Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205483
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116205483.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej žalobcov: 1. T. C. H., O.: XX XXX

XXX, T. XX, H., 2. Š. H., F.. XX.XX.XXXX, T. G. - H., H. C. XXX/X, obaja v konaní právne zastúpení
D.. D. T., I. J. J. R. H., T. XX, proti žalovanému: H. H., F.. XX.XX.XXXX, T. H., I. E. X, v konaní právne
zastúpený D.. H. Č., I. J. J. R. H., U. XX, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu žalobcu v 1. rade voči žalovanému zamieta,

II. žalobu žalobcu v 2. rade voči žalovanému zamieta,

III. priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %
vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadali, aby súd určil, že
zmluva uzatvorená medzi JI. J., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. XX, H. a žalovaným, evidovaná na Okresnom
úrade H., katastrálnom odbore pod č. k. R. XXXX/XXXX, predmetom ktorej je: prevod vlastníckeho
práva k bytu č. X na X. poschodí vchodu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parcele
registra „C“, parcela č. XXXX, vo veľkosti podielu 1/1, spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti XX/
XXXX na spoločných častiach a zariadeniach uvedeného bytového domu, evidovaného na LV č. XXXX v

katastrálnom území H. a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, parcela registra „C“, parcelné č. XXXX,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, o veľkosti XX/XXXX, evidovaného na
LV XXXXX v katastrálnom území H., je voči žalobcom neúčinná.

2. Žalobca v 1. rade svoju žalobu odôvodnil tým, že platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k.
XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX,
bola D. J. (dlžníčka) zaviazaná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu XXX,XX Eur. Dlžníčka však žalobcovi v

1. rade predmetnú pohľadávku do dňa podania žaloby neuhradila, a preto žalobca v 1. rade podal návrh
na vykonanie exekúcie vedenej na Okresnom súde Prešov, číslo poverenia XXXXXXXXXX u súdneho
exekútora E.. E.. H. P., č. L. XXX/XXXX.

3. Žalobca v 2. rade svoju žalobu odôvodnil tým, že notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/
XXXX, NCRls XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa dlžníčka zaviazala zaplatiť žalobcovi v 2. rade
sumu XX XXX Eur, pričom do dňa podania žaloby túto pohľadávku neuhradila, a preto žalobca v 2. rade

podal návrh na vykonanie exekúcie vedenej na Okresnom súde a u súdneho exekútora E.. E.. H. P. pod
číslom L. XXX/XXXX.4. Súdny exekútor listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi v 1. rade, že dlžníčka uzatvorila so
žalovaným zmluvu, ktorou mu previedla vlastnícke právo k bytu č. X na X. poschodí vchodu č. XX v
bytovom dome súp. č. XXXX v H., spolu s pozemkami k tomuto bytu. Žalobcovia tvrdili, že dlžníčka je

vo vzťahu k žalovanému blízkou osobou, a teda úmysel dlžníčky ukrátiť prevodom bytu svojich veriteľov
musel byť žalovanému známy.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poprel, že by bol vo vzťahu k dlžníčke blízkou osobou. Taktiež
poukázal na to, že odporovateľný právny úkon, teda prevod bytu, sa uskutočnil oveľa skôr ako došlo k

poskytnutiu pôžičiek. Poukázal aj na prebiehajúce konanie XXC XXX/XXXX, ktorým sa riešila neplatnosť
kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu tunajšieho súdu XXC XXX/XXXX, návrhom
na vykonanie exekúcie vo vzťahu k pohľadávkam žalobcov, notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, Nz
XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o začatí výkonu záložného

práva zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX a č. XXXXX v kat. úz. H., kúpnou zmluvou zo dňa
XX.XX.XXXX, rozhodnutím o povolení vkladu č. R. XXXX/XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo XX/XXXX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom žalobcu v 2. rade, výsluchom svedkyne D. J., oboznámením výpovede
obžalovanej D. J. v trestnom konaní XT XX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

