Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224801
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315224801.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: SIKO KÚPEĽNE
a.s., IČO: 43 864 074, so sídlom Galvaniho 16B, 821 04 Bratislava, v konaní zast. ADVOKÁTSKOU
KANCELÁRIOU - Marek Piršel s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, proti žalovaným: 1/ JT
COMPANY INVEST s.r.o., IČO: 46 201 904, so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava, 2/ D.. P. Ž., X.., Z..

XX.X.XXXX, B. P. X, XXX XX X., o zaplatenie 23.382,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v
2.rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 24Cb/492/2015-147 zo dňa 24.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.
k. 24Cb/492/2015-147 zo dňa 24.01.2017 o d m i e t a.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.
rade sú každý povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 23.382,44 eur, spolu s 0,05%-ným úrokom
z omeškania denne: zo sumy 2.668,23 eur od 26.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 10.274,79 eur od
29.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.141,27 eur od 3.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.964,- eur od
26.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 4.519,90 eur od 10.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.150,24 eur od

27.7.2015 do zaplatenia a zo sumy 664,01 eur od 17.8.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou s návrhom na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 22.12.2015, došlou súdu dňa 23.12.2015, sa žalobca domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
23.382,44eurspolusúrokomzomeškaniazrejmýmzvýrokurozsudkuanáhradutrovkonania.Žalovaný
2/ ako dôkazy predložil výpis z bankového účtu Sociálneho domu ANTIC n.o. o úhrade sumy 2.714,-
eur dňa 30.11.20015, výpis o úhrade sumy 127.212,81 eur, príkazy na úhradu z novembra 2015 a výpis
z bankového účtu o úhrade sumy 23.382,44 eur dňa 5.4.2016 z účtu ELEKTROMONT J.M.P. na účet
žalovaného 1/. Iné dôkazy nepredložil, ani neoznačil.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci bolo nariadené pojednávanie. Súd prejednal a rozhodol vec v
neprítomnosti strán sporu a advokáta žalobcu, v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (CSP).

4. Podľa súdu rozhodujúci skutkový stav tvrdený žalobcom o uzavretí rámcovej kúpnej zmluvy a
jej dodatku č. 1, o dodaní tovaru (rôzne obklady a dlažby) a o vystavení faktúr na zaplatenie ceny

nebol sporný. Sporné bolo, či žalované faktúry boli zaplatené. Žalovaný 2/ síce netvrdil, že by ich on
alebo žalovaný 1/ zaplatil, z jeho argumentácie však vyplývalo, že žalované faktúry boli, resp. mali byťžalobcovi uhradené subdodávateľom. Z dôkazov ďalej vyplynulo, že žalovaný 2/ bol v záhlaví rámcovej
kúpnej zmluvy výslovne označený ako ručiteľ a zmluvu ako ručiteľ podpísal. V bode 1.2 zmluvy sa strany
dohodli, že kupujúci sa zaväzuje zaplatiť za dodávaný tovar kúpnu cenu vo výške a za podmienok podľa

tejto zmluvy s tým, že ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu riadne a včas a v plnej výške, zaväzuje sa ručiteľ
túto pohľadávku predávajúceho, vrátane jej príslušenstva, zaplatiť predávajúcemu na jeho výzvu.

5. Uplatnený nárok voči žalovanému 1/ súd posudzoval ako zaplatenie kúpnej ceny podľa § 409
Obchodného zákonníka, nakoľko rámcová kúpna zmluva bola uzavretá s odkazom na toto ustanovenie,

obe strany sú podnikatelia a dodanie tovaru a služieb sa týkalo ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods.
1 Obchodného zákonníka). Nárok voči žalovanému 2/ bol posudzovaný ako nárok z ručenia podľa
§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko všetky strany sa v bode 4.1 rámcovej kúpnej zmluvy
dohodli, že vo veciach výslovne neupravených v tejto zmluve sa práva a povinnosti zmluvných strán
riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

6. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, vrátane úrokov
z omeškania dohodnutých v bode 1.7 rámcovej kúpnej zmluvy, ktorú podpísali žalobca ako predávajúci,
žalovaný 1/ ako kupujúcu a žalovaný 2/ ako ručiteľ. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka, za dobu omeškania s plnením peňažného záväzku. Všetky faktúry žalobca
vystavil po dodaní tovaru, s lehotou splatnosti 90 dní od vystavenia, ktorú si strany dohodli v dodatku

č. 1. Pre prípad, že žalovaný 1/ nezaplatí kúpnu cenu riadne a včas a v plnej výške, sa žalovaný 2/
platne zaviazal zaplatiť pohľadávku predávajúceho na jeho výzvu vrátane príslušenstva. Na splnenie
ručiteľskéhozáväzkužalobcariadnevyzvalžalovaného2/písomnouvýzvouzodňa12.10.2015.Ztýchto
dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. Obrana žalovaného 2/ sa podľa súdu prvej inštancie nedala uznať. Z predložených dôkazov
nevyplynulo, že by žalovaný 2/ splnil svoj ručiteľský záväzok alebo že by zabezpečený záväzok zanikol
uhradením zo strany žalovaného 1/ alebo inou osobou. Z dôkazov vyplynulo, že len to, že žalovanú
sumu 23.382,44 eur subdodávateľ ELEKTROMONT J.M.P. s.r.o. zaplatil žalovanému 1/. Súd sa tak
stotožnil so stanoviskom žalobcu, že záväzky voči spoločnostiam, ktoré žalovaný 2/ uvádzal v odpore,

nemajú žiaden vplyv na to, že žalovaná pohľadávka nebola ani jedným žalovaným vyplatená.

8. Žalobca mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný
nárok na plnú náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku podal po uplynutí zákonnej lehoty dňa 21.8.2018 žalovaný v 2. rade
odvolanie a návrh na odpustenie zmeškania lehoty. Uviedol, že dňa 3.8.2018 nahliadol do spisu a zistil,
že predmetný rozsudok eviduje súd ako právoplatný dňom 25.3.2017. Pri vyznačovaní právoplatnosti
predmetného rozsudku súd zjavne vychádzal z fikcie doručenia podľa ust. § 111 ods. 3 CSP, a to
napriek tomu, že na takýto postup nebol zákonný dôvod. Poukázal na to, že napriek tomu, že § 470

ods. 1 C.s.p. vyjadruje princíp okamžitej APLIKABILITY tejto procesnej normy, výklad ustanovení tak
prechodných, ako aj upravujúcich jednotlivé procesné inštitúty, musí byť v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky. Ako vyplýva z č. l. 137, zásielka doručovaná žalovanému v 2. rade obsahujúca
predvolanie, poučenie, vyjadrenie žalobcu a prípis sa vrátila súdu s poznámkou: adresát je neznámy dňa
14. 12. 2016. Rovnako z č. I. 138 vyplýva, že sa z takého istého dôvodu vrátila dňa 29. 12. 2016 súdu

zásielka obsahujúca uznesenie, ktorým žalovanému v 2. rade nebolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. Žalovaný v 2. rade teda v priebehu celého súdneho konania nebol poučený o doručovaní
súdnych zásielok do vlastných rúk, ani o následkoch vrátenia sa zásielky súdu adresovanej fyzickej
osoby uvedenej v registri obyvateľov ako nedoručenej súdu. V tejto súvislosti je zdôraznil, že, ako
vyplýva z ust. § 49 ods. 5 O. s. p., súd bol povinný poučiť žalovaného v 2. rade ako účastníka konania

o následkoch vrátenia zásielky z adresy jeho pobytu, pričom takéto poučenie mu malo byť doručené
ako písomnosť určená do vlastných rúk, u ktorej výslovne citovaného zákonné ustanovenie vylučovalo
náhradné doručenie.

