Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116212817
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116212817.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa W. H. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v V. W. Q. XX proti povinnému z vyživovacej povinnosti C. H. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v V. na U. X v konaní o určenie výživného o odvolaní povinného z vyživovacej povinnosti
proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 25. apríla 2018 č.k. 21P/84/2016-136 v spojení s opravným
uznesením z 1. júna 2018 č.k. 21P/84/2016-140 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok z 25. apríla 2018 č.k. 21P/84/2016-136 v spojení s opravným uznesením
z 1. júna 2018 č.k. 21P/84/2016-140.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 25. apríla 2018 č.k. 21P/84/2016-136 v spojení s opravným

uznesením z 1. júna 2018 č.k. 21P/84/2016-140 rozhodol, že dlžné výživné pre navrhovateľa W. H.
nar. XX.X.XXXX zo strany povinného z vyživovacej povinnosti C.C. H. nar. XX.X.XXXX je 520,- € za
obdobie od 1.7.2012 do 30.4.2018. C. H.Š. je povinný dlžné výživné zaplatiť na účet navrhovateľa spolu
s bežným výživným v 50 - eurových mesačných splátkach až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice I z 30. augusta 2016 č.k.

21P/84/2016-49vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachz31.mája2017č.k.8Co/98/2016-91
bol povinný z vyživovacej povinnosti C. H. zaviazaný platiť na výživu navrhovateľa W. H. 70,- € mesačne
za obdobie od 1.7.2012 do 31.8.2013, 100,- € mesačne za obdobie od 1.9.2013 do budúcna vždy do
15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľovi a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom
výživnom a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinný
z vyživovacej povinnosti mal zaplatiť na výživu navrhovateľa za obdobie od 1.7.2012 do 30.4.2018 spolu
6.580,- € (14x70,- € a 56x100,- €) a na základe zistenia, že povinný z vyživovacej povinnosti za toto

obdobie zaplatil na výživu navrhovateľa spolu 6.060,- €, rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od
1.7.2012 do rozhodnutia súdu t.j. 30.4.2018 je 520,- €. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania započítal do plnenia vyživovacej povinnosti C. H. (povinný z vyživovacej povinnosti) na
navrhovateľa v roku 2012 sumu 70,- €, v roku 2013 sumu 840,- € (12x70,- €), v roku 2014 sumu
1.150,- €, v roku 2015 sumu 1.200,- €, v roku 2016 sumu 1.200,- €, v roku 2017 sumu 1.200,- € a v
roku 2018 do 30.4.2018 sumu 400,- €, čo spolu predstavuje 6.060,- €. Súd prvej inštancie uzavrel, že ak
mal povinný z vyživovacej povinnosti zaplatiť na výživu navrhovateľa 6.580,- € za obdobie od 1.7.2012

do 30.4.2018 a zaplatil 6.060,- €, potom dlžné výživné za predmetné obdobie je 520,- €. Dlžné výživné
povolil povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach po 50,- € po zohľadnení jeho
majetkových a osobných pomerov.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podal v zákonnej lehote
odvolanie povinný z vyživovacej povinnosti, v ktorom vyjadril nesúhlas s určením dlžného výživného pre
navrhovateľa. Vyjadril názor, že dlžné výživné je v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľ o

neho neprejavuje žiadny záujem, nepomáha mu, odmieta s ním komunikovať, nezaujíma ho ako žije, ani
jeho zdravotný stav a napriek tomu, že skúša rôzne možnosti sa s navrhovateľom kontaktovať, odmieta
sa mu vôbec pozdraviť a telefonicky komunikovať. Za posledných 2,5 roka mu poslal iba 1 sms, v ktorej
sa navrhovateľ vyhrážal s novou exekúciou, pričom vedel, že predošlá neoprávnená exekúcia mu vážne
a natrvalo poškodila zdravie. Exekútor mu vtedy zablokoval účet na 3 mesiace a nemal žiadne financie.

Skolaboval na ulici a skončil v nemocnici, čo mu trvalo poškodilo zdravie. Je toho názoru, že nie je dlžný
nič, práve naopak, zaplatil viac, ako mal a to nielen financiami, ale aj rôznymi vecami. Poukázal na to, že
v priebehu konania na súde prvej inštancie predložil lístok písaný jeho manželkou, v ktorom uviedla, že
výživné má pre navrhovateľa od novembra 2012, teda 4 mesiace (400,- €) odpustené. Manželka však
neskôr argumentovala súdu listom, že trvá na výživnom aj za mesiace júl až november 2012 z dôvodu,
že vraj nesplnil to, na čom sa dohodli. Žiadna dohoda medzi nimi nebola, bol iba tento lístoček, preto sa

