Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318010030
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4318010030.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému X. pre
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
X.B.protirozsudkuOkresnéhosúduLevicezodňa17.12.2018sp.zn.3T/2/2018,naverejnomzasadnutí
konanom v Nitre dňa 27. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného X. B. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že:

dňa 19.10.2017 v čase o 12.25 h v obci Z. G. vošiel pod vplyvom alkoholu cez otvorenú bránu na dvor
rodinného domu súp. č. XXX na P. ulici, kde na krik a hluk vyšiel z rodinného domu L. G., od ktorého
následne žiadal, aby mu dal 30 eur a keď mu ich odmietol dať s odôvodnením, že nemá žiadne peniaze,
vytiahol pravou rukou z vrecka čiernych teplákov kuchynský nôž s čepeľou o dĺžke 15,5 cm a opätovne
ich od L. G. požadoval so slovami „ daj mi 30 eur, lebo ťa zabijem“, pričom sa približoval k nemu so
zdvihnutou pravou rukou, v ktorej držal nôž s čepeľou smerujúcou k L. G., ktorý ho v dôvodnej obave o

svoj život a zdravie udrel dvakrát do hlavy vidlami s drevenou násadou, ktoré rýchlo zodvihol zo zeme na
dvorerodinnéhodomu,vdôsledkučohoobvinenýspadolnazem,kdehoešterazkopoldooblastihlavya
následne mu nôž vypadol z ruky, pričom obžalovaný X. B. takto konal, hoci bol už rozsudkom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 2T 134/1992 zo dňa 01.07.1993 uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na
zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 222 odsek 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. vtedy platného a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením

do I. nápravnovýchovnej skupiny a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4T 60/1997 zo dňa
23.04.1997 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp.zn. 3To 124/1997 zo dňa 21.08.1997
uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na zdraví ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 odsek
1 Trestného zákona k § 222 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného a odsúdený na
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 189 ods.2 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 5

Tr. zák., s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov 6 mesiacov, s tým, že na výkon uloženého trestu ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň obžalovanému uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci - 1 ks
kuchynského noža s čepeľou o dĺžke 15,5 cm, ktorý sa nachádza na OR PZ, odbore kriminálnej polície
v Leviciach zapísaného v knihe doličných vecí pod položkou číslo 7/2017 a vyslovil, že podľa § 60 odsek

5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v skutku napadnutého rozsudku, po jeho úprave ohľadom
oblečenia obžalovaného a presnejšej citácie slov obžalovaného voči poškodenému. Súd I. stupňa

sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s obranou obžalovaného smerujúcou k využitiu
ustanovenia § 25 Trestného zákona, t. j. ustanovenia o nutnej obrane, pričom v prípade obžalovaného
nezistilmožnosťvyužitiatohtoustanovenia.Poukázalnato,žepoškodenýpoužilzdvihnutévidlynasvoju
obranu, nie však hneď v počiatočnej fáze svojej obrany, ale až po tom, čo trval nevyprovokovaný útok
obžalovaného voči jeho osobe. Konanie obžalovaného teda súd I. stupňa vyhodnotil ako neprimerané.

Súd I. stupňa zároveň poukázal na skutočnosť, že už na verejnom zasadnutí pred súdom I. stupňa
upozornil obžalovaného na zmenu právnej kvalifikácie a to, že jeho konanie bude kvalifikovať ako zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písmeno a/ Trestného zákona na rozdiel od právnej kvalifikácie, uvedenej v obžalobe ako aj na
to, že v prípade ukladania trestu prichádzal do úvahy postup podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona
nakoľko obžalovaný bol už odsúdený rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/134/1992 zo dňa

01.07.1993pretrestnýčinublíženianazdravíspolupáchateľstvompodľa§9odsek2Trestnéhozákonak
§ 222 odsek 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zbierky a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere
dva roky so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 4T/60/1997 zo dňa 23.04.1997 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/124/1997
zodňa21.08.1997pretrestnýčinublíženianazdravípodľa§222odsek1Trestnéhozákonačíslo140/61

