Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806206855
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7806206855.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a
členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa, pobočka Rožňava, IČO: 30 807 484, Štítnická 12, Rožňava, proti povinnému: SEN Computer
s.r.o., IČO: 36 209 601, Kúpeľná 314, Vlachovo, vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach, u súdneho
exekútora: JUDr. Judita Jakobejová, so sídlom Námestie baníkov 1, Rožňava, pod Ex 511/2006, pre

vymoženiepohľadávkyvovýške199,16Eursprísl.(6.000,-Sk),oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu
Okresnému súdu Rožňava, č. k.: 12Er/552/2006-13 zo dňa 02.07.2015, t a k t o

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. V r a c i a súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.

III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 14,82 eur.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe

vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Rožňava, č. k.
700-3710032406-GC04/06 zo dňa 30.11.2006. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený exekútorovi
dňa 22.11.2006. Okresný súd Rožňava poverením č. 5808 008777, zo dňa 30.11.2006, poveril v
zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov vykonaním exekúcie JUDr. Juditu
Jakobejovú. Dňa 18.07.2014 dal exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti

povinného. Oprávnený sa vyjadril, že s návrhom súdnej exekútora nesúhlasil, keďže povinný stále nie
je vymazaný z obchodného registra a nevstúpil ani do likvidácie. Exekútor napriek vyjadrenia konateľa
povinného v priebehu exekúcie vykonal opakované zisťovania majetkových pomerov povinného cez
Daňový úrad (13.07.2011, 15.08.2012), Správu katastra v Rožňave a Okresný úrad, katastrálny
odbor, (15.02.2010, 27.06.2011, 24.08.2012, 06,06.2013, 22.01.2014), OR PZ ODI v Rožňave
(16.06.2011, 13.08.2012, 21.05.2013, 15.01.2014), Sociálnu poisťovňu (27.10.2010, 14.07.2011,

22.05.2013,14.01.2014), exekvovateľný majetok sa však exekútorovi nepodarilo zistiť. Súd zistil, že aj v
iných konaniach vedených na tunajšom súde (9Er/324/2006, 8Er/331/2007, 6Er/472/2008 a naposledy
uznesením č. k. 11Er/379/2006-19 zo dňa 28.01.2015) bolo zistené a konštatované, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov konania. Súd na základe uvedeného posúdil majetkové
pomery povinného ako také, ktoré nezakladajú účelné pokračovanie v exekúcii. Súd exekúciu v zmysle §
57 ods.1 písm. h) EP zastavil, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekútor vyčíslil

trovy exekúcie vo výške 32,27 € + 20 % DPH (odmena 23,24 € za 3 hod.: 30 min vykonávanej činnosti
spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a upovedomenia o začatí exekúcie, opakované spracovaniesúčinností pre DÚ, ODI, SK, OS, spracovanie návrhu na zastavenie a vyúčtovanie trov, odmenu 3,32 €,
za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a 3,32 € za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
poštovné 2,39 €). Súd preskúmal návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie, a na základe citovaných

ustanovení, spisu exekútora a súdneho spisu, zistil, že exekútorovi patria trovy exekúcie vo výške 14,82
eur. Súd na základe uvedeného, v zmysle §203 ods. 2 Exekučného poriadku, zaviazal k úhrade trov
exekúcie oprávneného.

3. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

4. Proti uvedenému uznesenie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.

5. Namietal, že nesúhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu, že povinný doposiaľ nebol vymazaný
z Obchodného registra a ani nevstúpil do likvidácie. Povinný dňa 06.05.2015 predložil Okresnému
súdu Košice I do registra schválenú účtovnú závierku za rok 2014, čiže uvedená spoločnosť je stále

aktívna, vyvíja svoju činnosť a nie je predpoklad, že povinný v krátkom čase bude z obchodného registra
vymazaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

6. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza žiadnu
novú skutočnosť, ktorá by preukazovala majetnosť povinného. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie potvrdil.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

9. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie v jeho výroku o zastavení exekúcie je vecne správne a preto ho podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Oprávnený svojim odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie
z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.

11. Odvolací súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po
viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by
mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné úkony
súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené
zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia

povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok.

12. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľaustanovenia§58ods.1Exekučnéhoporiadku,exekúciuzastavísúdnanávrhaleboajbeznávrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť

povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

14. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.15. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je
spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať

oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto
smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 321/09 zo
dňa 08.04.2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: „aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie
súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom

svojvôle.“

16. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v
zmysle prísl. právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím tento
uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora.

17. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou
nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym
výsledkom.

18. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere považuje za dostatočné,
ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako
vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

20. Oprávnený ďalej nesúhlasil ani s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

21. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného a

účinného do 30. 06. 2016, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v danom prípade
je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).

Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa

je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

22. Uvedená novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 bola uverejnená v Zbierke zákonov
SR pod č. 299/2013 Z. z. V dôsledku tejto novely sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať

odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

23. Vychádzajúc z prechodných ustanovení, t.j. podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania
začaté pred 01.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3
neustanovujú inak.

24. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisovúčinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

25. Z uvedeného vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané
do 31.10.2013 alebo po 01.11.2013) smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom
doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň novelizované znenie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku.

26. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník,
ktorého rozhodnutie sa podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. zo zákona podaním odvolania
oprávneného (teda ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP) zrušilo, odvolací súd vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, pretože o odvolaní oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie
má rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie a nie odvolací súd.

27. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).