Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222345
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116222345.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: Q. O., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX F., v konaní zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom
so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: AB 2 B. V., so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zastúpeného Advokátska kancelária
Goliašová Gabriela s.r.o. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o zaplatenie 358,35 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2. 11. 2016 sa domáhala na žalovanom
zaplatenia sumy 358,35 EUR.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
12C/266/2015, bola žalovaná v postavení spotrebiteľky, v predmetnom konaní bola v prevažnej miere
úspešná, nakoľko si žalovaný, v pôvodnom konaní žalobca, uplatňoval zaplatenie sumy 386,95 EUR s

príslušenstvom, úspešný však bol len v časti 28,60 EUR, vo zvyšku 358,35 EUR súd žalobu zamietol.

3. Poukázala na to, že v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/266/2015 súd zistil porušenie jej
spotrebiteľského práva zo strany obchodníka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. 6. 2016
a vykonateľnosť dňa 8. 7. 2016, uviedla, že si ako spotrebiteľka uplatňuje satisfakciu za porušenie
svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň

poukázala na to, že návrh má aj funkciu relutárnu, finančné zadosťučinenie požadovala vo výške 358,35
EUR, čo predstavuje sumu, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť.

4. Žalobkyňa k žalobe pripojila rozsudok tunajšieho súdu č. konania 12C/266/2015-57 zo dňa 12. 5.
2016, právoplatný dňa 22. 6. 2016.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 3. 2. 2017 a namietal nesplnenie

podmienok hypotézy právnej normy.

6. Uviedol, že procesná obrana žalovaného spočíva v tom, že nie sú naplnené podmienky hypotézy
právnej normy a to konkrétne ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľana základe, ktorého si žalobkyňa odvodzuje svoj hmotnoprávny nárok v znení: „Spotrebiteľ, ktorý na
súde, kde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi,právonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušenieprávaalebopovinností

ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá ....“

7. Žalovaný poukázal na to, že žaloba na plnenie bola čiastočne zamietnutá a nespochybňuje ani
odôvodnenie rozsudku, v ktorom súd aplikoval výklad právnej normy a dospel tak k právnemu názoru o
bezodplatnosti predmetnej úverovej zmluvy aj s ohľadom na neunesenie dôkazného bremena v časti

skúmania bonity žiadateľa o úver, ale žalovaný spochybňuje to, že sa spotrebiteľ domohol z porušenia
práv tak ako ich ustanovuje zákon č. 250/2007 Z. z. a osobitné predpisy.

8. Mal za to, že uvedené rozhodnutie vydané vo veci sp. zn. 12C/266/2015 nemožno považovať za
úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaný poukázal na to, že nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol o čiastočnom zamietnutí

žaloby, možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených
zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a len také, z ktorého je zrejmé, že žalovaný
skutočne porušil tento zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný poukázal aj na dôvodovú správu k
zákonu, ktorá v tomto smere nie je zvlášť rozsiahla, ktorá však už len uvádza k ustanoveniu §
3 - z jednoznačnej špecifikácie práv spotrebiteľa v tomto ustanovení so zvýraznením postupnosti

ochrany života a zdravia spotrebiteľa vyplýva aj nárok na výrobky a služby v kvalite, ktorá zodpovedá
technickýmpredpisomnavýrobkyaleboslužby,ktorénevykazujúzjavnévady.Náhradaškodyafinančné
zadosťučinenie je záverečným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade, že preventívne pôsobenie
nesplní svoj účel, aby boli nahradené alebo zmiernené následky. Z účelového výkladu tejto právnej
normy žalovaný poukázal na to, že vyplýva právo spotrebiteľa na službu a výrobok, ktorý nemá vady,

ak služba alebo výrobok má vadu a spotrebiteľ sa domôže ochrany svojich práv spotrebiteľovi prináleží
náhrada škody alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej osoby. Žalovaný poukázal nato, že z
účelového výkladu právnej normy vyplýva právo spotrebiteľa na službu a výrobok, ktorý nemá vady, ak
služba alebo výrobok má vadu a spotrebiteľ sa domôže ochrany svojich práv, spotrebiteľovi prináleží
náhrada škody alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej osoby. Termín „právo na bezvadné

plnenie“, dokresľuje aj odkaz na poznámku pod čiarou predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá príkladnom
menuje osobitné právne predpisy, kde môže dôjsť k porušeniu práva, a to zákon o Slovenskej obchodnej
inšpekcii, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcii, o ochrane zdravia ľudí, o banskej
činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, o veterinárnej starostlivosti, o potravinách a iné.
Uviedol, že osobitné právne predpisy majú spoločný menovateľ a to, že sú to predpisy správneho

