Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218338
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8113218338.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne D.. F. H., T. Š. T.

XXX, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Plzenská 2, proti
žalovanému D.. D. Č., T. P., K.. A.. F. Č.. X, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bröstl &
Čentík s.r.o., IČO: 50 560 611, Rázusova 1, 040 01 Košice, o určenie porušenia základných práv, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou v pôvodnom znení sa žalobkyňa domáhala vyhlásenia rozsudku: „Súd určuje, že základné
právo žalobkyne na slobodný prístup k informáciám, zaručené čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 26 Ústavy SR postupom žalovaného v rozhodcovskom konaní porušené
bolo. Súd určuje, že základné právo žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom žalovaného v rozhodcovskom konaní porušené bolo. Súd
určuje,žezákladnéprávožalobkynenaspravodlivýproces,zaručenéčl.6Dohovoruoochraneľudských
práv a slobôd, postupom žalovaného v rozhodcovskom konaní porušené bolo. Súd určuje, že základné
právo žalobkyne na neprípustnosť uloženia povinnosti nie na základe zákona a nie v medziach zákona,
zaručené čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, postupom žalovaného v rozhodcovskom

konaní porušené bolo. Súd určuje, že základné právo žalobkyne na účinné právne prostriedky nápravy,
zaručené čl. 13 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
postupom žalovaného v rozhodcovskom konaní porušené bolo. Súd priznáva žalobkyni náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
V odôvodnení žaloby uviedla, že sa domáha poskytnutia ochrany pri preukázateľnom opakovanom
porušovaní jej práva na slobodný prístup k informáciám, na súdnu a inú právnu ochranu, na spravodlivý
proces, na neprípustnosť uloženia povinnosti nie na základe zákona a nie v medziach zákona, pri

porušovaní jej práva na účinný právny prostriedok nápravy zo strany žalovaného. Žalobkyňa je občanom
SR od roku 2005 ukrajinskej národnosti a jej materinským jazykom je ruština. Žalobkyňa a jej manžel
majú za to, že sa ich cielene pokúsila obrať o celý majetok dobre organizovaná skupina ľudí, pričom
na tento účel bol zneužitý inštitút rozhodcovského konania. Žalovaný ako „rozhodca“ v rozhodcovskom
konaní vedome porušil povinnosť doručiť žalobný návrh a rokovací poriadok. Dňa 17.9.2007 žalobkyňa
s manželom pri návšteve banky zistila, že majú exekútorom zablokované účty. Následne sa dozvedela o
prebiehajúcom exekučnom konaní pod č.k. 48Er/2258/2007, na Okresnom súde Košice II na vymoženie

sumy 7,5 mil. Sk s príslušenstvom v prospech O.. H. Q. na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku vydaného žalovaným na základe sfalšovanej zmenky, v ktorej ako údajný pôvodný veriteľ
vystupoval D.. D. Š., ktorý indosamentom previedol sfalšovanú zmenku na O.. H. Q.. Dňa 18.9.2007
žalobkyňa s manželom podali trestné oznámenie, kde v súčasnosti stále prebieha trestné konanie. Ksúdnemu exekučnému spisu bola priložená fotokópia sfalšovanej zmenky zo dňa 22.3.2007, o existencii
ktorej žalobkyňa a jej manžel nemali ani tušenia. V zmenke bolo uvedené meno F. H., ktoré žalobkyňa
od roku 2005 nepoužíva. Tiež bola označená ako občianka SR, pričom osoba s takýmto menom nikdy

občiankou SR nebola a nesprávna bola aj adresa P. X, P. od 11/2005 neaktuálna a rodné číslo pridelené
jej v roku 2005. Žalobkyňa ako poškodená v trestnom konaní po oboznámení sa so spisovým materiálom
zistila významné skutočnosti z výpovedí okrem iného aj žalovaného D.. D. Č.. Žalovaný vo výpovedi
uviedol, že žalobu v rozhodcovskom konaní nedoručoval, pretože ju potreboval do spisu. Tým žalovaný
žalobkyňu zbavil základného práva na informáciu o obsahu žaloby a na spravodlivosť. Žalovaný ďalej

preukázateľne nedoručil ani rokovací poriadok zo dňa 6.5.2007, ktorým sa riadil v rozhodcovskom
konaní. Žalovaný argumentoval, že rozhodcovský poriadok sa nachádzal v spise. Bez ohľadu na to
žalovaný ako rozhodca uskutočnil rozhodcovské konanie a dňa 7.5.2007 vydal rozhodcovský rozsudok,
ktorým uložil žalobkyni povinnosť uhradiť sumu 7,5 mil. Sk s prísl.. Ani rozhodcovský rozsudok nebol
doručený tak žalobkyni, ako aj manželovi, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj výpovede žalovaného
v trestnom konaní. Nedoručením rozhodcovského rozsudku bola žalobkyňa zbavená svojho práva na

účinný prostriedok nápravy.

2. Uznesením č.k. 15C/101/2010-112 zo dňa 29.11.2011 súd návrh na určenie, že základné právo
žalobkyne na slobodný prístup k informáciám, zaručené čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a čl. 26 Ústavy SR, základné právo žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu

zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základné právo žalobkyne na spravodlivý proces zaručené čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo žalobkyne na neprípustnosť
uloženia povinnosti nie na základe zákona a nie v medziach zákona zaručené čl. 13 ods. ? písm.
a/ Ústavy SR, základné právo žalobkyne na účinné právne prostriedky nápravy zaručené čl. 13
dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom žalovaného

v rozhodcovskom konaní porušené bolo a priznanie nemajetkovej ujmy, ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zmenou petitu žaloby zo dňa 10.2.2011 súdu doručenej dňa 11.2.2011 vylúčil
na samostatné konanie s poukázaním na to, že žalobkyňa sa okrem návrhu na určenie porušenia práv
domáhala aj odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Odvolanie žalobkyne odmietol Krajský

súd v Prešove z dôvodu, že voči uzneseniu nebolo možné podať opravný prostriedok.

3. Uznesením č.k. 15C/101/2010-239 zo dňa 30.10.2012 súd konanie zastavil dôvodiac, že návrh na
určenie porušenia základných práv a slobôd nespadá do právomoci všeobecného súdu vymedzenej
v ust. § 7 O.s.p.. Právomoc na rozhodnutie v tejto veci má Ústavný súd SR. S rozhodnutím

prvoinštančného súdu sa odvolací súd nestotožnil, keď uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému
súdu Prešov na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v odôvodnení uviedol, že prvoinštančný súd
je kompetentný na prejednanie žaloby podľa § 7 O.s.p.. zároveň doporučil prvoinštančnému súdu
postupovať podľa § 43 O.s.p. v prípade, že subjektívne práva žalobkyne nie sú jednoznačne označené
a je potrebné odstrániť prípadné vady podania.

