Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 12, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203010
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516203010.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A,

831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: C.
G., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D. pr. zast.: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, Jarmočná
79, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 4 100 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z úveru a úroku z omeškania
vyčíslených po zosplatnení úveru vo výške 1 604,38 eur a v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z úveru
vo výške 19 % ročne zo sumy 4 100,00 eur od 1.5.2016 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
31 340 890, sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.8.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 4 100 eur, úroky vo výške 354,89 eur, úroky z omeškania vo

výške 1 604,38 eur, úrok vo výške 19,00 % ročne zo sumy 4 100 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4 100 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške
53,83 eur a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.4.2014 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj
„VOP“) a Obchodné podmienky (ďalej aj „OP“). Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu

žalovanej úver podľa zmluvy, ktoré mala vrátiť v splátkach podľa zmluvy. V dobe od uzavretia zmluvy do
vyhlásenia predčasnej splatnosti žalovaná splnila svoj záväzok len čiastočne. V zmysle OP ak sa dlžník
dostane do omeškania s platením splátok, vznikne veriteľovi nárok požadovať predčasné splatenie
úveru. Právny predchodca žalobcu si toto právo uplatnil na základe výzvy adresovanej žalovanej. Po
vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná nezaplatila dlžnú pohľadávku. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu k žalobe pripojil výzvu na úhradu dlžnej

sumy zo dňa 19.9.2014 a doručenku preukazujúcu jej doručenie, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 8.4.2014, OP účinné od 6.1.2014, sadzobník poplatkov platný od 1.2.2014, VOP účinné od 1.2.2014
a výpis označený ako „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 30.4.2016.4. Na výzvu súdu na predloženie výpočtu kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania predložil právny
predchodca žalobcu spôsob ich výpočtu s tým, že riadne úroky počítal vo výške 19,00 % ročne a úrok
z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zároveň poukázal na skutočnosť, že listina

Aktuálny stav úveru je výpis z bankovej knihy, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska. Takýto výpis
je v rámci bankovej praxe považovaný za verejnú listinu. Zároveň týmto podaním vzal žalobu späť v
časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z úveru a úroku z omeškania vyčíslených po zosplatnení úveru vo
výške 1 604,38 eur a v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z úveru vo výške 19 % ročne zo sumy 4
100,00 eur od 1.5.2016 do zaplatenia. K svojmu vyjadreniu pripojil amortizačnú tabuľku.

5.Súdpoučilžalovanúojejprocesnýchprávachapovinnostiach,ktoréžalovanejposlalspolusožalobou
a jej prílohami a uznesením, ktorým ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie jej tvrdení.
Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila, aj keď jej boli všetky uvedené listiny riadne doručené.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu deň pred pojednávaním doručil súdu vyjadrenie, v ktorom okrem skutkových tvrdení
uvedených už v žalobe alebo predošlom vyjadrení vysvetlil, čo z listiny Aktuálny stav úveru vyplýva,
ako boli započítavané splátky, vyjadril sa k tomu, že splátka pozostávala zo splátky istiny a úrokov
vo výške 96 eur a poistného vo výške 4,85 eur, že poistenie bolo dobrovoľné, preto nebolo potrebné

poistné započítať do celkových nákladov spotrebiteľa a predložil spôsob výpočtu úrokov z úveru
a úrokov z omeškania do, ako aj po zosplatnení úveru. Takisto poukázal na rozhodnutie ESD č.
C-42/2015 v tom smere, že zmluva o úvere nemusí presne uvádzať splatnosť každej splátky, ak dátumy
splatnosti spotrebiteľ vie bez ťažkostí identifikovať a vyjadril svoj názor na povahu úrokov z úveru
ako akcesorického plnenia a práva veriteľa požadovať ich zaplatenie nielen do vyhlásenia predčasnej

splatnosti, ale až do skutočného zaplatenia dlžnej istiny s poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka. K svojmu vyjadreniu opakovane pripojil Aktuálny stav úveru a 2 x predpis splátok. Toto
vyjadreniebolokrátkoucestounapojednávanídňa15.3.2017doručenéprávnemuzástupcovižalovanej,
ktorý plnú moc predložil až na pojednávaní. Pojednávanie bolo odročené za účelom, aby sa strany
dodatočne vyjadrili k tvrdeniam protistrany.

7. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu považovala žalobu v značnom rozsahu za
nedôvodnú. Poukázala na prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), s to vzhľadom
na znenie § 52 ods. 2 OZ. Ďalej mala za to, že neboli splnené podmienky na zosplatnenie úveru v
zmysle § 53 ods. 9 OZ. V danom prípade nebola splnená tzv. notifikačná povinnosť, t.j. upozornenia

dlžníka zo strany veriteľa na možnosť zosplatnenia. V zmysle § 53 ods. 9 OZ musí byť spotrebiteľ
pred zosplatnením úveru upozornený na túto možnosť a najskôr až po uplynutí 15 dní môže pristúpiť k
zosplatneniu úveru. Výzva predložená žalobcom nespĺňa náležitosti vyžadované uvedeným zákonným
ustanovením. V tomto smere namietla neprijateľnosť bodu 6.9 písm. a) VOP, ktorý upravuje možnosť
zosplatnenia úveru pri omeškaní čo i len 1 splátky. Namietla ďalej, že k predčasnému zsoplatneniu

nemohlo dôjsť ani z dôvodu nedodržania odbornej starostlivosti veriteľa v zmysle § 11 ods. 2 zákon a o
spotrebiteľskýchúveroch,pretožežalobcaneskúmalsodbornoustarostlivosťoupomeryžalovanej.Ďalej
namietla, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie niektorých
podstatných náležitostí, a to vzhľadom na: (i) absenciu adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť sťažnosť alebo reklamáciu (§ 9 ods. 2 písm. c) zák. 129/2010 Z.z.); (ii) nesprávnu výšku celkovej

čiastky, ktorú má žalovaná zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j) zák. 129/2010 Z.z.), pretože pri odpočítaní
poskytnutejsumyodsúčinupočtusplátokavýškysplátkyuvedenýchvzmluvevychádzacelkováčiastka,
ktorú má žalovaná zaplatiť na 3 161,20 eur, nie na 2 811,20 eur, ako je uvedené v zmluve; (iii) chýbajúci
rozpis splátok na istinu, úroky a iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva
obsahuje iba celkovú splátku. V tomto smere poukázala na rozhodnutia slovenských súdov, rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej Únie (ďalej aj SD EÚ) vo veci C 42-15 a v tejto súvislosti rozobrala priamy
a nepriamy účinok smerníc EÚ. Nečlenenie splátok považovala aj za neprijateľnú podmienku podľa §
53 ods. 4 písm. a) a o) OZ, pretože veriteľ si nekontrolovane priradzuje splátky a určuje, aká časť sa
použije na zaplatenie ktorého nároku. Žalovaná takisto namietala, že poistenie jej bolo nanútené v rámci
formulárovej zmluve, kde popri zmluve o úvere, o ktorú mala záujem, musela uzavrieť aj ďalšiu zmluvu o

poistení. Úverovú zmluvu nemohla uzavrieť bez poistenia s poukazom na počítačom vyplnené okienko
v bode 2 úverovej zmluvy. Išlo teda o prejav žalobcu, nie o jej prejav žalovanej. To spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, v dôsledku čoho ide
o neplatnú poistnú zmluvu. Ide o neurčitý právny úkon a absentuje pri ňom vážna a slobodná vôľa, pretoje neplatný. Žalovaná namietala aj nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len
„RPMN“) v neprospech nej ako spotrebiteľa, keďže správna výška RPMN má byť 23,27 % a nie 20,75
%, ako je uvedené v zmluve. Aj z tohto dôvodu sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zák. 129/2010

Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na záver žalovaná uviedla, že na úroky a poplatky nemá
žalobca nárok aj preto, že hrubo porušil odbornú starostlivosť pri posúdení jej bonity, keď neposúdil jej
schopnosť splácať úver. K vyjadreniu pripojila výpočet RPMN z kalkulačky na internete.

