Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115212646
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115212646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu EMERALD REGINA
SLOVENSKO, s.r.o., Ventúrska 7, Bratislava, IČO: 35 721 421, práv. zast. Advokátska kancelária -
Marek Piršel, s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 47 255 498, proti žalovanému SPOLOČENSTVO
VLASTNÍKOV z Vajanského nábr. a Medenej ul., Vajanského nábrežie 17, Bratislava, IČO: 31 815 626,
práv.zast.AKBARRISTERLEGALs.r.o.,Zámockéschody2/A,Bratislava,IČO:46225234,ozaplatenie
3.081,78 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.
34Cb/103/2015-155 zo dňa 31.10.2017 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/103/2015-155 zo dňa
31.10.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
náhradu trov súdneho konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že
žalobca sa žalobou zo dňa 4.5.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.081,78 EUR, spolu s
5,05 % úrokom z omeškania odo dňa 25.4.2014 do zaplatenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca z dôvodu zamýšľaného predaja nehnuteľností
nachádzajúcich sa vo výlučnom vlastníctve žalobcu - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí
bytového domu súpisné číslo XX a súpisné číslo XX, na ulici T. č. XXH, vchod T. XXH, v X., (ďalej
len „Dom“), postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X, (ďalej len „Pozemok“) spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach Domu o veľkosti 49/10000, tak ako
je zapísaný v evidencii Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX,

okres X. I, obec X. - m. č. U. T., katastrálne územie U. T. (ďalej len Dom a Pozemok spolu ako
„Nehnuteľnosť 1“), spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 49/10000 k pozemkom - parcely registra „C“
č, XXX, o výmere 176 m2, druh pozemku: záhrady, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 3981
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 80 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 476 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 345 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 113 m2, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 103 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, tak ako je zapísaný v evidencii Okresného úradu X., katastrálny odbor, na liste vlastníctva
č. 6258, okres: X. I, obec: X. - m. č. U. T., katastrálne územie: U. T. (ďalej len „Nehnuteľnosť 2 a spolu
s Nehnuteľnosťou 1 len ako Nehnuteľnosť“), žalobca na začiatku roka 2014 požiadal žalovaného, ktorývykonával správu bytového domu súp. č. XX a bytového domu súp. č. XX na T. D. v X., aby mu vystavil
Potvrdenie o nedoplatkoch na byte č, XX, (ďalej len „Potvrdenie“), o tom, že žalobca ako predávajúci a
vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu. Žalovaný vyzval

žalobcu, aby mu najprv uhradil nedoplatok v celkovej výške v sume 3.022,13,- EUR, v opačnom prípade
mu Potvrdenie nevydá. Keďže bolo v záujme žalobcu, nestratiť záujemcu o nehnuteľnosť, z dôvodu
obštrukcií pri vydávaní predmetného Potvrdenia, žalobca uhradil dňa 24.4.2014 bankovým prevodom
žalovanému sumu vo výške 3.022,- EUR. Žalovaný až po tejto úhrade vydal žalobcovi predmetné
Potvrdenie. Zmena vlastníckeho práva sa úspešne uskutočnila a v zmysle LV č. XXXX a LV č. XXXX

sú novými bezpodielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľnosti: S. U., G.. S., B..: XX.X.XXXX H. B. O., G..
O., C. X.: P. XX/bytlX, XXX XX D., D.. Žalobca následne vyzval žalovaného listom zo dňa 3.11.2014
na vrátenie sumy vo výške 3.022,- EUR, nakoľko po preverení jednotlivých skutočností (dokumentov,
vyúčtovaní,apod.)boložalobcomzistené,žežalovanýsivyúčtovalpredmetnýnedoplatokneoprávnene,
pretože do vyúčtovania za rok 2012 si žalovaný nezákonne preniesol nedoplatok z vyúčtovania za rok
2011, ktorý vznikol v období medzi 1.1.2011 - 30.9.2011 (v čase konania dražby Nehnuteľnosti), ešte

predchádzajúcemu vlastníkovi Nehnuteľnosti, t. j. Y. J., G.. J., B.Ý.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: R., O.,
S. I., Í. G., ktorý bol zároveň zúčtovaný spolu s preplatkom za obdobie 1.10.2011 - 31.12.2011 vo výške
30,47 EUR a s preplatkom za rok 2012 vo výške 29,31 EUR, pričom obidva preplatky už patrili žalobcovi
ako novému výlučnému vlastníkovi Nehnuteľnosti.