4. V priebehu konania žalobkyňa viackrát zmenila petit žalobného návrhu. Na výzvu súdu v zmysle ust.
§ 43 O.s.p. upravila petit žalobného návrhu podaním doručeným súdu dňa 28.10.2013 v znení: „Súd
určuje, že nezakladaným na pravé a zákone postupom odporcu v rozhodcovskom konaní a rozhodovaní
zo dňa 7.5.2007 boli porušené práva navrhovateľky: základné právo na slobodný prístup k informáciám

zaručene čl. 10 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd a čl. 26 Ústavy SR ako aj
zákonom č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, jej základné právo na súdnu a inú právnu
ochranu zaručené v čl. 46 čl. 1 Ústavy SR, základné právo na spravodlivý proces pred nestranným a
nezávislým súdom zaručené v čl. 46 čl. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru na ochranu ľudských práv a
základných slobôd, ďalej základné právo na neprípustnosť uloženia povinnosti nie na základe zákona

a nie v medziach zákona zaručené čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, základné právo na účinné právne
prostriedky nápravy zaručené čl. 13 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd a
základnéprávonapokojnépoužívaniesvojhomajetkuzaručenéčl.1DodatkovéhoprotokolukDohovoru
na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ďalej základné právo navrhovateľky na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním osobných údajov zaručené

čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, ako aj základné právo na ochranu osobných údajov zaručené čl. 22 Ústavy SR,
a zákonom 428/2002 Z.z., ďalej základné právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručené čl.
16 ods. 1 Ústavy SR a základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života zaručené čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ako aj základné právo na dobré meno a dobrúpovesť,osobnúčesťadôstojnosťzaručenéčl.19ods.1ÚstavySR;apretosúdvyhlasujezaneprípustný
výkon rozhodnutia vydaného odporcom - rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.5.2007 bez sp.zn. ako aj
rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.5.2007 sp.zn. RKCb/1/2001 a priznáva žalobkyni nemajetkovú ujmu

určenú podľa § 136 O.s.p., ktorú je žalovaný povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku poštovou poukážkou na jej adresu a taktiež súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania, ktoré
žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku poštovou poukážkou
na jej adresu.“

5. Z dôvodu obsahových nedostatkov zmeneného petitu súd upozorňoval žalobkyňu na vady petitu,
keď žalobkyňa opätovne zmenila petit žalobného návrhu podaním zo dňa 6.10.2015, ktorú zmenu súd
uznesením pripustil na pojednávaní konanom dňa 20.12.2016 za účasti zástupcov oboch sporových
strán v znení: „Odporca ako rozhodca svojim postupom a rozhodnutím v rozhodcovskom konaní sp.zn.
RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007 porušil tieto základné práva navrhovateľky:

- právo na slobodný prístup k informáciám podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a podľa čl. 26 Ústavy SR;
- právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR;
- právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd;

- právo na možnosť uloženia povinnosti zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a slobôd podľa čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR;
- právo na účinné právne prostriedky nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd;
- právo na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru na ochranu
ľudských práv a základných slobôd;

- právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR;
- právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19
ods. 2 Ústavy SR;
- právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním
údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR,

čím nezákonne zasiahol do osobnostných práv navrhovateľky na ochranu jej mena, občianskej cti,
ľudskej dôstojnosti, súkromia, života a zdravia.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

6. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, namietal právomoc všeobecných súdov v prejednávanej veci
konať, navrhol skúmať, či je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem v zmysle v tom
čase platného ust. § 80 O.s.p..

7. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením listinných dôkazov
rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom D.. Č. pod sp.zn. RKCb/1/2007, Zmluvou o postúpení
pohľadávky z O.. H. Q. F. O.. S. E., výpisom z registra obyvateľov SR k osobe F. H., fotokópiou
občianskeho preukazu žalobkyne, žiadosťou o zaslanie rozhodcovského rozsudku a o nahliadnutí
do spisu pre D.. Š. P., vzájomné záväzky listina z 22.5.2007, potvrdenie z 22.5.2007 o prevzatí

rozhodcovského rozsudku T.. H. Q., rokovací poriadok rozhodcovského konania, rozhodcovská
doložka, fotokópia zmenky, zápisnica o výsluchu D.. Č. v konaní sp.zn. ČVS: PPZ-46/VPK-V-2008,
rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp.zn. BB-4T/32/2013-2934, uznesenie Krajského
súdu Košice 14CoE/728/2014, uznesenie Okresného súdu Košice II 48Er/598/2008-1369, uznesenie
Okresného súdu Košice I 17Er/1741/2009, uznesenie KS Košice 7CoE/471/2015, upovedomeniami o

začatí exekúcie, listiny preukazujúce šetrenie pobytu žalobkyne, čestnými vyhláseniami, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil:

8. Dňa 7.5.2007 vydal žalovaný ako rozhodca rozhodcovský rozsudok pod č.k. RKCb/1/2007,
ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade (E. H. I. F. H.), obaja bytom P. X, P., aby do 3 dní od

doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatili spoločne a nerozdielne 7,5 mil. Sk spolu s 6 % ročným
úrokom z omeškania od 17.4.2007 až do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podali námietky u
rozhodcu. Rozhodca zároveň rozhodol o vrátení kaucie 450.000,- Sk žalobcovi (H. Q.). V odôvodnení
rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že žalobca si žalobou zo dňa 4.5.2007 uplatnil voči žalovaným v1. a 2. rade pohľadávku zo zmenky vo výške 7,5 mil. Sk. Z originálu zmenky vystavenej dňa 22.3.2007
doloženejžalobcomrozhodcazistil,žeuplatnenázmenkovásumajesplatnádňa16.4.2007.Ztejtolistiny
rozhodca ďalej zistil, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovaným indosamentom (rubopisom)

od pôvodného remitenta zmenky D.. D. Š. dňa 2.5.2007. Z preskúmania rubopisu rozhodca zistil,
že spĺňa všetky náležitosti platného indosamentu. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť
26.5.2007. Na základe návrhu oprávneného a vydania poverenia k vykonaniu exekúcie vydaného
Okresným súdom Košice II dňa 15.4.2008 bolo začaté voči žalobkyni a jej manželovi exekučné konanie.
Exekučným titulom bol práve rozhodcovský rozsudok D.. D. Č. pod č.k. RKCb/1/2007-9 zo dňa 7.5.2007.

