Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230479
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7114230479.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky T. D., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v P. na T. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml.,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti povinnému A. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v P. na D. ul. č. X, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Nižník
spol. s.r.o., so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č. 21, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté
dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 21P 201/2014 - 365 zo dňa
27.02.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 9C
14/2005-473 zo dňa 08.09.2011 vo výroku o výživnom tak, že zo strany povinného (otca) zvýšil výživné
pre navrhovateľku zo sumy 400 Eur mesačne na sumu 500 Eur mesačne počnúc dňom 01.01.2017
do budúcnosti. Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2017 do 28.02.2018 vo výške 1 400 Eur povolil
povinnému splácať v mesačných splátkach po 200 Eur spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti

návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podal povinný odvolanie proti výroku rozsudku o zvýšení výživného,
dlžnom výživnom z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Návrh navrhovateľky
na zvýšenie výživného považoval za neopodstatnený a neprimeraný potrebám navrhovateľky ako aj
jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Uviedol, že jeho pomery sa od poslednej
úpravy výživného nezmenili. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľke mimo zaplateného výživného

uhradil mimoriadne výdavky ako napríklad spiatočnú letenku do USA, v roku 2016 ju zobral na týždennú
lyžovačkudoTalianska,pričomuvedenúskutočnosťpotvrdilaajnavrhovateľkanapojednávaníkonanom
dňa 01.03.2016. Zdôraznil, že navrhovateľka počas celého konania neuviedla také skutočnosti, ktoré
by osvedčovali zmenu jej pomerov, neuviedla a nepredložila v tomto smere žiadne dôkazy, pričom
zastával názor, že suma výživného vo výške 400 Eur zodpovedá aj súčasným odôvodneným potrebám
navrhovateľky. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní nevysporiadal s jeho námietkami
vznesenými v konaní. Navrhovateľka okrem zmeny školy žiadnym spôsobom nepreukázala ňou

tvrdené výdavky. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka už nemá viaceré výdavky, z ktorých súd
vychádzalpriposlednomrozhodovaníovýživnom,čovšaksúdprvejinštancienezohľadnil.Odôvodnenie
rozhodnutianepovažovalzariadneadostačujúce.Namietal,žesúdprvejinštancienedostatočneskúmal
majetkové pomery matky navrhovateľky a poukázal na to, že matka sa ani zďaleka nepodieľa navýžive navrhovateľky v takom rozsahu ako on. Súd sa nevysporiadal ani s jeho právom vychovávať
navrhovateľku a učiť ju istým finančným návykom. V prípade priznania takto nadpriemerného výživného
by bolo jeho právo vychovávať navrhovateľku ohrozené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015 a uviedol, že súdom určená výška
výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky a taktiež ani jeho schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom. Ďalej vyčítal súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal jeho
pravidelnými výdavkami a tým, či po zaplatení tak vysokého výživného mu ostane dostatok finančných
prostriedkov na uspokojenie aj jeho nevyhnutných potrieb. Súd neobjasnil aké sú jeho majetkové

pomery a len všeobecne uviedol výsledok posledného daňového priznania. Uviedol, že jeho majetkové
pomery nie sú nadpriemerné tak ako to tvrdí navrhovateľka. Súdu opakovane objasnil, že podnikanie
mu nezabezpečuje stály vysoký príjem, ale jeho príjmy sú kolísavé, pričom v konaní nepochybne
preukázal, že keď disponuje finančnými prostriedkami tieto navrhovateľke veľmi rád poskytne. Uviedol,
že v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť k svojmu sedemročnému synovi, pričom súd prvej inštancie
neuviedolakotútoskutočnosťvyhodnotilpriurčenívýškyvýživného.Povydanírozhodnutiasadozvedel,

