Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoE/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5400899098
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5400899098.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému: C. G., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. L., G. XXXX/XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie
22.759,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín

z 31. mája 2018, č. k. 6Er/1515/2000-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

Súdnemu exekútorovi voči oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Dolný Kubín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu

vo vyššie uvedenej veci z dôvodu, že povinný po začatí exekúcie zomrel, pričom zanechal len nepatrný
majetok (ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb a dedičské konanie bolo preto
zastavené), ktorý však nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Táto okolnosť viedla súd prvej inštancie
k vydaniu rozhodnutia o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vzhľadom
k zastaveniu exekúcie okresný súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr.

Barbore Božíkovej Ághovej, so sídlom Exekútorského úradu R., C. A. XX trovy exekúcie vo výške
126,90 eur do troch dní od doručenia uznesenia. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložil oprávnenému
v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. Konštatoval, že v danom prípade
zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Trovy exekúcie
priznané súdnemu exekútorovi pozostávali z odmeny v sume 73,04 eur, náhrady hotových výdavkov,
t. j. poštovné 33,73 eur, poplatky 5,52 eur, DPH 20 % z odmeny 14,61 eur. V súvislosti s posúdením

hospodárnosti a účelnosti jednotlivých úkonov vykonaných súdnym exekútorom súd prvej inštancie
uviedol, že úkony, ako aj priznané hotové výdavky boli nevyhnutné pre riadne vykonávanie exekúcie
zo strany súdneho exekútora. Je zrejmé, že súdny exekútor, ktorý žiadal priznať odmenu a náhradu
hotových výdavkov za úkony vykonané počas exekučného konania, nemohol dôvodne predpokladať,
že exekúcia bude z dôvodu nemajetnosti povinného zastavená. Vychádzajúc z uvedených okolností,
preto súd konštatoval, že v danom prípade bol oprávnený zaviazaný na úhradu len nevyhnutných trov

exekúcie.

2. Proti uvedenému uzneseniu, čo do výroku o trovách exekúcie, oprávnený podal odvolanie z dôvodu,
že ním napadnutý výrok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V bližších podrobnostiach
uviedol, že exekučné konanie vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej v
neprospech povinného bolo začaté dňa 02.10.2000. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uložení

povinnosti uhradiť trovy exekúcie nesprávne aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
ktorý bolo do Exekučného poriadku vložené až novelou s účinnosťou od 1. februára 2002 zákonom č.32/2002 Z. z. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára
2002,sadokončiapodľadoterajšíchpredpisov.Podľa§203Exekučnéhoporiadkuvznenído31.januára
2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.

Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Rovnaký názor na neprípustnosť použitia ustanovenia
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté do 01.02.2002 vyslovil aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2MCdo 15/2011 zo dňa 27.12.2012. Skutočnosť, že povinný v
roku 2015 zomrel, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Smrť povinného, ktorá má

zanásledokstratuspôsobilostibyťúčastníkomkonania,predstavujeobjektívnuprávnuskutočnosť,ktorú
nemožno pričítať oprávnenému z hľadiska jeho zavinenia. V danej veci taktiež nemožno konštatovať, že
oprávnený by pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie. Vznik, resp. zánik povinného
poisteniasamostatnezárobkovočinnýchosôbsaodvíjaodichpríjmuzpodnikania,príp.inejsamostatne
zárobkovej činnosti. Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba nemá v príslušnom kalendárnom roku
žiadny príjem alebo jej príjem je nízky, povinnosť platiť poistné jej nevznikne a v prípade, ak túto

povinnosť má, tak jej zanikne. V danom prípade C. G. pôsobil ako samostatne zárobkovo činná osoba od
roku 1994 a po celú dobu trvania exekúcie od roku 2000 mu táto povinnosť trvala, ani v jednom roku mu
táto povinnosť nezanikla. Pokiaľ by nepracoval, teda nemal by ani žiaden príjem, resp. jeho príjem bol
nízky, povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie by mu zanikla. Súdny exekútor za 15 rokov trvania
exekúcienevymoholaničasťdlžnejsumy.Návrhnavykonanieexekúciebolpodanýdňa2.októbra2000.

Povinný po celú dobu trvania exekúcie pracoval a mal príjem. Exekútor poverený vykonaním exekúcie
mohol účelnejšie viesť exekučné konanie a vymôcť si od povinného aspoň trovy exekučného konania.
S poukazom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd pri rozhodovaní zvážil všetky okolnosti, či
exekútor vynaložil všetko úsilie, aby pohľadávku oprávneného vymohol.

3. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Skôr než Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné

konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v
znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na
náhradu trov exekúcie nepripúšťa (zakotvené novelou č. 299/2013 Z. z. účinnou od 01.11.2013). Pokiaľ
by zákonodarca chcel novou procesnou úpravou (od 01.07.2016) pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam
súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné

nebolo), bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom
konaní spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave
exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo
zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. Civilný sporový poriadok nie je

možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o
primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP
(ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako
lex specialis) nemá vlastné ustanovenia. Rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno (pre špecifiká tohto
osobitného inštitútu) ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“

podľa § 357 písm. m/ CSP (proti ktorému je odvolanie prípustné).

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie
oprávneného ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnejstránke nezaoberal (obdobne viď uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoE 40/2017 zo dňa
30.03.2017, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26CoE 263/2014 zo dňa 16.12.2014).

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a čl. 17 základných princípov CSP, keď súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, pretože aj keď bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd z obsahu spisu
nezistil, že by mu nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním vznikli, resp. si žiadne neuplatnil, a preto
mu nárok náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z

28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.