práva, ktoré ukladajú nároky na poskytnuté výroky a služby spotrebiteľom, tak aby boli bez vád a aby
neohrozovali zdravie a bezpečnosť spoločnosti a jednotlivca. Z právneho vzťahu medzi spotrebiteľom a
žalovaným, ktorý bol založený zmluvou o úvere zo dňa 14. 1. 2013, ktorej predmetom bolo poskytnutie
finančnej služby - úveru za dohodnutú odplatu, tak finančného zadosťučinenia by sa spotrebiteľ mohol
domáhať len vtedy, ak pred súdom preukáže že finančná služba mu bola poskytnutá vadne. Ale v

tomto prípade je nutné prijať záver, že finančná služba bola poskytnutá spotrebiteľovi bez vád, peniaze
spotrebiteľ dostal na nákup tovaru v plnej výške riadne a včas. Žalovaný teda mal za to, že spotrebiteľ sa
úspešne domohol na súde právnej fikcie bezpoplatkovosti a bezúročnosti zmluvy, ale takéto domáhanie
právnej fikcie sa nedá subsumovať pod predmetnú hypotézu právnej normy. Pretože táto právna fikcia
vyplynula z výkladu a aplikácie právnych noriem na obsahové náležitostí úverovej zmluvy, ktorá ako

právny úkon mala vady a nie z vád, ktoré sa vzťahujú na poskytnutú finančnú službu. Uviedol, že
je možné prijať záver, že spotrebiteľ sa môže domáhať rôznych porušení svojich práv, ale nie každé
porušenie práva spotrebiteľa bude zakladať právo na vyberané finančné zadosťučinenie, tak ako ho
má účelovo na mysli predmetná právna úprava. V ďalšom vzniesol žalovaný námietku premlčania
domnelého právneho nároku. Žalovanému nie je zrejmé v akom časovom okamihu došlo k údajnému

porušeniu práv spotrebiteľa z naformulovanej žaloby sa dá usúdiť, že momentom predzmluvných
rokovaní, kedy sa skúmala bonita žiadateľa o úver, t. j. ku dňu 14. 1. 2013, t. j. majetkové právo na
finančné zadosťučinenie bolo uplatnené v lehote troch rokov odo dňa, kedy spotrebiteľovi prislúchala
žaloba.

9. Pokiaľ ide o ďalšie, poukázal na to, že dlžníčke poskytol riadne a včas finančné prostriedky 573 EUR
na nákup tovaru, dlžníčka ku dňu podania žaloby na plnenie nevrátila ani len poskytnutú sumu, takže
uplatnením práva veriteľa pred súdom nemohlo dôjsť k vzniku ujmy spotrebiteľovi, keďže veriteľ bol
ukrátený na svojich právach.10. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie, ako vyplýva aj z pojmu, malo by byť primerané a
v odôvodnení žalobkyne, že by malo ísť o výšku 358,35 EUR z toho dôvodu, že sa chcel obchodník

obohatiť na jej úkor, žalovaný považoval za rozporné s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka.
Poukázal taktiež na to, že pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva sankcie za konanie žalovaného, žalovaný
uhradil náhradu trov konania žalobkyni v sume 74,66 EUR a súdny poplatok za žalobu na plnenie. V
ďalšom poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/1397/2014
zo dňa 23. 2. 2016, v ktorom súd uviedol, že „ že pokiaľ zákonodarca do ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o

ochrane spotrebiteľa zakotvil možnosť domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti
s porušením práv spotrebiteľa, nemal tým na mysli, že takýto nárok automaticky vyplýva zo zákona,
bez toho, aby spotrebiteľ preukázal základné predpoklady úspešného uplatnenia tohto nároku ......Z
uvedených dôvodov je dostatočnou satisfakciou pre navrhovateľku určenie, že úver poskytnutý na
základe predmetnej zmluvy je potrebné považovať za úver bez poplatkov a bez úročný.“ Súčasne
žalovaný poukázal na zdržanlivý postoj aj Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí 14Co/91/1012-141

zo dňa 10. 10. 2013, ktorým súd zamietol žalobu o primerané finančné zadosťučinenie s odôvodnením:
„ak bol prijatý záver, že predmetný úver je bezodplatný a bezúročný, už bola nastolená predmetnom
právnom vzťahu rovnováha zmluvných strán a nie je potrebné ešte osobitným rozhodnutím vzhľadom
na ciele a účel, ako vyplýva z ustanovenia § 53 a Občianskeho zákonníka prípadne určovať ešte
neprijateľnosť zmluvných podmienok, neobstojí v tomto smere ani poukaz na to, že by to založilo nárok

na finančné zadosťučinenie.“ Žalovaný z týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

11. Súd v súlade § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednával v neprítomnosti žalovaného, žalovaný sa prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnil.

12. Súd vo veci vykonal všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli stranami
sporu prednesené a navyše vykonal výsluch žalobcu.

13. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné

vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho
súd.

