Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 2, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206190
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116206190.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: F. U. - I., U. XXXX/X,

F., právne zastúpeného: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému:
X. Q.H. F., Š. F., H. A. X, W. Š., o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.740,32 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 12.932,48 € od 22.7.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 152,15 € od 12.8.2016 do
zaplatenia, 5 % zo sumy 471,66 € od 22.9.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 456,44 € od 13.10.2016 do
zaplatenia, 5 % zo sumy 471,66 € od 12.11.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 456,44 € od 13.12.2016
do zaplatenia, 5 % zo sumy 471,66 € od 13.1.2017 do zaplatenia, 5 % zo sumy 471,66 € od 14.2.2017

do zaplatenia, 5 % zo sumy 228,22 € od 16.2.2017 do zaplatenia, 5 % zo sumy 1.627,97 € od 3.6.2017
do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2016 domáhal voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 24.657,73 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto

sumy od 25.3.2016 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 4.3.2016 postupcovia: 1/ Q. M. Y. X/ U. M. postúpili splatné pohľadávky voči žalovanému, a ktoré
vzniknú v budúcnosti spolu s príslušenstvom a to titulom užívania pozemku, ktorého sú podielovými
spoluvlastníkmi-každýznichvoveľkostispoluvlastníckehopodielu1nachádzajúcehosavkatastrálnom
území Prešov zapísaného na LV č. XXXXX Y. S. F.. B.-O. Č.. XXX/XXX - orná pôda o výmere 1296 m2
a to postupníkovi - žalobcovi. Na parcele sa nachádza koryto rieky Sekčov, ktoré v zmysle rozhodnutia
Krajského úradu životného prostredia v Prešove, odboru kvality životného prostredia, č. XXXX/XXXX

- XXXX/BE zo dňa 10.5.2012, umelým korytom. Správcom umelého koryta rieky Sekčov je žalovaný,
ktorý užíva pozemok postupcov bez právneho dôvodu - bez toho, aby mala s vlastníkmi pozemku
uzatvorenú nájomnú zmluvu, čím sa žalovaný na úkor postupcov bezdôvodne obohacuje. Na základe
uvedeného majú teda postupcovia voči žalovanému nesplatené pohľadávky za bezzmluvné užívanie
pozemku v ich vlastníctve. Na základe zmluvy postupcovia postúpili žalobcovi pohľadávky spolu s
príslušenstvom za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa uzavretia zmluvy, ako aj pohľadávky odo dňa
uzavretia zmluvy do budúcna a to vo výške obvyklého nájomného za užívanie porovnateľných pozemkov

v danom mieste a čase. Postupcovia oznámili žalovanému - ako dlžníkovi postúpenie pohľadávok listom
zo dňa 4.3.2016. Žalobca za týmto domáha vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného
za užívanie pozemku vo vlastníctve postupcov bez právneho dôvodu a to parcely B.-O. XXX/XXX za
žalované obdobie od 25.3.2014 do 24.3.2016 (t.j. dva roky spätne od podania žaloby). Znalec, G.. P.G., Znaleckým posudkom č. 4/2016 zo dňa 21.3.2016 stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku v
roku 2014, 2015, 2016 a to vo výške 9,50 €/m2. Žalobca ako postupník má voči žalovanému nárok na
náhradu za neoprávnené užívanie pozemku v žalovanom období (t.j. 731 dní) vo vlastníctve postupcov

vo výške 24.357,73 €.

2. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 15.8.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca
predmetnú parcelu nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa
4.3.2016, pričom vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený dňa 11.4.2016. Pri správe vodných

tokov, ktoré sú vo výhradnom vlastníctve štátu, dochádza ku majetkovoprávnym kolíziám s vlastníkmi
pozemkov zabratých na reguláciu vodných tokov. Tieto situácie však žalovaný rieši individuálne, pričom
postupuje na základe podanej žiadosti vlastníkov o majetkovoprávne vysporiadanie formou kúpnej
zmluvy, žiadosti o uzatvorenie nájomnej zmluvy resp. žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady za užívanie
pozemku bez právneho titulu. V predmetnej veci však žalobca ani jeho právni predchodcovia nevyzvali
žalovaného na dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia v konkrétnej výške ani nepožiadali o

riešenie uvedenej veci zmierlivou cestou napr. uzatvorením zmluvného vzťahu. O konkrétnych nárokoch
žalobcu sa prvýkrát dozvedel až na základe listu žalobcu zo dňa 1.7.2016, ktorý mu bol doručený dňa
6.7.2016. Týmto listom mu žalobca oznámil, že nadobudol vlastníctvo k predmetnému pozemku a z titulu
bezdôvodného obohatenia požiadal o náhradu za užívanie nehnuteľnosť za obdobie od 11.4.2016 do
30.6.2016, teda za obdobie nasledujúce po žalovanom období a to v lehote siedmych dní od doručenia

