ktorému bol podaný odpor,
súd nie je viazaný (§ 355 odsek 3 Trestného poriadku).

Pokiaľ prokuratúra navrhovala v záverečnej reči uložiť obom obžalovaným trest prepadnutia vecí - 1 ks

kliešte čierno-žltej farby, 1 ks kovové kliešte a 1 ks kliešte červeno-čiernej farby - k tomu treba uviesť,
že veci patrili už právoplatne odsúdenému A. O., ktorému trest ich prepadnutia súd uložil trestným
rozkazom.

K trestu pre obžalovaného P. G.

U obžalovaného P. G. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu všetkých trestných
činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal
príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Naopak mu priťažovalo, že spáchal viac
trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona) a že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m)

Trestnéhozákona),kdesúdneprihliadolnaodsúdenieuvedenévskutkovejvetevýrokuovine,lebotomu
bránila zásada zákazu dvojitého pričítania, avšak prihliadol na odsúdenie súdom Rakúskej republiky,
nakoľko išlo o odsúdenie za krádež. Právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej
únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

(§ 7b odsek 2 Trestného zákona).

Keďže sa obžalovaný dopustil súdeného skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, musel
súd pri konkrétnych úvahách o druhu trestu prihliadnuť aj na ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona,
podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, nemôže páchateľovi takého činu výkon trestu odňatia slobody opätovne
podmienečne odložiť na skúšobnú dobu (tzv. podmienka na podmienku nie je možná).

Na druhej strane ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona nie je možné chápať ako príkaz na uloženie
trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia iného prípustného

druhu trestu alebo popri inom prípustnom druhu trestu; to neplatí, ak je splnená premisa uvedená v
ustanovení § 34 odsek 6 Trestného zákona veta druhá (horná hranica sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšujúca päť rokov). Je však vždy nutné zohľadniť ustanovenia
o nezlučiteľnosti trestov (§ 34 odsek 7, § 56 odsek 2 Trestného zákona). Nie je preto v rozpore sustanovením § 49 odsek 2 Trestného zákona, ak súd uloží trest povinnej práce ako samostatný trest,
ak sú splnené podmienky uvedené v § 54 Trestného zákona, a ak je taký trest primeraný (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2015, sp. zn. 2 Tdo 11/2015 publikované v Zbierke stanovísk NS

a rozhodnutí súdov SR 7/2015 pod por. č. 85).

Do úvahy tak prichádzalo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo niektorého z
alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody (trest povinnej práce, domáceho väzenia, peňažný trest).

Pokiaľ ide o alternatívne tresty, ktorých uloženia sa obžalovaný domáhal, tieto by podľa názoru súdu
neviedli k dosiahnutiu účelu trestu u obžalovaného, ktorý má zjavné sklony k páchaniu majetkovej
trestnej činnosti, keďže sa jej dopúšťa permanentne už od roku 2012. Na tomto konštatovaní nič
nemení fakt, že prvé tri odsúdenia za krádeže z rokov 2012 a 2013 má už zahladené, lebo zahladením
odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin,
ale nie aj sama skutočnosť, že obžalovaný trestné činy spáchal. Doterajšie odsúdenia na tresty odňatia

slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu tak evidentne neplnili svoj účel
z hľadiska individuálnej prevencie, čo potvrdzuje fakt, že ani ostatné dve odsúdenia na takéto tresty
(Okresným súdom Bratislava III a rakúskym súdom) ho od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradili.
Z tohto dôvodu je podľa mienky súdu potrebné na obžalovaného P. G. dôsledne pôsobiť výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka konkrétnej výmery, pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (2:2),
mohol súd ukladať trest v rámci celého zákonného rozpätia od 6 mesiacov do 36 mesiacov. V rámci
tohto rozpätia mu súd uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Pri
určení výmery trestu okrem osoby obžalovaného osobitne zohľadnil v prvom rade počet trestných činov,

ďalej spôsob ich spáchania, predovšetkým u skutku pod bodom 2/ výroku o vine, ktorý sa vyznačoval
zákernosťou a agresivitou zo strany obžalovaného. O jeho sklonoch k násilnému konaniu svedčí
už predchádzajúce postihnutie za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v podobe fyzického
napadnutia inej osoby, ako aj právoplatné odsúdenie za prečin ublíženia na zdraví spáchaný úmyselne.
Aj to utvrdilo súd v potrebe ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody. Taktiež súd prihliadol

aj na spôsobené následky pri skutku pod bodom 2/, kedy došlo nielen k poškodeniu zdravia pracovníka
SBS O. X., ale v dôsledku konania obžalovaného bolo takisto nutné na istý čas uzavrieť celú predajňu
Lidl, z ktorého dôvodu si poškodená spoločnosť uplatňuje aj ušlý zisk.

Obžalovaného P. G. súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním súdených trestných činov nebol na území SR vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin.

Takýto trest považoval súd za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj

individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako
ho má na mysli Trestný zákon. Len takýto trest mu zabráni na určitý čas páchať trestnú činnosť, zároveň
po dobu výkonu trestu ochráni majetok iných a snáď spolu s uloženým ochranným liečením prispeje k
dovŕšeniu jeho nápravy.

