Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/321/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207163
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8813207163.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v spore žalobcu: Q. W., K..

XX.XX.XXXX, O. O. XXX, zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti
žalovanému: Rapif life životná poisťovňa, a.s., IČO 31 690 904, Garbiarska 2, Košice, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší rozsudok rozhodcovského Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO 44 325 452, vydaný
v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.07.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok

Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. XC/XXX/XXXX, vydaný dňa 19.1.2012 a priznal mu náhradu trov
konania. V žalobe uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva, v ktorej
žalobca vystupoval ako spotrebiteľ. Žalobcovi bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým bol
zaviazaný zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 88,86 € a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276 €. Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalovaný žalobcu pred doručením rozhodcovského
rozsudku nikdy neupozornil na existenciu pohľadávky a nikto ho ani nevyzval na jej vyporiadanie.
Žalovaný mal účelovým konaním uplatniť svoje domnelé právo formou rozhodcovského konania, kedy

trovy konania pri istine 88,86 € predstavujú sumu 276 €.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
v skrátenom konaní, pričom prípadným včas podaným odporom zo strany navrhovateľa by došlo
ku jeho automatickému zrušeniu a následnému konaniu rozhodcovského súdu, pričom všeobecný
súd by nemal založenú príslušnosť v takom spore konať a rozhodovať. Taktiež uviedol, že žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Žalovaný poukázal na to, že Smernicu 93/13/EHS nie je možné aplikovať v uvedenom
konaní, keďže smernice nie je voči občanom právne zaväzujúca a jej účinok je priamy len v tom
prípade, ak štát smernicu EÚ do svojho právneho poriadku neimplementoval pričom smernica zakladá
práva občana a ak sa jedná o vertikálny vzťah občan a štát, pričom ani jedna z podmienok nie
je v uvedenej smernici splnená. Smernica nemá horizontálny účinok a je záväzná len pre členské
štáty, ktorým je určená a to iba čo do výsledku, ktorý má byť dosiahnutý. Forma a prostriedky akým

spôsobom sa smernica do svojho právne poriadku členského štátu zakomponuje sú ponechané na
členskom štáte. Uviedol, že v zmysle bodu 19 smernice 93/13/EHS zmluvné podmienky v poistných
zmluvách nepodliehajú tejto smernici preto by rozhodcovská doložka uzavretá v spotrebiteľskej zmluve
nemala podliehať súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice. Čosa týka ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na nesprávny preklad
smernice 93/13/EHS do slovenského jazyka a následného vypustenia vety zákonodarcom, ktorá by
normu uvádzala do súladu so zámerom smernice, v dôsledku čoho dochádza k svojvoľným výkladom

slovenských súdom a to tak, že posudzujú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na
jej znenie, teda neobstojí žiadna rozhodcovská doložka. Žalovaný uviedol, že správnym prekladom
smernice je znenie ,,aby sa spory neriešili výhradne rozhodcovskými súdmi, na ktoré sa nevzťahujú
právne predpisy“, pričom v podmienkach slovenského právneho poriadku nie je v skutočnosti možné
uzavrieť takú rozhodcovskú doložku, ktorá by mohla účinne nútiť spotrebiteľa, aby svoje spory

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože právomoc všeobecného súdu v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je možné preniesť na rozhodcovský súd alebo iná orgán. V súvislosti
so žalobcom namietanou neplatnosťou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve žalovaný poukazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 1 posledná veta O.Z., v
zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné
podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva

v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. V slovenskom právnom poriadku absentuje
právna norma pozitívne vymedzujúca obsah pojmu „individuálne dojednanie podmienky“ (t.j. čo možno
považovať za skutkový dej subsumovateľný pod tento stručný text). Naproti tomu existuje pomerne
bohatá a nesmieme divergentná judikatúra o tom, čo nie je „individuálne dojednaná podmienka“,
svedčiaca o tom, že principiálne je dosiaľ tento pojem nevyjasnený. Čo teda možno subsumovať

pod pojem „individuálne dojednanie podmienky“ v zmluvnom vzťahu, formuluje pomerne robustný
dokument európskeho formátu a to „Princípy európskeho zmluvného práva“ (PECL). Pri výklade pojmu
„individuálne dojednanie podmienky“ je teda vzhľadom na povinnosť ex offo eurokonformného výkladu
právnych noriem nutné zo strany súdu rešpektovať uvedené rozhodnutie ESD a následkom toho aj
PECL resp. v ňom definovaný výklad pojmu, ktorý v našom právnom poriadku vlastný výklad nemá.

