Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212966
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412212966.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 18.05.2015, samosudcom JUDr. Petrom

Lukáčom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, v zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika, v zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. č.
13, Bratislava, o návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na úhradu majetkovej škody vo výške 4.058,69 €, na úhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 811,73 € s prísl. z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 27..09.2012
domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh zdôvodnil skutočnosťou, že v
zmysle § 38 a nasledujúcich Exekučného poriadku navrhoval súdnemu exekútorovi vykonať exekúcie
proti dlžníkovi, pričom vec bola vedená pod sp. zn. 13Er 953/2010 exekučným súdom Okresným súdom
v Žiari nad Hronom. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že po podaní žiadosti o udelenie Poverenia na
vykonanie exekúcie mal exekučný súd v konaní rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

pričom exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v návrhu
namietol právnu skutočnosť, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie Poverenia až po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty. Zároveň namietol právnu skutočnosť, že exekučný súd vykonaním postupu podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania
bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval iudiciálny proces zahrňujúci v sebe zistenia skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem a aplikáciu interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne vo veci rozhodol čím porušil zásadu legality, čím exekučný súd nelegálnym postupom

vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil eventuálne prekážku veci rozhodnutej. Z hore
uvedených dôvodov navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mu vznikla a predstavovala náhradu
samotnej istiny a príslušenstva a zároveň uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy.

Odporca sa na výzvu súdu písomne vyjadrila žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa názoru odporcu podanie návrhu je samotné zmetočné keďže v tomto chýbajú základné údaje

o exekučnom konaní, nie je zrejmá okolnosť či si navrhovateľ uplatňuje práva z titulu nezákonného
konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Zároveň vyjadril právnu skutočnosť, že uplatnený
nárok považuje za predčasne uplatnený na súde nakoľko do dňa podania návrhu neuplynula zákonom
stanovená lehota v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. 6 mesiacov na rozhodnutie o uplatnenom nárokupríslušným ministerstvom. V písomnom vyjadrení ďalej odporca konštatoval, že postup súdu, ktorý nájde
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť kvalifikovaný ako nesprávny úradný
postup, resp. nemôže ísť v danom prípade ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutímnakoľkonezákonnosťrozhodnutiabymuselabyťkonštatovanávecnepríslušnýmorgánom,
ktorý by takéto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Odporca ďalej konštatoval, že aj
lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie Poverenia (v kladnom prípade a nie na vydanie rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti). V neposlednej miere odporca namietol, že uplatnená výška náhrady škody, resp.
nemajetkovejujmyjeuplatnenáčistohypotetickybezakýchkoľvekrelevantnýchdôkaznýchprostriedkov.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Navrhovateľ sa na termín pojednávania nedostavil, odporca sa
na termín pojednávania z ospravedlnením nedostavil. Obaja účastníci konania mali doručenie riadne
vykázané. Súd teda konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O. s. p.. Súd vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, resp. pripojeným spisovým materiálom
exekučného súdu č. k. 13Er 953/2010.

Z takto prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že na žiadosť oprávneného, v danom prípade
navrhovateľa, súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa
04.10.2010 žiadosť o udelenie Poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s. r. o., v danom konaní navrhovateľa, proti povinnému X. Č., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie

pohľadávky 977,18 € s prísl.. Exekučným titulom podľa žiadosti bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu pod č. k. SR 02265/10, ktorý bol vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa 19.04.2010,
nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2010 a vykonateľnosť dňa 13.05.2010.

Vzhľadom na obranu zo strany odporcu súd vykonal dokazovanie na otázku eventuálnej predčasnosti

podania uplatneného nároku na súde, resp. zmetočnosti samotného návrhu. V prvom rade súd
konštatuje, že návrh navrhovateľa na náhradu škody, resp. úhradu nemajetkovej ujmy podľa názoru
súdu je dostatočne špecifikovaný a napĺňa zákonom stanovené predpoklady § 42 ods. 3 O. s. p., resp. §
79 O. s. p.. Zároveň súd konštatuje, že napriek právnej skutočnosti, že samotný návrh na náhradu škody
a úhradu nemajetkovej ujmy bol Okresnému súdu v Žiari nad Hronom doručený pred uplynutím zákonom

stanovenej 6 mesačnej lehoty na prerokovanie žiadosti o náhradu škody Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci meritórne rozhodoval až zase po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty, ktorý čas je v danom prípade relevantný. Obe námietky súd teda považoval
za právne irelevantné.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.