výzvy. Žalobca si teda priamo uplatnil nárok podanou žalobou ihneď po nadobudnutí vlastníctva a
postúpení pohľadávok bez toho, aby žalovaného akýmkoľvek spôsobom vyzval na konkrétne plnenie,
alebo mimosúdne pre riešenie sporu. Žalovaný ako štátny podnik je subjektom verejného práva v
zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a preto aj jeho hospodárenie podlieha
verejnej kontrole. Nie je preto možné svojvoľne realizovať akékoľvek plnenie hoc aj z titulu porušenia

právnych povinností zo strany žalovaného bez právneho titulu. Žalovaný má snahu vynaložiť potrebné
úsilie na vysporiadanie svojich záväzkov z titulu bezdôvodného obohatenia v prípade ich oprávnenosti.
Žalovaný však svojím postojom a konaním nedal žalobcovi žiadnu príčinu na podanie žaloby na súd.
Žalovanýďalejuviedol,žežalobcavedomeodkúpilpredmetnýpozemokajnapriektomu,žejezastavaný
vodnou stavbou, pričom musel byť dostatočne oboznámený so stavom kupovanej nehnuteľnosti.

Žalobcovi muselo byť teda už pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy známe, že predmetnú nehnuteľnosť
nemôže nikdy v budúcnosti reálne užívať ako bežný užívateľ, nakoľko sa jedná o súčasť vodného
toku. Ani toto obmedzenie mu však nebránilo, aby odkúpil pozemok a ihneď po kúpe začal uplatňovať
finančné nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia. Na základe dostupných medializovaných
informácií je žalobca známy práve nákupom pozemkov a následne vyvolanými súdnymi spormi najmä

so štátnymi a samosprávnymi subjektmi. Žalobca preto podľa všetkého konal v úmysle získať finančné
výhody, teda nekupoval pozemok za účelom toho, aby ho mohol iným spôsobom užívať, ale výlučne
za účelom získania náhrady za nemožnosť užívania nehnuteľnosti, teda dosiahnutia vlastného zisku.
Jeho zámerom je využitie odlišného vlastníctva pozemkov a vlastníctva vodnej stavby k vymáhaniu
plnení. Takéto konanie vzbudzuje pochybnosti o jeho skutočných úmysloch, keďže žalobca sa nikdy

nedomáhal a reálneho usporiadania vzťahov medzi stranami napr. formou uzatvorenia nájomnej zmluvy
a dohody o finančnom vysporiadaní za užívanie pozemku. Postup žalobcu preto žalovaný považuje
za šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru nie je v záujme
rozumného usporiadania vzťahov umožniť, aby sa vytvárali vecnoprávne nevyriešené vzťahy medzi
nehnuteľnosťami a podporoval sa tak stav právnej neistoty. Vzťahy medzi vlastníkom pozemku a

vlastníkom vodnej stavby resp. správcom vodného toku by sa mali narovnať aj pro futuro tak, aby
nebolo už v čase vydania v rozsudku zjavné, že bude potreba ďalších súdnych v konaní. V prípade,
že vlastník pozemku uplatňuje len zodpovednostné (sekundárne nároky) voči subjektom, ktoré mu
bránia v užívaní veci bez toho, aby sa zároveň (primárne) domáhal odstránenia protiprávneho stavu,
jedná sa o výkon jeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Spôsob, akým postupoval žalobca keď bez

predchádzajúcej komunikácie za účelom riešenia danej situácie podal žalobu na súd, preto považuje
za nekorektný, účelový a unáhlený. Spor teda považuje za umelo vyvolaný a žalobu za predčasne
podanú. Žalovaný sa vyjadril aj k predloženému k znaleckému posudku G.. P. G., pričom uviedol, že v
znaleckom posudku, ktorý si objednal žalobca, použil znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty prenájmu
nehnuteľnosti porovnávaciu metódu a to údajne z dôvodu, že táto metóda najmenej skresľuje výslednú