7. Dlžníčka D. J.Á. ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX písomnú kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol podľa bodu II. tejto zmluvy predaj bytu č. X s príslušenstvom, ktorý sa
nachádzanaX.poschodíbytovéhodomusosúpisnýmčíslomXXXXnaul.Októbrováč.XX,postavenom
na parcele č. XXXX v Prešove, evidovaný na Katastrálnom úrade Prešov na LV č. XXXXX, vrátane tam

uvedeného podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu na pozemkoch, za dohodnutú
kúpnu cenu uvedenú v bode III. tejto zmluvy. V bode III. tejto zmluvy je uvedené, že dohodnutá kúpna
cena medzi zmluvnými stranami je spolu vo výške XX XXX Eur a bude vyplatená nasledovne:
- záloha vo výške XX XXX Eur bola vyplatená dňa XX.XX.XXXX v hotovosti k rukám predávajúceho,
- časť kúpnej ceny vo výške XX XXX Eur bola vyplatená dňa XX.XX.XXXX v hotovosti k rukám

predávajúceho,
- časť kúpnej ceny vo výške XX XXX L. bola vyplatená dňa XX.XX.XXXX pri podpise tejto kúpnej zmluvy
v hotovosti k rukám predávajúceho,
- zvyšná časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške XX XXX Eur bude uhradená v hotovosti k rukám
predávajúceho do 5 dní od predloženia LV, na ktorom bude kupujúci vystupovať ako vlastník predmetnej

nehnuteľnosti.
Kúpnu zmluvu pripravil žalovaný, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
odniesla dlžníčka. Kataster nehnuteľností mal k dispozícii aj potvrdenie od Bytového družstva, že na
predmetnom byte nie sú žiadne dlhy. Táto skutočnosť bola uvedená aj v bode IV. ods. 2 kúpnej zmluvy,
kde bolo uvedené, že predávajúci ďalej vyhlasuje, že prevádzané nehnuteľnosti nie sú predmetom

súdneho sporu ani ručiteľského záväzku, či iného zabezpečovacieho práva a na prevádzaných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy (elektrina, plyn, nájomné). Žalovaný sa tak stal vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti.

8. Dlžníčka D. J. dňa XX.XX.XXXX podala na tunajší súd žalobu, pričom žiadala, aby súd vyniesol

rozsudok, ktorým by určil, že kúpna zmluva o predaji bytu uzatvorená medzi ňou a žalovaným zo dňa
XX.XX.XXXX je neplatná a že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu je ona. Taktiež žiadala, aby jej
žalovaný nahradil trovy konania.

9. Okresný súd v Prešove rozsudkom č. k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalobu zamietol.

Súd v odôvodnení mimo iného konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola
uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj sporných nehnuteľností. Predmet a cena
boli vyjadrené určitým a zrozumiteľný spôsobom a podľa obojstranne akceptovanej dohody medzi
navrhovateľkou a odporcom. Na základe tejto kúpnej zmluvy malo medzi účastníkmi dôjsť k úplnému
odplatnému prevodu vlastníckeho práva k bytu za dohodnutú kúpnu cenu (bez ohľadu na spôsob jej

úhrady, resp. započítavania). Účel tejto zmluvy smeroval k urovnaniu vzťahov medzi účastníkmi tak,
že odporca si byt ponechá so započítaním kúpnej ceny oproti jeho pohľadávke voči navrhovateľke,
prípadne ho predá a súčasne navrhovateľke po odpočítaní jeho pohľadávky doplatí zvyšok kúpnej ceny.
Ani jeden z týchto účelov pritom neodporuje zákonu a nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy.10. Nebolo preukázané, a v podstate ani riadne tvrdené, že by kúpna zmluva mala pohľadávku
žalovaného len zabezpečovať. Dlžníčka netvrdila a ani nepreukázala, že by malo ísť iba o dočasný

prevod vlastníckeho práva, počas ktorého žalovaný nie je oprávnený prevedené právo previesť, čo
sú, okrem iného, v zmysle § 553 ods. 1 a 553b ods. 1 Občianskeho zákonníka základné pojmové
znaky zabezpečovacieho prevodu práva. Je tiež zrejmé, keďže jej záväzok z pôžičky bol v tom čase už
splatný, že v ich vzťahu určite nešlo ani o dohodu v zmysle ust. § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorej obsahom alebo účelom by bolo neprípustné uspokojenie žalovaného tým, že si natrvalo ponechá

prevedené právo, uzatvorenú pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky.

