Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/27/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113204753
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113204753.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: D., družstvo, so
sídlom Na J. XXX/X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, zast. AK Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske
nám. 2, Žilina, IČO: 36 855 278 proti žalovanému: E. Q. s.r.o., E. XX, T., IČO: XX XXX XXX, zast. 1 /JUDr.
Michal T., advokát, Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, 2/ W. s.r.o., E. XX, T., IČO: XX XXX XX, o zaplatenie
1.843.168,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 9.4.2014, č.k. 30Cb/109/2013-295, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa
29.1.2015, č.k. 30Cb/109/2013-332 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 4.943,72 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 1.843.168,36 eur, s 8,75% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 1.843.168,36
eur od 1.1.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi
priznáva náhradu trov konania vo výške 63.833,18 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 33.193,50 eur za návrh a 33,- eur za predbežné opatrenie a trov právneho zastúpenia
vo výške 30.606,68 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 1.3.2013 sa domáhal
zaplatenia sumy 1.843.168,36 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1.843.168,36 eur od 1.1.2013 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tak, že dňa 21.8.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o
kúpe cenných papierov, predmetom ktorej bol prevod cenných papierov spol. S. Y. a.s., so sídlom O.
XXX, XXX XX P. P. z navrhovateľa ako predávajúceho na odporcu ako kupujúceho. Zmluvné strany
sa v čl. II Zmluvy o kúpe cenných papierov dohodli, že za odplatný prevod cenných papierov žalovaný
uhradí žalobcovi úhrnnú cenu vo výške 55.527.290,-Sk, po prepočte konverzným kurzom na menu euro
vo výške 1.843.168,36 eur, a to v lehote splatnosti do 2 rokov od podpisu zmluvy.Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 2.9.2008 Dodatok č. 1 k Zmluve o kúpe cenných papierov, ktorým
zmenili splatnosť úhrnnej kúpnej ceny na lehotu do 31.12.2011. Následne žalobca so žalovaným uzavreli
dňa 8.12.2011 Dodatok č. 2 k Zmluve o kúpe cenných papierov, v rámci ktorého zmluvné strany stanovili
úhradu úhrnnej kúpnej ceny za odplatný prevod cenných papierov na lehotu do 31.12.2012.
Keďže žalovaný neuhradil úhrnnú cenu v lehote stanovenej Zmluvou o prevode akcií zo dňa 21.8.2008,
v znení Dodatku č. 2 zo dňa 8.12.2011, do 31.12.2012, zaslal žalobca odporcovi výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy. Žalovaný aj napriek výzve ku dnešnému dňu dlžnú sumu neuhradil.
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Na pojednávaní konanom dňa 19.2.2014 žalobca - Ing. Ľubomír T. uviedol, že pred podpisom zmluvy o
kúpecennýchpapierovvroku2008vAHPY.štatutára, bolsomčlenompredstavenstvaaždoroku2012.
Žiadnu dohodu neuzatváral, že by v S., a.s., mal ostať ako nejaký garant nejakého rozvoja spoločnosti .
Ostal tam kvôli tomu, aby tam bola nejaká kontuinita . Pán Ing. Marián Q. vstúpil do predstavenstva
spoločnosti AHP Y. dňa 25.2.2008 a 16.5.2008 sa stal predsedom predstavenstva AHP Y. a v auguste
2008 sa stal druhým členom predstavenstva pán P. 21.8.2008 a bola podpísaná zmluva o kúpe cenných
papierov. Ani nie o dva týždne neskôr 2.9.2008 bol uzavretý dodatok č. 1 kde bola predĺžená splatnosť
kúpnej ceny do 31.12.2011. Čo sa týka nejakých investičných projektov 4.7.2008 pán P. a pán Q. z S. Y.
dali žiadosť na ministerstvo ohľadne eurofondov kde zinkasovali sumu cca 3 milióny eur kde konštatujú,
že firma je v dobrom stave je dobre rozbehnutá. Zároveň uviedol, že p. P. a p. Q. vedeli o tom,kde je
to aj skonštatované v žiadosti o nenávratný príspevok na ministerstvo, že existuje aj nejaký súdny spor.
Pán P. a pán Q. už v júli 2008 vedeli o nejakých exekúciách čo sa týka pána G. pred kúpou a uzavretím
kúpy v auguste 2012. Dôkaz a to žiadosť o nenávratný finančný príspevok na Ministerstvo hospodárstva
zo 4.7.2008 kde sú uvedené aj tie 3 spory kde v tomto spise je podpis pána Q., každú stranu pán Q.
podpísal a sú tu aj nejaké spory , keby do konca roku 2008 do konca decembra vložil tých 115 .000
nebol by povinný zaplatiť 615.000 .