všeobecnú hodnotu použitím údajov už zrealizovaných obchodov takéhoto typu nehnuteľností. Znalec
taktiež uviedol, že k dispozícii mal nájomne zmluvy z rokov 2009 až 2012 na pozemky s polohou,
vybavením a spôsobom využitia veľmi podobným predmetnému miestu posúdenia. Žalovaný podotkol
však, že posudzovaný pozemok má charakter ornej pôdy, ktorá je súčasťou vodného toku a ostatnépozemky, ktoré boli znalcom porovnávané majú charakter zastavaných plôch, na ktorých sa nachádzajú
parkoviská, cesty a rodinné domy. Ceny pozemkov pod vodohospodárskymi stavbami však nemajú
na trhu vytvorenú trhovú hodnotu, nakoľko sa jedná o špecifické pozemky. Takéto pozemky tvoria

dno a svahy koryta vodného toku a môžu byť zaplavované, pričom tieto pozemky majú iba veľmi
malé resp. žiadne využitie ani spadajú do rámca bežného užívania nehnuteľností. Znalec by si mal
zabezpečiť potrebné materiály k vypracovaniu znaleckého posudku nezávisle a výlučne vlastným úsilím
z dostupných zdrojov a nie od objednávateľa - žalobcu. Žalovaný uviedol, že v priebehu roku 2011
až 2016 uzatvoril niekoľko nájomných zmlúv práve z dôvodu zmluvného riešenia užívania pozemkov,

ktoré sú zverejnené v centrálnom registri zmlúv a teda dostupné verejnosti aj znalcom. Znalec však
použil iba podklady, ktoré mu poskytol žalobca a ktoré navyše nekorešpondujú s obvyklou cenou
nájmu za porovnateľné pozemky, ktoré sú svojím charakterom súčasťou vodného toku. Žalovaný
poukázalnakonanievedenénatunajšomsúdepodsp.zn.12C/79/2011predmetomktoréhobolovydanie
bezdôvodného obohatenia, v ktorom na základe Znaleckého posudku č. 106/2013 G.. T. O., bola
stanovená všeobecná hodnota ročného nájmu vo výške 1,24 €/m2. Čo sa týka úrokov z omeškania

žalovaný uviedol, že až momentom doručenia žaloby sa dozvedel o uplatnení konkrétneho nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia. V uvedenom čase bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky vo výške 0,00 % a preto sadzba úroku z omeškania predstavuje 5 %. Žalovaný uviedol
že sú dané dôvody hodného teda na nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi v zmysle § 257 C.s.p.,
nakoľko spor bol strany žalobcu vyvolaný predčasne.

3. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 22.9.2016, ktorým reagoval na vyjadrenie
žalovaného uviedol, že z tvrdení žalovaného vyplýva, že užíva nehnuteľnosti viacerých vlastníkov a
skutočnosť, že tieto kolízie vlastníckych ich práv vyporiadava až na základe tzv. žiadosti oprávnených
vlastníkov nelegalizuje jeho nezákonné konanie - užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Naopak,

skutočnosť, že žalovaný veľmi dobre vie, že neoprávnene užíva nehnuteľností jednotlivých vlastníkov
a tieto kolízie vlastníckych práv rieši až na základe podnetu vlastníkov je odporujúce dobrým mravom.
Žalobca má právo kedykoľvek podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči subjektu,
ktorý užíva pozemok v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu. Pokiaľ žalobca nemá so žalovaným
uzatvorenú žiadnu platnú nájomnú zmluvu na užívanie predmetného pozemku za rozhodné obdobie

môže sa žalobca domáhať svojich práv súdnou cestou. Kúpa pozemkov (bez ohľadu čo sa na nich
nachádza) nie zákonom zakázaná a tobôž nie konaním odporujúcim dobrým mravom. Za zneužitie
výkonu práva je možné považovať iba také jednanie, ktorého cieľom je dosiahnutie účelu sledovaného
právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi s priamym úmyslom spôsobiť
inému účastníkovi ujmu. Rovnako použitie korektívu dobré mravy pri výkone práva nesmie v konkrétnom

prípade viesť na druhej strane k oslabeniu princípu istoty (bezpečnosti) občianskoprávneho styku. Týmto
normám zásadne neodporuje, pokiaľ niekto požaduje vydanie toho, čím sa na jeho úkor niekto iný
bezdôvodneobohatil,pretožeprávožiadaťvydanietakéhotoobohateniapriznávapriamoprávnypredpis
a to Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 451. Čo sa týka znaleckého posudku znalec stanovil
všeobecnú hodnotu pozemkov porovnávacou metódou, ktorá je hodnovernejšia a objektívnejšia ako

