Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200155
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3018200155.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.

Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. č. XXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, Kráľová, Banská Bystrica, proti
žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica so sídlom Skuteckého 30, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBB 10679/2018 R.z. 55873/2018 zo
dňa 26.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica č.
KaBB 10679/2018, R.z.: 55873/2018 zo dňa 26.4.2018 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedeného rozhodnutia
žalovaného zo dňa 26.4.2018, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci
z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žalobca nesplnil jednu z troch
kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nakoľko žalobca nepredložil žiadne
relevantné dôkazy a ani neopísal skutkové okolnosti sporu, na základe ktorých chcel podať správnu

žalobu, žalovaný dospel k záveru, že sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu.

2. Žalobca namietal, že žalovaný nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu absencie
dôkazov prejudikoval právny záver súdu v budúcom spore vo veci samej, ktorý sa týka neposkytnutia
informácii. V správnom súdnictve ide spravidla len o právny spor (rozhodovanie o práve), nie o
skutkovom stave, ktorý sporný nebol. Vyjadril názor, že výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať
v uplatnení základného práva. Zrejmá nepochybnosť znamená nepochybnosť o výsledku súdneho

konania a musí vyplývať z už daných skutočností, nie tých, ktoré ešte len predpokladajú dokazovanie.
Žalovaný je oprávnený posúdiť úspešnosť sporu len formálne, teda či je zrejmá na prvý pohľad už
pri zbežnom oboznámení sa s vecou. Žalovanému neprislúcha posúdenie, či obmedzenia práva na
informácie bolo legitímne, legálne a primerané. Nebol povinný vysvetľovať žalovanému svoj právny
názor na vec, ktorú chcel žalovať. Pokiaľ žalovanému chýbali určité skutkové vysvetlenia, bolo jeho
povinnosťou v súčinnosti s ním postupovať tak, aby bol vo veci dostatočne zistený skutkový stav.
Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a skutkový stav bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z náležité
zisteného skutkového stavu a má oporu v právnych predpisoch. Je plne opodstatnené, aby skúmal, či vkonkrétnom prípade nejde o zneužitie práva. Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. ide len o
príkladný demonštratívny výpočet okolností na posúdenie zrejmej bezúspešnosti, ktorá otázka je v jeho
kompetencii. V prejednávanom prípade bolo nesporné už na základe bežného posúdenia, že sa jedná

vo veci samej o bezúspešné uplatňovanie práva.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ako správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup
žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a
ustálil, že žalobe je potrebné priznať úspech.

5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:

6. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 27.2.2018 obrátil na žalovaného vo veci poskytnutia právnej pomoci
na začatie súdneho konania voči Generálnemu riaditeľstvu ZVJS, v ktorom by sa domáhal súdneho

prieskumurozhodnutiaGenerálnehoriaditeľstvaZVJSsp.zn.GRZVJS-12-5/11-2018zodňa22.2.2018.

7. Predmetným rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS bola zamietnuté odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu povinnej osoby - Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica o nesprístupnení
informácii. Voči menovanému ústavu sa žalobca okrem iného domáhal sprístupnenia informácii o

výživovej hodnote poskytovanej stravy a receptúry jedál. Povinná osoba informácie nezverejnila v celom
požadovanom rozsahu.
8. Žalovaný rozhodnutím č. KaBB 10687/2018 č.z. 30434/2018 zo dňa 6.3.2018 prerušil konanie o
nároku na poskytnutie právnej pomoci a podľa § 10 ods. 1 zákona vyzval žalobcu na opis skutkových
okolností sporu a preukázanie svojich tvrdení listinnými dôkazmi. V reakcii na výzvu žalovaného žalobca

predložil okrem iného aj rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 22.2.2018.

9. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.4.2018 žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie
právnej pomoci z vyššie uvedených dôvodov.

10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

(ďalej len zákon) fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

12. Podľa § 6 ods. 2 zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b)
musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

13. Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či
právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

14. Podľa § 10 ods. 1 zákona konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa
začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti,
ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej
núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa,
jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote

určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na
poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí
doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a
fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.15. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného, nie je v medziach žaloby v súlade so zákonom.

16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.4.2018, ktorým nebol
žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu na jednej strane deklarovanej
možnej neúspešnosti sporu vo veci samej (vo veci správneho súdnictva, súdneho prieskumu
administratívneho rozhodnutia) a na strane druhej vysloveného záveru o zrejmej neúspešnosti tohto

sporu v dôsledku nepredloženia žiadnych relevantných dôkazov a neopísaním skutkových okolností
sporu, na základe ktorých chcel podať správnu žalobu.

17. Problematiku poskytovania bezplatnej právnej pomoci alebo za zníženú odplatu a s ním súvisiaci
záväzok štátu umožniť aj osobám v hmotnej núdzi prístup k spravodlivosti upravuje zákona č. 327/2005
Z.z., keď štát za stanovených podmienok sám, resp. v prevažnej miere, preberá na seba náklady za

poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme upravil
podmienky, za ktorých bude právna pomoc fyzickým osobám patriť.