že jeho partnerka je tehotná a čakajú spolu ďalšie dieťa a termín očakávaného pôrodu je 24.08.2018.
Uvedené má tiež zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Napadnutý rozsudok považoval za
nepreskúmateľný, keďže sú tu nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci a navrhol rozsudok
v napadnutých výrokoch zmeniť a návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietnuť a vysloviť, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že trvá na všetkých skutočnostiach
uvedenýchvjejpísomnýchpodaniacha ústnychprednesoch. Uviedla,ževsúčasnostiniejespovinným
v žiadnom kontakte a povinný o ňu nejaví žiaden záujem. Povinný jej platí výživné v súdom stanovenej
výške, avšak nad rámec výživného jej ničím neprispieva. Zastávala názor, že súd prvej inštancie riadne

zistilskutočnýstav,posúdilhopodľazákonnýchustanoveníavsúladesust.§191CSPvyhodnotilvšetky
dôkazy a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie námietky povinného sú
totožnésjehotvrdeniami vkonanípredsúdomprvejinštancie,pričompovinnýneuviedolinéskutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie správne zvýšil
výživné od 01.01.2017, keďže od uvedeného času jej povinný na výživu nad rámec súdom určenej

vyživovacej povinnosti neprispieval inými finančnými plneniami. Od februára 2018 nie je s povinným v
žiadnom kontakte, v januári 2018 a v decembri 2017 jej nedal darček k narodeninám ani k meninám,
neprispeljejvreckovýmnaletnúdovolenku.Vsúvislostistým,žepovinnémupribudneďalšiavyživovacia
povinnosť uviedla, že konanie povinného považuje za nezodpovedné, keďže povinný už má skoro
50 rokov a jeho dieťa bude na jeho výživu odkázané minimálne do jeho 70-tky. Zastávala názor, že

pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti nie je dôvodom na zníženie určeného výživného. Povinný
bez špecifikácie uviedol, že mu výrazne stúpli náklady pre jeho družku súvisiace s tehotenstvom a
pôrodom, pričom v priebehu konania nešpecifikoval ani výdavky na maloletého syna E., príjem družky, s
ktorou vedie spoločnú domácnosť a ich výdavky. Poukázala na skutočnosť, že povinný má zabezpečené
nadštandardné bývanie v rodinnom dome, v regióne má nadpriemerný príjem a taktiež aj jeho partnerka

má príjem. Naproti jej matka je samoživiteľkou, invalidnou dôchodkyňou, ktorá jej dobrovoľne prispieva
na výživu, kupuje jej oblečenie a iné potreby, stravuje sa v jej domácnosti. Uviedla, že v súčasnosti žije s
priateľom. Podotkla, že povinný nie je pre ňu svojim spôsobom života pozitívnym vzorom v osobnom ani
v pracovnom živote, keďže sa nespráva v súlade so základnými zásadami Zákona o rodine. Nesúhlasila
s tvrdením povinného, že nepreukázala svoje výdavky, pretože ich špecifikovala v podaní zo dňa

03.11.2015 a potvrdil ich aj sám povinný. Zastávala názor, že pri rozhodovaní o výživnom má prednosť
princíp potencionality pred princípom fakticity. Poukázala na skutočnosť, že povinný o ňu vyše roka a
pol neprejavuje záujem a okrem platenia výživného si neplní žiadne z ostatných rodičovských práv a
povinností upravených Zákonom o rodine. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

4. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že sa v žiadnom prípade nesnaží zbaviť
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Tvrdenia navrhovateľky o jeho nerozvážnom rozhodovaní,
budovaní jeho rodiny nepovažoval za relevantné, keďže ho nie je možné sankcionovať za to, že čaká
ďalšie dieťa. Uvedené tvrdenia navrhovateľky považoval za neprípustné a vysoko necitlivé. Uviedol, že
tvrdenianavrhovateľkouoprednostivyživovacejpovinnosti satýkajúvyživovacejpovinnostikmaloletým