3. Žalobca odôvodňuje nezákonnosť preneseného nedoplatku z vyúčtovania za rok 2011 tak, že na
základe návrhu na vykonanie dražby prednostným záložným veriteľom - obchodnej spoločnosti Tatra
banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom: Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, ktorý pristúpil k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby, bola dňa 31.8.2011 uskutočnená dražba Nehnuteľnosti, a
to prostredníctvom dražobníka - AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46141341, so sídlom Kopčianska

10, Bratislava, ďalej len „Dražobník“) a ktorú vydražil žalobca.
Počas dražobného procesu Dražobník zaslal žalovanému v súlade s ustanoveniami zákona č.527/2002
o dobrovoľných dražbách (ďalej len ako „ZoDD“) - Oznámenie o dražbe Nehnuteľnosti, sprievodný
list a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na prihlásenie si
splatnej pohľadávky do dražby Nehnuteľnosti, a to najneskôr ku dňu jej samotného konania. Žalovaný

si však zásielku neprevzal v odbernej lehote a pohľadávku si do predmetnej dražby Nehnuteľnosti
neprihlásil, pričom bolo povinnosťou žalovaného ako správcu bytového domu súp. č. XX a súp. č.
XX, si prípadnú existujúcu a splatnú pohľadávku do dražby prihlásiť. V opačnom prípade pohľadávka
žalovaného nemôže a ani nemohla byť uspokojená v predmetnej dražbe.

4. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1, Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a pričom uviedol, že v danom
prípade,bolisplnenépredpokladyvznikuzodpovednostizaškodužalovaného podľa§420Občianskeho
zákonníka a to tak, že žalovaný porušil svoje zákonné a zmluvné povinnosti pri hospodárení s majetkom
vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu a pri vymáhaní vzniknutých nedoplatkov, v dôsledku

čoho vznikla žalobcovi škoda - ujma vo výške 3.081,78 EUR, pričom táto v sebe zahŕňa skutočnú
škodu, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného - žalobcu (podmienená úhrada
nedoplatku vo výške 3 022,- EUR pod hrozbou nevydania Potvrdenia), ďalej majetkové hodnoty v
podobe nevyplatenia preplatkov za rok 2011 (1.10.2011-31.12.2011) a za rok 2012 v prospech žalobcu.
Žalobca má za to, že v danom prípade existuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi zavineným

porušením právnej povinnosti žalovaným (nevedomej nedbanlivosti) a vznikom škody žalobcovi.

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 25.11.2015, v ktorom uviedol, že nesúhlasí
s argumentáciou žalobcu, nakoľko za tieto záväzky zodpovedá výlučne nový vlastník v dôsledku
singulárnej sukcesie upravenej zákonom ZoVBaNB. Uvedené rešpektuje súčasnú zákonnú dikciu, z

ktorejvyplývasingulárnasukcesia,atýmajprechodvšetkýchpohľadávokidlhovzprávnehopredchodcu
na nového nadobúdateľa bytu a nebytového priestoru v dome. Najviac, právna úprava obsiahnutá v
zákone ZoVBaNB je vo vzťahu špeciality k ustanoveniu § 500 ods. 2, Občianskeho zákonníka, kedy
za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ. Občiansky zákonník by sa uplatnil len vtedy, ak by
zákon ZoVBaNB neobsahoval špecifickú úpravu danej právnej otázky alebo vzťahu. Podľa § 7a ods. 2,