Zb. s poukazom na § 41 odsek 1 Trestného zákona ako obzvlášť nebezpečný recidivista a odsúdený na
trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd I. stupňa poukázal na doterajší život obžalovaného a prostredie
v ktorom žije ako aj na časový odstup od posledného odsúdenia a skutočnosť, že skutok spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Levice sp. zn. 1T/1/2017.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že v
prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku kladného mu za vinu a
uviedol, že v inkriminovaný deň si k poškodenému L. G. prišiel pýtať iba svoje peniaze a to 30,- Eur
a práve on bol napadnutý poškodeným viacerými údermi vidlami do oblasti hlavy a kopancami, čo

potvrdil aj sám poškodený. Poukázal na to, že on sa iba bránil priamo hroziacemu útoku zo strany
poškodeného až po jeho napadnutý vytiahol nôž, ktorý mal v prednej časti mikiny. Následkom pred tým
utržených úderov od poškodeného spadol na zem, nôž mu vypadol z ruky na zem a nebol schopný
žiadneho odporu. Následkom útoku poškodeného utrpel viaceré tržné a zhmoždené rany na hlave a na
tele a preto musela zasahovať rýchla záchranná služba a musel byť nemocnične ošetrený. Poukázal na

výpovede svedkov L. U. a P. U., ktorí mali síce vidieť, že on držal v ruke nôž, avšak už nevideli, že by
ho poškodený napadol vidlami a nevideli ani to, že by mal poškodený jeho kopať. Považoval za zrejmé,
prečo poškodený G. a svedkovia U. takto vypovedali - poukázal na to, že žijú v jednom dome spoločne
a sú v príbuzenskom pomere. Podľa jeho názoru sa súd I. stupňa riadil nevieryhodnými výpoveďami
poškodeného a svedkov a nebral do úvahy, že poškodený sa mu pred týmto skutkom vyhrážal fyzickou

likvidáciou. Celá udalosť bola len pomsta zo strany poškodeného voči jeho osobe a splnil vyhrážky za
to, že on žil s manželkou poškodeného, ktorá odišla zo spoločnej domácnosti a bývala určitý čas u neho.
Opakovane poukázal na ustanovenie § 25 Trestného zákona o nutnej obrane, pričom poukázal na to,
že utrpel početné zranenia následkom útoku poškodeného o čom má svedčať aj lekárska správa o jeho
ošetrení.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal obžalovaný sám uviedol, že v daný deň bol zbitý, vôbec
nevidel a vyšetrovateľ ho donútil podpísať zápisnicu o výsluchu, keď mal konfrontáciu s poškodeným,
kde bol prítomný vyšetrovateľ a aj jeho obhajca, títo ho donútili podpísať papiere, ktoré vyšetrovateľ
spracoval na neho a ktoré nie sú pravdivé. Samotný poškodený uvádzal na súde I. stupňa ako ho udrel a
on v sebaobrane vytiahol nožík, ale nemal v úmysle nikomu ublížiť, na to ho poškodený udrel druhýkrát

a on spadol na zem, kde ho poškodený začal kopať a povedal mu, že to má za jeho ženu, pričom aj
pred týmto incidentom ho už chceli viacerí Rómovia zbiť za ženu poškodeného. V rámci záverečného
súdu mu bola vymenená prokurátorka, ktorá vôbec neštudovala jeho prípad a ktorú on nepozná, z toho
dôvodu sa cítil, že súd je voči jeho osobe zaujatý. Žiadal o prezretie jeho prípadu, za ktorý bol odsúdený.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného poukázal na písomné dôvody

odvolania a uviedol, že tieto nechce žiadnym spôsobom doplniť ani zmeniť, navrhol napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa zrušiť a prihliadnuť na ustanovenie § 25 Trestného zákona s tým, že
obžalovaného považoval za potrebné podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodiť.Alternatívnenavrhol,vprípadežeodvolacísúddospejektomu,žesúinézávažnéskutočnosti,navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný taktiež zotrval na písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal tak sám, ako aj

prostredníctvom svojho obhajcu.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa považuje
za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, nakoľko súd I. stupňa sa v dostatočnom rozsahu
vysporiadal s vykonanými dôkazmi, správne zistil skutkový stav a vykonané dôkazy správne vyhodnotil
v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Vyslovil názor, že súd I. stupňa správne dospel k záveru,