metóda polohovej diferenciácie, ktorá nie je v súlade s európskymi ohodnocovacími štandardmi, čo
okrem iného vyplýva aj z dôvodovej správy k vyhláške MS SR č. 254/2003 Z.z., ktorou sa zmenila
vyhláška č. 492/2014 Z.z., na základe ktorej sa doplnila možnosť stanovenia všeobecnej hodnoty
nájmu metódou porovnávania v súlade s európskymi ohodnocovacími štandardmi. Je vecou účastníkov
predmetných nájomných zmlúv, ako dvojstranných právnych úkonov, na akej cene nájomného sa

dohodnú. Žalobca si uplatňuje náhradu, ktorá zodpovedá trhovému nájomnému v danom mieste a
čase pričom vec, ktorú žalobca nemôže reálne využiť, je pozemok a nie pozemok zastavaný vodnou
stavbou. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania z obchodnoprávneho vzťahu vo výške 9 %, nakoľko
pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia žalobca odkúpil ako podnikateľ a na druhej strane je
stranou konania žalovaný ako právnická osoba. Obchodnoprávny vzťah medzi stranami tohto konania

nevylučuje ani skutočnosť, že nehnuteľnosť nemá žalobca zapísanú v katastri nehnuteľností ako vo
vlastníctvefyzickejosoby-podnikateľa,alemázapísanú„iba“akofyzickáosoba.Žalovanýsanesprávne
domnieva, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, keďže
v civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania resp.

neuložiť povinnosť neúspešnému účastníkovi nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, pričom
(ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému
účastníkovi treba posudzovať komplexné zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Bol to žalovaný,
ktorý sa nesprával korektne, keďže napriek tomu, že mal vedomosť, že neoprávnene užíva pozemkybez platnej nájomnej zmluvy, neoslovil vlastníkov týchto nehnuteľností s tým, aby im poskytol primeranú
náhradu.

4. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 27.10.2016 na vyjadrenie žalobcu uviedol, že celková plocha
vodných tokov a povodí, ktoré spravuje je cez 49 000 km2. Pri výkone svojej činnosti zabezpečuje
starostlivosť o vodné toky, hmotný majetok štátu, stará sa o kvantitu a kvalitu povrchových i a
podzemných vôd a i. Pri uvedenom rozsahu správy majetku činnosti nie v silách žalovaného z vlastnej
iniciatívy vysporiadať paušálne všetky nevysporiadané vlastnícke vzťahy, no napriek tomu však po

oslovení zo strany jednotlivých vlastníkov postupuje v priamej súčinnosti s nimi. Je možné súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že tento má zákonný dôvod na podanie žaloby, avšak bolo jeho povinnosťou
najprv vyzvať žalovaného na dobrovoľné plnenie, pretože bez tohto úkonu žalobca ani nemohol vopred
predpokladať postoj žalovaného k uplatnenému nároku a teda či je možné tento riešiť aj mimosúdne.
Žalovaný skutočne nemá so žalobcom, ani jeho právnymi predchodcami uzatvorenú platnú nájomnú
zmluvu, avšak žalobca, ani jeho právni predchodcovia o túto zmluvu nikdy nežiadali. V tejto súvislosti

preto dal do pozornosti zásadu „vigilantibus irua scripta sunt“, podľa ktorej práva patril len bdelým, teda
tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu na výkon svojich práv, a ktorí svoje oprávnenia uplatňujú
včas s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Samotné právo žiadať vydanie bezdôvodného
obohatenia síce neodporuje dobrým mravom avšak výkon tohto práva je možné s pohľadom na
osobitosti daného prípadu považovať za konanie „contra bonos mores“. Žalovaný až po vyvolaní sporu

navrhol mimosúdne riešenie, avšak z opakovaných žiadostí vyplýva iba jeho úmysel sám tejto situácie
vyťažiť maximálny možný majetkový prospech. Podľa žalovaného všetky metódy a postupy stanovenia
všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti sú v zásade rovnocenné. Do porovnávania sa vyberajú
nehnuteľnosti s čo najpodobnejším vlastnosťami a preto aj pri výbere podkladov o porovnateľných
pozemkoch je základné pravidlo nájsť aspoň 3 také pozemky, ktoré sa v čo najväčšej miere podobajú

alebo zhodujú s hodnotením pozemkom. Znalec však použil iba podklady, ktoré mu poskytol žalobca a
ktoré navyše nekorešpondujú s obvyklou cenou nájmu za porovnateľné pozemky, ktoré sa v čo najväčšej
miere podobajú okolo rozhodujú zhodnotený pozemkami. Podľa Znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa
18.1.2017 znalca, G.. T.Y. X., I.., bola na základe porovnávacej metódy stanovená všeobecná hodnota
nájmu predmetnej nehnuteľnosti za obdobie 2014 - 2016 vo výške 4,285 €/m2/rok.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.2.2017 uviedol, že hranice všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov v k.ú. Prešov neexistujú a táto náhrada sa určuje pred poškodením pozemku -
pred jeho stavebnou úpravou, tzn. akú peňažnú čiastkou by bolo potrebné vynaložiť na prenájom
porovnateľného - nezastavaného pozemku v danom mieste a čase. Nemožno súhlasiť so znaleckým