deťom, kde je do budúcna logické uvažovať o úmernom zvyšovaní ich potrieb. Navrhovateľka je však
dospelá, o 3 roky ukončí štúdium na vysokej škole a preto u nej nie je predpoklad zvyšovania jej
výdavkov. Zdôraznil, že nikdy sa nedomáhal zníženia vyživovacej povinnosti, ale práve naopak svoju
vyživovaciu povinnosť si k navrhovateľke neustále riadne plnil. Počas konania nepreukazoval výdavkyna maloletého syna ani na svoju družku z dôvodu, že nechcel, aby tieto skutočnosti ovplyvňovali jeho
vzťah k navrhovateľke. Podotkol, že sa o navrhovateľku vždy riadne staral a zabezpečoval jej všetko,
čo potrebovala. Uviedol, že svoje príjmy riadne zdokladoval, nič nezatajil, čo vyplýva z predložených

daňových priznaní. Namietal, že navrhovateľka až v priebehu odvolacieho konania predložila potvrdenie
o návšteve školy a potvrdenie basketbalového klubu o tom, že je hráčkou družstva v basketbale žien,
hoci na predloženie týchto potvrdení bola vyzvaná už súdom prvej inštancie. Návrh navrhovateľky na
doplnenie dokazovania a vyžiadanie úverovej zmluvy považoval v tomto konaní za bezpredmetné,
keďže nikdy nedeklaroval žiadne výdavky týkajúce sa úveru. Navrhol návrh navrhovateľky na zvýšenie

výživného zamietnuť v celom rozsahu a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že tvrdenia povinného sú zavádzajúce
a nepravdivé. Poukázala na skutočnosť, že práve povinný žije tak, že svojim deťom nedal možnosť sa
navzájom spoznať a vytvoriť si súrodeneckú väzbu, keďže ju vytesnil zo svojho života, čo rozhodne
nemožno považovať za prístup citlivého rodiča. Uviedla, že povinný nemá záujem o udržanie ich vzťahu

a komunikuje s ňou len prostredníctvom sms správ pri príležitostí mením a narodenín. Nesúhlasila
s tvrdením povinného, že v dohľadnej dobe možno očakávať zrušenie jeho vyživovacej povinnosti,
a to vzhľadom na elasticitu vyživovacej povinnosti spočívajúca v obnovení vyživovacej povinnosti aj
po jej zrušení v kvalifikovaných prípadoch. Poukázala na snahu povinného minimalizovať svoj príjem,
skresľovať ho a deklarovať len daňové priznania optimalizované pre neplatenie dane a na jeho

nadštandardný životný štýl povinného, hodnotu jeho oblečenia či absolvované dovolenky. Vyživovacia
povinnosť jej matky k nej bola predmetom dokazovania na súde prvej inštancie, pričom zdôraznila, že
jej matka si voči nej plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, osobne sa o ňu stará, pričom jej majetkové
pomery sú v porovnaní s pomermi povinného diametrálne horšie. Na súde prvej inštancie boli riadne
preukázané aj jej odôvodnené potreby. Zotrvala na vykonaní dôkazu - vyžiadania zmluvy z príslušného

okresného úradu - katastrálneho odboru, pretože preukazuje majetkové pomery povinného a jeho
špekulatívny prístup v snahe vyhnúť sa plneniu vyššej vyživovacej povinnosti k nej. Súčasne uviedla,
že povinnému pribudol aj ďalší príjem, keďže sa stal riaditeľom v Banco Casino v Košiciach.

6. Výrok rozsudku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti nebol odvolaním

napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2
CSP)

7.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa

zmenia pomery.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
v spojení s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,

posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného
rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa

(oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu,
nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní
o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto
prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovenívyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa
nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na

bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a
so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na
tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto
prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť povinného (otca) k navrhovateľke bola naposledy
upravovaná rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 9C 14/2005-473 zo dňa 08.09.2011, ktorým
bol povinný zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu (vtedy ešte maloletej) navrhovateľky vo výške
400 Eur mesačne počnúc dňom 05.11.2010 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V čase
poslednej úpravy výživného bola navrhovateľka žiačkou 9. ročníka základnej školy a povinný aj v tom

