Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/401/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214204835
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4214204835.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. B. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX, X.Annamária V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, 3. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXX, o zaplatenie 3.156,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 30. júna 2017 č. k. 6C/283/2014-170, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e.

Odvolanie žalobcu proti napadnutému vyhovujúcemu výroku o d m i e t a.

Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.03.2014 voči žalovaným domáhal
zaplatenia sumy 3.156,08 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým,
že žalovaní v 1. a 2. rade s právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 30.11.2004

uzavrelizmluvuosplátkovomúvereč.00211938015,predmetomktorejbolposkytnutieúveružalovaným
v 1. a 2. rade v sume 3.319,39 eura (100.000 Sk ), ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali zaplatiť
v mesačných splátkach po 50,09 eura. Dňa 30.11.2004 žalovaná v 3. rade uzatvorila dohodu o ručení ,
ktorým prevzala ručenie za dlh žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca si uplatnil podanou žalobou splátky
úveru splatné od 20.03.2010 do 20.11.2014 v počte 57 v celkovej výške 2.855,13 eura s tým, že splátky
od 20.08.2013 do 20.11.2014 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru.

2. Súd prvej inštancie rozhodol prvý krát rozsudkom zo dňa 9. júna 2015 č. k. 6C/283/2014-125 tak,
že zamietol žalobu. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Z dokazovania mal za preukázané, že
žalobný nárok žalobcu v dôsledku uplynutia premlčacej doby treba ako nedôvodný zamietnuť, a to s
poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe odvolania podaného
žalobcom vo veci rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/981/2015- 156 zo dňa 28.2.2017 tak,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3.1 Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaných žalobcovi
spoločne a nerozdielne zaplatiť 28,- eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
28,- eur za čas od 18.5.2013 do zaplatenia, všetko do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vozvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania právo. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. §
52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, § 1ods. 1, § 4 ods. 1- 8 zákona č. 258/2001 Z.z., konštatujúc, že

žalovaní v 1/ a 2/ rade (ako dlžníci) a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ dňa 30.11.2004 uzatvorili
zmluvu o splátkovom úvere č. 0211938015. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému
v rade 1 a 2 úver v sume 100 000 Sk (3319,39 Euro). Úver sa dlžníci zaviazali veriteľovi vrátiť
v mesačných splátkach po 1509 Sk a mali vykonať pravidelné splátky poslednú dňa 20.11.2014. Dňa
30.11.2004 žalovaný v rade 3/ uzatvoril s veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. dohodu o ručení, ktorým

prevzal ručenie za dlh žalovaného v rade 1 a 2 vyplývajúci z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Listom zo
dňa 20.5.2013 pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť sporného úveru. Dňa 28.6.2013 žalobca
ako postupca uzatvoril zmluvu o postúpení (aj) spornej pohľadávky so Slovenskou sporiteľňou a.s.

3.2 Súd prvej inštancie na predmetný právny vzťah aplikoval spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je vzťahom, v ktorom žalovaní sú spotrebiteľmi.

S poukazom na uvedené súd potom zisťoval, či táto zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa
zákona č.258/2001 Z.z. a aký právny následok má prípadná takáto absencia náležitosti zmluvy.
Po preskúmaní obsahu predmetnej úverovej zmluvy konštatoval, že v nej nie je uvedená zákonom
stanovená obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm.
a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Táto náležitosť spotrebiteľskej

zmluvy je dôležitá z pohľadu ochrany spotrebiteľa preto, aby spotrebiteľ vedel aká suma z jeho splátky
sa započíta na istinu a aká na úroky prípadne poplatky a tak aby mohol priebežne pri splácaní svojho
dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho dlhu. Poukázal na to, že zmluva vo svojich ustanoveniach
obsahuje určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma
sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov. Takéto

neuvedenie rozčlenenia splátok považoval súd v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR
za nenaplnenie zákonnej požiadavky uvedenej v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001, a preto
dospel k tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Navyše podľa názoru súdu sa jedná o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. ( ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „ spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa -ďalej len „neprijateľná podmienka"). Z uvedeného vyplýva,
že veriteľ svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na
splátkyistinyaakánasplátkyodmenyveriteľa(úrokovapoplatkov),pričomspotrebiteľnemážiadnumoc
skontrolovať, podľa akého kľúča to veriteľ robí. Argumentoval, že absencia tejto zmluvnej náležitosti ,
teda určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z

tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov, podľa názoru
súdu má za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy podľa názoru súdu
prvej inštancie nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo
veci C 42/15, pretože jeho právne závery sa týkajú výkladu Smernice a nie vnútroštátneho predpisu.