K trestu pre obžalovaného Z. B.

U obžalovaného Z. B. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu všetkých trestných
činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal
príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Naopak mu priťažovalo, že už bol v minulosti

odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností (2:1)
taksúdukladaltrestodňatiaslobodyvrozpätíod6mesiacovaždo26mesiacov,keďžepriprevažujúcom
pomere poľahčujúcich okolností došlo v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona k zníženiu hornej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že je nutné obžalovanému opätovne uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, lebo z odpisu registra trestov je zrejmé, že sa majetkovej trestnej
činnosti dopúšťa permanentne napriek tomu, že bol za ňu opakovane odsúdený aj na nepodmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré vykonal. Z toho je zrejmé, že samotný výkon trestu odňatia slobody nemalna obžalovaného žiaden prevýchovný vplyv, keďže ho od ďalšej trestnej činnosti neodradil. Niet dôvodu
sapretodomnievať,žebyinýakonepodmienečnýtrestodňatiaslobodysplnilunehosvojúčelzhľadiska
individuálnej prevencie.

Čo sa týka výmery trestu, za spravodlivý, stavu veci a zákonu zodpovedajúci považoval súd v tomto
prípade nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov, teda v dolnej polovici
modifikovanej trestnej sadzby, ale nie na jej dolnej hranici, lebo obžalovaný je recidivista so zjavnými
sklonmi k páchaniu majetkovej trestnej činnosti. Len takýto trest mu zabráni na určitý čas páchať

majetkovú trestnú činnosť a zároveň po dobu výkonu trestu ochráni majetky ostatných.

Obžalovaného Z. B. súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Išlo o výkon trestov
vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/14/2016 a Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/89/2015 v

trvaní od 7.10.2015 do 28.10.2016, ktoré mu boli uložené za krádeže (v spise na č. l. 644).

Takýto trest považoval súd za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj
individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako
ho má na mysli Trestný zákon. Len takýto trest mu zabráni na určitý čas páchať trestnú činnosť, zároveň

po dobu výkonu trestu ochráni majetok ostatných a snáď spolu s uloženým ochranným liečením prispeje
k dovŕšeniu jeho nápravy.

K výrokom o ochranných opatreniach

Trestný zákon v § 31 odsek 3 charakterizuje ochranné opatrenie ako ujmu na osobnej slobode alebo
majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany
spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ochranné opatrenie je teda možné uložiť
samostatne ako jediný prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona alebo popri treste ako
doplnkový prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona spolu s uloženým trestom. Ochranné

opatrenia na rozdiel od trestov nepredstavujú spoločenské odsúdenie páchateľa resp. sú zamerané na
ochranu spoločnosti a resocializáciu páchateľa, a teda majú skôr špeciálno-preventívny účinok, pričom
spôsobujú ujmu len na osobnej slobode alebo na majetkových právach. Intenzita ochranného opatrenia
nie je stanovená mierou závažnosti činu, ale nevyhnutnosťou zmenšenia závažnosti sociálnych
dôsledkov a dôvodov problémového správania sa jedinca. Jedným z najvýznamnejších ochranných

opatrení je ochranné liečenie, ktoré môže súd páchateľovi uložiť aj vtedy, ak spáchal trestný čin pod
vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním (§ 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona).

Výroky o uložených ochranných opatreniach - ochranných protitoxikomanických liečeniach ambulantnou
formou - u oboch obžalovaných majú svoju oporu v záveroch znaleckých posudkov znalkyne MUDr.

Ľubice Ondrisovej, o správnosti ktorých súd nemal žiadne pochybnosti. Z dokazovania je tiež zrejmé,
že trestné činy boli spáchané pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním tak, ako to
predpokladá ust. § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona.

K náhrade škody

V rámci tzv. adhézneho konania súd taktiež rozhodoval o jednotlivých nárokoch poškodených na
náhradu škody, ktoré nároky boli z ich strany riadne a včas uplatnené.

V odsudzujúcom rozsudku potom súd postupom podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal

obžalovaného P. G. nahradiť poškodenému O. X., škodu vo výške 182,40 eur z titulu bodového
ohodnotenia jeho zranenia vyčísleného v odbornom vyjadrení znalca MUDr. Mariána Pamulu, o
správnosti ktorého nemal súd žiadne pochybnosti. Obžalovaný P. G. navyše uplatnený nárok na náhradu
škody pred súdom uznal čo do dôvodu a výšky.

Pokiaľ išlo o nárok na náhradu škody uplatnený voči obžalovanému P. G. obchodnou spoločnosťou
Lidl Slovenská republika, v.o.s., z titulu ušlého zisku kvôli zatvorenej predajni vo výške 3.500 eur, tu
súd postupom podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú obchodnú spoločnosť sjej nárokom na civilný proces, nakoľko by v tomto smere bolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie,
ktoré by presiahlo rámec trestného konania.