8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej doručil súdu vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho

zástupcu. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, keďže žalovaná úver riadne nesplácala, bol úver
zosplatnený. Žalovaná bola pred zosplatnením upozornená na možnosť zosplatnenia listom zo dňa
2.9.2014. Bonita žalovanej bola prešetrená s odbornou starostlivosťou, žalobcu ju šetril v Sociálnej
poisťovni. V tomto smere poukázal na čl. 3 bod 5 zmluvy. Ďalej uviedol, že žalovanej vznikla povinnosť
zaplatiť aj úroky z úveru, a to s poukazom na § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 a § 506
Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). K poisteniu uviedol, že bolo slobodne vybraté s poukazom na

čl. 2 zmluvy o úvere. V tomto smere uviedol, že zmluva sa ďalej riadi VOP, OP, Sadzobníkom poplatkov a
ďalšími listinami. Žalovaná potvrdila podpisom, že s nimi bola oboznámená a súhlasí s nimi. V súvislosti
s poistením citoval čl. 3 bod 12 zmluvy o úvere a čl. 11 body 1, 3, 5 a 6 OP (pozn. súdu - OP pripojené
k žalobe neobsahovali čl. 11, končili pri článku s nižším číslom). K úrokom z úveru uviedol, že ide o
plnenie akcesorickej povahy, t.j. je nevyhnutne spojené s plnením istiny. Žalovaná si toho bola vedomá

a zaviazala sa úroky uhrádzať. Ide o odplatu za poskytnutie úveru, pričom zosplatnením sa mení iba
dátum splatnosti úveru, nemení sa však povinnosť dlžníka ich platiť až do zaplatenia celého zvyšku
úveru. K absencii namietaných náležitosti zmluvy o úvere uviedol nasledovné: (i) k absencii adresy
predávajúceho poukázal na rozhodnutie SD EÚ C 42-15 ohľadne riešenia otázky, či musia byť všetky
náležitosti zmluvy o úvere v jedinom dokumente, ktorú otázku SD EÚ v uvedenom rozhodnutí uzavrel

tak, že všetky náležitosti zmluvy o úvere nemusia byť v jedinom dokumente, ale všetky náležitosti
musia byť na trvalom nosiči. Adresa na reklamáciu je upravená v čl. 3 bod 2 zmluvy v spojení s čl.
12 bodom 12.3 OP a bodom 18 VOP (pozn. súdu - doložené OP a VOP k žalobe neobsahujú takéto
články, končia článkami s nižšími číslami); (ii) k absencii rozpisu splátok na istinu, úroky a iné poplatky
poukázal takisto na závery vyslovené v rozhodnutí SD EÚ C 42-15, ktorý vyslovil, že smernica 2008/48

nevyžaduje povinnosť v zmluve o úvere zahrnúť rozpis splátok vo forme amortizačnej tabuľky; (iii) k
nesprávnemu výpočtu RPMN v neprospech spotrebiteľa a povinnosti započítať do RPMN aj náklady
na poistenie uviedol, že splátka pozostávala z istiny a úroku vo výške 96 eur a poistného 4,85 eur.
Keďže poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, nebolo potrebné poistenie započítať do výpočtu
RPMN. K celkovej čiastke, ktorú mala žalovaná zaplatiť uviedol, že žalovaná mala zaplatiť 71 splátok po

96 eur a poslednú splátku vo výške 95,07 eur, teda celkom mala zaplatiť sumu o 2 811,07 eur vyššiu, ako
bola poskytnutá istina. Žalobca ďalej vyslovil názor, na aplikovateľnosť § 52 ods. 2 OZ, ktoré nemôže
pôsobiť retroaktívne. Na záver vyjadrenia vyjadril svoj názor na ochranu spotrebiteľa, ktorá má mať tiež
svoje hranice a nemožno ju dotiahnuť až do zvýhodňovania spotrebiteľa a zbavovania ho akejkoľvek
zodpovednosti zo zmluvných vzťahov, do ktorých vstúpil, čo má za následok narušenie rovnosti strán

sporu. Takisto ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. K vyjadreniu
pripojil predpis splátok, kalkulačku pre výpočet RPMN a výzvu zo dňa 2.9.2014.

9. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojich tvrdeniach. K výzve pred zosplatnením
uviedla, že žalobca nepreukázal, že by sa táto výzva dostala do jej dispozičnej sféry, preto mala za to,

že podmienka na zosplatnenie úveru nebola splnená. Ku skúmaniu bonity poznamenala, že žalobca už
v čase uzavretia zmluvy mal mať overenú jej bonitu. Z čl. 3 bod 5 zmluvy vyplýva, že so zisťovaním
údajov zo Sociálnej poisťovne súhlasila až podpisom zmluvy, preto nemožno hovoriť o splnení tejto
podmienky. Trvala tiež na tom, že poistenie bolo nanútené. Vzhľadom na to malo byť poistenie zahrnuté
aj do výpočtu RPMN. Nespochybňovala nárok žalobcu na úroky, ale keď zmluva o spotrebiteľskom úvere

nemá náležitosti podľa zákona, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov.

10. Pojednávanie vytýčené na deň 10.5.2017 bolo odročené za účelom mimosúdnej dohody, ku ktorej
však nedošlo. Dňa 7.8.2017 bol súdu doručený návrh právneho predchodcu žalobcu na zmenu žalobcu
z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 bola pohľadávka uplatnená

v tomto konaní postúpená spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. Zároveň k tomuto návrhu bol
pripojený súhlas uvedenej spoločnosti so vstupom do konania na strane žalobcu, zmluva o postúpení
pohľadávok č. III/2017 a časť prílohy preukazujúcej postúpenia ja pohľadávky uplatnenej v tomto konaní.
Súd uznesením č.k. 8Csp/34/2016 zo dňa 17.8.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu.11. Podaním doručeným súdu dňa 18.10.2017 sa žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu
opakovane vyjadrila k veci, a to najmä k postúpeniu pohľadávky na nového žalobcu. Toto postúpenie

pohľadávky považuje za neplatné s poukazom na § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., pretože nebola
splnená podmienka postúpenia pohľadávky zosplatnenej, resp. pohľadávky po konečnom dátume
splatnosti. V tomto smere zopakovala všetky argumenty k nesplneniu podmienok na zosplatnenie úveru.
Postúpenie pohľadávky považovala za neplatné aj pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ
žalobca nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru, nemohol postúpiť pohľadávku z celého úveru, pretože

banka nemôže postúpiť živý úver, ale iba časť úveru zodpovedajúcemu nesplácanému dlhu, čo vyplýva
z gramatického výkladu tohto ustanovenia. Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách postúpenie
živého úveru na subjekt, ktorý nespadá pod dohľad NBS. Pokiaľ žalobca postúpil pohľadávku z celého
úveru, postupoval v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tomto smere poukázal na viacero
rozhodnutí slovenských súdov. Takéto postúpenie je absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ a potom nie
je daná aktívna legitimácia nového žalobcu. Žiadala preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a ich zástupcov. Deň
pred pojednávaním po pracovnej dobe bolo súdu doručené e-mailové podanie žalobcu, v ktorom na
10 stranách zosumarizoval svoje skutkové tvrdenia a svoje právne názory, pričom okrem už vyššie
uvedených tvrdeniach sa ešte vyjadril k aplikácii § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom vyslovil názor,

že postúpenie pohľadávky podľa tohto ustanovenia bolo platné, keďže žalovaná bola ku dňu postúpenia
pohľadávky jednoznačne v omeškaní dlhšie ako 90 dní. K tomuto vyjadreniu, ktoré bolo krátkou
cestou pred začatím pojednávania doručené protistrane a na pojednávaní bol prečítaný podstatný
obsah tohto vyjadrenia, pripojil žalobca okrem už doložených dôkazov podací hárok preukazujúci
odoslanie výzvy zo dňa 2.9.2014, výpisy z evidencie spol. EOS KSI Slovensko, odpoveď zo Sociálnej

poisťovneohľadnepomerovžalovanejalistinuoznačenúakoCREDITREPORT-ANALYTICtýkajúcusa
pomerov a výdavkov žalovanej. Na margo doručovania vyjadrenia zo strany žalobcu súd poznamenáva,
že strany sporu sú povinné predkladať prostriedky procesného útoku a obrany včas a na neskoro
predložené prostriedky procesného útoku a obrany súd nemusí prihliadať. Vyjadrenie doručené tak, že
sa konajúcemu sudcovi dostane pol hodinu pred pojednávaním a protistrane krátko pred pojednávaním,

súd určite nepovažuje za predložené včas, najmä ak žalobca vedel o pojednávaní a vyjadrení protistrany
mesiac a pol vopred. Aj keď v tomto prípade súd na vyjadrenie žalobcu prihliadol a vykonal dokazovanie
aj listinami pripojenými k tomuto vyjadreniu, do budúcna to nemusí byť pravidlom a na vyjadrenia a
dôkazy poslané krátko pred pojednávaním súd nemusí prihliadnuť.