Poukázal na to, že zákonodarca SR v zákone č. 258/2001 Z.z. zakotvil v ust. § 4 ods. 2 písm. a) túto
náležitosť a aj následok absencie tejto náležitosti, preto výklad tohto zákonného ustanovenia contra
legem nemôže vykonať. Uviedol, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu to potom znamená, že
žalovaní sú povinní veriteľovi zaplatiť iba tú sumu, ktorú od neho dostali. Žalovaní 1/ a 2/ na základe
predmetnej zmluvy od veriteľa dostali ( 100 000 Sk) 3319,99 Euro a žalovaní doteraz zaplatili 3291,99

Euro, to znamená, že doteraz veriteľovi nevrátili celú úverovú istinu. Súd preto žalovaných zaviazal
žalobcovi zaplatiť 28 Euro a to spoločne a nerozdielne, pretože na základe zmluvy o splátkovom úvere
a dohody o ručení ide o spoločný a nerozdielny záväzok žalovaných. Úroky z omeškania súd žalobcovi
priznal v súlade s ust. § 517 ods.2 OZ vo výške stanovenej v Nariadení Vlády SR č.87/1995 Z.z. a to
odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, keď nie je sporné, že v tento deň žalovaní už boli

v omeškaní s plnením sporného dlhu. Vzhľadom na to , že žalobcovi na iné plnenie nevznikol nárok
pri úvere, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd v ostatnej časti žalobu považoval
za nedôvodnú , preto ju zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP, keď pri
čiastočnom úspechu oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to v časti, v
ktorej súd žalobu zamietol z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Zároveň poukázal na nesprávnosť vo výroku napadnutého rozsudku, ktorým
súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne 28 eur s príslušenstvom. Žalobca zastalnázor, že prihliadnuc k ručiteľskému záväzku žalovaného v 3/rade, ktorý nie je solidárnym dlžníkom
ako žalovaný 1/ a2/ výrok rozsudku tak, ako ho uviedol súd nie je správny. Správne mal výrok znieť
tak, že „žalovaní 1/ a 2/spoločne a nerozdielne a žalovaný 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 28,- eur ...“ .Žalobca mal za to, že ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú je potrebné opraviť vydaním
opravného uznesenia. V ďalšom žalobca poukázal na to, že sa nestotožňuje s právnym posúdením
súdu, pretože v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, t j.
ku dňu 30.11.2004 sa uvádza: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje
najmä : a) sumu počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; g) ročnú percentuálnu mieru

nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľsky úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil,
že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia Zmluvy sankcionoval bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou iba taký spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy, ktorá
neobsahovalaročnúpercentuálnumierunákladov.Zdôraznil,žesúdompožadovanánáležitosťuvedenia
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je v rozpore so Smernicou Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z

09.11.2016 vo veci C- 42/15. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca uviedol, že posudzovaná Zmluva
obsahovala všetky náležitosti vyžadované koňom o spotrebiteľských úveroch. Navrhol , aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a za použitia ustanovenia § 382 CSP,
prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti
upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Odvolanie žalobcu proti napadnutému vyhovujúcemu výroku odmietol podľa § 386 písm.b) CSP. Vo
výroku o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1 Odvolací súd pred rozhodnutím v danej veci vyzval žalobcu, aby sa v zmysle § 382 CSP vyjadril
k možnému použitiu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalobca sa vyjadril
písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.1.2019. Uviedol, že aktívnu legitimáciu v
konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Zastal názor, že ustanovenie § 92 ods.
8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Ďalej uviedol, že

aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym
následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB
nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky (žalovaným), ale administratívnu
zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods. 1 ZoB. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v
zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V ďalšom žalobca uviedol,

že súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke trvalo nepochybne viac ako rok. Žalobca napriek vyššie uvedenému v tejto súvislosti poukázal
na Výzvu zo dňa 15.04.2009, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky
povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá, teda že žalovaný bol v mene banky
vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného

záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. V ďalšom žalobca namietal, že zo znenia
ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá
je už splatná. Predmetné ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so
splnenímčolenčastisvojhopeňažnéhozáväzku,môžebankapostúpiťpohľadávkuzodpovedajúcucelej
výškepeňažnéhozáväzkunielenčasť,sktoroujedlžníkvomeškaní.Čosatýkavyhláseniamimoriadnej

splatnosti úveru, žalobca uviedol, že jeho právny predchodca toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom
mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca a to podaním zo dňa 19.07.2013 označeným ako „Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ ku dňu 19.07.2013. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

6.2 Žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil aj výzvu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 15.4.2009, ktorou
žalovanému v 1/rade oznamovala, že ku dňu 31.3.2009 je v omeškaní vo výške 212,32 eura s
príslušenstvom a žiadala ho o zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 dní. Ďalej pripojil oznámenieo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom zo dňa 19.7.2013 a oznámenie o postúpení
pohľadávky adresované žalovaným v 1 až 3 rade.

7. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zmluva o úvere je bezúročná a bez
poplatkov. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý správne poukázal na to, že
v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere dňa 30.11.2004, zákon č. 258/2001 Z.z.
nesankcionoval neuvedenie podrobného rozčlenenia splátok na istinu, úroky a poplatky bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou. Ust. § 4 ods. 2 písm. a) tohto zákona účinného v čase uzavretia zmluvy uvádza,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s
upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
Iba v ust. § 4 ods. 2 písm. g) uvádza, že ak v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Následne v ust. § 4 ods. 4 dopĺňa, že pri

nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 ( t.j. aj nerozčlenenie splátok) je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal
čerpať ( písm. a) alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba ( písm. b). Z uvedeného je zrejmé, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že predmetný úver je z dôvodu nerozčlenenia
splátok úveru na istinu, úroky a poplatky bezúročný a bezpoplatkový. Až novelou zákona č. 258/2001

Z.z. od 1.1.2008 bola zmenená táto právna úprava a zákon v § 4 ods. 3 uvádzal : Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi tieto náležitosti pod písmenom i) patrilo uvedenie
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

8. Po preskúmaní danej veci však odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal, či došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu
Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu. V prvom rade bolo potrebné vyriešiť otázku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Preto odvolací súd v rámci možného iného právneho posúdenia veci umožnil

žalobcovi vyjadriť sa k otázke jeho aktívnej legitimácie s poukazom na aplikáciu ust. § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách.

9.Podľa§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách,v zneníúčinnomvčasepostúpeniapohľadávky,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Uvedeným ustanovením § 92 ods. 8 mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť
peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní.

Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania
záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorý vyhlási mimoriadnu
splatnosť pohľadávky a pritom nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo
účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne
právnym predpisom upravenou činnosťou. Je potrebné zásadne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525

ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojimi klientom treba považovať práve za takýto druh
pohľadávok, keďže ide o pohľadávky, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o
záležitostiachdlžníka.Vzhľadomnauvedenúzákonnúvýlukuustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchdovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby
bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Pokiaľ tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu

bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda jej postúpenie je svojím obsahom a
účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

11. Žalobca v konaní preukázal predložením písomnej výzvy len tú skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. mal vyzvať výzvou zo dňa 15.4.2009 žalovaného v 1/rade na

zaplatenie pohľadávky, s ktorou bol v omeškaní ku dňu 31.3.2009 vo výške 212,32 eura. V spise
sa však nenachádza doklad o tom, že táto výzva bola skutočne aj žalovanému v 1/rade doručená.
Rovnako žalobca vôbec nepreukázal, že by bola na zaplatenie dlžnej sumy vyzvaná aj žalovaná v
2/rade ako spoludlžník. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky
dlžníkov ( žalovaných v 1/a 2/rade) skutočne písomne vyzvala na splnenie ich záväzku a žalovaní
napriek tomu zostali v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto

skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. V danom prípade z výsledkov
vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.
vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 17.5.2013, pričom úverová pohľadávka k
uvedenému dňu predstavovala sumu 4151,06 eura. Následne dňa 27.6.2013 došlo k uzatvoreniu
zmluvy o postúpení, na základe ktorej došlo k postúpeniu aj predmetnej pohľadávky na žalobcu.

Žalobca pritom vo svojom vyjadrení uvádza, že jeho právny predchodca nevyužil možnosť zosplatniť
predmetnú pohľadávku, preto tak urobil on pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca podaním
zo dňa 19.07.2013 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ ku dňu
19.07.2013. Z uvedeného zrejme vyplýva, že žalovaná pohľadávka bola zosplatnená dvakrát. Odvolací
súd je toho názoru, že pohľadávka z úverového vzťahu dlžníka s bankou nemôže byť zosplatnená aj

samotnou bankou a tiež nebankovým subjektom - žalobcom.

