Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613202324
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613202324.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu TAJANA, s.r.o., Dukelská
58/65, 087 01 Giraltovce, IČO: 31 703 585, právne zastúpený AK - TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, Prešov,
IČO: 36 859 109, konajúci konateľom JUDr. Jozefom Tarabčákom, advokátom, proti žalovanému A.. H.
J., správca konkurznej podstaty úpadcu Svojpomoc, spotrebné družstvo Bardejov, Lipová 4, Bardejov -

BardejovskáNováVes,podnikajúcipodobchodnýmmenomA..H.J.-MAPE,IČO:17140455smiestom
podnikania Štefánikova 682/4, Bardejov, zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Bardejov
č. 701-2326, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., Dončova 1451/21,
03401Ružomberok,IČO:36862304,ozaplatenie155.408,21Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 4C/119/2013-143 zo dňa 11.05.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 109 ods.2 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci samej nie je možné sa stotožniť s tým, že konanie na

Ústavnom súde o vyslovenie porušenia základných práva v konaní sp.zn. 7C/576/2012 v spojení s
rozsudkom odvolacieho súdu sp.zn. 1Co/204/2014 je nesporne konaním, ktoré má zásadný význam
pre posúdenie uplatneného nároku, pretože žalobca podal samostatné žaloby a v tomto rozsahu sa
domáha plnenia, pričom už v tomto štádiu žalovaný okrem iného poukázal, že nikdy nebol v žiadnom
právnom vzťahu k žalobcovi a otázku premlčania. Titulom podaného podania na prerušenie konania,
jeho odôvodnenia bolo potrebné veci rozhodnúť ako je uvedené vo výroku uznesenia.

3.Súdprvejinštancienapriektomu,ževovecirozhodolpodľaust.§109ods.2písm.c/O.s.p.účinnéhodo
30.06.2016 v poučení uviedol, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, pričom do zátvorky
uviedol ust.§ 202 ods.3 písm.o/ O.s.p.). V ustanovení § 202 ods.3 O.s.p. účinného do 30.06.2016 je
riešená otázka pod písm.o/ zamietnutia návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm.c/, teda
nie § 109 ods.2 písm.c/, iba vtedy odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh na prerušenie

konania nie je prípustné.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené
dňa 16.05.2016. Dňa 31.05.2016 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti tomuto
uzneseniu odvolanie napriek nesprávnemu poučeniu, tak ako to vysvetlil odvolací súd vyššie, že proti
uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Zároveň konštatoval, že podľa ust.§ 204 ods.2 O.s.p. účinného

do 30.06.2016 je odvolanie podané včas a možno ho podať do 3 mesiacov od doručenia. S týmto
názorom odvolací súd súhlasí. Žalobca v odvolaní namietal jednak nesprávne nepripustenie odvolanias odvolaním sa na ust.§ 202 ods.3 písm.o/ O.s.p. účinného do 30.06.2016 a zároveň konštatoval, že
konanie na Ústavnom súde je vedené pod sp.zn. Rvp 10509/2015 a rozhodnutie bude mať zásadný
vplyv na otázku premlčania, pre ktorú bola žaloba v konaní sp.zn. 7C/576/2012 zamietnutá bez toho,

aby súd skúmal vecnú správnosť žaloby. V čase podania návrhu na prerušenie konania žalobca nemal
vedomosť o tom pod akým číslom bolo konanie vedené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že odvolanie proti

uzneseniu nie je prípustné a to nielen v zmysle § 202 ods.3 písm.o/ O.s.p. účinného do 30.06.2016,
ale aj podľa ust.§ 202 ods.3 písm.a/ O.s.p., nakoľko týmto rozhodnutím sa upravuje vedenie konania.
Zároveň namietal, že aj keby aj bolo odvolanie prípustné, potom bolo podané po uplynutí zákonom
určenej lehoty. Priamo z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že v danej veci neexistujú dôvody na prerušenie
konania. Sám žalobca totiž listom zo dňa 27.05.2016 oznámil konajúcemu súdu, že ak by aj Ústavný
súd v konaní Rvp 10509/2015 jeho sťažnosti nevyhovel, nemá to vplyv na predmetné konanie. Tým

priznal, že konanie pred Ústavným súdom nemá s týmto konaním žiadnu súvislosť. Navyše je právom,
ale nie povinnosťou súdu návrhu na prerušenie konania vyhovieť, nakoľko súd môže ale nemusí konanie
prerušiť aj v prípade, že sú na to splnené podmienky. V danom prípade neboli splnené podmienky
na prerušenie konania a rozhodnutie súdu o nevyhovení návrhu na prerušenie konania je správne.
Podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvod na prerušenie žiadneho občianskosúdneho konania, nakoľko

konanie pred Ústavným súdom je zamerané na posudzovanie prípadných zásahov do základných práv,
pričom Ústavný súd nie je súčasťou všeobecného súdnictva a nie je treťou oprávnenou inštanciou. V
konečnom dôsledku v danej veci obdobný názor vyslovil už Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku č.k.
1Co/204/2014-158 zo dňa 22.04.2015 návrh na prerušenie konania žalobcu zamietol, keď konštatoval,
že ani dovolacie konanie nie je dôvodom na prerušenie konania. Rovnako aj krajský súd vyslovil takýto