Na pojednávaní konanom dňa 9.4.2014 konateľ úpadcu Erik P. uviedol, že na rokovaniach o kúpe akcií
bol väčšinou pán T., Q. a pán J. . Pracovala tam pani B., ona pracovala v spoločnosti AHP Y. v tej dobe.
Následne sa dohodla zmluva o predaji cenných papierov spoločnosti AHP Y., za tú sumu o ktorú sa
súdime a E. Q. mala zabezpečiť investovanie spoločnosti. Skapitalizovali sa zdroje vo výške 1,2 milióna
euro v spoločnosti S. . Následnú sumu asi vo výške 4,4 milióna euro zabezpečila E. Q. v spolupráci
s firmou . Následne na tých jednaniach sa dohodlo, že by požiadali o nejaký nenávratný príspevok s
Ministerstva životného prostredia, alebo hospodárstva čo sa aj stalo. AHP Y. následne aj dostala ten
príspevok vo výške cca 3,1 milióna euro s tým, že nakoniec sa uzavrela zmluva o kúpe cenných papierov
tejtospoločnostiAHPY.atým,žeboliktomuajtakéústnedohody,ktorémalizabezpečiťto,žepánT.za
predajcu , ktorý vystupoval aj v tej spoločnosti S. dostane túto spoločnosť zo straty tzv. červených čísel .
Ďalej uviedol, že ako došlo k predaju akcií za roky 2009 , 2010 spoločnosť išla stále do straty a z
dôvodu , že spoločnosť bola v tých rokoch v strate v roku 2008, 2009 , 2010 sa dohodlo, teda pán Q.,
resp. pán T. a pán J. , že posunú splatnosť ceny akcií na základe tej zmluvy o predaji. Následne do
konca nielen pán J. a pán Q. ,ale ani ja ako štatutár firmy E. Q. sme nevedeli, že vyskytli sa po roku 2011
ďalšie skutočnosti , o ktorých sme nevedeli v tej dobe roku 2012, že veriteľ S. Y. mal pohľadávku vo
výške cca 3,4 milióna euro a firmy emespe navrhli skapitalizvovať akcie AHP Y. a došlo ku kapitalizácii
akcií v AHP Y. a stala sa spoločnosť enstil projekt majoritným akcionárom v AHP Y.. V tej chvíli E.
Q. sa stalo minoritným vlastníkom akcií.
Podľa § 30 ods.1 z.č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), zmluva o kúpe cenných papierov sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Na platnosť
zmluvy o kúpe cenných papierov sa vyžaduje, aby bol v nej určený druh prevádzaného cenného papiera,
počet prevádzaných cenných papierov, ich kúpna cena a ich ISIN, ak je pridelený.Podľa §19 ods.1 cit. zákona, prevodom cenného papiera je zmena majiteľa cenného papiera
uskutočnená na základe zmluvy podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník),
kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo
alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo
je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase omeškania dlžníka ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa ust. § 345 ods.1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Podľa ods. 2 cit. zákona, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca
zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na
účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá
strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vec
právne posúdil nasledovne:
Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
dvojstranný právny vzťah, na základe ktorého uzavreli Zmluvu o kúpe cenných papierov, predmetom
ktorej bol prevod cenných papierov spol. AHP Y. a.s., so sídlom Robotnícka 841, 039 01 P. P. znavrhovateľa ako predávajúceho na odporcu ako kupujúceho. V zmysle v čl. II tejto zmluvy o kúpe
cenných papierov sa dohodli, že za odplatný prevod cenných papierov odporca uhradí navrhovateľovi
úhrnnú cenu vo výške 55.527.290,-Sk, po prepočte konverzným kurzom na menu Euro vo výške
1.843.168,36 eur, a to v lehote splatnosti do 2 rokov od podpisu zmluvy. Účastníci konania uzatvorili
dňa 2.9.2008 Dodatok č. 1 k Zmluve o kúpe cenných papierov, ktorým zmenili splatnosť úhrnnej kúpnej
ceny na lehotu do 31.12.2011. Následne navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 8.12.2011 Dodatok č. 2 k
Zmluve o kúpe cenných papierov, v rámci ktorého zmluvné strany stanovili úhradu úhrnnej kúpnej ceny
za odplatný prevod cenných papierov na lehotu do 31.12.2012.