12. Odvolací súd ďalej k tvrdeniu žalobcu, že je možné postúpiť pohľadávku z banky na nebankový
subjekt práve v súlade s ust. § 92 Zákona o bankách konštatuje, že s týmto tvrdením sa
nestotožňuje, nakoľko predmetné ustanovenie rieši aj otázku odhalenia bankového tajomstva. Z

citovaného zákonného znenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách sú zrejmé presne stanovené podmienky, za
ktorých môže banka pohľadávku postúpiť. To znamená, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť, ale
banka musí splniť výslovne stanovené podmienky, lebo ak aj žalovaní boli v omeškaní viac ako 90 dní,
stále v konaní žalobca nepreukázal, že ich banka skutočne vyzvala na úhradu dlžnej sumy, s ktorou boli
v omeškaní. Preto ani nemôžu byť zhojené podmienky postúpenia pohľadávky tým, že výzvu pošle iný

subjekt ako banka, teda že iný subjekt ako banka zosplatní celú bankovú pohľadávku. Navyše v danom
prípade bola pohľadávka zosplatnená dvakrát. V naznačenom kontexte odvolací súd poukazuje aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018, podľa
ktorého ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom,

kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané. Odvolací
súd vzhľadom k už konštatovanému ako aj k zistenému skutkovému stavu zastal názor, že žalobca
nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovaným
postúpenánaňho,bolipodmienkystanovenévust.§92ods.8týkajúcesapostúpeniapohľadávkybanky
splnené.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože napriek nesprávnemu
právnemu posúdeniu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď žalobu vo zvyšku zamietol.
V konaní odvolací súd na základe iného právneho posúdenia uzavrel, že žalobca nepreukázal svoju

aktívnulegitimáciu,apretorozhodnutiesúduprvejinštancievovýroku,ktorýmvozvyškuzamietolžalobu
žalobcu, je vecne správne.

14. Žalobca odvolaním napadol aj výrok, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaných žalobcovi
spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 28,- eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo

sumy 28,- eur za čas od 18.5.2013 do zaplatenia, pričom poukazoval na nesprávnosť výroku v spôsobe
zaviazania žalovaných. Žalobca mal za to, že ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú je potrebné opraviť
vydaním opravného uznesenia, pretože správne mal výrok znieť tak, že „žalovaní 1/ a 2/spoločne a
nerozdielne a žalovaný 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 28,- eur ...“ . Odvolací súd sanestotožnil s tým, že ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú je možné opraviť opravným uznesením v zmysle
ust. § 224 CSP, pretože ide o spôsob zaviazania žalovaných na plnenie žalobcovi, o ktorom rozhodol súd
prvej inštancie. Zároveň v odôvodnení ( bod 10) rozsudku uvádza, že „ Súd preto žalovaných zaviazal

žalobcovi zaplatiť 28 Euro a to spoločne a nerozdielne, pretože na základe zmluvy o splátkovom úvere
a dohody o ručení ide o spoločný a nerozdielny záväzok žalovaných.“ Je zrejmé, že uvedeným výrokom
súdprvejinštancierozhodolvprospechžalobcu.Odvolacísúdpretodospelkzáveru,žeodvolanievtejto
časti je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP, pretože odvolanie bolo podané neoprávnenou
osobou. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať,
či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti
odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. V danom prípade však napadnutým
výrokom súdu prvej inštancie nebola žalobcovi spôsobená žiadna ujma, keď súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných plniť žalobcovi spoločne a nerozdielne, pretože veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich a ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

15. Vo výroku o trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej
inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
právo s poukazom na § 255 ods.2 CSP dôvodiac, že pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnej veci je však nesporné, že žalobca mal
úspech v konaní čo do sumy 28 eur s príslušenstvom oproti pôvodne žalovanej sume 3156,08 eura s
príslušenstvom. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá potom žiadnu oporu v ust. § 255 ods.
2 CSP, pretože súd má pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle tohto ustanovenia
postupovať predovšetkým podľa zásady úspechu strany v spore. Tá sa uplatní tak, že neúspešná strana

sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Na
prvom mieste je zasadá úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný,
platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu), náhrada trov sa pomerne rozdelí. Aby
čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech,
teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca

záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Vzhľadom na absenciu ustanovenia obdobného
§ 143 ods. 3 OSP môže ísť pri prevažnom úspechu aj o neúspech v pomerne nepatrnej časti. V prípade,
že sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo
strán sporu. Teda ak by úspech strán v spore bol rovnaký - žalobca by vysúdil polovicu a žalovaný
by sa polovici ubránil (50 % ku 50 %), náhrada sa neprizná nikomu. Na rozhodnutie súdu o priznaní

náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane.
Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo. Takéto rozhodnutie by malo opodstatnenie
iba vtedy, ak by úspech a neúspech strán sporu bol vyrovnaný. V danej veci mali práve žalovaní v 1/ až
3/ rade prevažný úspech, čo súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil. Preto v ďalšom konaní súd opätovne

rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania s tým, že sa bude dôsledne
zaoberať zásadou úspechu strany v spore.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).