posudkom predloženým žalovaným, nakoľko tento vychádza z nájomných zmlúv, v ktorých jednou zo
strán je žalovaný, pričom prenajímateľa prenajímajú tieto pozemky už s tým vedomím, že na týchto
pozemkoch sa nachádza vodná stavba a nebyť teda žalovaného nemala nemali by komu tieto pozemky
prenajať. Neobjektívnosť z tohto posudku podčiarkuje aj to, že jednu zo zmlúv uzavrel žalovaný so
štátnou rozpočtovou organizáciou a druhú so spoločnosťou, ktorej jediným akcionárom je štát a len

jedna zmluva je uzatvorená s fyzickou osobou, pričom táto ani nezohľadňuje trhovú hodnotu. Znalec
mal vychádzať z cien pozemkov, ktorých cena nie je znížená z dôvodu zaťaženia pozemkov - z dôvodu
ich zastavania vodnými stavbami. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou má žalobca za to, že
prenajímatelia tieto pozemky prenajímajú v tiesni teda za nevýhodných podmienok. Podľa súkromného
znaleckéhoposudkuvypracovanéhotechnickouuniverzitouvKošiciachč.46bolastanovenávšeobecná

hodnota nájmu predmetného pozemku v roku 2014 vo výške 9,81 €/m2 ročne v roku 2015 vo výške 9,80
€/m2 ročne, v roku 2016 vo výške 9,77 €/m2 ročne. Predmetnú nehnuteľnosť vedie na skladovej karte
a má ju vedenú v majetku ako podnikateľ.

6. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 15.2.2017 súd pripustil zmenu žaloby v znení: Žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 35.148,23 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 24.657,73 € od 25.3.2016 do zaplatenia, 9 % zo sumy 2.732,25 € od
14.7.2016 do zaplatenia, 9 % zo sumy 1.045,68 € od 12.8.2016 do zaplatenia, 9 % zo sumy 1.045,68
€ od 22.9.2016 do zaplatenia, 9 % zo sumy 1.011,95 € od 13.10.2016 do zaplatenia, 9 % zo sumy
1.045,68 € od 12.11.2016 do zaplatenia, 9 % zo sumy 1.011,95 € od 13.12.2016 do zaplatenia, 9 % zo

sumy 1.045,68 € od 13.1.2017 do zaplatenia, 9 % zo sumy 1.045,68 € od 14.2.2017 do zaplatenia, 9
% zo sumy 505,97 € od 16.2.2017 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.055,16
€ mesačne s účinnosťou od 1.2.2017, vždy do posledného dňa príslušného mesiaca na jeho účet a
to počnúc právoplatnosťou rozsudku. Nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré ešte nieje splatné a vznikne v budúcnosti odôvodnil ustanovením § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Nakoľko sú splnené všetky zákonné podmienky a to existencia právneho dôvodu plnenia a splatnosť
aspoň v časti plnenia v čase vyhlásenia rozsudku ako aj postupný vznik nároku na jednotlivé plnenia

podľa hmotného práva.

7. Žalovaný s takýmto petitom nesúhlasil, nakoľko ho považuje za materiálne nevykonateľný. Záväzkový
vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká v okamihu keď sa ten kto sa obohatil, majetkový prospech
získal, pričom bezdôvodné obohatenie na základe užívania pozemku bez právneho dôvodu vzniká

každým dňom užívania ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie teda žalobcovi vznikne nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia len za obdobie predchádzajúce dňu rozhodnutia súdu, pretože v deň
rozhodnutia nebude ešte naplnená skutková podstata vzniku bezdôvodného obohatenia aj za obdobie
po rozhodnutí.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil tento skutkový

stav:

9. Krajský úrad životného prostredia v Prešove, odbor kvality životného prostredia, č. XXXX/XXX-XXXX/
BE zo dňa rozhodol že koryto rieky Sekčov v úseku tvorenom časťou parcely O.-B. XXX/X o výmere 299
m2 vedenej na LV č. XXXXX ako orná pôda Y. O.-B. XXX o výmere 235 m2 vedenej na LV č. XXXXX

ako orná pôda, je umelým korytom.