11. Tento rozsudok potvrdil Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XXCo XX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil,
že uzatvorenú kúpnu zmluvu nie je možné považovať za neplatný právny úkon. Je potrebné vychádzať
z toho, že zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená a podpísaná, zmluva je výrazne označená ako

kúpna zmluva, má všetky náležitosti predvídané zákonom k platnosti kúpnej zmluvy, obaja účastníci ju
vlastnoručne podpísali a svojím podpisom mimo iného potvrdili to, že sú im známe právne následky
jej podpisu. Účel tejto zmluvy smeroval k urovnaniu vzťahov medzi účastníkmi tak, že žalovaný si
byt ponechá so započítaním kúpnej ceny oproti jeho pohľadávke voči žalobkyni - dlžníčke, prípadne
ho predá a súčasne po odpočítaní jeho pohľadávky doplatí zvyšok kúpnej ceny. Vychádzajúc zo

samotných tvrdení žalobkyne v priebehu konania táto nepopiera, že sa vzájomne so žalovaným dohodli,
že mu vlastnícke právo k bytu prevedie. Problém spočíva v tom, že jej nevyplatil dohodnutú kúpnu cenu.
Nebolo skutkovo zistené, že by tvrdenie žalobkyne, že nemala v úmysle uzatvoriť so žalovaným kúpnu
zmluvu, bolo preukázané v konaní. Súdu neboli predložené dôkazy o jej tvrdeniach. Súd prvej inštancie
prihliadol na všetky okolnosti, za ktorých strany sporu o zmluve jednali a vykonal o nich dokazovanie.

Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, poukázal na to, že prípadné nezaplatenie kúpnej
ceny,resp.jejčasti,niejedôvodomnavyslovenieneplatnostikúpnejzmluvy.Možnouzavrieť,žeplatnosť
kúpnej zmluvy nebola spochybnená a súd žalobu na určenie vlastníctva označených nehnuteľnosti
zamietol správne.

12. V tomto konaní teda súd vychádzal z toho, že kúpna zmluva medzi dlžníčkou a žalovaným bola
uzatvorená platne.

13. Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, bola D. J. (dlžníčka) zaviazaná zaplatiť

žalobcovi v 1. rade sumu XXX,XX Eur. Išlo o pohľadávku žalobcu v 1. rade voči žalovanej z titulu
nedoplatkov preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, na plnenia spojené s užívaním bytu a na
správu domu. Nedoplatky za mesiace D. až E. XXXX boli po XXX,XX Eur, za I. až D. XXXX po XXX,XX
Eur a za D. XXXX vo výške XXX,XX Eur. Od výslednej sumy žalobca v 1. rade odpočítal preplatok
vyúčtovania za rok XXXX vo výške XXX,XX Eur. Žaloba na súd bola podaná dňa XX.XX.XXXX.

14. Notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, spísanou na Notárskom úrade D.. R. Č. v H., sa dlžníčka zaviazala zaplatiť žalobcovi v 2.
radesumuXXXXXEur,keďževI.XXXXuzatvorilasožalobcom v2.radeakoveriteľompísomnúzmluvu
o pôžičke na peňažnú hotovosť vo výške X XXX Eur. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila dlžníčka so žalobcom

v 2. rade ústnu zmluvu o pôžičke na peňažnú hotovosť vo výške X XXX Eur. Dlžníčka prehlásila, že
tieto sumy od žalobcu v 2. rade v I. a v C. XXXX prevzala. V bode VI. tejto notárskej zápisnice dlžníčka
vyhlásila, že tento svoj dlh voči žalobcovi v 2. rade, spolu vo výške XX XXX Eur, v plnej výške uznáva. V
bode VII. uviedla, že túto sumu veriteľovi (žalobcovi v 2. rade) vyrovná jednorázovo v lehote najneskôr
do XX.XX.XXXX.