Aktuálne je exekúcia voči žalobkyni a jej manželovi na základe uznesenia Okresného súdu Košice
II č.k. 48Er/598/2008-1369, EX 127/2008 zo dňa 17.7.2015 zastavená z dôvodu nevykonateľnosti
rozhodcovskéhorozsudkuvydanéhorozhodcom,pretožetentoneobsahujevšetkymateriálnenáležitosti
potrebné preto, aby rozhodnutie bolo vykonateľné. Súd postupoval v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm.
a/ zák. č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov, čím vyhovel odvolaniu povinných v 1. a 2.
rade (žalobkyne a jej manžela) a exekúciu zastavil. Krajský súd v Košiciach po odvolaní podanom

oprávneným (O.. S. E.) potvrdil prvoinštančné rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní
obsahu spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že doposiaľ
rozhodcovský rozsudok nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, teda nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, keďže nebol povinným v 1. a 2. rade doručený účinne. Rozhodcovský rozsudok
zo dňa 22.5.2007 bol povinným v 1. a 2. rade údajne osobne doručený D.. D. Š. ako treťou osobou

na základe poverenia rozhodcu D.. D. Č., čo nebolo v súlade s ust. § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002
Z.z. v spojení s ust. § 45 O.s.p.. Predložený listinný dôkaz vzájomné záväzky zo dňa 22.5.2007
presvedčivým spôsobom nepreukazuje doručenie pre povinných v 1. a 2. rade zvlášť za predpokladu,
že doručením rozsudku nemôže byť poverená osoba, ktorá má na veci protichodný záujem. V danom
prípade doručoval práve D.. Š., ktorý bol remitentom zmenky indosovanej na ďalšiu osobu. Odvolací súd

sa stotožnil aj s materiálnou nevykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku, ako aj exekučného titulu,
keď z výroku vyplýva uloženie povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne, avšak nie je zrejmé akým
spôsobom majú žalovaní svoju povinnosť splniť, keďže vo výroku nie je uvedená osoba oprávnená
plnenie prijať. Z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva oprávnenie, ale aj
povinnosť exekučného súdu preskúmať materiálnu stránku vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

ako exekučného titulu.

9. Žalobkyňa v písomných stanoviskách, ako aj ústnych prednesoch dôvodila, že žalovaný nebol
podľa zákona subjektom oprávneným vydať listinu zakladajúcu práva a povinnosti iných osobám
(rozhodcovský rozsudok). Žalovaný nedodržal žiadne zo zákonných ustanovení, ktoré regulujú režim

rozhodcovského konania (ZoRK, OSP, Ústava SR, Zákon o informáciách, Zákon o ochrane osobných
údajov) a nedodržal ani svoj vlastný rokovací poriadok. Vydaný rozhodcovský rozsudok žalovaný navyše
žalobkyni do vlastných rúk zákonným spôsobom nikdy nedoručil aj keď tento paakt označil pečiatkou
právoplatnosti a vykonateľnosti. Na základe tohto ničotného rozhodcovského rozsudku začalo na OS
KE II exekučné konanie, ktoré trvalo od 24.8.2007 do 14.4.2008, kde oprávneným bol O.. H. Q. a

uplatnil si na vymoženie sumu 7,5 mil. SK so 6 % ročným úrokom. Žalobkyni bolo zakázané nakladať
so všetkým jej hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Na základe tohto ničotného rozhodcovského
rozsudku prebiehalo aj konanie na OS KE II 48Er/598/2008 začaté 14.3.2008, na základe ktorého
si oprávnený O.. S. E. uplatnil nárok na vyplatenie sumy 248.954,40 Eur so 6 % úrokom ročne. V
tejto súvislosti bolo žalobkyni zakázané nakladať so všetkým jej hnuteľným aj nehnuteľným majetkom.

Pôvodne oprávnený O.. H. Q. postúpil svoju pohľadávku na O.. S. E. zmluvou zo dňa 5.3.2008 a
zmluvou zo dňa 22.5.2009 došlo k spätnému postúpeniu z O.. S. E. F. O.. H. Q.. Na OS KE I
prebieha exekučné konanie pod sp.zn. 17Er/1741/2009, ktoré doposiaľ nie je skončené. Žalobkyňa
takto poukazuje na nezákonné konanie žalovaného, ktoré stále pretrváva a žalovaný svojim postupom
ignorujúcim právo zasiahol do základných, zákonných a občianskych práv žalobkyne, uviedol ju a

jej manžela do stavu právnej a sociálnej neistoty, ktorý fakticky pretrváva od roku 2007 až doposiaľ.
Na základe uvedeného žalobkyňa má preto daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení
porušenia jej práv. Kvôli dlhoročne trvajúcemu reálnemu šikanovaniu zo strany rôznych osôb práve na
základe ničotného „rozhodcovského rozsudku“ žalobkyňa skoro 10 rokov nepretržite zažíva stres, stratu
dobrej povesti v mieste bydliska, medzi známymi a v spoločenských kruhoch. To sa prejavilo na jej

zhoršenom zdraví a psychických problémoch. Žalobkyňa a jej manžel značne utrpeli na kvalite svojho
života. Návrat k ich predchádzajúcemu pokojnému spôsobu života už nikdy nebude možný. Žalobkyňa
bola nútená zo dňa na deň ukončiť svoju podnikateľskú činnosť v troch firmách, čo ju a jej rodinu priviedlo
na hranicu bankrotu a chudoby. Spolu s manželom sa stali osobami odkázanými na registráciu úradompráce. Žalobkyňa to považuje za svoje osobné poníženie, zníženie ľudskej dôstojnosti a závažný zásah
do osobnej cti svojej a svojho manžela, pretože sú odkázanými na evidenciu na úrade práce, čo sa
stalo výlučne v dôsledku nezákonného postupu žalovaného, ktorý nezákonne zasiahol do ich práv.

popritom boli na dlhé obdobie absolútne zmarené a zničené ich ďalšie podnikateľské aktivity plánované
do budúcna. Žalobkyňa bola nútená bývať v podnájme, nemohla bývať v niektorom zo svojich domov,
ktoré dovtedy s manželom stavali. Žalobkyňa a jej manžel musia desaťročia dennodenne čeliť rôznym
útokomprotisebeasvojmumajetku.ĎalejžalobkyňapoukazujenauznesenieKrajskéhosúduvPrešove
č.k. 17Co/88/2013 zo dňa 4.6.2013, z ktorého cituje: „To, že navrhovateľka vymenovala v petite svojho

návrhu, že malo byť porušené jej základné právo na ..., predstavuje základ z ktorého vychádza pri
uplatnení nároku voči odporcovi, ktorý porušil jej práva v rozhodcovskom konaní, v dôsledku čoho jej
vznikla aj nemajetková ujma. Z toho základu porušených práv je potrebné vychádzať ako z predpokladu
na to, aké subjektívne práva navrhovateľka voči odporcovi uplatňuje... Tieto subjektívne práva sú
vymedzené tak, že navrhovateľka žiada priznať nemajetkovú ujmu od odporcu.“ Na základe uvedeného
sa žalobkyňa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslila na sumu 50.000,- Eur, čo

z jej pohľadu zodpovedá intenzite protiprávneho konania žalovaného.