18. V snahe vylúčiť zneužívanie právnej úpravy je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci
skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. ). Bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve stanovené podmienky splnil.
Podľa ustálenej judikatúry o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení
žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Zákon v tomto smere len príkladom
uvádza, načo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu.

19. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo
veciach samej. Žalovaný je oprávnený posudzovať úspešnosť sporu v merite veci len formálne, čím sa
podľa správneho súdu rozumie možnosť žalovaného vyjadriť sa len z toho pohľadu, či bezúspešnosť
v spore je zrejmá na prvý pohľad už pri bežnom oboznámení sa s vecou. Žalovaný je preto povinný

zachovať náležitú opatrnosť pri hodnotení predmetu konania a vyhnúť sa právnemu posúdeniu úspechu
alebo neúspechu žalobcu vo veci samej. Za plne opodstatnené preto treba považovať oprávnenie
správnehoorgánu,abyskúmal,čiužzoskutkovýchžalobnýchtvrdenížiadateľaabezpotrebyvykonávať
dokazovanie v konkrétnom prípade nejde o zneužitie práva (šikanu) alebo či nie je nepochybné, že jeho
návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času.

20. Zo znenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona vyplýva, že priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci je viazané na neexistenciu zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci samej. Z toho možno vyvodiť,
že žiadaný nárok možno dôvodne odoprieť len ak je úplne zrejmé, že podanej žalobe vo veci
samej nemožno vyhovieť. Ak žalovaný nepriznanie právnej pomoci odôvodňoval na jednom mieste

tvrdením, že nemožno vylúčiť zrejmú neúspešnosť v spore, čím pripustil aj nepatrnú možnosť na
úspech žalobcu pred správnym súdom, ale na inom mieste dospel k protichodnému záveru o zrejmej
a jednoznačnej neúspešnosti žalobcu v spore, zaťažil tým preskúmavané rozhodnutie závažným
vnútornýmprotirečením,prektoréjenepreskúmateľnézdôvodunezrozumiteľnosti(§191písm.d)SSP).

21. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nedospel k záveru o existencii zrejmej bezúspešnosti, ale
len uzavrel, že túto bezúspešnosť nie je možné vylúčiť. Pre naplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1
písm. b/ zákona však nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby
bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia
veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osebe nevylučuje žiadateľa z

nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli,
že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej
pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavnou, preto
je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v
nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. O to viac je namieste, aby žalovaný prijal jednoznačný

záver, že ide v danej veci o zrejmú bezúspešnosť a nielen, že sa takáto bezúspešnosť nedá vylúčiť. Ak
žalovaný dospel k záveru, že na nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci postačuje možná a
nie zrejmá bezúspešnosť, zaťažil svoje rozhodnutie tiež vadou nesprávneho právneho posúdenia veci
(§191 písm. c) SSP).22. Zo spisového materiálu mal správny súd ďalej preukázané, že na výzvu žalovaného o opis
skutkových okolností sporu a preukázanie svojich tvrdení listinnými dôkazmi žalobca predložil

administratívne rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 22.2.2018 o odvolaní (rozhodnutie
vo veci samej). V jeho odôvodnení bola zhrnutá právna a skutková argumentácia oboch účastníkov
správneho konania. Rozhodnutie obsahovalo nielen dôvody, pre ktoré bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu, ale z jeho obsahu boli zrejmé všetky podstatné skutkové okolnosti sporu. Preto záver
žalovaného, na základe ktorého dospel k zisteniu o zrejmej neúspešnosti sporu vo veci pre

nepredloženie relevantných dôkazov a pre neopísanie skutkových okolnosti sporu, je v rozpore s
administratívnym spisom. Za týchto okolností podľa názoru správneho súdu na nepriznanie nároku na
právnu pomoc žalobcovi nebol žiaden právny dôvod.

23. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd preskúmavané rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobcu a pri

zisťovaní otázky zrejmej bezúspešnosti bude viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným
v tomto rozsudku.

23.1. Správny súd záverom poukazuje na skutočnosť, že žalobca požiadal o ustanovenie bezplatného
právneho zástupcu v spore, ktorého predmetom je nesprístupnenie informácií. Vychádzajúc z účelu

zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa nedá uviesť, že ide o bezúspešnosť žalobcu v spore,
pred riadnym preskúmaním vecí príslušným orgánom, t.j. v danom prípade súdom, v ktorého právomoci
je rozhodnúť o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré žalobca má právo napadnúť správnou
žalobou.

24. Úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 168 ods. 1 SSP priznal uplatnený nárok na náhradu trov
konania, o ktorého výške sa bude rozhodovať v ďalšom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručeniaprostredníctvomKrajskéhosúduvTrenčínenaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvBratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum

právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi

napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).