15. Z LV č. XXXX a XXXXX v katastrálnom území H., ktoré sa vzťahujú k predmetnému bytu, súd zistil,
že v časti C - ťarchy je pod číslom R. XXXX/XXXX uvedená zmluva o zriadení záložného práva pre R.,
I.. J.., a to tak na byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj na
spoluvlastnícky podiel na parcele KN C XXXX. Týmto záložným právom je zabezpečená pohľadávka

banky, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorú s bankou uzatvorila dlžníčka D. J..16. Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že dlžníčke D. J. požičiaval už niekedy v D. XXXX.
Písomnú zmluvu uzatvorenú nemali. Tvrdil, že pôžičku mu splácala riadne len zo začiatku a neskôr už
nesplácala. Uviedol, že napriek tomu jej v jeseni XXXX požičal ďalších X XXX Eur. Potvrdil, že na matrike

spísali zmluvu, pričom jej požičal X krát po X XXX Eur. Podľa žalobcu v 2. rade tak D. J. požičal spolu
sumu XX XXX Eur. Čo sa týka notárskej zápisnice, žalobca tvrdil, že jej spísanie inicioval on, aby mal
voči D. J. nejaký dôkaz, že si od neho peniaze požičala. Nevedel vysvetliť rozdiely v jeho výpovedi a v
tom, čo bolo uvedené v notárskej zápisnici. Žalobca v 2. rade tvrdil, že s D. J. mal uzatvorenú aj zmluvu
na matrike, túto však súdu nepredložil. Žalobca v 2. rade tvrdil, že s dlžníčkou sa dohodli na splácaní

v splátkach po XXX Eur, pričom mu dlžníčka mala zaplatiť len prvé C. splátky. Predložil Q. príjmové
pokladničné doklady na sumu X x XXX Eur zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ktoré
prijal od dlžníčky D. J..

17.Vkonaníbolavypočutáajsvedkyňa-dlžníčkaD.J.,ktorátvrdila,žezačiatkomrokaXXXXjejžalobca
v 2. rade poskytol X XXX Eur, s tým, že tieto peniaze mu splácala po XXX Eur. Neskôr jej požičal ďalšie

peniaze a za týmto účelom si bral pôžičky z banky.

18. K svojmu vzťahu k žalovanému svedkyňa uviedla, že nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Boli
kolegovia a párkrát sa spolu vyspali. Svedkyňa potvrdila, že na byte bola ťarcha, a to záložné právo z
titulu úveru od R. T.. Svedkyňa tvrdila, že so žalovaným mali dohodu, že ak byt na neho prevedie, ťarchu

prevedú na byt jej rodičov, žalovaný byt predá, svoje pohľadávky voči nej si započíta a rozdiel v sumách
jej prípadne vyplatí. Svedkyňa potvrdila, že na byte naďalej viazne ťarcha, a to záložné právo R. T. I.. J.. z
titulu zostatku na hypotekárnom úvere vo výške asi XX XXX Eur. Dôvodom, prečo nepreviedla ťarchu na
bytsvojichrodičov,malobyťúdajneto,žežalovanýsichcelponechaťcelúsumuzapredajnehnuteľnosti.
Svedkyňa ďalej uviedla, že vyhlásenie Bytového družstva o výške dlhu k predmetnému bytu nemala, a

teda bola v tom, že kataster zmluvu nezapíše. Kataster však zmluvu zapísal, podľa svedkyne bez tohto
vyhlásenia. Svedkyňa uviedla, že si myslí, že žalovaný o jej dlhoch vedel. Určite vedel o jednom dlhu
voči jej kamarátke, avšak nevedel o jej dlhoch voči žalobcovi v 2. rade.

19. Dlžníčka D. J. v trestnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. XT XX/XXXX vystupuje ako obžalovaná,

a to mimo iného aj preto, že dňa XX.XX.XXXX na presne nezistenom mieste v H. dobrovoľne ako
predávajúca uzatvorila s kupujúcim H. H. kúpnu zmluvu o prevode trojizbového bytu v H. na ulici Z.
číslo XXXX/XX, byt č. X na X. poschodí, zapísaný na LV XXXXX v katastrálnom území H., s podielom
k spoločným častiam v XX/XXXX, zapísaný na LV XXXX v katastrálnom území H., za sumu XX XXX
Eur, ktorá jej bola v rôznych čiastkach vyplatená kupujúcim. D. J. toho istého dňa podpísala dodatok

k zmluve, kde sa zaviazala vymazať záložné právo v prospech R. T. do 2 mesiacov od podpisu, čo
nevykonala a byt napriek predchádzajúcim výzvam kupujúceho neopustila a v ňom doposiaľ (obžaloba
podaná dňa XX.XX.XXXX) neoprávnene zotrváva, čím sa mala dopustiť prečinu neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
spoukazomna§138písm.b)Trestnéhozákona.D.J.vosvojejvýpovediuviedla,že„čosatýkabytu,tak