Postup individuálneho dojednávania rozhodcovskej doložky podľa kritérií PECL bol v okolnostiach
prípadu dodržaný. Žalobca mal preukázateľne možnosť podmienku (rozhodcovskú doložku) prijať,
modifikovať alebo ju odmietnuť, a to bez toho, aby bol tým samotný zmluvný vzťah - poistenie -
negatívne ovplyvnený. Žalobca neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky. Žalobca
poukázal na správny postup kontraktácie rozhodcovskej zmluvy z pohľadu spotrebiteľského práva,

ktorý popisuje Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 6 M Cdo 9/2012. Presne v intenciách
rozhodnutia 6M Cdo 9/2012 žalovaný postupoval. Toto rozhodnutie je meritórnym a nie procesným
rozhodnutím. Ústavne je neprípustné, aby súd ad hoc vytváral právne normy, resp. existujúce dopĺňal,
na základe čoho si vytvorí účelovú právnu normu, pričom následnou subsumáciou nedostatočne
zisteného skutkového stavu pod túto „dotvorenú právnu normu“ súd dospeje k záveru, že táto ad hoc

súdom vytvorená právna norma bola dodávateľom porušená. Žalobca bol v čase uzatvárania poistnej
zmluvy, tak ako to žalovaný uvádza nižšie, preukázateľne informovaný o tom, čo obnáša mimosúdne
riešenie sporov podľa zák. č. 244/2002 Z. z., a to zo strany sprostredkovateľa poistenia postupom
podľa zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia, o čom svedčí „Záznam o požiadavkách
a potrebách klienta“ (ďalej aj „Záznam“) podpísaný žalobcom a sprostredkovateľom poistenia (nie

zamestnancom poisťovne). Žalovaný považuje rozhodcovskú doložku za individuálne dohodnutú, keďže
bola osobitne dojednaná a výrazne oddelená od ostatného textu všeobecných poistných podmienok.
To či ide o individuálne dojednanie napadnutej rozhodcovskej doložky má súd posúdiť s prihliadnutím
na celý proces uzatvárania poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX, pričom pre jeho posúdenie je relevantný
jedine zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia. Poukázal

na povinnosť sprostredkovateľa poistenia vyplývajúcu zo zákona, v zmysle ktorej pred uzavretím
poistnej zmluvy je sprostredkovateľ poistenia povinný klientovi oznámiť osobitné predpisy upravujúce
mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia. Žalovaný už v dôsledku
tohto zákonného príkazu nepochyboval o tom, že ak klient podpísal „Záznam o potrebách klienta“
ako aj zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku , konal tak navrhovateľ ako klient

zákonným spôsobom poučený a informovaný o mimosúdnom riešení sporov. Uviedol, že ak súd
pri vykonávaní dokazovania vo veci vynechá posúdenie súladnosti sprostredkovateľa so zákonom
č. 340/2005 Z.z. išlo by o hrubé a zámerné porušovanie práva žalovaného na spravodlivý proces.
Poukázal na skutočnosť, že žalovaný so žalobcom nič osobne nedojednával, žalovaný iba akceptoval
písomné prejavy vôle vyhotovené žalobcom a sprostredkovateľom poistenia. V súvislosti s informačným

pohovorom s klientom, t. j. ešte pred rozhodnutím žalobcu, či vôbec uzavrie so sprostredkovateľom
poistnú zmluvu, musel sprostredkovateľ položiť klientovi 3 otázky a to, či navrhovateľ potrebuje ešte
nejaké vysvetlenie, doplnenie informácie na ktoré klient odpovedal nie, či navrhovateľ chce v rámci
poistenia ešte niečo dojednať, zameniť, doplniť na čo klient odpovedal nie, či klient chce a keď áno,tak kedy, uzavrieť písomnú zmluvu s obsahom zaznamenaným v doloženom Zázname. Zo Záznamu
o potrebách klienta vyplýva, že bol dostatočne informovaný o tom, čo mimosúdne riešenie sporov, a
to konkrétne formou rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z.z. znamená, a to najmä v

nadväznosti na ustanovenia § 10 ods. 13 písm. e) zákona č. 340/2005 Z.z. a § 2 ods. 1 zákona č.
1/1993 Z.z. a to v rozsahu, ktorý vtedy sám považoval za dostatočný. To, že ide o osobitné dojednanie
graficky a významovo potvrdzuje aj to, že na platnosť tohto dojednania bolo potrebné, aby sa aj
sprostredkovateľ poistenia podpísal priamo pod ustanovenia osobitných dojednaní, pretože dojednanie
predpokladá z doslovného významu minimálne dve strany a sprostredkovateľ reprezentoval pri tomto