odvoláva voči určenému dlžnému výživnému od júla do novembra 2012. Rovnako aj za rok 2014 zaplatil
manželke po zastavení exekúcie 420,- € dňa 12.9.2014. Dňa 15.9.2014 mu manželka požičala 500,- €,
12.10.2014 sumu 20,- € a 13.10.2014 sumu 100,- €. Po zastavení exekúcie zaplatil za všetko 1.040,- €.
Tiežuviedol,ženavrhovateľovidaroval400,-€,ktorénasúdepriznaladávalmuajvecnédary,konkrétne
tri hodiny, z toho dva boli drahé a značkové, notebook zn. Lenovo, bicykel Merida, značkové slnečné

okuliare Ray ban, audio digitálne systémy, domáce elektronáradie, ako vŕtačka, skrutkovač atď a dosť
iných hodnotných vecí. Mnohokrát v rozhodnom období dal synovi peniaze na ruku od 10,- do 50,- €.
Okrem toho mu požičiaval veľakrát aj svoje auto. Na Slovensku nemá nikoho, kto by mu pomohol, musia
mu pomáhať cudzí ľudia. Navrhovateľ s ním odmieta akýkoľvek kontakt už dva a pol roka. Raz mal aj
nebezpečný požiar doma, kde sa popálil a navrhovateľ sa mu odmietol ozvať aj v takejto situácii. Syna

vidí len na pojednávaniach, inak nie. Navrhovateľ má vysoký a nákladný životný štandard, vlastní auto,
svoje financie rieši prostredníctvom finančného poradcu a vlastní byt, v ktorom aj býva. Tiež uviedol, že
je 73 ročný starobný dôchodca, má rôzne zdravotné problémy a nemá mu kto pomôcť ani s bežnými
vecami. Má problémy aj so sebaopatrovaním. Na Slovensku nemá nikoho iného, len navrhovateľa, preto
sa sčasti v odvolaní odvoláva na dobré mravy.

4. Navrhovateľ sa k odvolaniu povinného z vyživovacej povinnosti nevyjadril.

5. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že nie je odvolacími
dôvodmi viazaný podľa § 66 CMP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil
dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v spojení s opravným uznesením presvedčivé a s

jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
povinného z vyživovacej povinnosti uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie a povinný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o dlžnom výživnom pre navrhovateľa. Odvolací súd
dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prevej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané

všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o dlžnom výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd
nemápochybnostiosprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancie.Zdôrazňuje,žedoprávanaspravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech,
resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivésúdne konanie. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a
úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery
zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu
prvej inštancie v spojení s opravným uznesením obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP
a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení
rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

7. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej argumentácii povinného z vyživovacej povinnosti dodáva, že
prekážku rozporu s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine je možné aplikovať len
vo vzťahu k určeniu výživného, pretože rozhodnutie o dlžnom výživnom je iba súvisiaci výrok vo
vzťahu k výživnému, o ktorom bolo v tomto prípade už právoplatne rozhodnuté. Odvolací súd marginále
poznamenáva, že vzájomný napätý vzťah, resp. absencia akékoľvek vzťahu medzi navrhovateľom
a povinným z vyživovacej povinnosti vyplýva z celkovo narušených vzťahov medzi otcom a synom

už v predchádzajúcom období vzájomných rodinných vzťahov, predovšetkým na základe narušených
vzťahov medzi rodičmi navrhovateľa, a rovnako ani z výpovede navrhovateľa a jeho písomných podaní
nemožno uzavrieť, že jeho správanie voči povinnému by bolo v rozpore s dobrými mravmi, právo
so zreteľom na správanie účastníkov voči sebe navzájom, ktoré dotvára logickú sústavu dôkazov
vykonaných súdom prvej inštancie a dovoľuje záver, že ani v čase rozhodovania o výživnom nevznikla

prekážka rozporu s dobrými mravmi aplikáciou § 75 ods. 2 Zákona o rodine. K odvolacej argumentácii
povinného, že sa matka navrhovateľa písomne vzdala výživného za obdobie od júla do novembra 2012,
odvolací súd dodáva, že zákon priznáva nárok na výživné dieťaťu bez ohľadu na to, že ide o maloleté
alebo plnoleté dieťa, preto sa matka dieťaťa nemôže vzdať tohto nároku, ktoré patrí výlučne dieťaťu,
preto je tzv. „lístoček“ napísaný matkou bez právneho významu vo vzťahu k výživnému pre navrhovateľa.

Odvolací súd tiež dodáva, že dary, ktoré poskytol povinný z vyživovacej povinnosti navrhovateľovi
nemajú charakter výživného a do plnenia vyživovacej povinnosti sa zásadne nezapočítavajú.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní podľa § 387 ods. 3 vety druhej CSP.

9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).