10. Za uvedeného stavu a v situácii kedy nielen, že žalovaný v 2. rade tvrdí, že mu poučenie o

následkoch návratu neprevzatej zásielky z adresy registrovanej v registri obyvateľov nebolo doručené,
ale zároveň táto skutočnosť vyplýva z doručeniek zásielok zasielaných mu súdom, či už prevzatých
alebo neprevzatých, nemôžu vzniknúť následky predpokladané v ust. § 111 ods. 3 C.s.p. Napriek tomu,žalovaný v 2. rade z opatrnosti predkladá tento návrh na odpustenie zmeškanej lehoty, a to podľa ust.
§122 CSP.

11. Ako odvolacie dôvody uviedol žalovaný v 2. rade ust. §365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., ktoré
rozpísal a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

12. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby súd odvolanie odmietol a
zaviazal žalovaného v 2.rade k náhrade trov konania.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie je potrebné odmietnuť, pretože bolo podané oneskorene.

14. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

15. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, na súde
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

16. Podľa § 111 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

17. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok bol doručený žalovanému v 2. rade dňa
9.3.2017 na základe fikcie podľa § 111 ods. 3 C.s.p. Proti tomuto rozsudku podal dňa 20.8.2018 žalovaný
v 2.rade odvolanie s tým, že z opatrnosti podal aj návrh na odpustenie zmeškania lehoty, o ktorom
súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 27.8.2017 tak, že ho zamietol. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 15.9.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade namietal, že nedošlo
k účinnému doručeniu rozsudku a teda lehotu nezmeškal, zaoberal sa odvolací súd tým, či súd prvej
inštancie dodržal pri doručovaní správny procesný postup.

19. Podľa odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie správne. Keďže rozsudok sa nepodarilo

doručiť žalovanému v 2. rade na adresu podľa § 106 C.s.p. t.j. na adresu evidovanú v registri obyvateľov
SR, dňom vrátenia t.j. 9.3.2017 sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa o tom adresát nedozvedel.
Dňa 10.3.2017 začala žalovanému plynúť zákonná 15 dňová lehota na podanie opravného prostriedku,
ktorá uplynula dňa 25.3.2017.

20. Nemožno súhlasiť so žalovaným v 2. rade, že v situácii, keď mu nebolo doručené poučenie
o následkoch neprevzatej zásielky, nemôžu vzniknúť následky predpokladané v § 111 ods. 3 C.s.p.
Je nesporné (žalovaný to nespochybňuje), že mu bolo doručené procesné poučenie podľa Civilného
sporového poriadku spolu s predvolaním na pojednávanie, zásielka však bola doručená fikciou, keďže
sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Žalovaný vytýka súdu, že ho nepoučil o následkoch vrátenia

sa zásielky adresovanej na adresu fyzickej osoby.

21. Odvolací súd poukazuje na ust. § 160 C.s.p.(všeobecná poučovacia povinnosť) z ktorého vyplýva,
že limituje rozsah poučovacej povinnosti na tie procesné práva a povinnosti, pri ktorých to zákon
ustanovuje. Vyplýva to z dikcie „v rozsahu ustanovenom týmto zákonom“. Táto zákonná formulácia

vychádza z predpokladu, že ani poučovacia povinnosť nemôže byť neohraničená a je nemysliteľné,
aby súd oboznamoval strany sporu so všetkými právami a povinnosťami. Zo žiadneho ustanovenia
procesnéhoporiadkunevyplýva,žestranasporumusíbyťpoučenákonkrétneonásledkochnedoručenia
písomnosti na adresu podľa § 106 (§111 ods. 3 C.s.p.). Za úplne postačujúce odvolací súd považuje,
že žalovaný bol procesným poučením poučený podľa § 106 C.s.p., t.j. že súd doručuje fyzickej osobe

na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Adresa uvedená v § 106 C.s.p. sa vníma ako tzv. povinná
doručovacia adresa. Súd je len povinný preveriť skutočný trvalý pobyt podľa údajov v registri a na túto
adresu doručovať.22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd pri doručovaní rozsudku
nepochybil, rozsudok bol doručený v súlade s § 111 C.s.p. a preto odvolanie žalovaného v 2. rade s
poukazom na ust. § 386 písm. a) C.s.p. ako oneskorene podané odmietol.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal náhradu
trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).