10. Žalovaný v písomných stanoviskách a ústnom prednese uviedol, že žalobkyňa sa v konaní
okrem iného domáha ochrany osobnostných práv, do ktorých mal údajne zasiahnuť. Pojem zásahu
do osobnostných práv zákon nedefinuje, ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými

môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby. Je ním tak bez pochyby aktívne konanie, ako aj
pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť a
nedovolenosť zásahu, objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby,
príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv a nedostatok ktoréhokoľvek z týchto
predpokladov vylučuje možnosť uloženia sankcie podľa § 13 OZ. O neoprávnený zásah nejde vtedy, ak

existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu, za ktoré sa považuje aj postup v rámci konania
upraveného zákonom, kam patrí napr. súdne konanie, správne konanie, ale aj rozhodcovské konanie
a pod.. Podľa ustálenej súdnej praxe pokiaľ je v súlade so zákonnými podmienkami pred príslušným
orgánom začaté konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie
takého rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania (§ 11 a nasl. OZ),

a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Nezákonnosť rozhodnutia
súd nemôže posudzovať ako otázku predbežnú (napr. NS SR 5Cdo/274/2007 publikované ako R
36/2009, rozsudok KS PO 11Co/30/2011, NS SR 5Cdo/108/2009 a pod.). Žalovaný ďalej poukázal na
ZborníkNajvyššiehosúduPraha1980,kdebolvyslovenýnázor,ženemožnopripustiťžalobunaochranu
osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia proti orgánu, ktorý je povolený takéto rozhodnutie urobiť.

K náprave tu totiž slúžia opravné prostriedky proti rozhodnutiu a iné zákonom upravené prostriedky
nápravy. Žalovaný podľa vlastného tvrdenia nemohol zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne,
pretože postupoval na základe dokumentov, ktoré mu boli predložené a žalovaný nemal dôvod o ich
pravosti pochybovať. V prípade, ak sa žalobkyňa domnieva, že došlo k falšovaniu, resp. pozmeňovaniu
dokumentov svoje nároky má uplatniť voči osobám, ktoré sa takejto činnosti dopustili. Žalovaný ďalej

dôvodí, že v zmysle ust. § 137 C.s.p. žalobkyňa nemá daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Obdobne bol nárok žalobkyne v skutkovo totožnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp.zn. 14C/310/2014 súdom posúdený tak, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Žalovaný je presvedčený o tom, že žalobkyňa v tomto smere nepreukázala
naliehavý právny záujem, nakoľko žaloba neslúži potrebám praktického života. Z jej písomných podaní,

ako aj ústnych prednesov vyplýva, že jej cieľom je dosiahnuť ukončenie exekúcie, čo ale nie je možné
prostredníctvom určovacej žaloby. Ani prípadný vyhovujúci rozsudok by nebol spôsobilým podkladom
pre zastavenie exekúcie. Pokiaľ pripustíme pravdivosť tvrdení žalobkyne, že rozhodcovský rozsudok
jej nebol doručený a žalovaný nemal postavenie rozhodcu pre neexistenciu rozhodcovskej doložky, čo
spôsobuje ničotnom rozhodcovského rozsudku, v takomto prípade mala žalobkyňa k dispozícii ďalšie

prostriedky obrany, ktorými mohla dosiahnuť zastavenie exekúcie. Na dosiahnutie tohto účelu sú dané
iné právne inštitúty ako prostriedky obrany podľa exekučného poriadku. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami
žalobkyne, že sa svojvoľne označil za rozhodcu bez existencie rozhodcovskej zmluvy, ako aj toho, že
sa dopustil protiprávneho konania. Právomoc žalovaného konať ako rozhodca bola založená riadnou
rozhodcovskou doložkou a mal aj riadne vykázané doručenie rozhodcovského rozsudku pre žalobkyňu

a jej manžela, o ktorých pravosti nemal žalovaný dôvod pochybovať. Žalovaný ďalej poukázal na
znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru č.p. PPZ-7164/KEU-BA-
EXP-2008, čím bolo znalecky potvrdené, že predmetné dokumenty (predložené v exekučnom konaní)
podpísal manžel žalobkyne a pri podpisoch žalobkyne nebolo možné jednoznačne potvrdiť ani vylúčiťpravosť jej podpisu z dôvodu kvality posudzovaných dokumentov. Vzhľadom k uvedenému žalovaný je
presvedčený, že konal v súlade so zákonom a žiadne povinnosti neporušil. Nebolo jeho povinnosťou
preverovať prípadnú pravosť podpisov na jemu predložených dokumentoch, takúto povinnosť nemá ani

súd v rámci rozhodovacej činnosti. Záverom je potrebné uzavrieť, že žalobkyňa nezvolila správny a
účinný nástroj právnej ochrany v podobe určovacej žaloby a preto nie je daný naliehavý právny záujem
na takomto určení. Oprávnenie posúdiť či rozhodcovský rozsudok, ako aj exekučný titul je, alebo nie je
v rozpore so zákonom vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V prípade, že exekučný súd zistí
rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Zo súdnej praxe

je nepochybné, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 EP okrem iného zaoberá aj
tým, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, a či bolo vydané orgánom s právomocou na
jeho vydanie, a či ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Ochrana
povinného (v danom prípade žalobkyne) je zabezpečená naprieč celým exekučným konaním. Exekučný
súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii, ako aj na prípadný návrh povinného na
zastavenie exekúcie. Exekučný súd je teda oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,

ako aj bez návrhu ÚS SR (sp.zn. II ÚS 545/2010 - 15). Ďalej žalovaný dôvodí, že exekučný súd je
vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným
titulom v zmysle Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a
to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania
a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Predpokladom pre vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať
o rozhodnutie vykonateľné pri materiálnej a formálnej stránke. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver,
že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú
dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na uvedenie

takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie
nemožno exekúciu vykonať.