tento byt nebol v skutočnosti predaný, to bola iba fikcia urobená na papieri, pretože ona pánovi H. naozaj
dlhovala peniaze. On jej ich požičal v C. XXXX. Keďže mu ich nevracala, nejakým psychickým nátlakom
ju primäl k tomu, aby podpísala nejakú kúpnu zmluvu, ktorou si chcel zabezpečiť svoju pohľadávku. On
o tento byt nemal záujem, nemal záujem v ňom bývať, on len chcel zabezpečiť svoju pohľadávku, kde
kúpna suma bola XX Q. Eur. Ak by si bol započítal svoju pohľadávku, ktorá bola necelých XX Q. Eur,

tak stále by bola opäť škodná, pretože by prišiel k bytu za polovičnú cenu tohto bytu. Vôbec to nebolo
takto dohodnuté. Celá zmluva bola len fikciou, zabezpečením pohľadávky. Dodnes jej celú kúpnu zmluvu
nevyplatil, takže považuje kúpnu zmluvu za neplatnú, dala mu aj výpoveď kúpnej zmluvy. Takže táto
zmluva nebola o tom, že mu predala naozaj byt, on na ňu tlačil, že mu nevracia peniaze a chcel ju dostať
tam, aby bola znevýhodnená, primäl ju k tomu, aby túto kúpnu zmluvu podpísala, aby si zabezpečil túto

pohľadávku“. Ku dňu výpovede na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) v tomto byte nebývala.

20. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

21. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech

týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

22. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 ),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

23. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

24. Na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XXX/XXXX prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva
pôvodnej vlastníčky k bytu č. X, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, o ktorej neúčinnosť v tomto
konaní ide. Ako prejudiciálnu otázku v konaní súd riešil platnosť danej kúpnej zmluvy. Súd nezistil
dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, a preto žalobu zamietol. Rozsudok bol potvrdený Krajským súdom a
nadobudol právoplatnosť. Súd teda v tomto konaní vychádzal z toho, že daná kúpna zmluva je platná,

a teda žalobu o určenie jej neúčinnosti žalobcovia podať mohli, keďže odporovateľným môže byť len
platný právny úkon.

25. Súd následne skúmal, či žalobcovia preukázali jednotlivé náležitosti odporovateľnosti, a teda či
možno žalobe vyhovieť.

26. Základnými podmienkami odporovateľnosti právneho úkonu sú:
a) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná,
b) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch,
c) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa,

d) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky.

27. Prvým predpokladom pre úspešnosť žaloby je existencia pohľadávky a jej vymáhateľnosť. Zmluva
uzatvorená medzi svedkyňou J. a žalovaným, ktorej neúčinnosti sa žalobcovia domáhajú, bola
uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. Žalobca v 1. rade uvádza, že už v tom čase u neho existovala

vymáhateľná pohľadávka, a to z titulu nedoplatku dlžníčky J. voči žalobcovi v 1. rade na preddavkoch
do fondu prevádzky, údržby a opráv, na plnenia spojené s užívaním bytu a na správu domu. V konaní
XXC XXX/XXXX bolo zistené, že dlžníčka prestala tieto preddavky platiť od D. XXXX a do E. XXXX bol
jej dlh XXX,XX Eur.

28. Žalobca v 2. rade predložil notársku zápisnicu, z ktorej súd zistil, že žalobca v 2. rade a dlžníčka
medzi sebou uzatvorili zmluvu o pôžičke, a to v I. XXXX a neskôr v C. XXXX. Aj keď žalobca v 2. rade
tvrdil, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mali on a dlžníčka uzatvorenú ďalšiu zmluvu o pôžičke, súd
tútoskutočnosťpreukázanúnemal.Predovšetkýmexistenciazmluvynevyplývalaznotárskejzápisnicea
jej existenciu nepotvrdzovali ani pokladničné doklady, ktoré boli v rozpore s výpoveďou žalobcu v 2. rade.