právnomúkonepoisťovňuakodruhústranudojednania.Zuvedenéhojasneanespochybniteľnevyplýva,
že „Osobitné zmluvné dojednania“ žalobca podpísať nemusel, a to bez toho, aby to malo vplyv na
jeho práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy resp. zo Všeobecných poistných podmienok.
V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobcom by platná rozhodcovská
doložka nebola vôbec vznikla. Rozhodujúce však je, že žalobca mal reálnu možnosť vylúčiť aplikáciu
danej zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k

ochrane spotrebiteľa.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a zistil tento skutkový stav:

4. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13.02.2008 pod č. XXXXXXXXXX uzavretá poistná zmluva.

Pri uzatvorení zmluvy žalobca podpísal vyhlásenie, že bol oboznámený so všeobecnými poistnými
podmienkami pre životné poistenie žalovaného, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou všeobecných
poistných podmienok sú aj Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, podľa ktorých žalobca
so žalovaným okrem iného vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia

rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných podmienok s tým, že toto ustanovenie
chápu ako rozhodcovskú doložku (bod 2 Osobitných zmluvných dojednaní). Osobitné zmluvné
dojednania žalobca podpísal dňa 13.02.2008.

5. Listom zo dňa 08.07.2008 žalovaný žalobkyni oznámil zánik poistenia z dôvodu žiadosti žalobcu

doručenému žalovanému 30.06.2008. V oznámení je uvedené, že zostatok dlžného poistného
predstavuje sumu 4.425 Sk ako nedoplatok, ktorý má žalobkyňa uhradiť do 7 dní.

6. Pod sp. zn.XC/XXX/XXXX vydal dňa 19.01.2012 Arbitrážny súd Košice konajúci bez nariadenia
pojednávania prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba vo veci Rapid life životná poisťovňa a.

s., IČO: 31 690 904 ako žalobcu proti Q. W., K.. XX.XX.XXXX ako žalovanému rozhodcovský rozsudok,
ktorým jej uložil zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 88,86 € a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276 €. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že suma, ktorú mal žalobca spoločnosti
Rapid life životná poisťovňa a. s. zaplatiť je pohľadávkou, ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného
13.02.2008 poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX. Trovy konania sú vo výške 276 € a tieto vyplývajú z

položky 8 Sadzobníka trov rozhodcovského konania. V rozsudku bol žalobca (tam žalovaný) poučený
o tom, že voči rozhodcovskému rozsudku je možné podať opravný prostriedok, odpor, a to v lehote 5
dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, pričom podmienkou prihliadania na odpor je zaplatenie
poplatku za podanie odporu vo výške 72 €.

7. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(13.02.2008) sa za spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný od 1.7.2007 a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

9. Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

10. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

12. Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

13. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Ako vyplýva § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase vydania
rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci
konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

16. V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má

poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

17. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určildodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

18. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

19. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

20. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

21. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov
je súd toho názoru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dôvodne. Žalobca

sa žalobným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh podala na súde
v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 12.3.2013,
žalobu na súde podal včas dňa 9.4.2013.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania

nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo

potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiťvec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.(uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009)

Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha,
neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca
označilvžalobepresne,určiteazrozumiteľnepovinnosť,ktorámábyťžalovanémuuloženározhodnutím
súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v
rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a

povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri
formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa
žalobca žalobou skutočne domáhal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo
254/2009)

22.Žalobcavžalobevymedzil,žesadomáhazrušenia rozhodcovskéhorozsudkuatozdôvodovpodľa§
40 ods. 1 písm. j). Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku teda uviedol v zákonnej 30-dňovej lehote.

23. Poistná zmluva zo dňa 13.02.2008 č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania je
spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé,

že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom,
keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú
uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv.

24.Uvedenésatýkaajprejednávanejveci,pretožepoistnázmluvabolavyplnenánavopredpripravenom
predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením bola žalobcovi predložená na podpis.

25. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4

písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník
účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v

povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľavust.§53vždyspájalsankciuneplatnosti.Rozhodcovskúdoložkuvpredmetnej
veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam a teda

aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

26. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, čo má byť
preukázané tým, že je upravená v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobca podpísal osobitne
a osobitne podpísal aj všeobecné podmienky žalovaného.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012)

Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v
spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len
výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí,

že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych
predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosťspotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012)

27. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či Osobitné zmluvné dojednania podpísané žalobcom
možno považovať za individuálne dohodnuté, v takom prípade by rozhodcovská doložka bola uzavretá
platne.

28. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne

dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie Osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti
všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive
o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti riešiť
spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci
rozhodcovskéhokonaniaboliprirozhodovaníporušenévšeobecnezáväznéprávnepredpisynaochranu
práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne

ustanovenia § 53 ods. 4 - neprihliadnutie rozhodcovského súdu na neprijateľnú zmluvnú podmienku,
porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to
už pri výbere rozhodcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j)
zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel a rozhodcovský rozsudok, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
zrušil.

29. Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť
ich obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Súd
poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ
chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Z doložky nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym

a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. Princíp „ignorantia
iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane
spotrebiteľa.

30. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012,

v ktorom sa zdôrazňuje, že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa
transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

31. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo

13/2013) sa vyporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného dojednania
v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a konštatovala,
že ani takto formulovaná časť Všeobecných obchodných podmienok nemá charakter individuálne
dojednanej zmluvnej podmienky.

32. Časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej
medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania, nemožno prisúdiť charakter
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako Osobitné
zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto
právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o

individuálnom dojednaní takejto zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní žalobkyne
ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou Všeobecných poistných
podmienok a súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, je vylúčené prijať záver o náležite osobitne dojednanej

zmluvnej podmienke.

34. Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ
zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú
formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu,

predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález Ústavného súdu
ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom
princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri
spotrebiteľských právnych vzťahoch.35. So zreteľom na to, priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného v tomto konaní a iný právny záver
týkajúci sa charakteristiky právneho vzťahu medzi účastníkmi a dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú,

nemôže privodiť ani záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta. Taktiež
ide iba o predtlačený formulár, ktorý obsahuje časť o sťažnostiach na vykonávanie sprostredkovania
poistenia sprostredkovateľom poistenia a v jej rámci informáciu, že na mimosúdne vyrovnanie možno
využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a všeobecných poistných podmienok platných od 01.01.2007 (časť XV.). Táto informácia je dokonca

zavádzajúca, nakoľko odkazuje na Všeobecné poistné podmienky žalovaného (najmä na časť XV.),
kde je dojednaná výlučná právomoc rozhodcovského súdu pre riešenie sporov medzi účastníkmi
predmetného poistného vzťahu. Tento záznam o požiadavkách a potrebách klienta nemá charakter
individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

36. V danom prípade došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi
aj na všeobecný súd. Naviac, v zmysle písm. j) citovaného zákona, pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

37. Rozhodcovský súd sa tiež v rozsudku vôbec nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku
žalovaného na akýsi dlh v sume 88,86 €, ktorý by mali predstavovať náklady poisťovne na uzavretie
poistenia v zmysle časti XVII Všeobecných poistných podmienok. V rozhodcovskom rozsudku sa iba
sucho konštatuje , že „v spore ide o peňažnú pohľadávku, ktorej dôvodnosť vyplýva z predložených listín

a zo skutočností tvrdených žalobcom“.

38. Súd poukazuje na skutočnosť, že znenie časti XVII. ods. 7a VPP, podľa ktorého podpisom zmluvy
mala žalobcovi vzniknúť osobitná povinnosť voči poisťovni na uhradenie vyplatenej províznej odmeny
za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá mala byť vyporiadaná pri ukončení poistného

vzťahu, vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na strane žalobcu ako spotrebiteľa.
Z tohto ustanovenia nie je zrejmé, o akú odmenu a v akej výške pôjde, je nejasne formulované a
pre spotrebiteľa nezrozumiteľné. Ustanovenie sa javí byť v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, čím sa však rozhodcovský súd nezaoberal. Vyššie spomínaným postupom v
zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní, boli pri rozhodovaní porušené všeobecne

záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa

39. Zároveň v rozhodcovskom konaní išlo o obdobu skráteného konania, ktoré pozná aj Občiansky
súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Ustanovenie § 172 Občianskeho súdneho poriadku účinného ku
dňu vydania rozhodcovského rozsudku (19.1.2012) už však bolo doplnené o ods. 9, podľa ktorého ak

sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ,
súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Rozhodcovský rozsudok je
tak v časti odôvodnenia nároku v sume 88,86 € nepreskúmateľný. Celý uvedený proces je možné
považovať iba za snahu obísť ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, na ktoré je všeobecný súd povinný
prihliadať z úradnej moci. Pokiaľ ide o nárok na trovy konania priznané rozhodcovským rozsudkom, tieto