čase vykonával podnikateľskú činnosť (bol spoločníkom a konateľom vo viacerých spoločnostiach -
Laing s.r.o., Hurlex s.r.o., Teca s.r.o. a bol zapísaný v živnostenskom registri pod obchodným menom
A. D.). Matka navrhovateľky bol zamestnaná v spoločnosti Hagleitner Hygiene Slovensko s.r.o. s
mesačným príjmom 510 Eur a bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 382 Eur. Zmena
vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke je v danom prípade opodstatnená jednak plynutím

času, keďže od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 7 rokov a súčasne na strane oboch
účastníkov konania nastala podstatná a trvalá zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozsahu doposiaľ
určenej výšky výživného. Navrhovateľka je v súčasnosti študentkou denného bakalárskeho štúdia na
Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, čím u nej v porovnaní s poslednou
úpravou výživného nastal výrazný nárast odôvodnených potrieb v súvislosti s jej pribúdajúcim vekom,

fyzickým rastom, záujmami, ale najmä s prípravou na budúce povolanie. Navyše navrhovateľka nebýva
v spoločnej domácnosti ani s jedným z rodičov, ale býva v byte svojho priateľa, ktorému prispieva na
bývanie.Výdavky,ktorýminavrhovateľkaodôvodňovalasvojnávrhnazvýšenievýživnéhopretoodvolací
súd považoval za primerané potrebám iných študentov vysokých škôl, ktoré sú všeobecne známou
skutočnosťou, preto ich nie je potrebné osobitne dokazovať. Navrhovateľka je súčasne aktívna hráčka

basketbalusčímmáspojenéďalšienavýdavkynašportovúobuv,oblečenie,poplatkyvšportovomklube
atď. V tomto smere preto bola nedôvodná odvolacia námietka povinného týkajúca sa nepreukázania
a nezdokladovania výdavkov oprávnenej navrhovateľky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúce zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni
rodičov, teda aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu povinného rodiča poskytnúť, boli

zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere. Zmyslom právnej úpravy výživného je totiž
zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by dieťa malo v prípade ak by rodičia žili spolu
a riadne sa o dieťa starali, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť
dieťaťuprimeranýpodielnavýhodáchplynúcichztýchtomožnostírodičov.Životnáúroveňrodičovpritom
úzko súvisí aj s ich celkovými majetkovými pomermi. Pre účely ich zistenia je preto treba zohľadniť

nielen faktickú príjmovú stránku rodiča, ale taktiež je nutné vziať do úvahy aj celkovú hodnotu a rozsah
hnuteľného a nehnuteľného majetku rodičov a tiež spôsob života, ktorý v posudzovanej dobe vedú
taktiež aj výšku mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Z obsahu spisu,
a to z vyjadrení účastníkov a predložených listín je pritom zrejmé, že deklarované majetkové pomery
povinného, predovšetkým jeho príjem z podnikateľskej činnosti nezodpovedajú životnému štýlu, ktorý

povinný dlhodobo vedie. Navrhovateľka má pritom právo participovať na takomto vyššom životnom
štandarde. Odvolací súd síce súhlasí s tvrdením povinného, že právom rodiča je aj vychovávať svoje
dieťa k finančnej gramotnosti, avšak pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti je pre súd hlavným
kritériom kvalifikovaná zmena v pomeroch na strane účastníkov konania, pričom v tomto prípade takáto
zmena jednoznačne preukázaná bola. Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že je v

možnostiach a schopnostiach povinného prispievať na výživu navrhovateľky výživným zvýšeným o 100
Eur t.j. sumou 500 Eur mesačne, pričom takto určené výživné zohľadňuje aj závažnú zmenu na strane
povinného spočívajúcu v pribudnutí dvoch vyživovacích povinností k maloletému synovi a dcére.

13. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zákonne rozhodol o zvýšení výživného a dlžnom výživnom

rešpektujúc pritom zákonné kritériá rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti,
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny a poznamenáva, že po dosiahnutí plnoletosti je výživné aj dlžné výživné povinnosť
platiť navrhovateľke a doba splatnosti ostáva nezmenená do 15. dňa v mesiaci.14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa

CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a
zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).