Výpoveď žalobcu v 2. rade bola v porovnaní s predloženými dôkazmi značne rozporná. Žalobca predložil
notársku zápisnicu spísanú na notárskom úrade dňa XX.XX.XXXX, ktorá mala žalobcovi v 2. rade slúžiť
ako ochrana pred dlžníčkou D. J., ktorá svoje záväzky voči žalobcovi v 2. rade neplnila. Napriek tomuto
tvrdeniu žalobcu v 2. rade boli do notárskej zápisnice zapracované X pôžičky z I. XXXX a C. XXXX,spolu vo výške XX XXX Eur. Žiadna pôžička z roku XXXX sa v tejto notárskej zápisnici nespomína. Hoci
žalobca predložil X pokladničné doklady z roku XXXX, nebolo preukázané, čoho sa tieto pokladničné
doklady týkajú a že by dlžníčka D. J. mala okrem pôžičiek uvedených v notárskej zápisnici aj iný dlh

voči žalobcovi v 2. rade. Bolo by totiž nanajvýš nelogické, ak by okrem existujúcich dlžných súm do
notárskej zápisnice žalobca neuviedol aj ďalší dlh, ktorý by D. J. v čase spísania notárskej zápisnice
voči nemu mala.

29. Taktiež je rozporné tvrdenie žalobcu v 2. rade vo vzťahu k údajnej dohode o splácaní údajnej prvej

pôžičky, keďže žalobca uvádzal, že sa dohodli na splátkach po XXX Eur a boli mu zaplatené X splátky.
Predložil však X pokladničné doklady po XXX Eur. Žalobca tiež tvrdil, že existuje aj ďalšia písomná
zmluva o pôžičke spísaná pred orgánom matriky. Toto jeho tvrdenie však listinným dôkazom nikdy
preukázané nebolo. Súd teda vychádzal z toho, že pohľadávka žalobcu v 2. rade voči dlžníčke existovala
najskôr od I. XXXX, kedy jej bola preukázateľne poskytnutá suma X XXX Eur.

30. Za takejto situácie potom ale žalobca v 2. rade nebol v E. XXXX v postavení veriteľa vo vzťahu k D.
J.. Základná podmienka odporovateľnosti, teda existencia vymáhateľnej pohľadávky v čase, kedy dlžník
odporovaný právny úkon urobí, tu teda chýba. Pohľadávka žalobcu v 2. rade vo vzťahu dlžníčke vznikla
až v roku XXXX, teda v čase, kedy dlžníčka už nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

31. Čo sa týka druhého predpokladu, a to urobenie právneho úkonu v posledných troch rokoch,
vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX a zmluva medzi žalovaným a dlžníčkou
bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, pričom vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa XX.XX.XXXX, táto
podmienka je splnená.

32. Tretím a štvrtým predpokladom úspešnej odporovateľnosti je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a právny
úkon, ktorým došlo k ukráteniu. Úmysel je teda subjektívnou stránkou na strane dlžníka, pričom žalobcu
zaťažuje povinnosť preukázať zavinenie vo forme úmyslu. Úmysel sa predpokladá v prípade, že právny
úkon bol urobený medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou.

33. Žalobcovia tvrdili, že dlžníčka bola vo vzťahu k žalovanému blízkou osobou. Táto skutočnosť
však zo žalobcami produkovaných tvrdení nijako nevyplýva. Samotná dlžníčka vo svojej svedeckej
výpovedí uviedla, že so žalovaným boli len kolegovia, nikdy nežili v spoločnej domácnosti a „párkrát
sa spolu vyspali“, no nikdy netvorili pár. Žalovaný mal v tom čase svoju priateľku, s ktorou sa schádzal
a rozchádzal. Tieto skutočnosti nesvedčia o blízkom vzťahu, aký predpokladá § 116 Občianskeho

zákonníka. Vedenie spoločnej domácnosti síce nie je podmienkou toho, či je niekto vo vzťahu k
inej osobe blízkou osobou, avšak zákonnou podmienkou je, aby ujmu, ktorú utrpí, pociťovala druhá
osoba ako svoju vlastnú. Takýto vzťah medzi osobami, ktoré nie sú v priamom príbuzenskom rade
(súrodenci alebo manželia), je u osoby žijúcej v družskom pomere, vo vzťahu dieťaťa a osoby, ktorá
žije s dieťaťom, a pod. Musí tu teda existovať subjektívny vzťah k druhej osobe. Žalobcovia nijako

nepreukázali existenciu takéhoto subjektívneho vzťahu dlžníčky k žalovanému a ako je uvedené vyššie,
takýto subjektívny vzťah nepotvrdila ani sama dlžníčka. Kamarátsky vzťah ani občasný sexuálny vzťah
nie je vzťahom, ktorý predpokladá § 116 Občianskeho zákonníka. Samotný žalovaný takýto vzťah taktiež
úplne popieral. Súd teda vychádzal z toho, že, keďže medzi dlžníčkou a žalovaným nejde o vzťah
blízkych osôb, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa musí preukazovať žalobca.