10. Z výpisu LV č. XXXXX, k.ú. Prešov, zo dňa 12.2.2016 súd zistil, že Q. M. a U. M. boli podielovými
spoluvlastníkmi parc. O.-B. XXX/XXX - orná pôda o výmere 1296 m2.

11. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.3.2016 Q. M. Y. U. M. postúpili na žalobcu
nesplatené pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného v danom
mieste čase za obdobie za dva roky spätne od uzavretia tejto zmluvy a pohľadávku odo dňa uzavretia
zmluvy do budúca - do doby, dokedy nedôjde k zmene vlastníckeho práva k pozemku vkladom
do katastra nehnuteľnosti, ktorú majú voči žalovanému, ktorý bez platnej nájomnej zmluvy užíva

nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve (O.-B. XXX/XXX - orná pôda o výmere 1296 m2,
k.ú. Prešov). Postupníci listom zo dňa 4.3.2016 oznámili žalovanému postúpenie vyššie uvedenej
pohľadávky.

12. Kúpnou zmluvou zo dňa 4.3.2016 uzavretou medzi žalobcom na jednej strane a Q. M. Y. U. M. na

strane druhej, žalobca nadobudol nehnuteľnosť parc. O.-B. XXX/XXX - orná pôda o výmere 1296 m2
do svojho výlučného vlastníctva. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru, zo dňa
11.4.2016, č. vkladu Q. XXXX/XXXX, bol v prospech žalobcu povolený vklad do katastra nehnuteľnosti
týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti.

13. Podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom a vypracovanom G.. P. G. pod č. 4/2016, bola
stanovená všeobecná hodnota nájmu parc. č. XXX/XXX, k.ú. Prešov, za určené obdobie (2014 - 2016)
vo výške 36.970,- €. Ročné nájomné za m2 činilo po zaokrúhlení sumu vo výške 9,50 €.

14. Žalobca listom zo dňa 1.7.2016, t.j. po podaní žaloby na súd, vyzval žalovaného na uhradenie sumy

vo výške 2.732,25 € z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. O.-B. XXX/XXX za obdobie od
11.4.2016 do 30.6.2016 vrátane, t.j. za 81 dní, a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žiadosť bola
žalovanému doručená dňa 6.7.2016.

15. Žalobca listom zo dňa 2.8.2016, vyzval žalovaného na uhradenie sumy vo výške 1.045,68 € z titulu

bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. O.-B. XXX/XXX za obdobie od 1.7.2016 do 31.7.2016
vrátane, t.j. za 31 dní, a v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žiadosť bola žalovanému doručená
dňa 4.8.2016.

16. Žalobca listom zo dňa 12.9.2016, vyzval žalovaného na uhradenie sumy vo výške 1.045,68 € z

titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. O.-B. XXX/XXX za obdobie od 1.8.2016 do 31.8.2016
vrátane, t.j. za 31 dní, a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žiadosť bola žalovanému doručená
dňa 14.9.2016.17. Žalovaný listom zo dňa 21.9.2016 navrhol žalovanému finančnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti
za obdobie od 25.3.2014 do nadobudnutia účinnosti nájomnej zmluvy, ktorá bude medzi nimi uzatvorená
a to za cenu nájomného vo výške 1,50 €/m2/rok vrátane DPH. Žalobca s uvedeným návrhom nesúhlasil.

18. Žalobca listom zo dňa 3.10.2016, vyzval žalovaného na uhradenie sumy vo výške 1.011,95 € z
titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. O.-B. XXX/XXX za obdobie od 1.9.2016 do 30.9.2016
vrátane, t.j. za 31 dní, a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žiadosť bola žalovanému doručená
dňa 5.10.2016.

19. Žalobca listom zo dňa 2.11.2016, vyzval žalovaného na uhradenie sumy vo výške 1.045,68 € z titulu
bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. O.-B. XXX/XXX za obdobie od 1.10.2016 do 31.10.2016
vrátane, t.j. za 31 dní, a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žiadosť bola žalovanému doručená
dňa 4.11.2016.

20. Žalobca listom zo dňa 1.12.2016, vyzval žalovaného na uhradenie sumy vo výške 1.011,95 € z titulu
bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. O.-B. XXX/XXX za obdobie od 1.11.2016 do 30.11.2016
vrátane, t.j. za 30 dní. Žiadosť bola žalovanému doručená dňa 5.12.2016.

21. Žalobca listom zo dňa 2.1.2017, vyzval žalovaného na uhradenie sumy vo výške 1.045,68 € z titulu

bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. O.-B. XXX/XXX za obdobie od 1.12.2016 do 31.12.2016
vrátane, t.j. za 31 dní, a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žiadosť bola žalovanému doručená
dňa 5.1.2017.