13. Právni zástupcovia strán sporu ospravedlnili neúčasť svojich klientov na pojednávaní s tým, že títo
súhlasia s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. Obaja trvali na ich doterajších vyjadreniach. Právny
zástupca žalovanej doplnil, že napriek predloženým dokladom zo strany žalobcu nie je preukázané
splnenie tzv. notifikačnej povinnosti pred zosplatnením úveru. Ak by sa aj vychádzalo z odoslania výzvy
dňa 3.9.2014, pri predpokladanom doručení dňa 5.9.2014 by neuplynula lehota 15 dní do vyhlásenia

predčasnej splatnosti, t.j. do dňa 19.9.2014. Takéto postúpenie je preto v rozpore s § 17 zákona
o spotrebiteľských úveroch, teda neplatné a žalobca nie je aktívne legitimovaný. Pred postúpením
pohľadávky nebola žalovanej zaslaná ani výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

14. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania

listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu k žalobe a ich vyjadreniach ako sú uvedené vyššie zistil
tento skutkový stav:

15.Dňa8.4.2014uzavrelažalovanásprávnympredchodcomžalobcuzmluvuo úvereč.XXXXXXXXXX,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4 100

eur. Podľa bodu 3 zmluvy mala žalovaná splatiť úver v 72 mesačných splátkach po 100,85 eur vždy k
10. dňu v mesiaci počnúc dňom 10.5.2014 a končiac dňom 10.4.2020. Celková výška nákladov bola
v zmluve uvedená vo výške 2 811,07 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,00 %
ročne, RPMN bola uvedená vo výške 20,75 % a priemerná RPMN vo výške 18,87 %. Podľa zmluvy
si žalovaná zvolila základný súbor poistenia. Žalovaná neuhradila žiadnu splátku, preto jej právny

predchodca žalobcu zaslal výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.9.2014, ktorá bola odoslaná na adresu
žalovanej dňa 3.9.2014. Touto výzvou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že podstatne
porušila úverovú zmluvu, vyzval ju na úhradu dovtedy dlžných splátok úveru a upozornil ju na možnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná aj napriek výzve neuhradila žiadnu splátku, pretovýzvou zo dňa 19.9.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že ku dňu 19.9.2014 sa jej
úverová pohľadávka sa stáva predčasne splatnou. Žalovaná bola zároveň vyzvaná na jej úhradu do 10
dní od jej doručenia. Túto výzvu si žalovaná prevzala dňa 24.9.2014. Po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru žalovaná neuhradila žiadnu sumu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 bola
pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená na terajšieho žalobcu.

16. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k názoru, že žaloba nie je dôvodná.

17. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21.Podľa§53ods.9OZ, ideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

24. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

25. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd zastavil konanie v časti, v ktorej právny predchodca
žalobcu vzal žalobu späť.28. Súd ďalej po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných
strán (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ)

dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti
ani nikto nenamietal a tieto boli nesporné.

29. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej

legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma
vždy.Vdanomprípadeideoprávovyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnutéhobankou,
ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením
podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na splnenie podmienok §
53 ods. 9 OZ a prípadne so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej
len „ZoB“).

30. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené
podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne
spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k bankám a k postupovaniu pohľadávok z týchto úverov je §

17 ods. 1 cit. zákona úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Jednou z
podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že postupovaná
pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná

splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru
mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 10.4.2020, teda splatnou v celom rozsahu mohla
byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky
na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. § 53 ods. 9 OZ, ktorý
pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením

na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si
povinností dlžníka. Právny predchodca žalobcu doložil v priebehu konania výzvu, ktorou žalovanú
ako dlžníka vyzval na úhradu dovtedy omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, ako aj výzvu, ktorou oznámil žalovanej predčasné zosplatnenie úveru.
Takisto pripojil doklady o odoslaní prvej výzvy a o doručení druhej výzvy. Súd preto ďalej skúmal,