11. Obe sporové strany dali súdu do pozornosti trestné konanie vedené pred Špecializovaným trestným
súdom v Pezinku obžalovaných D.. D. Š. I. O.. H. Q. obžalovaných pre obzvlášť závažný zločin

falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 220 ods. 2,
ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: „V presne nezistenom čase v prvej polovici roku 2007

v Košiciach, po vzájomnej dohode D.. D. Š. a O.. H. Q., v úmysle neoprávnene sa obohatiť na úkor
majetku E. H. I. F. H., D.. D. Š. zabezpečil zmenu obsahu zmenky znejúcej na vystaviteľov E. H. a jeho
manželku F. H., P. X, P., remitenta D.. D. Š., J. XX, P., zo dňa 22.3.2007 s dátumom splatnosti 16.4.2007,
a to minimálne zmenkovej sumy zo sumy 15.000,- Sk na sumu 7.500.000,- Sk, dátumu vystavenia
zmenkyna22.3.2007,vyhotovilRozhodcovskúdoložkuknevysporiadanýmzáväzkomzodňa30.4.2007

deklarujúcu, že E. H. a jeho manželka F. H., P. X, P. sa s D.. D. Š., J. X, P. dohodli, že záväzok zo zmenky
podpísanej zmluvnými stranami 22.3.2007, splatný dňa 16.4.2007 trvá v nezmenenej podobe v plnej
zmenečnej sume naďalej a že všetky vzájomné spory a sporné nároky z tejto dohody vrátane vyššie
uvedených peňažných nárokov sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom D.. D. Č., A. F. X,
Košice podľa procesných pravidiel ním určených, napriek tomu, že E. H. a F. H. zmenku a Rozhodcovskú

doložku s takýmto obsahom nikdy nevyhotovili ani nepodpísali, následne D.. D. Š. vyznačil na takto
upravenej zmenke jej prevod indosamentom na H. Q., P. XX, P., ktorý žalobou proti žalovaným E. H. a
F. H., doručenou dňa 4.5.2007 rozhodcovi D.. D. Č. s takýmito nepravdivými listinami navrhol vydanie
rozhodcovského rozsudku, a D.. D. Č. ako rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok zo dňa 7.5.2007
o povinnosti žalovaných E. H. I. F. H. do 3 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť

spoločne a nerozdielne 7.500.000,- Sk spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007 až do
zaplatenia alebo v tej istej lehote podať námietky u rozhodcu, ktorý na základe jeho poverenia zo dňa
8.5.2007 D.. D. Š. doručil žalobcovi H. Q. s potvrdením jeho prevzatia dňa 22.5.2007 a zároveň D.. D.
Š. zabezpečil zmenu obsahu listiny Vzájomné záväzky s pôvodným dátumom 30.4.2007 a oprávnenýmna 22.5.2007 minimálne dopísaním časti, podľa ktorej záväzok zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými
stranami D.. D. Š. I. E. H. I. F. H., vystavenej dňa 22.3.2007 bol ku dňu 7.5.2007 rozsúdený vybraným
rozhodcom v zmysle doložky zo dňa 30.4.2007 a dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje prevzatie

predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.5.2007 a zároveň sa vzdáva námietok proti nemu,
predloženej rozhodcovi aj napriek tomu, že E. H. a F. H. listinu s takýmto obsahom nepodpísali a
predmetný rozhodcovský rozsudok neprevzali, na základe uvedeného rozhodcovský rozsudok zo dňa
7.5.2007 mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.5.2007, následne súdny exekútor O..
E.. T. U. na návrh O.. H. Q., na základe rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu a Poverenia

na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Košice II dňa 12.9.2007 pod č. 5803*039303, vydal
Upovedomenie o začatí exekúcie č. Ex 2258/2007 vo veci oprávneného H. Q.Á. a povinných E. H. a F.
H., ako aj upovedomenia o spôsoboch exekúcie, ku konečnej realizácii exekúcií doposiaľ nedošlo, čím
uviedli do omylu E. H., F. H., ako aj D.. D. Č. a v prípade vymoženia tejto sumy by E. H. a F. H. spôsobili
škodu vo výške najmenej 248.954,40 Eur (7.500.000,- Sk), ku ktorej doposiaľ nedošlo.“ Špecializovaný
trestný súd Pezinok rozhodol tak, že obžalovaných spod obžaloby oslobodil, lebo nebolo dokázané, že

sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že keďže súd
nemohol urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý bol uvedený v obžalobe, súd oboch
obžalovaných spod obžaloby oslobodil. K jednotlivým listinám súd v hodnotení dôkazov uviedol, že v
origináli sa zachovala len listina s názvom „Vzájomné záväzky“, na ktorej podpis nad menom „. H.
vyhotovilsamotnýpoškodený,očomnietpochýbvzhľadomnazáveryznaleckéhoposudkuanavýpoveď

znalkyne. Vo vzťahu k poškodenej F. H. (žalobkyne) znalkyňa ju ako pisateľku podpisu na tejto listine
jednoznačne nevylúčila, ale ani nepotvrdila. Zo znaleckého posudku vyplýva, že podpis poškodenej bol
vyhotovený jednoťahovo, podpis poškodeného troma ťahmi. Ďalšie listiny sa v origináli nezachovali,
avšak vo vzťahu k listine „Rozhodcovská doložka k nevyporiadaným záväzkom zo dňa 30.4.2007“ a
„zmenka“ na 7,5 mil. Sk s dátumom 22.3.2007 znalkyňa jednoznačne zotrvala na tom, že podpisy na

týchto listinách vyhotovil poškodený E. H.. Znalkyňa niekoľkokrát na hlavnom pojednávaní zdôraznila,
že podpis E. H. je ťažko napodobniť, nakoľko sa nejedná o jednoduchý podpis. Zdôraznila, a táto
skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku, že jeho podpisy na týchto dvoch listinách boli vyhotovené
dvoma až štyrmi písomnými ťahmi. U poškodenej H.Z. znalkyňa z odvetvia ručné písmo uviedla, že F.
H. nebolo možné jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť ako pisateľku podpisu umiestnenom na zmenke zo

dňa 22.3.2007 a nebolo možné sa vyjadriť ako k pisateľke podpisu na rozhodcovskej doložke, vzhľadom
na veľmi nekvalitnú kópiu. Vzájomným porovnávaním podpisov F. H. znalkyne zistili, že tieto vykazovali
extrémne vysokú variabilitu, rozdielny bol najmä počet písmových ťahov. Z odôvodnenia rozsudku tiež
vyplýva, že pokiaľ poškodená F. H. viackrát zdôraznila, že na listinách nebolo správne uvedené jej meno
a priezvisko, pretože od momentu nadobudnutia slovenského štátneho občianstva 27.7.2005 mala v

občianskom preukaze meno a priezvisko uvedené po slovensky, bolo napr. z listiny zo dňa 3.10.2007
s názvom Námietky proti exekúcii vo veci Ex 2258/2007 zistiteľné, že na záver tohto podania sama
napísala svoje meno ako F. H., teda nie ako Natália napriek tomu, že podľa vlastných tvrdení sa už
niekoľko rokov píše s menom F. a priezviskom H.. Rozsudok ŠTS zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