Pokiaľ ide o spoločnosť NEW YORKER Slovakia, s.r.o., táto sa v priebehu konania pred súdom vyjadrila,
že si žiadnu škodu neuplatňuje, nakoľko jej všetky odcudzené veci boli vrátené (v spise na č. l. 645),
preto o nároku tejto spoločnosti súd nerozhodol."
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný P. G., ktoré bolo
doručené súdu I. stupňa dňa 11. februára 2019. Z písomných dôvodov odvolania obžalovaného P. G. (v

rozsahu č. l. 776 spisu) vyplýva nasledovné (citácia):

„Bol odsúdený Okresným súdom Piešťany dňa 28. januára 2019 a okresný súd mu vymeral 20 mesiacov
nepodmienečne do 1. NVS. Chcel by poukázať na okolnosť, že trestným rozkazom mu sudca vymeral
trest vo výške 18 mesiacov, na ktoré podal odpor a na hlavnom pojednávaní mu uložil trest vo výmere
20 mesiacov nepodmienečne do 1 NVS. Sudca nebral do úvahy poľahčujúcu okolnosť, kde som spravil

vyhlásenie a napriek tomu mu navýšil trest. Z hlavného pojednávania, že voči mojej osobe je sudca
zaujatý, a preto mu bol trest navýšený. Chcel by preto požiadať krajský súd o preskúmanie môjho
spisu a po vyskúmaní, aby zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu ho späť. Síce je pravda, že bola
podaná námietka zaujatosti prikázanie odňatie veci, a to len z toho dôvodu, že sudca zamietol všetky
dokazovania a bol som nútený spraviť vyhlásenie, sudca mu prisľúbil, že mu vymerá trest v spodnej

hranici. Preto podáva odvolanie lebo jemu sa zdá veľa 20 mesiacov, preto žiada, aby súd zobral do
úvahy poľahčujúcu okolnosť a vyhlásenie a uložil mu miernejší trest. V prípravnom konaní sa priznal a
aj oľutoval a 20 mesiacov sa mu zdá veľa."

Proti napadnutému rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 28. januára

2019 priamo do zápisnice odvolanie do trestu obžalovaný . B.. Z písomných dôvodov odvolania
obžalovaného vypracovaného prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Chmela, (v rozsahu č. l. 779 spisu),
doručeného Okresnému súdu Piešťany dňa 11. februára 2019, vyplýva nasledovné (podstatné citácie):

„Obžalovaný Z. B. využil svoje zákonné právo a podal voči trestnému rozkazu Okresného súdu Piešťany

z 21.08.2018 odpor. Okresný súd Piešťany vo výroku o vine v trestnom rozkaze napísal, že Z. B. sa
uznáva za vinného zo spáchania prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., § 212
ods. 2 písm. t), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a vo výroku o treste mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 12
mesiacov nepodmienečne za použitia § 36 písm. 1), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 3 Tr. zák. a zaradil
ho na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Rovnako uložil obžalovanému Z. B.

ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Ako je zrejmé z citovaných výrokov súdu prvého stupňa, tento nezmenil vo svojich rozhodnutiach v časti
výroku o vine nič, nakoniec ani nemal dôvod, pretože obžalovaný po prednesení obžaloby vyhlásil, že
je vinný z protiprávneho konania, ktoré mu obžaloba kládla za vinu a svoje konanie oľutoval. Vyhlásenie

o vine obžalovaného na návrh prokurátora bolo súdom prvého stupňa prijaté.

Podľaustanovenia§39ods.1Tr.zák.,aksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Obžalovaný Z. B.
urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a takýmto spôsobom vytvoril podmienky pre postup
súdu prvého stupňa obdobný ustanoveniu § 232 ods. 3 Tr. por., ktoré dáva prokurátorovi právo dohodnúť
sa s obžalovaným na treste, a to aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Tr. zák. Súd prvého
stupňa toto vyhlásenie, po súhlase prokurátorky, prijal a ustálil, že na strane obžalovaného existujú

poľahčujúce okolnosti a to priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu,
ako aj, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a tiež priťažujúca okolnosť,
že obžalovaný bol už za rovnaký trestný čin odsúdený. Treba však dodať, že podľa § 37 písm. m) Tr. zák.
za bodkočiarkou súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať, čo
sa pri rozhodnutí súdu prvého stupňa neudialo. Tieto poľahčujúce okolnosti viedli súd prvého stupňa pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery k prihliadnutiu na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
apriťažujúcichokolnostíapripoužití§38ods.3Tr.zák.kzvýšeniutrestuzpôvodnýchdvanásťmesiacov
na nový trest v trvaní štrnásť mesiacov.Zastávam názor, že v prípadoch, keď pri rozhodovaní o výmere trestu odňatia slobody, vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia §
39 ods. l Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu.