Tieto skutočnosti nerozporoval ani jeden z účastníkov konania.
Obrana žalovaného v konaní, že nárok na zaplatenie kúpnej ceny v plnej výške neuznáva, spočívala
v tom, že dňa 5.3.2013 odstúpil od zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 21.8.2008, pričom toto
odstúpenie sa dostalo do dispozície žalobcu dňa 7.3.2013 ( podľa § 45 Občianskeho zákonníka ), kedy
mu bola zásielka - odstúpenie doručovaná a uložená na pošte počas plynutia odbernej lehoty. Toto
odstúpenie žalovaný odôvodnil tým, že došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré boli spôsobené v
dôsledkuuvedeniadoomyluzostranypredávajúceho,žalobcu,atedaažpopodpisezmluvysažalovaný
dozvedel o takých podstatných okolnostiach ohľadom hospodárskeho stavu spoločnosti, že v prípade
vedomostí o nich, by zo strany žalovaného nikdy nedošlo k uzavretiu tejto zmluvy.
Súd vyhodnotil obranu žalovaného v konaní ako nedôvodnú, nakoľko súd má za to, že predmetné
odstúpenie od zmluvy z 5.3.2013 je neúčinné voči žalobcovi, a to z nasledovných dôvodov.
Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie. Zákon alebo
zmluva, v tomto prípade zákon, nakoľko si účastníci nedohodli a neupravili odstúpenie od zmluvy v
zmluve o kúpe cenných papierov zo dňa 21.8.2008 a jej dodatkov- zo strany žalovaného, pričom sám
žalovaný sa odvoláva na ust.§ 345 ods.2 Obchodného zákonníka vo svojom odstúpení od zmluvy,
spravidla viaže takéto oprávnenie na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo
zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, a to znamená, že záväzok nezanikne.
Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 1.843.168,36 eur, s 8,75% ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy 1.843.168,36 eur od 1.1.2013 do zaplatenia, nakoľko je v súlade s
ust. § 369 Obchodného zákonníka, a žalobe vyhovel.
Súd vychádzal zo skutočností, že predmetné odstúpenie od zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa
21.8.2008 a jej dodatkov, urobil žalovaný dňa 5.3.2013 po uplynutí vyše 4 rokov od uzavretia zmluvy.
A to navyše až potom, podľa súdu zjavne účelovo, keď mu bola doručená výzva na zaplatenie kúpnej
ceny dňa 8.2.2013.
V konaní bolo preukázané, výpismi z obchodného registra, že žalovaný - konateľ Erik P. bol v spoločnosti
AHP Y., a.s., člen predstavenstva od 5.8.2008 do 19.7.2010, a jeden zo spoločníkov žalovaného Ing.
Marián Q. v spoločnosti AHP Y., a.s., členom predstavenstva od 25.2.2008 do 19.7.2012. To znamená,
že dôvod odstúpenia od zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu žalovaného neobstojí, nakoľko, zmluva
o kúpe cenných papierov bola uzavretá až dňa 21.8.2008, teda žalovaný - personálne obsadením
štatutárnych pozícií už pred samotnou kúpou akcií spoločnosti AHP Y., a.s., sa oboznámil, so stavom
spoločnosti, ekonomickými analýzami, strategickými dokladmi. V uvedenom prípade ekonomicky a
personálne prepojené osoby budúceho kupujúceho obsadili kľúčové pozície v štatutárnych orgánoch
spoločnosti AHP Y., a.s., ktorých akcie aj napokon kúpili.
Žalobca predložil v konaní aj dôkaz, a to žiadosť o nenávratný finančný príspevok na Ministerstvo
hospodárstva zo 4.7.2008 kde sú uvedené žalovaným tvrdené dôvody odstúpenia - exekučné konanie
18Er/3310/2012 na Okresnom súde Martin, na ktoré sa odvoláva sám žalovaný ako dôvod odstúpenia,
a to zamlčaná hospodárska situácia v tejto spoločnosti žalobcom, kde v tejto žiadosti o nenávratný
finančný príspevok na Ministerstvo hospodárstva, je podpis pána Ing. Q. na každej strane žiadosti.