12. Žalobkyňa na preukázanie ňou tvrdených skutočností predložila súdu napr. čestné vyhlásenia osôb
Q. E. zo dňa 5.9.2017, v ktorom sa uvádza, že konanie D.. Č. devalvovalo žalovaných na úroveň
mysterióznych dlžníkov, boli nútení ukončiť podnikateľské aktivity, následne sa stali nezamestnanými.
Pre prebiehajúce exekučné konanie polícia za účelom overovania informácií o pani H. uvedené
zisťovala po obci, čo malo za následok negatívne poznámky ľudí v obci. V čestnom vyhlásení

sa ďalej uvádza, že žalobkyňa sa venovala umeleckej činnosti, avšak z dôvodu dehonestácie jej
osobnosti bola nútená umelecké aktivity ukončiť. E.. Q. E. čestné vyhlásenie končí vyjadrením, v ktorom
vyslovuje presvedčenie, že manželia H. utrpeli na ich vážnosti, ako aj finančne a zdravotne z dôvodu
nezákonného zásahu D.. Č.. Čestné vyhlásenie Petra Petrova opisuje život a podnikateľské aktivity
žalobkyne a jej manžela, nadväzuje na informáciu o tom, že v roku 2007 došlo k zablokovaniu účtov v

bankách žalobkyne z dôvodu exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku žalovaného. Následne sa
manželom H. zmenil život, zhoršili sa ich rodinné vzťahy, prišli o podnikanie, začali mať povesť dlžníkov a
neserióznych osôb. Trvalo veľmi dlho, kým sa nedorozumenie odstránilo a manželia H. znova nadobudli
svoju povesť. V obdobnom duchu sú čestné vyhlásenia predložené žalobkyňou od E. T., O.. E. Č., I.
P., J.R. H., E. T. a pod.. O porušení práva žalobkyne má vypovedať aj predloženie príkazov na začatie

exekúcie z účtov v bankách Poštová banka, a.s., UniCredit banka Slovakia, a.s., OTP banka Slovakia,
a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Dexia banka Slovensko, a.s.,
Istrobanka, a.s., Ľudová banka, a.s., ČSOB, a.s., VÚB, a.s., Tatra banka, a.s., Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s. proti povinným E. H. a F. H. voči povinnému H. Q. na základe exekučného titulu rozhodcovskéhorozsudku zo dňa 7.5.2007 rozhodcu D.. D. Č. v súlade s poverením na vykonanie exekúcie vydaným
Okresným súdom Košice II.

13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.

14. Podľa § 13 OZ,

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

15. Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok),

(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§
45 ) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

16. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

17. Podľa § 100 OZ,
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté

ustanovenie § 105 . Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

18. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. V zmysle prijatého uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. PLzÚS5/2015 z 18.11.2015 Ústavný súd
nemá právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov,

čo je v rozpore s argumentáciou žalovaného. Uvedené sa opiera o prijatý záver, že rozhodcovský
súd nemožno vnímať ako orgán verejnej moci, pretože súkromná povaha týchto súdov vylučuje
prieskum ich rozhodnutí. Charakteristika rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení
sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď
jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania,

jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi
všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s
§ 40 Zákona o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou
na príslušnom všeobecnom súde z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavanízákonnosti.Neznamenáteda,žerozhodcovskýrozsudokakoexekučnýtituljeoslobodenýodakejkoľvek
verejnoprávnej kontroly alebo ingerencie. Túto kontrolu zákonodarca zveril všeobecným súdom v rámci
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §§ 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, resp.

v rámci exekučného konania podľa § 44, 57 a nasl. exekučného poriadku. Týmito mechanizmami sa
zabezpečuje ochrana pred porušením určitých základných noriem aplikovateľných na rozhodcovské
konanie. Z uvedeného nevyplýva, že samotný rozhodcovský súd je orgánom verejnej moci. Prieskum
podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní nie je inštančným prieskumom, ale posúdením, či
súkromný subjekt - rozhodcovský súd neporušil v súkromných vzťahoch zákonné ustanovenia, teda

niečo ako posúdenie platnosti zmluvy v hmotnom práve. Skutočnosť, že Zákon o rozhodcovskom konaní
umožňuje prieskum rozhodcovských konaní je vyvážením zákonodarcu medzi súkromnou autonómiou
a základným právom na spravodlivý proces. Porušenie povinnosti rozhodcu by mohlo viesť k povinnosti
nahradiť škodu účastníkovi, čo je možné vyvodiť z ust. § 420 OZ za predpokladu porušenia povinnosti
rozhodcu v príčinnej súvislosti so vznikom reálnej škody. Z hľadiska vyššie uvedeného je potrebné
prijať záver, že prípadné nezákonnosti v rozhodcovskom konaní žalovaného ako rozhodcu nemôžu byť

predmetomprieskumuvtomtokonaníspoukázanímnato,ževočivydanémurozhodcovskémurozsudku
sa mohla žalobkyňa účinne brániť právnymi inštitútmi upravenými v ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. v
znení zmien a úprav (konkrétne písm. c/), prípadne prostriedkami obrany v exekučnom konaní.