či právny predchodca dodržal lehotu ustanovenú zákonom, ktorá sa musí spotrebiteľovi - dlžníkovi
poskytnúť na plnenie omeškaných splátok, t.j. 15 dní. Výzva zo dňa 2.9.2014 (ktorá bola zasielaná pred
zosplatnenímúveru)bolaodosielanánaadresužalovanejdňa3.9.2014.Právnypredchodcažalobcu,ani
žalobca nepredložili doklad o výslovnom doručení tejto výzvy, preto súd vychádzal z bežnej lehoty, počas
ktorej sa doporučená zásielka dostane do dispozičnej sféry adresáta, t.j. 2 dni (aj z dokladu o doručení

ďalšej výzvy, ktorou bolo žalovanej oznamované zosplatnenie úveru vyplýva, že bola odosielaná dňa
22.9.2014 a doručená dňa 24.9.2014, t.j. po 2 dňoch). Za tejto situácie sa výzva na zaplatenie dovtedy
dlžných splátok dostala do dispozičnej sféry žalovanej dňa 5.9.2014. Právny predchodca výzvou zo dňa
19.9.2014 oznámil žalovanej, že úver sa stal predčasne splatným dňa 19.9.2014. Z uvedených dátumov
je zrejmé, že medzi výzvou pred zosplatnením úveru a výzvou, ktorou bolo žalovanej oznámenie

o zosplatnení úveru, neubehla zákonom vyžadovaná lehota 15 dní. Ak právny predchodca žalobcu
pristúpil k zosplatneniu úveru v lehote kratšej, ako vyžaduje zákon, súd takéto zosplatnenie považuje za
vykonané v rozpore so zákonom a takýto právny úkon za neplatný. Ak úver nebol platne zosplatnený,
následné postúpenie pohľadávky z celého úveru je v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.,
a to konkrétne s požiadavkou postúpiť úver buď po konečnej splatnosti úveru alebo po jeho platnom

vyhlásení za predčasne splatný. Súd teda nemal preukázané podmienky na postúpenie pohľadávky ani
podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. Ako už bolo uvedené, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92
ods. 8 zákona o bankách, a to úverových pohľadávkach vzniknutých z úverových zmlúv uzavretých s

bankami. Keďže neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa lex specialis, nie
je potrebné sa už bližšie zaoberať splnením podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže
už nesplnenie podmienok na platné postúpenie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Predsa však len je potrebné uviesť, že v § 92 ods. 8 zákonao bankách sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej
osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní (čo súd
mal preukázané) a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. Práve táto výzva má slúžiť ako

posledná možnosť pre dlžníka na odvrátenie postúpenia pohľadávky a zotrvanie v právnom vzťahu s
bankou. Žalobca, ani jeho právny predchodca, nepredložili súdu žiaden doklad o tom, že by vyzvali
žalovanú na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky. Aj keď to priamo v zákone o bankách nie je
uvedené, z logiky veci vyplýva, že písomná výzva by mala byť doručovaná v primeranom čase pred
postúpením pohľadávky, keďže ide o určitú ochranu dlžníka pred postúpením pohľadávky banky inému

subjektu, ktorým vo väčšine prípadov nie je banka. Výzvy doručované v súvislosti so zosplatnením
úveru, ako sú vyššie uvedené, teda výzvy doručované takmer 3 roky pred postúpením pohľadávky,
nemožno považovať za výzvy doručované v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. Ani
splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách teda súd nemal preukázané. Súd
v tomto smere zároveň poukazuje na rozhodovaciu líniu, ktorej sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich
rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky považujú za jednu z podmienok

na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.
zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013 zo
dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo

dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016,
sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017 a ďalšie).

32. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a nedostatok aktívnej legitimácie sa súd už
nezaoberal ďalšími námietkami žalovanej. Na záver súd ešte poznamenáva, že rozhodnutie o pripustení
žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu je procesným rozhodnutím, pri ktorom sa skúma
skutočnosť, či právo bolo prevedené na inú osobu. Následky prípadného neplatného postúpenia, resp.
nesplnenia podmienok na postúpenie pohľadávky upravenej osobitnými predpismi (a s tým prípadne

súvisiaci nedostatok aktívnej legitimácie), súd skúma až pri rozhodnutí vo veci samej.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, teda má nárok na plnú náhradu
trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.