ZoVBaNB platí, že s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome
prechádzajúnanovéhovlastníkabytualebonebytovéhopriestoruvdomeprávaapovinnostivyplývajúce
zo zmluvy o spoločenstve. Právo žalovaného vymáhať všetky pohľadávky spojené s vlastníctvom a
užívaním bytu alebo nebytového priestoru, tak musel žalovaný uplatniť len voči súčasnému vlastníkovizapísanému v katastri nehnuteľností, pretože toto právo je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu
alebo nebytového priestoru v bytovom dome. To sa jednoznačne vzťahuje aj na povinnosti vyplývajúce
z ročného vyúčtovania nákladov, ktoré za uplynulé obdobie aj napriek zmenám v subjekte vlastníka

počas roka znáša vždy aktuálny vlastník bytu alebo nebytového priestoru v čase vykonania ročného
zúčtovania.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade
žalobcovi nevznikla škoda spôsobená porušením povinnosti žalovaného, nakoľko v konaní nebolo

preukázané, že došlo k porušeniu právnej povinnosti na strane žalovaného pri hospodárení s majetkom
vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu a pri vymáhaní vzniknutých nedoplatkov podľa zákona
č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a ani že došlo k porušeniu ustanovení
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách - § 13a, ktorý neukladá žiadnu povinnosť správcovi
domu (žalovanému), ale má ju iba vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v
držbe, alebo nájomca, ktorí sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť dražobníkovi na jeho žiadosť

všetkyskutočnosti,ktorésúimznámeostavepredmetudražby,akoajoprávachazáväzkochviaznucich
na predmete dražby. Z uvedeného vyplýva, že tento zákon neukladá žiadnu povinnosť žalovanému
zakladajúcu jeho zodpovednosť za škodu v dôsledku jej nesplnenia t.j. v súvislosti s neprihlásením
resp. neoznámením dražobníkovi svojej pohľadávky voči dlžníkovi, a nie je teda týmto zákonom nijako
sankcionovaný a uvedená skutočnosť nemá za následok zánik pohľadávky (dlhu). Žalobca v konaní

teda nepreukázal právne a skutkové dôvody, ktoré by zakladali zavinené porušenie právnej povinnosti
na strane žalovaného v zmysle ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného na úkor žalobcu. Podľa názoru súdu sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil

pôvodný vlastník bytu (dlžník) v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,
že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Súd podotýka, že v
danomprípadesažalobcaspôvodnýmvlastníkombytuakodlžníkom žalovanéhonedohodolouhradení
jeho dlhu a ani písomne bez jeho súhlasu s veriteľom ako žalovaným, že splní za dlžníka jeho dlh.
Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností má za to, že žalovaný nie je v spore pasívne

legitimovaný, nakoľko žalobca si mal svoj nárok uplatniť voči pôvodnému vlastníkovi bytu (dlžníkovi), za
ktorého dlh uhradil (§ 454 Občianskeho zákonníka) a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
a žalobe vyhovieť resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že mal za to, že uhradil žalovanému
nedoplatok,ktorýžiadalžalovanýbeztoho,abynaúhradutejtosumyzostranyžalobcubolnejakýprávny
dôvod. Resp. dôvod, o ktorý žalovaný opiera oprávnenie prijatia úhrady nedoplatku od žalobcu nemá
právny základ. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca uhradil pohľadávku žalovaného z dôvodu,
že nemal vedomosť o lom, že k jej úhrade nebol právny dôvod. Tak ako uvádza právna literatúra a