Teda je súdu zrejmý záver z tohto dôkazu, že v čase uzavretia zmluvy o kúpe cenných papierov v
auguste v roku 2008, žalovaný vedel, v akej finančnej kondícii sa spoločnosť AHP Y., a.s., nachádzaresp. či sú vedené nejaké exekučné konania , alebo resp. nejaké pohľadávky, či už pána G., alebo iných
subjektov, nakoľko k žiadosti o nenávratný finančný príspevok o týchto skutočnostiach vedel.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca neporušil žiadne ustanovenie zmluvy o kúpe cenných
papierov z 21.8.2008. Jedinou povinnosť žalobcu - predávajúceho bola povinnosť žalobcu previesť na
žalovaného akcie spoločnosti AHP Y., a.s..
Na kvalifikované odstúpenie od zmluvy podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, je potrebné, aby
boli naplnené znaky, a to prvým kvalifikačným znakom je, že v dôsledku porušenia zmluvy oprávnená
strana stratí záujem na plnení zmluvy. Strata záujmu na plnení zmluvy úzko súvisí s tým, že v dôsledku
porušenia zmluvy strana nemôže očakávať ten výsledok, ktorý, ak by k porušeniu zmluvy nedošlo,
očakávala.Druhýmkvalifikačnýmznakomvprípadepodstatnéhoporušeniajevedomosťostratezáujmu
na plnení alebo aspoň predvídateľnosť straty záujmu na plnení strany porušujúcej zmluvu.
Keďže si žalobca svoju povinnosť splnil, nemohol ani podstatným spôsobom porušiť uzavretú zmluvu
a nevzniklo právo žalovanému na odstúpenie od zmluvy. Túto zmluvu o kúpe cenných papierov z
21.8.2008 uzavrela za predávajúceho Ing. Janka J. a za kupujúceho Erik P. - konateľ.
Obrana žalovaného v konaní, ktorý uvádzal nejaké predzmluvné dohody a jednania medzi p. Q., p. T.,
ohľadne uzavretia zmluvy o kúpe cenných papierov, súd vyhodnotil ako nepodstatné, pretože tieto sa
nijakým spôsobom neuviedli v samotnej zmluve o kúpe cenných papierov z 21.8.2008, tieto skutočnosti
poprel aj vo výpovedi p. T.. V zmysle čl. V bod 2 tejto zmluvy, sú zmeny a doplnky k tejto zmluve možné
vykonať len písomnou dohodou, inak sú neplatné. Čo sa v danom prípade aj stalo dvoma dodatkami,
ktorými sa však iba predĺžila splatnosť kúpnej ceny.
Zároveň súd rozhodol o tom, že nevypočuje navrhnutých svedkov žalovaným v konaní a to, Ing. Mariána
Q., ktorý by mal ozrejmiť skutočnosti uzavretia zmluvy o kúpe cenných papierov, nakoľko Ing. Marián Q.,
nikdy nebol členom štatutárneho orgánu spoločnosti žalovaného, túto zmluvu by nemohol ani uzavrieť.
A ak tvrdí žalovaný, že nejaké predzmluvné dohody mali byť uzavreté medzi ním a p. T., nemajú
absolútne žiaden vplyv a účinok na predmetnú zmluvu s nárokom na neskoršie odstúpenie od zmluvy,
takáto preddohoda by bola uzavretá len medzi dvoma fyzickými osobami, a nie právnickými osobami
- účastníkmi konania, aj s poukazom, že p. Ing. Ľubomír T. v čase uzavretia zmluvy o kúpe cenných
papierov dňa 21.8.2008, nebol členom štatutárneho orgánu žalobcu.
Súd nevypočuje ani navrhnutých svedkov p. Ing. Janku J., p. Ing. Dášu B. navrhnutých žalovaným z
dôvodu preukázania nejakých predzmluvných dohôd a rokovaní, pretože súd ich nepotrebuje vypočuť
v konaní, a ich výpoveď by nemala žiaden vplyv na priebeh a výsledky dokazovania v konaní, pretože
Ing. Janka J. podpísala túto zmluvu o kúpe cenných papierov dňa 21.8.2008 - pretože bola štatutárom u
žalobcu, a v súčasnosti žalobca trvá na plnení tejto zmluvy a neuznáva odstúpenie od zmluvy žalovaným
a p. Ing. Dášu B., pretože tak ako to súd uviedol vyššie, tieto „ predzmluvné dohody, rokovania a ich
výsledky“ sa nijakým spôsobom neuviedli v samotnej zmluve o kúpe cenných papierov z 21.8.2008.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p..