34. Ako je zrejmé, medzi dlžníčkou a žalovaným bola uzatvorená riadna kúpna zmluva, za kúpnu cenu
XX XXX Eur. Táto kúpna cena je vzhľadom na okolnosti primeranou, a teda takou, ktorou sa majetok
dlžníčky nezmenšil. Úmysel ukrátiť svojich veriteľov tu teda podľa súdu v žiadnom prípade preukázaný
nie je. Samotná dlžníčka uviedla, že ak by jej ostali finančné prostriedky, po zaplatení kúpnej ceny

by svoje dlhy vyrovnala. Súd zároveň poukazuje na to, že na byte vtedy, ako aj teraz, viazla ťarcha,
a to záložné právo z titulu hypotekárneho úveru poskytnutého R. T.. Táto pohľadávka R. T. bola vo
výške takmer celej hodnoty bytu, a preto je otázne, či prevodom nehnuteľnosti došlo k zmenšeniu
majetku dlžníčky, pretože je zrejmé, že pohľadávka banky bola prednostná. Žalobcovia nepreukázali, či
by uspokojením pohľadávky banky ostal na strane dlžníčky nejaký majetok. Ak by teda k predaju bytu

žalovanému nedošlo, dlžníčka by naďalej vlastnila byt zaťažený záložným právom v prospech banky. Po
uzatvorení kúpnej zmluvy dlžníčka získala právo na zaplatenie sumy XX XXX Eur, záväzok voči banke
ju už nezaťažoval a sumu, ktorú získala za byt, mohla použiť na úhradu svojich dlhov. Žalovaný vedel,že kupuje byt s ťarchou v prospech banky. Súd má za to, že týmto právnym úkonom nedošlo k ukráteniu
veriteľov dlžníčky.

35. Čo sa týka vedomosti žalovaného o dlhoch dlžníčky, táto sama uviedla, že o dlhu vo vzťahu k
žalobcovi v 2. rade žalovaný nevedel a je tiež otázne, či mal vedomosť o dlhu vo vzťahu k žalobcovi v 1.
rade, keďže v kúpnej zmluve, ktorú dlžníčka podpísala, je uvedené, že na byte neviaznu žiadne dlhy a
samotný návrh na vklad danej kúpnej zmluvy uskutočnila dlžníčka. Aj keď vo svojej svedeckej výpovedi
uviedla, že vyhlásenie od bytového družstva nemala, vzhľadom na skutočnosť, že vklad vlastníckeho

práva bol uskutočnený a vzhľadom na prax na katastri nehnuteľností je zrejmé, že takéto vyhlásenie
zrejme katastru predložené bolo. Samotná dlžníčka, ktorá je v trestnej veci obžalovaná z troch trestných
činov a dlhuje množstvo peňazí niekoľkým veriteľom, sa podľa súdu snaží takýmto spôsobom zbaviť
zodpovednosti za svoje konanie.

36. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobcovia

nepreukázali splnenie podmienok pre úspešné odporovanie právneho úkonu. U žalobcu v 2. rade chýba
predovšetkým vymáhateľná pohľadávka vo vzťahu k dlžníkovi, pričom súd mal za preukázané, že v čase
odporovaného právneho úkonu žalobca v 2. rade a dlžníčka neboli vo vzťahu dlžník - veriteľ. Vo vzťahu k
žalobcovi v 1. rade súd taktiež konštatuje, že tento neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania
jednotlivých náležitostí zákona, predovšetkým nie je preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a podľa

súdu taktiež absentuje právny úkon, ktorým malo dôjsť k jeho ukráteniu. Vzhľadom na tieto skutočnosti
teda súd žalobu vo vzťahu k obom žalobcom ako nedôvodnú zamietol.

37. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42.Keďžežalovanýbolvkonaníúspešnývcelomrozsahu,súdmupriznalprávonanáhradutrovkonania
voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.