14. Podľa § 191 ods. 1 CSP , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 12C/266/2015-57 zo dňa 12. 5. 2016 mal súd zistené, že žalovaná
v tomto konaní žalobkyňa, bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi, v tomto konaní žalovanému,
respektíve jeho právnemu predchodcovi, sumu 28,60 EUR spolu s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej

časti bola žaloba zamietnutá. V predmetnej veci sa žalobca, v tomto konaní žalovaný, domáhal
zaplatenia na žalovanej sumy 386,95 EUR spolu s úrokom z omeškania a svoju žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou dňa 14. 1.
2013 úverovú zmluvu č. 4301041146, predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 576 EUR. Žalovaná, v tejto právnej veci žalobkyňa, namietala, že zmluva neobsahuje

výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov a pre absenciu týchto údajov je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Vo veci 12C/266/2005 súd vyzval žalobcu, v tomto
konaní právneho predchodcu žalovaného, aby súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce, ako bola
posudzovaná schopnosť spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver, na čo žalovaný žiadnym spôsobom
nereagoval a preto vzhľadom na nepreukázanie skutočnosť, že by konal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd toto považoval za hrubé
porušenie svojich povinností a úver posúdil za bezúročný a bez poplatkov.

16. Vo veci bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že predmetnú úverovú zmluvu uzatvorila doma
s predajcom pri kúpe tovaru, následne splácala úver, zobrala si tovar následne sa však dostala

do finančnej núdze a nebola schopná splácať splátky. Žiadala spoločnosť právneho predchodcu
žalovaného, aby jej umožnil zaplatiť dlh v splátkach, avšak následne jej bolo oznámené, že došlo k
zosplatneniu úveru a prišla jej žaloba na súd. Poukazovala na svoje finančné problémy, pokiaľ ide ouplatňovanúvýškufinančnéhozadosťučineniauviedla,žekebyneboložalovaného,nebolabysadostala
do tejto situácie a nemusela by chodiť po súdoch.

17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov

jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18.Podľa§3ods.6zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa -Každýspotrebiteľmáprávoobrátiť
sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Počas
alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľ spolupracuje so subjektom alternatívneho riešenia sporov v
záujme rýchleho vyriešenia sporu. V prípade cezhraničného sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na
Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu na doručovanie, elektronickú adresu alebo

telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.

19. Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými právnymi predpismi zodpovedá, jednoznačne

vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č.
250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom.

20. V danej právnej veci sa žalobkyňa domáha v postavení spotrebiteľa voči žalovanému zaplatenia
sumy 358,35 EUR z dôvodu, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/266/2015 vtedajšiemu

žalobcovi, terajšiemu žalovanému, nepriznal túto sumu s príslušenstvom. Z toho žiadnym logickým
výkladom nemožno dospieť k záveru, akého porušenia práv a povinností na žalobkyni sa žalovaný
dopustil ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými právnymi predpismi. Pokiaľ súd
v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/266/2015 zamietol v časti nárok súčasného žalovaného, vtedy
žalobcu, nemožno to považovať bez ďalšieho za úspešne uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti

ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi.

21. Je potrebné poukázať na to, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľov je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol
uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol

úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti.

22. Navyše pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného finančného zadosťučinenia súd prihliadal aj na
tú skutočnosť, že dotknutým rozsudkom č.k. 12C/266/2013-57, súdom bola konštatovaná po právnom
posúdení skutočnosť, z procesného hľadiska „neuneseniu dôkazného bremena“, teda že úver je

bezúročný a bez poplatkov, z dôvodov neskúmania bonity spotrebiteľa (nemožno opomenúť to, že
bonitu spotrebiteľ si mohol ustrážiť aj sám pokiaľ, by bol obozretne vstupoval do tohto právneho úkonu)
napokon žalobkyňa ani nepopierala, že išlo o úver za účelom kúpy spotrebného tovaru, ktorý „zrejme
nevyhnutne“ potrebovala, aj za cenu ohrozenia svojej finančnej nezávislosti, čo však nepreukázala.

23. V danej právnej veci žalobca, v tomto konaní žalovaný, nemohol ani len predpokladať, aký bude
záver tohto konania a v tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ vidí
žalobkyňa nezákonnosť konania žalovaného v tom, že bola na ňu podaná žaloba, v dôsledku čoho
musela znášať stav „chodiť po súdoch“, za čo požaduje finančné zadosťučinenie, tu sa súd domnieva že
nemožno sankcionovať skutočnosť, ak ktokoľvek sa domáha svojho práva, majúc za to, že dôvodne, na

nestrannom a nezávislom súde a pritom je toto právo ústavným právom garantovaným mu ustanovením
čl. 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd.24. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne po posúdení týchto konkrétnych dôvodov zamietol ako
nedôvodnú, majúc zato, že dostatočnú satisfakciu spotrebiteľka mala poskytnutú tým, že úver bol
posúdený ako bezúročný a bezpoplatkov.

25. Podľa § 251 CSP ,trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal

plný úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

31. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka

zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn.
6Cdo/222/2016).

32. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP
rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.