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd vykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, a to konkrétne výsluch
p. Janky J. (štatutára žalobcu v čase uzavretia Zmluvy), výsluch p. Dáše B. (bývalý štatutár žalobcu a
súčasne jeden z vlastníkov žalobcu a teda aj spoločnosti AHP v čase uzatvorenia (Zmluvy) a výsluch
p. Mariána Q. (vlastník žalovaného v čase uzavretia Zmluvy), nemožno vylúčiť, že tieto osoby by
potvrdili nasledovné skutočnosti, resp. nasledovný priebeh okolností súvisiaci s uzatvorením, obsahom
a implementáciou Zmluvy.
Pokiaľ by teda prvostupňový súd pripustil výsluch vyššie uvedených osôb a pokiaľ by všetky tieto
osoby zhodne svojimi výpoveďami potvrdili vyššie uvedené skutočnosti, čo prvostupňový súd v
žiadnom prípade nemohol vopred vylúčiť - aj s prihliadnutím na pomerne jednoduchú „sedliacku“
logiku implikácie, v zmysle ktorej by úplne absentoval racionálny zmysel postupu a správania sažalovaného, podľa ktorého by žalovaný, resp. jeho spoločníci „naliali“, resp. zabezpečili pre nefunkčnú
a podkapitalizovanú spoločnosť AHP celkovo viac ako 9,5 mil. eur, nechali na vrcholnej pozícii v
tejto spoločnosti „sedieť“ cudzieho človeka 4 roky a ešte za to boli ochotní okamžite zaplatiť zhruba
1,8 mil. eur bez záruky akejkoľek návratnosti prvotnej investície - obsah týchto skutočností by bez
akýchkoľvek pochybností musel ovplyvniť obsah zmluvy a súd by na tieto skutočnosti musel prihliadať,
a to s poukazom na výkladové pravidlá obsahu prejavu vôle zakotvené v ust. § 266 os. 3 Obchodného
zákonníka.
Žalovaný má za to, že pokiaľ by prvostupňový súd zistil na základe výsluchu spomenutých navrhovaných
svedkov žalovaného skôr uvedený skutočný obsah dohôd (spomenutých vo výklade k bodu A) medzi
žalobcom a žalovaným, ktoré dohody celkom jednoznačne sprevádzali uzavretie Zmluvy a celkom
jednoznačne boli súčasťou obsahu Zmluvy - akokoľvek neboli tieto dojednania prejavené, t.j. vyjadrené
v písomnej forme a na tej istej listine, na akej bola spísaná Zmluva - konajúci súd by musel vyššie
uvedené následné skutočnosti (spomenuté vo výklade k bodu B) celkom jednoznačne vyhodnotiť ako
skutočnosti, ktoré zakladali porušenie dojednaných záväzkov zo strany žalobcu.
Vzhľadom na obsah a povahu týchto záväzkov možno pritom súčasne skonštatovať, že sa celkom
jednoznačne jednalo o také záväzky, pri ktorých v čase uzavretia Zmluvy bolo rozumné predvídať s
prihliadnutím na účel Zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že žalovaný nebude mať záujem na plnení svojich povinností vyplývajúcich mu zo Zmluvy pri
takom porušení Zmluvy zo strany žalobcu.
Na základe uvedeného teda platí, že žalovaný v žiadnom prípade nie účelovo, ale celkom jednoznačne
dôvodne,odstupovalodpredmetnejZmluvyažedôvody,prektoréodZmluvyodstupoval,možnocelkom
jednoznačne subsumovať pod dôvody, ktoré zákonná úprava v ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka
definuje ako podstatné porušenie zmluvy.
Na základe uvedeného potom platí, že záver súdu o tom, že žalovaný od Zmluvy platne neodstúpil,
bol minimálne predčasný, pričom bol založený tak na nedostatočne zistenom skutkovom stave, na
nesprávnom právnom posúdení veci a súčasne aj na nesprávnom vyhodnotení už existujúcich a
vykonaných dôkazov.
Z uvedených dôvodov teda platí, že v danom prípade sú dané odvolacie dôvody voči rozsudku podľa
§ 205 ods. 2 písm. c), d), a f) O.s.p..
Okrem pochybenia prvostupňového súdu spočívajúceho v nedostatočne zistenom skutkovom stave,
nesprávnom právnom posúdení veci a v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov žalovaný
napáda vydaný rozsudok aj z dôvodu závažného procesného pochybenia prvostupňového súdu,
spočívajúceho v tom, že konajúci súd odňal účastníkom konania možnosť predniesť vo veci tzv.
záverečné reči.