20. Žalobkyňa v tomto konaní namieta, že nežaluje žalovaného ako rozhodcu, ale ako fyzickú osobu,

ktorú si ona za rozhodcu nikdy nezvolila a ktorý poškodil jej osobnostné práva. Tu je potrebné
predovšetkým uviesť, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti neboli relevantným spôsobom preukázané.
Podvodné konanie, ktorého sa mali dopustiť tretie osoby a podľa tvrdení žalobkyne aj žalovaný ako
organizovaná skupina doposiaľ neboli zákonným spôsobom preukázané. Navyše, žalobkyňou tvrdené
porušenia jej osobnostných práv tak, ako sa určenia porušení domáha s výnimkou práv podľa čl. 19

ods. 2 Ústavy nepatria medzi osobnostné práva, ktoré sú predmetom občianskoprávnej ochrany. Takéto
právo nemá rýdzo osobnú povahu, pretože nie je spojené s osobnou integritou fyzickej osoby a ide
výlučne o právo na ochranu fyzickej osoby vo vzťahu voči štátnej suverenite. Podľa ust. § 11 OZ
má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, predovšetkým života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ust. § 13 rovnakého

zákona fyzickej osobe dotknutej v jej osobnostnej sfére okrem iného umožňuje požadovať z tohto
dôvodu zodpovedajúce zadosťučinenie, a to tak morálne, alebo prípadne aj majetkové. Občiansky
zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, ktorého obsahom je
v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný
rozvoj. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti

fyzickej osoby podľa § 13 OZ musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencií
zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v
ohrození osobnosti fyzickej osoby a v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený
(protiprávny) a musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a neoprávnenosťou.
Nenaplnenie niektorého z týchto predpokladov vylučuje možnosť sankcií podľa ust. § 13 OZ. Je potrebné

uviesť,ženeoprávnenýmzásahomjezásahdoosobnostifyzickejosoby,ktorýjevrozporesobjektívnym
právom, teda s právnym poriadkom. U niektorých zásahov, aj keď sa prípadne môžu zdanlivo javiť ako
odporujúce objektívnemu právu, nejde o zásahy neoprávnené. Dôvodom je zistenie existencie okolnosti
vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah nejde okrem iného vtedy, ak je to zásah
dovolený zákonom. Tu možno podriadiť aj konanie rozhodcu v rozhodcovskom konaní za predpokladu,

že rozhodca nemohol mať vedomosť o prípadnom podvodnom konaní tretích osôb predložením listín
údajne získaných podvodom, ktoré v konečnom dôsledku boli podkladom vydania rozhodnutia. Práve
v rozhodcovskom konaní malo k tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne dôjsť vydaním
nezákonného rozhodcovského rozsudku. V právomoci tohto súdu nie je mimoprocesne preskúmavať
správnosť postupu rozhodcu v rozhodcovskom konaní, ako to už súd uvádzal vyššie, pretože na

uvedené slúžia iné inštitúty občianskeho práva. Každý štátny orgán má vymedzenú právomoc, ktorú
môže uplatňovať len v tomto rámci. Tieto zásady sa vzťahujú aj na postup súdu a rozsah jeho
oprávnení pri rozhodovaní. Súd nemôže zasahovať do výkonu pôsobnosti iných orgánov, len za
podmienok stanovených výslovne zákonom. Je preto potrebné dať za pravdu žalovanému, že prieskum
rozhodcovského rozsudku podliehal tak exekučnému súdu, ktorý v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku bol nielen oprávnený, ale aj povinný posúdiť rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a jeho
prípadný rozpor so zákonom. Tiež žalobkyňa mohla v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
napadnúť jeho platnosť z dôvodov vytýkaných nezákonnosti a nedostatkov. Aj keď žalobkyňa tvrdí, ,že
rozhodcovský rozsudok jej nikdy do vlastných rúk doručený nebol, z pripojených rozhodnutí košickýchsúdov napr. uznesenia KS Košice 14CoE/728/2014 nepochybne vyplýva, že v súčasnosti už skončenom
exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II č.k. 48Er/598/2008 podala námietky
voči exekúcii už dňa 14.5.2008. Tiež je nesporné, že žalobkyňa a jej manžel vedú konanie voči

žalovanému D.. D. Č. na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 38C/355/2008, v ktorom sa domáhajú
vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovského konania. Súčasný stav je teda taký, že žalobkyňa
rozhodcovským konaním na základe rozhodcovského rozsudku vydaného žalovaným nie je rušená na
svojich osobnostných právach a ňou tvrdený protiprávny stav netrvá.

21. Ďalej je potrebné uviesť, že občianske právo poskytuje osobnosti človeka ochranu prostredníctvom
ust. § 11 až 16 Občianskeho zákonníka, kde je koncipovaná všeobecná ochrana vzťahujúca sa na
celú oblasť občianskeho práva. Predmetom ochrany osobnosti človeka je podľa ust. § 11 Občianskeho
zákonníka najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej
povahy. Prostriedkami súdnej ochrany osobnosti človeka sú: 1. návrh na upustenie od neoprávneného
zásahu (tzv. negatórna žaloba), 2. návrh na odstránenie následkov zásahov (tzv. reštitučná žaloba) a 3.

návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (tzv. satisfakčná žaloba). Uvedené prostriedky súdnej
ochrany môžu byť uplatnené samostatne alebo kumulatívne. Ich kumulatívne uplatnenie závisí od účelu,
napr. ak neoprávnený zásah do osobnostných práv stále trvá a vzniklo oprávnenie na zadosťučinenie. Z
formulácie žaloby podanej žalobkyňou je nesporné, že táto obsahuje návrh na poskytnutie primeraného
zadosťučinenia tzv. satisfakčnú žalobu, v zmysle ktorej sa domáha žalobkyňa náhrady nemajetkovej

ujmy v sume 50.000,- Eur. Avšak žaloba v časti, ktorou žalobkyňa navrhuje rozhodnúť v znení, že
odporca/žalovaný ako rozhodca svojim postupom a rozhodnutím v rozhodcovskom konaní sp.zn.
ERKCb1/2007 zo dňa 7.5.2007 porušil základné práva žalobkyne v petite vymenované nespĺňa vhodne
zvolený prostriedok súdnej ochrany osobnosti človeka, teda neobsahuje návrh/žalobu na upustenie od
neoprávneného zásahu tzv. negatórnu žalobu a ani návrh/žalobu na odstránenie následkov zásahov tzv.

reštitučnú žalobu. Z uvedeného dôvodu súd považoval žalobný návrh v tejto časti za nedôvodný.