Obžalovaný Z. B. tým, že pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine, podstatne uľahčil súdu
prvého stupňa dokazovanie a preukázanie jeho trestnej činnosti a takéto vyhlásenie je možné postaviť
na úroveň inštitútu dohody o vine a treste s prokurátorom, a to aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej Trestným zákonom. Tvrdím, že takýto postoj obžalovaného Z. B. je potrebné pri ukladaní

trestu jednoznačne zohľadniť práve použitím ustanovenia § 39 ods. l Tr. zák. o mimoriadnom znížení
trestu. Vyhodnotiť tento postoj obžalovaného iba ako poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v priznaní
páchateľa, oľutovaní trestného činu, či napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, je podľa môjho názoru nepostačujúce, pretože ide zjavne o výraznejší postoj k spáchanej
trestnej činnosti zo strany obžalovaného Z. B.. Súd prvého stupňa konal pri výmere trestu v rozpore s
citovaným, keď uložil obžalovanému trest vyšší o dva mesiace, ako keď rozhodoval od stola trestným

rozkazom.
Snažím sa odhaliť príčinu v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Obžalovaný Z. B. využil svoje právo na
obhajobu a podal voči trestnému rozkazu odpor. Obžalovaný Z. B. počas dokazovania využíval svoje
procesné právo, ktoré sa zrejme javilo súdu prvého stupňa ako akási provokácia, či obštrukcia voči
súdu. Pričom bez pochyby musí v právnom štáte platiť, že využitie procesného práva nemôže byť

v žiadnom prípade brané ako obštrukcia. Javí sa opodstatnená domnienka pri odmietnutí zaoberať
sa námietkou obžalovaného na generálnu zaujatosť Okresného súdu Piešťany na ostatnom hlavnom
pojednávaní, súd prvého stupňa konal pod vplyvom zaujatosti, keď bez akýchkoľvek racionálnych
dôvodov sa odmietol zaoberať touto námietkou údajne preto, že podanie obžalovaným nebolo podané
neodkladne po získaní informácií zapísaných v námietke. Obžalovaný tento úkon spravil pri prvej možnej

príležitosti a to pred začiatkom hlavného pojednávania. Z konania súdu prvého stupňa nie je preto
zrejmé ako vyhodnotil termín „neodkladne". Porovnajúc rozhodnutie súdu prvého stupňa zapísané v
trestnom rozkaze z 21.08.2018, ktorým súd uložil obžalovanému Z. B. trest odňatia slobody v trvaní
12 mesiacov, tak z rozhodnutia súdu zo dňa 28.01.2019 sa dá vyvodiť, že trest odňatia slobody vo
výške 14 mesiacov za nezmenenej dôkaznej situácii je neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany

spoločnosti by postačil aj trest kratšieho trvania, určite v poníženej výške uloženej obžalovanému v
trestnom rozkaze. Z uvedeného môže vyplývať, že súd bol ovplyvnený správaním sa obžalovaného,
akoby účelovým správaním sa a preto rozhodol tak, ako rozhodol, čo nemožno považovať za zákonné
a najmä spravodlivé rozhodnutie a samozrejme nemôže byť využitie procesného práva obžalovaným
brané ako priťažujúce pri rozhodnutí o treste. K tomuto treba dodať, že voči trestnému rozkazu bol

podaný odpor v prospech obžalovaného, nie v jeho neprospech.

Zastáva názor, že súd prvého stupňa tým, že vyhodnotil postoj obžalovaného Z. B. len z prípravného
konania ako poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v priznaní sa a oľutovaní trestného činu a v napomáhaní
pri objasňovaní trestnej činnosti je nepostačujúce, pretože právo vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm.

b) Tr. por. mohol obžalovaný uskutočniť len po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní a tak sa
priblížiť k možnosti vytvorenia podmienky pre postup súdu obdobný ustanoveniu § 232 ods. 3 Tr. por.,
keďže po priznaní v prípravnom konaní prokurátor odmietol konať o dohode o vine a treste. Na základe
uvedeného následné rozhodnutie súdu prvého stupňa o výške trestu je v neprospech obžalovaného Z.
B..

Na základe uvedeného navrhujem, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti
uloženého trestu a sám uložený trest odňatia slobody Z. B. znížil."

Prokurátor sa k odvolaniam obžalovaných vyjadril písomným podaním zo dňa 22. februára 2019

(doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.02.2019) v rozsahu č. l. 814 nasledovne:

„V predmetnej trestnej veci podal vyjadrenie k odvolaniu P. G. čo do výroku o treste zo dňa 07.02.2019
(doručenénaokresnýsúddňa11.02.2019)protirozsudkuOkresnéhosúduPiešťanysp.zn.16T/47/2018
zo dňa 28.01.2019 a taktiež aj vyjadrenie k odvolaniu Z. B. čo do výroku o treste zo dňa 28.01.2019

proti rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/47/2018 zo dňa 28.01.2019, ktorým boli obžalovaní
uznaní za vinných zo spáchania prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona k § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, za čo bol obžalovaný P.
G. podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno 1), písmeno n), § 37 písmenoh), písmenom), § 38 odsek 2, § 41 odsek 1, §49 odsek 2 Trestného zákona odsúdený na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému P. G. bolo uložené ochranné protitoxikomanické

liečenie ambulantnou formou. Predmetným rozsudkom tunajšieho okresného súdu bol obžalovaný Z.
B. podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno 1), písmeno n), § 37 písmeno
m), § 38 odsek 3 Trestného zákona odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
14 [štrnásť] mesiacov so zariadením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženie. Obžalovanému bolo podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona uložené ochranné

protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný P. G. podal odvolanie, čo do výroku
o treste, dňa 07.02.2019 (doručené na tunajší okresný súd dňa 11.02.2019). Vo svojom odvolaní
namieta výšku uloženého trestu, pričom poukazuje na okolnosť, že na hlavnom pojednávaní spravil
vyhlásenie o vine, čo však podľa obžalovaného sudca tunajšieho okresného súdu nevzal pri ukladaní
trestu do úvahy. Obžalovaný Z. B. podal odvolanie, čo do výroku o treste, hneď po vyhlásení rozsudku
dňa 28.01.2019. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Chmela dňa 11.02.2019.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu poukazuje na to, že obžalovaný spravil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie o vine a tým vytvoril podmienky pre postup súdu prvého stupňa obdobný ustanoveniu podľa §
232 odsek 3 Trestného poriadku, ktoré umožňuje uložiť obžalovanému trest aj pod dolnú hranici trestnej
sadzby. Zároveň poukazuje na to, že tunajší okresný súd uložil obžalovanému trestným rozkazom
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov a podanie odporu by nemalo

byť vnímané ako určitá obštrukcia voči súdu. Prokurátor okresnej prokuratúry sa po vyhlásení rozsudku
dňa 28.01.2019 vzdal práva na podanie odvolania. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku
OkresnéhosúduPiešťanysp.zn.16T/47/2018zodňa28.01.2019,sktorýmsavplnomrozsahustotožnil.
Na základe vyššie uvedeného považoval rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 28.01.2019 sp. zn.
16T/47/2018 za správny a zákonný, a preto navrhol odvolanie obžalovaných v celom rozsahu zamietnuť

ako nie dôvodné."

Vec bola odvolaciemu súdu predložená spoločne s predkladacou správou dňa 25. februára 2019.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolania

oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania
okresného súdu, ako i správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku
s akcentom na právny názor, že i tresty odňatia slobody uložené obžalovaným považuje za spravodlivé,
zákonné a primerané.

Obžalovaný P. G. a jeho obhajkyňa Mgr. Andrea Šútovská v procesnom konaní pred druhostupňovým
súdom zotrvali na návrhovom prednese v kontexte s vyššie špecifikovanými písomnými dôvodmi
odvolania obžalovaného a v konečnom dôsledku sa domáhali toho, aby odvolací súd uložil
obžalovanému miernejší trest.

Obžalovaný Z. B. ako i jeho obhajca JUDr. Ján Chmeľ na verejnom zasadnutí druhostupňového súdu
taktiež zotrvali na svojich návrhových prednesoch v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími
dôvodmi. Obžalovaný Z. B. navrhol, aby odvolací súd v postupe svojho konania aplikoval ustanovenie
§ 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu a uložil obžalovanému miernejší trest.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolania obžalovaných P. G. a Z. B. nie sú dôvodné.

Okresný súd Piešťany predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dôkazy potrebné pre správne meritórne rozhodnutie vo veci samej, tieto dostatočne a preskúmateľne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo
odôvodnil (v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por.).Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Piešťany boli obžalovaní na hlavnom
pojednávaní poučení o tom, že ku skutkom, ktoré sa im kladú za vinu, môžu urobiť vyhlásenie podľa §

257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení urobili obžalovaní vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
že sú vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne súd I. stupňa postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto
zákonného ustanovenia obžalovaní odpovedali „áno". Prokurátor, obhajcovia i prítomní poškodení na
hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd I. stupňa prijal ich vyhlásenie. Po takomto

zistení súd I. stupňa prijal vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny zo spáchania všetkých stíhaných
skutkov, a to bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď skutky v bode 1/ a 2/ právne posúdil zhodne
s podanou obžalobou (formálne i materiálne boli v bode 1/ naplnené všetky zákonné znaky prečinu
krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a
v bode 2/ prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní neboli žiadne
pochybnosti o vine obžalovaných v rozsahu citovanej obžaloby, v ďalšom súd I. stupňa vykonal na
hlavnom pojednávaní dokazovanie len k výrokom o trestoch, náhrade škody a ochranných opatreniach.

Vo vzťahu k obžalovanému P. G. správne ustálil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n)
Tr. zák. i priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. a zákonným postupom, zrejmým
aj z ustanovenia § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 49 ods. 2 Tr. zák., v konečnom dôsledku v súlade s
ustanovením § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m), § 41 ods. 1 Tr.
zák., dôvodne uložil obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej

trestnej sadzbe vo výmere dvadsať mesiacov (pri možnosti ukladania sankcie v podobe trestu odňatia
slobody v rozpätí od 6 mesiacov do troch rokov).

Súd I. stupňa dôsledne vyhodnotil osobu obžalovaného P. G. ako osobu závislú na omamných a
psychotropných látkach. Obžalovaný bol doposiaľ šesť krát súdne trestaný a sedemkrát priestupkovo

postihnutý.