Podľa § 118 ods. 4 O.s.p. platí, že „Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve
účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd
uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Ako vyplýva aj z konštantnej judikatúry súdov SR, zmyslom záverečnej reči účastníkov konania je
pôsobiť na rozhodujúcu - hodnotiacu fázu dokazovania vykonanú súdom.
Tým, že prvostupňový súd toto právo žalovanému odoprel a neumožnil mu predniesť záverečnú reč
- a to navyše v situácii, kedy žalovaný (akokoľvek z taktických dôvodov) nepredložil súdu žiadne
písomné zhrňujúce stanovisko k veci - a zhrnúť tak jeho dovtedajšiu argumentáciu, vykonané dôkazy
a komplexným spôsobom zdôvodniť potrebu vykonania ním navrhnutých a prvostupňovým súdom
odmietnutých dôkazov, prvostupňový súd celkom jednoznačne odňal žalovanému možnosť konať pred
súdom.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdiť a
žalovaného zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.
V rámci odvolacieho konania bolo potrebné vziať do úvahy:
1/ procesnú rovinu, teda, či v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k tak závažnému pochybeniu a
súd odňal účastníkovi možnosť predniesť vo veci - tzv. záverečnú reč.
2/ hmotnoprávnu rovinu, teda, či súd pri rozhodovaní správne aplikoval právne predpisy, rozhodujúce
pre posúdenie danej veci.
Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 9.4.2014 odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní
postupoval správne a umožnil účastníkom konania využiť právo na záverečný návrh a toto právo
žalovaný aj využil.
Na námietku žalovaného týkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý proces nevykonaním
navrhovaných dôkazov odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa vo vedení procesu nepochybil a jeho
rozhodovanie takouto vadou netrpelo.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods.
1). Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí
dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť
k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti
a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď
§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.
S poukazom na uvedené v súvislosti s tvrdeným odňatím práva konať pred súdom tým, že súd prvého
stupňa nevykonal navrhované dôkazy, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil. Je
výlučne v dispozícii súdu, ktoré dôkazy vykoná a ďalšie dokazovanie by nemalo pre závery súdu žiaden
význam.
Pokiaľ ide o hmotnoprávnu rovinu, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje sa odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia s poukazom na ust. § 219 ods. 2
O.s.p., svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.
Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť.
Medzi účastníkmi konania nie je ani nebolo sporné, že bola uzavretá zmluva o kúpe cenných papierov
medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 21.8.2008.
Rovnako nie je sporné, či k uvedenej zmluve boli uzavreté dodatky č. 1 dňa 2.9.2008 a dodatok č. 2 dňa
8.12.2011. Sporné nie je ani to, že žalovaný kúpnu cenu nezaplatil.
Zásadnou otázkou v odvolacom konaní bolo teda posúdenie, či zo strany žalovaného došlo k platnému
odstúpeniu od horeuvedenej kúpnej zmluvy.
Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva
alebo tento zákon alebo iný zákon.Ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka nie je obsiahnuté v ustanovení § 263 Obchodného
zákonníka, preto je toto ustanovenie dispozitívne.
To, že sa jedná o dispozitívne ustanovenie umožňuje účastníkom zmluvy určiť si v zmluve dôvody pre
odstúpenie od zmluvy.
Z obsahu zmluvy o kúpe cenných papierov a dodatkov č. 1 a 2 uzavretých k tejto zmluve vyplýva, že
zmluvné strany si v zmluve nedohodli dôvody pre odstúpenie od zmluvy.
Z obsahu odstúpenia od zmluvy o kúpe cenných papierov dňa 21.8.2013 vyplýva, že dôvodom
odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného bolo podstatné porušenie zmluvy zo strany žalobcu, pretože
žalobca ako strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné
predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola
zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy - toto oprávnenie vzniká zásadne ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti,
teda ako právo zodpovednostné.
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca neporušil riadne ustanovenie zmluvy o kúpe cenných
papierov zo dňa 21.8.2008, vrátane jej dodatkov. Z uvedeného dôvodu teda ani nedošlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy.
Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p..
Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Trovy odvolacieho konania pozostávajú podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. z odmeny za zastupovanie žalobcu
advokátom, t.j. za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie žalobcu k odvolaniu proti rozsudku 4.111,73
eur, 1x režijný paušál (1x 8,04), spolu 4.119,77 eur + DPH 20% (823,95 eur) = 4.943,72 eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.