22. Ďalej sa žalobkyňa žalobou domáhala nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000,-
Eur. Voči uplatnenému nároku vzniesla žalovaná strana námietku premlčania. Z dôvodu procesnej
ekonomiky súd posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania. Premlčacia doba u práva

na ochranu osobnosti začína bežať odo dňa, kedy bolo možné právo na súde uplatniť prvýkrát. Právo
na náhradu nemajetkovej ujmy je právo majetkovej povahy a preto dochádza k jeho premlčaniu vo
všeobecnej trojročnej lehote. Žalobkyňa sa o existencii rozhodcovského rozsudku podľa vlastných
vyjadrení v žalobe dozvedela dňa 17.9.2007 potom, ako s manželom pri návšteve banky zistili blokáciu
účtov a po návšteve exekútorského úradu sa dozvedeli o prebiehajúcom exekučnom konaní. To

znamená, že žalobkyňa už dňa 18.9.2007 (keď mimochodom žalobkyňa s manželom podali trestné
oznámenie) mohli podať žalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa podala
žalobu na tunajší súd 12.5.2010 a v žalobe požadovala priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú
sumou nekvantifikovala. Prvoinštančný súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu vyzýval žalobkyňu
na odstránenie vád petitu, na čo žalobkyňa reagovala podaním z 28.10.2013. V zmysle predmetného

uzneseniasúduz5.8.2013č.k.15C/159/2013-7bolažalobkyňavýslovnevyzvanánapresnúšpecifikáciu
výšky nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa voči žalovanému domáha. Žalobkyňa len odkázala na ust.
§ 136 O.s.p., avšak nárok opäť nekvantifikovala. Údaj o tom, čoho sa žalobca žalobou domáha tzv.
žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí celkom presne vedieť, o čom má
konať a rozhodnúť, pretože nemôže s výnimkou zákonne vymedzených prípadov stranám priznať iné

práva a uložiť im povinnosti, než sú navrhované. Keby žalobca nevymedzil v žalobe žalobný petit presne,
určito a zrozumiteľne, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok
jeho materiálnu nevykonateľnosť. Požiadavka, aby zo žaloby bolo jasné, čoho sa žalobca domáha
sa týka aj žalôb na ochranu osobnosti. Žalobné návrhy vo veciach ochrany osobnosti nemôžu byť
formulované všeobecne a nepresne, takéto nepresnosti musia byť odstránené a nemôžu byť preberané

do rozsudkov v znení vyvolávajúcom pochybnosti. Pokiaľ žalobca požaduje peňažné plnenie, musí
byť zo žaloby zrejmé i to, aká čiastka mu mala byť zaplatená. Pokiaľ nemôže svoj peňažný nárok
presne vyčísliť, musí ho uviesť aspoň v približnej výške. V danom prípade odvolanie sa žalobkyne na
aplikáciu ustanovenia v tom čase platného právneho predpisu Občianskeho súdneho poriadku v § 136
O.s.p. teda nebolo správne. Žalobkyňa výšku nemajetkovej ujmy kvantifikovala až podaním doručeným

súdu dňa 6.10.2015. Ak teda premlčacia doba žalobkyni začala plynúť dňom 18.9.2007 do podania
žaloby 12.5.2010 uplynuli 2 roky 7 mesiacov a 23 dní. Od podania žaloby do podania žalobkyne dňa
28.10.2013vzmyslevýzvysúdunaodstránenievádžalobypremlčacialehotaspočívala,avšaknásledne
po uvedenom dátume, keďže žalobkyňa výšku nemajetkovej ujmy nekvantifikovala až do kvantifikáciesumy nemajetkovej ujmy plynula ďalej a uplynula pripočítaním zaokrúhlene plných piatich mesiacov
28.3.2014. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobkyne sa skutočne uplynutím trojročnej premlčacej
lehoty premlčal. Súd je presvedčený, že nebolo jeho povinnosťou nahrádzať prejav vôle žalobkyne a

kvantifikovať výšku nemajetkovej ujmy, nakoľko len žalobkyňa sama vie, akou intenzitou bolo zasiahnuté
do jej osobnostných práv. s poukázaním na vyššie uvedené súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

23. K návrhom na doplnenie dokazovania, ktoré súd zamietol je potrebné uviesť, že vykonané
dôkazy viedli k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu a postačovali na rozhodnutie vo veci. Nebolo

potrebné konanie neúmerne predlžovať s poukázaním na postoj žalobkyne, ktorá na každom súdnom
pojednávaní bezprostredne predkladala stále nové a nové dôkazy nerešpektujúc právo protistrany
a súdu v dostatočnom časovom predstihu sa s obsahom listinných dôkazov oboznámiť. Zároveň
žalobkyňa namietala dĺžku konania a sťažovala sa na neefektívnu ochranu jej práv. Už v čase podania
žaloby keď platil Občiansky súdny poriadok, ktorý v ust. § 118a ods. 1 O.s.p. ukladal povinnosť
účastníkovi vo veciach ochrany osobnosti opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania s tým, že na
neskôr označené skutočnosti a dôkazy súd prihliadať nemusel s výnimkou dôkazov, ktoré vyšli najavo
neskôr. V čase podania žaloby však žalobkyňa nepochybne vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu
disponovala potrebnými dôkazmi. Žalobkyňa sa však v žalobe, ktorú podala na súd dňa 12.5.2010
náhrade nemajetkovej ujmy a jej zdôvodnenia nijako nevenuje. Aktivitu v tomto smere žalobkyňa začala

vyvíjať až potom, ako skončilo exekučné konanie a žalobkyňa výšku nemajetkovej ujmy kvantifikovala,
teda viac ako 5 rokov po začatí súdneho konania. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje, že súd jej neposkytol
dostatočný časový priestor v súdnom konaní, je potrebné považovať jej tvrdenia za neadekvátne, keďže
vpriebehusúdnehokonaniažalobkyňadostalanadlimitnýpriestornazdôvodnenieuplatnenýchnárokov.
Bola vypočúvaná na pojednávaniach dňa 27.3.2014, 26.3.2015, 18.9.2015, 20.12.2016 a 10.10.2017.

Súdne konanie je pritom ovládané zásadou hospodárnosti v tom zmysle, aby ochrana práv všetkých
účastníkov konania/strán sporu bola účinná a rýchla.

24. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd aplikujúc ust. § 257 C.s.p., pričom aj keď v konaní bol
úspešný žalovaný a patrila by mu náhrada trov konania, súd akcentoval na okolnosti prípadu a aplikoval
uvedené zákonné ustanovenie v snahe zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania. V konaní predovšetkým z rozhodnutí košických súdov nepochybne vyplýva, že voči žalobkyni

sa dlhoročne viedlo exekučné konanie, a to na základe rozhodcovského rozsudku žalovaného, ktorý
nebol spôsobilým exekučným titulom, nakoľko neobsahoval všetky materiálne náležitosti. Z uvedeného
dôvodu súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.