1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občiansko-
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudcasa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 (právny predpis

sa vzťahuje na súdenú vec), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal škody a úhrady nemajetkovej ujmy výlučne z dôvodu
nesprávneho úradného postupu súdu (exekučného) z dôvodu, že rozhodnutie o žiadosti súdneho

exekútora na vydanie Poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v zákonom stanovenej 15-dňovej
lehote. Súd v rámci tohto neskúmal otázku nedodržania zákonnej lehoty ale skúmal z akého dôvodu a
či vôbec nejaká škoda vznikla.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z., bolo v čase podania návrhu vydanie Poverenia

možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí Rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených ako exekučných titulov. Až neskôr bol zákon uvedenej časti novelizovaný tak,
že exekučným titulom boli aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku

novelou zákona účinnou od 01.06.2011. Skutočnosť, že sa rozhodcovský rozsudok za exekučný
titul považoval podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku svedčí aj komentár
k ustanoveniu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého v novele účinnej od 01.06.2010 o
zániku 15-dňovej lehoty na vydanie Poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu
potreby preskúmavania písomností pre prípad eventuálneho vyslovenia neprípustnosti exekúcie. Zák.

č. 144/2010 Z. z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona. Z hore uvedenej
dikcie zákona súd vychádza a konštatuje, že v čase podania návrhu na vydanie Poverenia na vykonanie
exekúcie lehota na vydanie Poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
neexistovala. Zákon určoval lehotu na vydanie Poverenia a nie na vydanie iného rozhodnutia o návrhu
na vydanie Poverenia (eventuálne zamietnutá žiadosť). V prípade, že súd mal v rámci exekučného

konania za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie Poverenia návrh zamietol, pričom takéto rozhodnutie
nemožno považovať za jednoduché v rámci prevedeného dokazovania, na ktoré by sa mohla vzťahovať
zákonom stanovená 15-dňová lehota. Súd v ďalšom konštatuje, že v čase rozhodovania o žiadosti na
vydanie Poverenia pre rozhodnutia o eventuálnom zamietnutí návrhu na vydanie Poverenia v náväznosti
na povinnosť súdu ex offo skúmať súlad exekučného titulu zo zákonom neexistovala.

Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy uplatňoval výlučne podľa
ustanovenia § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. z odôvodnením, že príslušný exekučný súd, v danom prípade
Okresný súd Žiar nad Hronom, svojím postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovej lehoty (15 kalendárnych dní).

Z prevedeného dokazovania pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom v rámci exekučného
konania č. k. 13Er 953/2010 mal súd preukázané, že na podnet oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r.
o. súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu v Žiari nad Hronom ako exekučnémusúdu žiadosť o udelenie Poverenia na vykonanie exekúcie dňa 04.10.2010. Podľa názoru súdu v
rámci exekučného konania a s prihliadnutím na hore uvedenú dikciu zákona súd správne skúmal
súlad exekučného titulu, v danom prípade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 02265/10,

zo zákonom. Vzhľadom na okolnosť, že exekučný súd zistil v rámci exekučného konania nesúlad
uznesením č. k. 13Er 953/2010-8 zo dňa 07.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2011
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne z tých
istých dôvodov exekučný súd uznesením č. k. 13Er 953/2010-18 zo dňa 05.04.2011, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2011 exekučné konanie zastavil.

Súd v danom prípade teda jednoznačne konštatuje, že vzhľadom na hore uvedenú dikciu zákona a
jeho výklad na eventuálne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie neexistovala zákonom stanovená lehota z dôvodu jednoznačnej dikcie zákona,
že táto lehota v trvaní 15 kalendárnych dní sa vzťahovala len na eventuálne rozhodnutie o vyhovení
tejto žiadosti a vydaní poverenia. Podľa názoru súdu z prevedeného dokazovania takto vyplynula

jednoznačneokolnosť,ževdanomprípadepriuplatnenomnárokunanáhraduškody,resp.nemajetkovej
ujmy absentuje základný atribút eventuálnej úspešnosti takejto žaloby, a to porušenie právnej povinnosti.
Súd v ďalšom konštatuje, že v priebehu konania nemal žiadnym spôsobom preukázanú ani výšku škody,
resp. nemajetkovej ujmy nakoľko v tomto smere podľa názoru navrhovateľ v žiadnom prípade neuniesol
dôkazné bremeno, neprodukoval žiadne písomné dôkazné ani iné materiály, ktoré by relevantným

spôsobom odôvodňovali výšku uplatneného nároku. Taktiež v danom prípade podľa názoru súdu
absentuje príčinná súvislosť medzi eventuálnym porušením právnej povinnosti nakoľko toto neexistuje
a výškou škody. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd návrh navrhovateľa v časti uplatneného
nároku na náhradu škody zamietol. Nakoľko uplatnená nemajetková ujma má v súvislosti s uplatnenou
náhradou škody akcesorický charakter, súd zamietol žalobu navrhovateľa i v tejto časti.

Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, trovy konania si neuplatnil, resp. tomuto nevznikli. Súd
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.

o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.