právny názor v uznesení č.k. 16Co/12/2016-75 zo dňa 31.03.2016, ktorým potvrdil správnosť uznesenia
Okresného súdu Svidník sp.zn. 7C/119/2013 zo dňa 20.10.2015, ktorým bola tiež zamietnutá žiadosť
o prerušenie konania podaná z rovnakých dôvodov ako v tomto konaní. Odvolací súd opakovane
poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 359/2012 z 22.08.2012,
pričom vyslovil záver, že prerušenie konania do rozhodnutia o predmetnej ústavnej sťažnosti nesleduje

záujem hospodárnosti konania, pričom otázku premlčania si môže vyriešiť súd prvej inštancie ako
otázku predbežnú. Navyše skutkovo je predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 155.408,21 Eur
označený ako škoda, ktorá mala vzniknúť v rokoch 2000 až 2011. Predmetné konanie je teda skutkovo
iné, jeho predmetom je uplatnenie nároku na náhradu škody vzniknutej v inom časovom období. Aj
keď právne je daná žaloba rovnako odôvodnená, ide o iný skutkový nárok ako nárok žalovaných v

spore sp.zn. 7C/576/2012. Za daného stavu nemôže byť konanie vedené pod sp.zn. 7C/576/2012 ani
naň nadväzujúce konanie pred Ústavným súdom prekážkou postupu konania, nakoľko rozhodnutie v
tejto veci nie je závislé na rozhodnutí vo veci sp.zn. 7C/576/2012. Podmienky aplikácie § 109 O.s.p.
účinnéhodo30.06.2016nadanýprípadtakniesúnaplnené.Vtomtokonaníbudesúd hodnotiťnámietku
premlčania samostatne a to vo vzťahu k nároku, ktorý je predmetom konania a nie predmetom konania

vedeného pod sp.zn. 7C/576/2012. Preto navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, ktoré považoval za včas podané z dôvodov uvedených
vyššie preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyjadrených v ust.§ 379 a § 380
Civilného sporového poriadku (zákon č.160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia

pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa ust.§ 470 ods.1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ust.§ 470 ods.2 O.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci v popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácií konania, ak by boli
v neprospech strany.

Podľa ust.§ 470 ods.3 C.s.p., na lehoty,ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa
použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až
v tomto neskoršom čase.9. Podľa ust.§ 109 ods.2 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, pokiaľ súd
neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konania, v ktorom sa rieši otázka,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

10.Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcasapodanoužaloboudomáhavočižalovanémuzaplatenia
155.408,21 Eur s príslušenstvom.

11. Ďalším podaním označeným ako návrh na prerušenie konania navrhol konanie prerušiť podľa §
109 ods. 2 písm.c/O.s.p., z dôvodu, že na súde je vedené konanie pod sp. zn. 7C/576/2012, ktoré je
založené na rovnakom skutkovom a právnom základe. V prípade právoplatného rozhodnutia v tejto
veci bude tento rozsudok o základe nároku záväzný aj pre konanie 7C/119/2013, pričom je predpoklad,
že v takom prípade dôjde k mimosúdnej dohode. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 14.01.2014
č.k. 4C/119/2013-51 konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na súde pod sp.

zn. 7C/576/2012. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 10.04. 2014 č.k. 5Co/71/2014-74 zrušil
uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. Konanie vo veci 7C/576/2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k.1Co/204/2014-158 je právoplatne skončené.

12. Žalobca podal podanie z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že v právnej veci 7C/576/2012 podal

v lehote ústavnú sťažnosť. Zotrváva na podanej žalobe a konanie navrhuje prerušiť do právoplatného
rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Právne toto odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2
písm. c/ účinného do 30.06.2016, ďalej konanie na Ústavnom súde o vyslovenie porušenia práv v
konaní 7C/576/2012 na Okresnom súde Svidník a lCo/204/2014 na Krajskom súde Prešov je nesporne
konaním, ktoré má zásadný význam pre posúdenie uplatneného nároku. K podaniu na prerušenie

konania nedoložil listinné dôkazy ani neoznačil číslo konania o ústavnej sťažnosti.

13. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že konanie vedené pod sp.zn. 7C/576/2012 je právoplatne skončené.

14. Odvolací súd má za to, že podanie ústavnej sťažnosti v inej právnej veci a ani jej prijatie Ústavným

súdom Slovenskej republiky na ďalšie konanie nie je dôvodom na prerušenie konania. Ústavný súd
Slovenskej republiky môže, ale rovnako nemusí vyhovieť podanej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd
Slovenskej republiky sám zastáva názor, že právne závery vyplývajúce z jeho rozhodnutí vo veciach
individuálnych sťažností podľa článku 127 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky sa týkajú v podstate len
tých sťažností a nie sú v zásade globálne záväzné (neplnia funkciu všeobecne záväzného aplikačného

pravidla) pre rozhodovaciu prax všeobecných súdov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 359/2012 zo dňa 22.08.2012, teda
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky pokiaľ bude vydané nemôže mať pre preskúmavanú
vec účinky záväzného aplikačného pravidla. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu
prax Krajského súdu v Prešove napríklad uznesenie č.k. 16Co/12/2016-75 zo dňa 31.03.2016.

15. Preto odvolací súd v záujme zachovania práva účastníka na spravodlivý proces, ako aj práva na
prejednanie veci nestranným súdom bez zbytočných prieťahov s odkazom i na svoje uznesenie zo dňa
10.04.2014 č.k. 5Co/71/2014-74 v tejto veci postupom podľa § 387 C.s.p. uznesenie, ktorým nebolo
návrhu žalobcu na prerušenie konania vyhovené potvrdil.

16. Toto rozhodnutie bolo v senáte odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).