22. Žalobca listom zo dňa 2.2.2017, vyzval žalovaného na uhradenie sumy vo výške 1.312,05 € z titulu

bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. O.-B. XXX/XXX za obdobie od 1.1.2017 do 31.1.2017
vrátane, t.j. za 31 dní, a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žiadosť bola žalovanému doručená
dňa 6.2.2017. Hodnota ročného nájmu sa zvýšila zo sumy 9,50 €/m2 za činila 11,92 €/m2.

23. Podľa súkromného znaleckého posudku ku č. 1/2017 zo dňa 18.1.2016 vypracovaného znalcom G..

T. X., I.. na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a jej nájmu zapísanej na LV č. 16489 pozemok
parc O.-B. Č.. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 1296 m2, v k.ú. Prešov, bola na základe porovnávacej
metódy stanovená priemerná nájomná hodnota za roky 2014 až 2015 vo výške 4,285 €/m2/rok.

24. Podľa súkromného znaleckého posudku č. 46 vypracovaného Stavebnou fakultou, Technickej

univerzity v Košiciach, znalecký ústav stanovil porovnávacou metódou všeobecnú hodnotu nájmu
pozemkov za rok vo výške 9,81 €/m2 za rok 2014, vo výške 9,80 €/m2 za rok 2015 a vo výške 9,77
€/m2 za rok 2016.

25. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 451 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.26. V prípade bezdôvodného obohatenie vzniknutého z protiprávneho stavu sa jedná o právo v
súvislosti s protiprávnym stavom, ktorý je pretrvávajúci. Relevantným je stav zabratia pozemku bez
súhlasu vlastnícka a existencia protiprávneho stavu. Pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva je

potrebné uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady vlastníkovi počas takého obmedzenia.
Za primeranú náhradu je potrebné považovať primerané nájomné podľa daných trhových podmienok.

27. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností
pare. O.-B. Č.. XXX/XXX - orná pôda o výmere 1296 m2, k.ú. Prešov, za obdobie od 25.3.2014 do
budúcna. Kúpu tohto pozemku zastaveného stavbou žalobcom nemožno považovať za konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že žalovaný predmetnú parcelu
bez právneho dôvodu užíval a užíva, a že sa tak na úkor žalobcu resp. jeho právnych predchodcov,

bezdôvodne obohacoval. Žalovaný namietal, že bol žalobcom vyzvaný na plnenie náhrady za užívanie
tejto nehnuteľnosti až po začatí súdneho konania a preto je podaná žaloba v rozpore s dobrými mravmi.
Nakoľko doposiaľ nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi stranami, nemožno podanie takejto
žaloby vyhodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi. Táto skutočnosť však má nepochybne význam z
hľadiska náhrady trov konania keďže žalovaný nedal príčinu k podaniu žaloby.

29. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia v podobe nájomného, tak v konaní žalobca predložil
znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom, Technickou univerzitou v Košiciach, ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov porovnávacou metódou v roku 2014 vo výške 9,81 eura/m2, v
roku 2015 vo výške 9,80 eura/m2 a v roku 2016 vo výške 9,77 eura/m2. Žalovaný predložil znalecký

posudok č. 1/2017, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctve Č..
XXXXX - pozemok parcely registra O.-B. Č.. XXX/XXX - orná pôda o výmere 1 296 m2 v katastrálnom
území Prešov, na základe porovnávacej metódy za roky 2014 a 2015 vo výške 4,28 eura/m2/rok.

30. Keďže žiadna zo strán nenavrhla vykonať vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, súd pri stanovení

výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku G.. T. X., ktorý považuje za
hodnovernejší. Obe posudky boli vypracované porovnávacou metódou, pričom vychádzajú iba zo zmlúv
predložených, či už žalobcom alebo žalovaným, avšak žalovaný predložil súdu zmluvy, ktoré sa týkajú
nehnuteľností, ktoré sa najviac približujú porovnávanému pozemku, keďže ide o pozemky, na ktorých
sa nachádza vodná plocha a preto sú z uvedeného hľadiska špecifickejšie. Aj keď žalobca uvádza, že

všeobecná hodnota nájmu pozemku sa má určiť pred jeho stavebnou úpravou, je potrebné poukázať na
to, že aj keby vodná stavba (umelé koryto) neexistovala, stále sa bude na tomto pozemku nachádzať
vodný tok, čo má nepochybne vplyv na stanovenie hodnoty pozemku a možnosti jeho využitia. Podľa
čl. 4 Ústavy SR súd vodné toky vo výhradnom vlastníctve štátu, pričom žalovaný, ktorý je zaradený
medzi strategicky dôležité štátne podniky, zabezpečuje starostlivosť o vodné toky a na nich vybudovaný