sú zjavne neprimerané pohľadávke. Podľa ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného
ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke,môžeichsúdnepriznaťaleboznížiť.Vdanomprípadebypripohľadávke88,86€všeobecný
súd aplikoval vyššie cit. ustanovenie a priznal znížil by žalovanému trovy konania, nakoľko trovy konania
v sume 276 € takmer trojnásobne prevyšujú uplatnenú pohľadávku a sú zjavne neprimerané voči tejto

pohľadávke. Aj v uvedenej časti tak boli predmetným rozhodcovským rozsudkom porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, konkrétne procesné predpisy slúžiace ochrane práv
spotrebiteľa. Za ďalšie porušenia práv spotrebiteľa súd považuje extrémne krátku lehotu (5 dní) na
podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku. Občiansky súdny poriadok poskytuje lehotu 15 dňovú
aj to za predpokladu, že by vôbec došlo k vydaniu platobného rozkazu.

40. Za závažné porušenie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa súd považuje aj spoplatnenie
podania odporu sumou 72,- eur. Spotrebiteľ brániaci svoje práva by tak musel aj napriek ust. § 4
ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudkuzaplatiť súdny poplatok za odpor, hoci v konaní pred všeobecným súdom by takúto povinnosť nemal.
Citovanéustanovenietotižoslobodzujespotrebiteľadomáhajúcehosaochranysvojhoprávaodsúdneho
poplatku.

41. Oslobodenie spotrebiteľa sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícii žalobcu.
Oslobodenie sa týka aj prípadov, kedy spotrebiteľ uplatňuje spoje práva v pozícii žalovaného, napríklad
formou odporu proti platobnému rozkazu, odporu proti rozkazu na plnenie, námietok proti exekúcii,
žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku atď. V pochybnostiach pri aplikácii zákona o súdnych

poplatkoch musí byť uprednostnený ten výklad, ktorý je v prospech poplatníka (NS SR sp. zn.
4 Cdo/268/2005), preto je spotrebiteľ oslobodený vo všetkých konaniach, v ktorých požíva status
spotrebiteľa, kedy druhou stranou sporu je podnikateľ - dodávateľ a spor vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy.

Procesný úkon - odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, ktoré podal odporca ako spotrebiteľ, je

možné považovať za úkon, ktorým sa domáha ochrany svojho práva spotrebiteľa zo zmluvy o preprave
osôb, a preto sa naňho vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm.
za/ zák. č. 71/1992 Zb. Pokiaľ by právna úprava osobného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa
uvedeného ustanovenia dopadala len na prípady, keď sa spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva ako
navrhovateľ, to by sa premietlo do slovného vyjadrenia právnej úpravy, ako je to v ďalších ust. § 4 ods. 2

cit. zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti spotrebiteľa
sa vzťahuje na všetky poplatkové úkony alebo konania súdov, pokiaľ ich žiada spotrebiteľ. (uznesenie
Krajského súdu Trenčín z 23. júna 2010, sp. zn. 17Co/33/2010)

42. Pri neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže obstáť ani námietka žalovaného, že konanie na

rozhodcovskom súde po podanom odpore pokračuje. Zákonodarca naviazal prekluzívnu lehotu na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku od jeho doručenia účastníkovi, nie od jeho
právoplatnosti. Ďalšími skutočnosťami v súvislosti s lehotou na podanie odporu a obchádzaním
procesných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, sa súd zaoberal vyššie.

43. Zároveň nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že predmetný spor nie je spotrebiteľským
sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom už nejde primárne o spor medzi
spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu a záverov rozhodcovského súdu za
taxatívne vymedzených dôvodov podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. Právny vzťah medzi účastníkmi
konania má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve uzavretej dňa 13.02.2008, pričom pri nejednoznačnom

výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné, ako už bolo uvedené
vyššie, uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa. Aj v rámci ukladania poplatkovej
povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka.

44. Vzhľadom na uvedené súd preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Súd ďalej poukazuje na

rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach sp.zn. 1Co/193/2013 zo dňa 28.10.2013,
sp.zn. 14Co/22/2014 zo dňa 07.05.2014, sp.zn. 7Co/7/2014 zo dňa 28.04.2014, sp.zn. 15Co/35/2013
zo dňa 09.04.2014.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. V tomto konaní žalobca mal úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 362 ods.1 CSP).Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.