Miernejšia sankcia tak v danom prípade zo zákona neprichádzala do úvahy. V danom prípade existovali
2 poľahčujúce okolnosti a 2 priťažujúce okolnosti, teda neprevažoval pomer poľahčujúcich okolností,
aby sa mohla znížiť horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle §

38 ods. 3 Tr. zák. Rovnako je irelevantná námietka obžalovaného o zaujatosti sudcu len preto, že mu
zákonný sudca na súde I. stupňa vymeral vyšší trest v napadnutom rozsudku, ako mu bol predtým
uložený trestným rozkazom.

Podľa § 355 ods. 3 Tr. por., ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote

odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní
nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom
rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356.

Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku jasne pojednáva o tom, že keď obžalovaný P. G.

ako oprávnená osoba, podal odpor proti trestnému rozkazu, bolo potrebné vo veci nariadiť hlavné
pojednávanie, na ktorom však samosudca nebol viazaný výmerou trestu, obsiahnutou v pôvodnom
trestnom rozkaze. Preto súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom a nijako nepochybil, keď
obžalovanému P. G. napadnutým rozsudkom uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v absolútne
primeranej výmere dvadsať mesiacov.

Prísnejšiu sankciu odvolací súd obžalovanému (ako špeciálnemu recidivistovi úmyselnej trestnej
činnosti majetkového charakteru, ktorý sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia) uložiť nemohol z dôvodu nedostatku odvolania prokurátora, ktoré by bolo
podaného v jeho neprospech.

Uložený trest napriek tomu vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemuživotu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v
zmysle § 34 Tr. zák.

Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný P. G. podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnymstupňomstráženia,nakoľkovposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímsúdenejtrestnej
činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.

Ani vo vzťahu k obžalovanému Z. B. miernejšia sankcia zo zákona neprichádzala do úvahy. K námietke
obsiahnutej v odvolaní Z. B. v tom smere, že súd I. stupňa mal v procesnom postupe svojho konania
aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd zastáva nasledovný právny názor:

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1
Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie,

pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Okresný súd správne ustálil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) písm. n) Tr. zák. i priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Zákonným postupom, zrejmým aj z ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.
zák., v konečnom dôsledku v súlade s ustanovením § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), n) Tr.
zák., § 37 písm. m) Tr. zák. dôvodne uložil obžalovanému Z. B. nepodmienečný trest odňatia slobody

v zákonom stanovenej trestnej sadzbe vo výmere štrnásť mesiacov (pri možnosti ukladania sankcie
v podobe trestu odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 26 mesiacov vzhľadom na zohľadnenie
prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, kedy bola znížená horná hranica zákonom stanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu).

V zhode s postupom a závermi okresného súdu aj odvolací súd uzatvára, že pomer týchto poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností je verifikovaný v súlade s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
a tieto závery si v rozsahu dôvodov okresného súdu plne osvojuje.

V postupe svojho konania súd I. stupňa vecne správne nekonštatoval ani prítomnosť žiadnych

mimoriadnychokolnostíprípadupodľa§39Tr.zák.,ktorébymohliviesťkpotrebe,možnostiaakejkoľvek
dôvodnosti uložiť obžalovanému Z. B. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby.

V posudzovanom prípade vonkoncom nie sú splnené žiadne zákonom striktne a jasne formulované

podmienky pre aplikovanie ustanovenia § 39 Tr. zák. pojednávajúce o mimoriadnom znížení trestu.
Predmetný fakt (kriminálna minulosť obžalovaného) podľa právneho názoru odvolacieho súdu bráni
aplikovaniu ustanovenia § 39 Tr. zák., a tým uloženiu miernejšej sankcie.

Z odpisu registra trestov je preukázané, že obžalovaný Z. B. sa majetkovej trestnej činnosti dopustil

opakovane, napriek tomu, že bol za ňu viackrát odsúdený, a to aj na nepodmienečné tresty odňatia
slobody, ktoré vykonal. Uloženie kratšieho trestu odňatia slobody by nesplnilo účel z hľadiska
individuálnej prevencie, práve s ohľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného a na spoločenskú
nebezpečnosť ním spáchaného trestného činu, s ohľadom aj na nesporný ten fakt, že trestnú činnosť
spáchal opakovane (tak ako to už prezentoval súd I. stupňa v napadnutom rozsudku).

V súlade s ustanovením § 355 ods. 3 Tr. por., obžalovaný Z. B. ako oprávnená osoba, podal odpor
proti trestnému rozkazu, následne bolo nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom samosudca nebol
viazaný výmerou trestu, ktorý obžalovanému uložil trestným rozkazom. Preto aj v jeho prípade (rovnako
ako v prípade spoluobžalovaného P. G.) súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď Z. B. uložil

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štrnásť mesiacov.