judikatúra, daný prípad nemožno subsumovať pod ust. § 454 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca
neposkytol žalovanému plnenie s vedomím, že plní za prechádzajúceho vlastníka. Práve naopak, v
konaní bolo preukázané, že žalobca plnil v donútení, že plní na neho sa vzťahujúcu povinnosť, čím došlo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v zmysle ust. § 451 ods. 2, Občianskeho zákonníka,
a to plnením bez právneho dôvodu. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci a nesprávnym skutkovým zisteniam, čím boli naplnené odvolacie dôvody.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že nie je pravdou, že žalobca nemal vedomosť o
tom, že platí nedoplatok, na ktorého plnenie nie je žiadny dôvod, nakoľko už zo samotnej žaloby vyplýva,
že žalobca už od počiatku vedel, že nedoplatok, ktorý uhrádza vznikol ešte pôvodnému vlastníkovi,

tento nedoplatok žiadnym spôsobom nerozporoval ani nenamietal jeho výšku a uhradil ho z dôvodu,
aby nestratil záujemcu o kúpu nehnuteľnosti a aby mu žalovaný vydal potvrdenie, že na prevádzanom
byte nie sú žiadne nedoplatky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že žalobca už v čase úhrady
predmetného nedoplatku mal vedomosť o tom, že tento nedoplatok nespôsobil on sám, ale že ide o
nedoplatok pôvodného vlastníka bytu, kedy bez akýchkoľvek námietok nedoplatok žalovanému uhradil,

t.j. je preukázané, že žalobca vedel, že plní za iného v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka a
bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatil pôvodný vlastník bytu, tak ako správne uvádza konajúci súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že žalobca zistil, že uvedený
nedoplatok nemá uhrádzať až po konzultácii s právnym zástupcom žalobcu, kedy mu bolo ozrejmené, že
na úhradu nedoplatku nebol povinný. V čase, keď prijímal úhradu nedoplatku od žalobcu mal za to, že ho

prijíma oprávnene a od oprávnenej osoby. Na základe uvedeného je zrejmé, že tým, že žalovaný prijímal
úhradu nedoplatku od žalobcu v presvedčení, že ide o plnenie oprávnenej osoby (čo je nepochybné
z toho, že doteraz uvádzal, že nedoplatok k bytu prechádza na nového vlastníka - žalobcu), nemohlo
dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty ust. § 454 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto vyžaduje, aby o
plnení za iného vedela tak osoba splniteľa, ako aj osoba príjemcu plnenia. Na základe vyššie uvedeného

sa nestotožňujeme s názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej
vyjadril, že bezdôvodne sa obohatil pôvodný vlastník bytu v zmysle ust, § 454 Občianskeho zákonníka,
a preto tu nie je daná pasívna legitimácia.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa9.10.2018.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 454 Obč. zák. sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

13. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania

uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania
žalobcunebolpretospôsobilýspochybniťsprávnosťzáverovnapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také

nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca sa stal vlastníkom
predmetného bytu udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe dňa 31.8.2011. Dňa 29.5.2013 bolo
žalobcovi doručené vyúčtovanie ÚK, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012. V tomto

vyúčtovaní je uvedená položka: úhrada preplatku, nedoplatku z vyúčtovania za predchádzajúci rok -
3.081,91 EUR. Žalobcovi muselo byť z tohto vyúčtovania zrejmé, že nedoplatok vznikol za obdobie roku
2011 kedy nebol vlastníkom predmetného bytu a teda že tento nedoplatok vnikol predchádzajúcemu
vlastníkovi. Napriek uvedenému žalobca zaplatil žalovanému až cca po roku sumu 3.022,- EUR a to
dňa 24.4.2014 titulom nedoplatku. Podľa názoru odvolacieho súdu musel mať žalobca vedomosť, že

dlžná a uhradená suma je nedoplatkom vyúčtovania poskytnutých služieb za rok 2011 a teda že tento
nedoplatok vznikol predchádzajúcemu vlastníkovi bytu. Odvolací súd sa teda stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie v tom, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie a žalovaný nie je
teda v tomto konaní pasívne legitimovaný. Bezdôvodné obohatenie vzniklo v súlade s § 454 Obč. zák.
jednoznačne na strane pôvodného vlastníka bytu pretože žalobca za neho plnil to, čo mal plniť sám.

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. §

255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).