že v prípade obžalovaného sa nejednalo o nutnú obranu a následne aj správne kvalifikoval konanie
obžalovanéhoatonazákladevýpovedepoškodenéhoasvedkov.Trest,ktorýboluloženýobžalovanému
súdom I. stupňa považoval za správny, pretože mu bol ukladaný v zmysle § 38 odsek 5 Trestného
zákona, pretože sa opakovane dopustil zločinu a na základe tejto skutočnosti trest odňatia slobody
uložený súdom I. stupňa nebolo možné považovať za neprimerane prísny.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -

obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože
odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. stupňa
v predmetnej trestnej veci vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie, pričom dôkazy vyhodnotil tak
jednotlivo ako i v súhrne a dospel k správnemu záveru, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného
mu za vinu tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku a že svojim konaním tak naplnil zákonné znaky
žalovaného trestného činu. Súd I. stupňa správne poukázal na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy a to

nielennavýpovedepoškodenéhoasvedkov,aleajnaďalšievovecivykonanédôkazy,čiužvprípravnom
konaní ako aj pred samotným súdom I. stupňa. Tu odvolací súd poukazuje na hodnotenie jednotlivých
dôkazov samotným súdom I. stupňa tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd
I. stupňa právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona pretože iného

hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania a to
so zbraňou. Na rozdiel od súdu I. stupňa odvolací súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného
bolo potrebné kvalifikovať jeho konanie ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona teda tak, ako bolo uvedené v
podanej obžalobe okresného prokurátora. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zločine vydierania podľa §

189 odsek 2 Trestného zákona je trestná sadzba štyri až desať rokov a v prípade právnej kvalifikácie
konania obžalovaného ako zločin lúpeže je pri ustanovení § 188 odsek 2 Trestného zákona trestná
sadzba sedem až dvanásť rokov. Vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora nebolo možné uvedené
pochybenie napraviť, pretože by došlo k rozhodnutiu v neprospech obžalovaného. Vzhľadom na túto
skutočnosť súd I. stupňa následne správne ukladal obžalovaného trest odňatia slobody aj za použitia §

38 odsek 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého zákonom stanovená trestná sadzba sa upravuje tak, že
pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
polovicu. Súd I. stupňa správne poukázal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, čo sa premietlo
aj do skutku napadnutého rozsudku.
Čo sa týka výroku o uloženom treste obžalovanému, tento považoval odvolací súd za zákonný a správny

a to s poukazom na skutočnosť, že mu bol ukladaný trest odňatia slobody za použitia § 38 odsek 5
Trestného zákona ako aj s poukazom na skutočnosť, že skutok z ktorého obžalovaný bol uznaný vinným
spáchalvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniavoveciOkresnéhosúduLevice sp.zn.1T/1/2017.Trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov šesť mesiacov, keď upravená sadzba je sedem rokov až
desať rokov, nie je možné považovať za neprimerane prísny.
Súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal aj s obranou

obžalovaného a možnosťou posúdenia jeho konania ako konania v nutnej obrane v zmysle ustanovenia
§ 25 Trestného zákona. Odvolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu I. stupňa, uvádzanými v
napadnutom rozsudku a ako na správne na ne poukazuje. Nie je možné konštatovať, že poškodený
zaútočil voči obžalovanému ako prvý, pretože ako vyplýva aj zo samotného popisu skutku, bol to
práve obžalovaný, ktorý pod vplyvom alkoholu vošiel cez otvorenú bránu na dvor rodinného domu

poškodeného, kde žiadal od tohto 30,- Eur a keď mu ich odmietol dať vytiahol kuchynský nôž a vyhrážal
sa poškodenému, aby mu dal 30,- Eur lebo ho zabije. Až následne mal poškodený siahnuť po vidlách
a odvracať útok obžalovaného voči jeho osobe. Podmienky nutnej obrany sú uvedené v ustanovení §
25 Tr. zák. a po zvážení všetkých okolností bolo možné konštatovať, že obžalovaný nekonal v nutnej
obrane, pretože neodvracal útok poškodeného ale bol práve on tým prvým útočníkom ako na to bolo
poukázané v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa.

Súd I. stupňa obžalovanému správne ukladal aj trest prepadnutia veci v zmysle § 60 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona a to jeden kus kuchynského noža, ktorý mal byť použitý pri spáchaný trestného
činu a bolo preukázané, že patril obžalovanému.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd, vzhľadom na nemožnosť zmeny k
horšiemu, zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.