Námietka týkajúca sa skutočnosti, že prokurátor odmietol konať o dohode o vine a treste neobstojí,
nakoľko pri zvažovaní vhodnosti konania o dohode o vine a treste na podnet obvineného sa prokurátor
riadi svojím vnútorným presvedčením a jednalo sa výlučne o jeho autonómne rozhodnutie, na ktoré má

zo zákona právny nárok. Prokurátor (a to napokon aj obvinený) totiž nie je povinný začať konanie o
dohode o vine a treste.K námietke zaujatosti sa veľmi podrobne vyjadril súd I. stupňa na strane 5 a 6 napadnutého rozsudku.
Odvolací súd sa s týmto odôvodnením plne stotožňuje. Ide o opakované podávanie námietok oboch
obžalovaných s identickými dôvodmi, o ktorých sa už predtým rozhodlo a zo strany obžalovaných sa

jedná o účelové konanie, produkované s jediným cieľom, ktorým je oddialenie meritórneho rozhodnutia
vo veci.

Prísnejšiu sankciu odvolací súd ani obžalovanému Z. B. uložiť nemohol z dôvodu nedostatku odvolania
prokurátora, ktoré by bolo podaného v jeho neprospech.

Uložený trest tomuto obžalovanému rovnako obsahuje vyžadované prvky represie, individuálnej i
generálnej prevencie v zmysle § 34 Tr. zák.

Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný Z. B. podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do stredného stupňa stráženia, pretože v

posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V súlade s ustanovením § 73 ods. 2 Tr. zák. okresný súd obom obžalovaným uložil aj ochranné opatrenie
spočívajúce v nariadení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, keďže trestné

činyobajaspáchalipodvplyvomnávykovejlátkyalebovsúvislostisjejužívaním,asúnanejzávislí(viďv
podrobnostiachzáverysúvisiacehoznaleckéhodokazovaniaihodnotiacezáveryznaleckýchposudkov).

Keďže výroky prvostupňového súdu pojednávajúce o adhéznom konaní (§ 287 ods. 1 Tr. por., § 288 ods.
1 Tr. por.) sú správne a zákonné, odvolací súd si v týchto súvislostiach argumenty okresného súdu bez

akýchkoľvek disproporcií a pripomienok osvojil (ani jeden z obžalovaných napokon výroky adhézneho
konania nenamietal).

Nezistiac preto žiadne podmienky na zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolania obžalovaných P. G. a Z. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd I. stupňa vyniesol odsudzujúci rozsudok už dňa 28.
januára 2019 a v rovnaký deň podal obžalovaný P. G. proti nemu priamo na hlavnom pojednávaní
odvolanie. Ani po predložení veci miestne a vecne príslušnému odvolaciemu Krajskému súdu v Trnave v
nijakomsmeretentosúdnenamietal,avšakažpourčenítermínuverejnéhozasadnutiadruhostupňového

súdu dňa 7. marca 2019 zaslal tomuto písomnosť, označenú ako „Žiadosť na odňatie a prikázanie veci
podľa § 23 ods. 1 Tr. por."

V nej uviedol nasledovné (plná citácia):

„Žiadam, aby moja trestná vec vedená na Krajskom súde Trnava pod č. k. 6To 26/2019, ako prečin
krádeže, bola KS Trnava odňatá a bola delegovaná na Krajský súd Trenčín. Napriek tomu, že zákon
v citovanom ustanovení (čl. 48 ods. 1 Ústavy) bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce
delegáciu veci. Žiadam o posúdenie dôvodnosti mojej žiadosti, aby vecne príslušný súd obom krajským
súdom (KS Trnava a KS Trenčín) ako spoločne nariadený rozhodol. Žiadam, aby moja trestná vec

vedená na KS Trnava pod sp. zn. 6To/26/2019, bola KS Trnava odňatá a následne delegovaná na KS
Trenčín. Odôvodnenie: U miestne príslušného súdu a to KS Trnava, nemožno vylúčiť pochybnosti,
že budú dodržané základné zásady trestného práva - spravodlivého procesu. Priebeh konania na KS
Trnava je vykonávaný mechanicky, bez toho, aby vzbudil aspoň dojem, že konanie je vedené tak, ako
mi to ústava SR garantuje. Táto skutočnosť je všeobecne známa. Existujú totižto objektívne skutočnosti,

ktoré vedú k pochybnostiam, že na KS Trnava sa dokáže viesť spravodlivý proces aj vtedy, ak sa jedná
o páchateľa, ktorý je viackrát trestaný. Takéto procesy sú mechanické a účelové, pričom kritériom je iba
trestná minulosť a nie dodržiavanie Tr. poriadku a Tr. zákona. Keďže nemôžem obviňovať jednotlivých
sudcov z protiprávnych činov, využívam právo, ktoré mi zákon a Ústava SR garantuje a žiadam o
delegáciu mojej trestnej veci na KS Trenčín. Avšak nakoľko mám vedomosť o tom, že sudca krajského

súdu sa dopúšťa trestnej a protiprávnej činnosti, nedôverujem všetkým sudcom KS Trnava."Podľa§23ods.1Tr.por.zdôležitýchdôvodovmôžebyťvecpríslušnémusúduodňatáaprikázanáinému
súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie
spoločne nadriadený.

Podľa § 23 ods. 3 Tr. por. návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného
úkonu trestného konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1. O návrhu
strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, sa nekoná.

Podľa § 31 ods. 5 Tr. por. námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa
dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na
rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre
ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31

ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo
súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
podľa § 31.

Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod, čím sa zdôrazňuje výnimočnosť

takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba nimi rozumieť také
okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného
konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným.
Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak zákonné

a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v
zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania (k tomu
bližšie viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí
súdov SR pod č. R 7/1984).

Ako bolo už skôr sumarizované, obžalovaný P. G. svoju žiadosť (o odňatie a prikázanie veci) podal
dňa 7. marca 2019, pričom vo veci bolo rozhodnuté odsudzujúcim rozsudkom prvostupňového súdu
už dňa 28. januára 2019 a odvolaciemu súdu bola predložená spoločne s predkladacou správou dňa
25. februára 2019. Vzhľadom k tomu, že z podanej žiadosti nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by
preukazovali, že by sa ním tvrdené dôvody na odňatie a prikázanie veci obžalovaný dozvedel až po

prvostupňovom rozhodnutí, no napriek tomu podal žiadosť až viac ako mesiac po tomto rozhodnutí,
vyslovil senát odvolacieho súdu vo veci právny názor, že takáto žiadosť obžalovaného P. G. nebola
podaná bezodkladne.

Nezmyselný je ďalší obžalovaným uvádzaný dôvod na delegáciu veci v rámci odvolacieho procesu

v tom smere, že krajský súd rozhoduje mechanicky (tento senát o jeho odvolaní nikdy nekonal ani
nerozhodoval). Tento dôvod vyhodnotil senát odvolacieho súdu v procesnom postupe svojho konania
ako ničím nepodložený a výsostne subjektívny, snažiaci sa bezdôvodne prejudikovať všetku prax
všetkých senátov Krajského súdu v Trnave za nezákonnú. V konečnom ohľade ani toto tvrdenie
obžalovaného P. G. neodôvodňuje vylúčenie sudcu(ov) z rozhodovania, pretože podstata tohto dôvodu

sa týka procesného postupu súdu (§ 31 ods. 6 Tr. por.).

Z kompletného spisového materiálu ani návrhu obžalovaného pritom vonkoncom nevyplývajú žiadne
objektívne okolnosti, ktoré by podporili argumenty obžalovaného. Použitím argumentácie od menšieho k
väčšiemu (a minore ad maius), ak dôvodom na vylúčenie zákonného sudcu podľa § 31 ods. 6 Trestného

poriadku, nie je jeho procesný postup, tak potom nie je procesný postup ani dôležitým dôvodom pre
odňatie veci príslušnému súdu a prikázanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle § 23
ods. 1 Tr. por.

K argumentu obžalovaného v tom zmysle, že má vedomosť, že (bližšie nemenovaný) sudca krajského

súdu sa dopúšťa (nešpecifikovanej) trestnej a protiprávnej činnosti, a preto obžalovaný nedôveruje
všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave, konajúci senát odvolacieho súdu uvádza, že ide o celkom
nepodložené a všeobecné konštatovanie, keď predmetná okolnosť nie je ničím preukázaná. ObžalovanýP. G. odmietol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu akokoľvek tento svoj argument ozrejmiť, sudcu
a jeho údajné protiprávne konanie i zdroj informácie odmietol špecifikovať.

Z pohľadu procesne konajúceho senátu Krajského súdu v Trnave sa, zo strany tohto obžalovaného,
jedná o hypotetické a zavádzajúce tvrdenia, majúce jasné znaky obštrukčného konania a sledujúce
jediný cieľ, ktorým bolo zmarenie včas stanoveného termínu konania verejného zasadnutia odvolacieho
súdu dňa 12. marca 2019. Obžalovaný P. G. bol totiž vzatý do väzby dňa 12. marca 2018, pričom
predmetná „tzv. prečinová väzba" môže trvať zo zákona maximálne jeden rok. V prípade odročenia

verejného zasadnutia v tento kalendárny deň a teda nerozhodnutia odvolacieho súdu v tzv. merite veci
(t. j. nevydania meritórneho rozhodnutia s právoplatným uložením sankcie) by musel byť P. G. predčasne
(z pohľadu sankcie uloženej mu okresným súdom) prepustený z väzby na slobodu.

Napokon Krajský súd v Trnave v predmetnej súvislosti odkazuje na rovnakú prax a predovšetkým
argumentáciu senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napr. jeho rozhodnutia sp. zn.

5Ndt/16/2018, sp. zn. 4Ndt/16/2018, sp. zn. 5Ndt/23/2018 atď.), zo záverov ktorých vyplýva, že ak je
dôvodom na nekonanie o vylúčení zákonného sudcu námietka, ktorá bola podaná oneskorene (nie
bezodkladne), alebo ak je dôvodom podanej námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu v konaní, nie je takáto oneskorene podaná námietka, resp. námietka, ktorej dôvodom
je iba procesný postup súdu na konanie, ani dôvodom na konanie o odňatí veci príslušnému súdu a

prikázaní veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku.

Z týchto dôvodov senát 6To odvolacieho súdu o žiadosti obžalovaného P. G. na odňatie a prikázanie
veci na verejnom zasadnutí dňa 12. marca 2019 nekonal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.