hmotný investičný majetok, stará sa o kvantitu a kvalitu povrchových a podzemných vôd. Takisto je
potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že užívanie pozemkov pri vodných tokoch je obmedzené aj
predpismi verejného práva, ktoré stanovujú ochranné pásma vodných tokov (zák. č. 364/2004 Z.z. o
vodách),pričompozdĺžvodohospodárskyvýznamnéhotoku,akýmjeajriekaSekčov,jeochrannépásmo
10 m od brehovej čiary, a takýto pobrežný pozemok je oprávnený využívať správca vodného toku. Z

uvedených dôvodov je žalobca značne obmedzený v možnosti využitia pozemku na podnikateľský účel.
Okrem toho v priebehu doterajšieho konania žalobca ani neuviedol, akým spôsobom chce predmetný
pozemok užívať. Súd ďalej uvádza, že pozemky, z ktorých vychádzal znalecký ústav, sú značne odlišné
od porovnávaného pozemku. Parcela O. XXXXX/X, k.ú. Prešov, bola prenajatá za účelom umiestnenia
telekomunikačných zariadení, parcela O. XXXX/X, k.ú. Solivar, predstavuje vstup do rodinného domu,

parcely O. XXXX/X, O. XXXX/XX, O. XXXX/XX, k.ú. Prešov, slúžia ako diaľničný privádzať D1, parcely
uvedené v Nájomnej zmluve č. XXXX/XXXX/XXXX boli vymedzené pre cestu I. triedy.

31. Podľa názoru súdu ďalším do úvahy prichádzajúcim faktorom posúdenia výšky bezdôvodného
obohatenia je skutočnosť, že žalobca, ktorý podniká na vlastné riziko, kupoval predmetný pozemok,

už zastavaný vodnou stavbou. Vedel teda resp. mal vedieť o obmedzeniach pri využití kupovanej
nehnuteľnosti a z tohto dôvodu možno považovať za dôvodné tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca
nadobudol nehnuteľnosť len za účelom získania finančnej náhrady za nemožnosť reálneho užívania
resp. využitia nehnuteľnosti.32. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné prisúdiť len do rozhodnutia súdu, ale nie
za dobu po rozhodnutí súdu (do budúcna) formou opakujúceho sa plnenia z dôvodu, že pre rozhodnutie

súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká
v okamžiku, keď ten, kto sa obohatil, majetkový prospech získal. Bezdôvodné obohatenie na základe
užívania pozemku bez právneho dôvodu vzniká každým dňom užívania.

33. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym

predpisom, alebo rozhodnutím súdu alebo nevyplýva z dohody účastníkov a preto je dlžník (v tomto
prípade žalovaný) podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho
veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie
žaloby žalovanému, a preto sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúci deň, t.j. od 22.7.2016.

34. Čo sa týka sadzby úrokov z omeškania, je potrebné uviesť, že žalobca kúpil predmetnú nehnuteľnosť

ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a ak ju aj má evidovanú v účtovníctve fyzickej osoby - podnikateľského
subjektu, neznamená to, že ju využíva na činnosti tvoriace predmet jeho podnikania. Žalobca má síce
zapísaný ako predmet podnikania prenájom nehnuteľností, avšak iba ak sa popri prenájme poskytujú aj
iné než základné služby spojené s prenájmom. V danom prípade však žalobca neposkytuje žalovanému
žiadne služby. Z uvedených dôvodov súd pri stanovení sadzby úrokov z omeškania vychádzal z

občianskoprávnych predpisov a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne.

35. Súd na základe vyššie uvedených skutočností zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 25.3.2014 do vyhlásenia rozsudku v sume 17.740,32 € vychádzajúc pritom
pri jej výpočte z výšky ročného nájomného 4,285 €/m2, a zároveň aj úrokov z omeškania odo dňa

nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému a po uplynutí 7 dní odo dňa doručenia jednotlivých
žiadostí žalobcu o náhradu za užívanie nehnuteľnosti za určité obdobia, resp. odo dňa nasledujúceho
po vyhlásení rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len ako „CSP"), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
avspojenís§257CSP,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 17.740,32 € zo sumy 35.148.23 €,
teda v rozsahu cca 50 % a žalovaný vo zvyšných 50 %. Úspech žalobcu a žalovaného je teda rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.