Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sp/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200555
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2015200555.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľa Mgr. G. K.,

bytom B. XX, Z., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Andrej Vlk, s. r. o., Gallayova 21,
Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor, Krajinská cesta 5053/13, Piešťany,
za účasti Ing. V. H., bytom Q. X, Z., zastúpeného opatrovníčkou Ing. Z. N.,, bytom Q. X, Z., zastúpenou
spoločnosťouAdvokátskakanceláriaMihalda,Valach,Kišac,s.r.o.,Gogoľova18,Bratislava,oopravnom
prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V 394/15-03 zo dňa 2.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, č. V 394/15-03 zo dňa 2.6.2015 p o
t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť opatrovníčke Ing. Z. N. na trovách konania 904,72 Eur do troch dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet zastupujúcej spoločnosti Advokátska kancelária Mihalda,
Valach, Kišac, s.r.o.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35,- Eur do troch dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. V 394/15-03 zo dňa 2.6.2015 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy evidovanej pod č. V 394/15
podaný navrhovateľom dňa 19.2.2015. Podľa odôvodnenia rozhodnutia bola prílohou návrhu zmluva
o zriadení záložného práva uzavretá v Bratislave dňa 1.1.2011 týkajúca sa nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX k. ú. Z., pričom platnosť úkonu záložcu Ing. V. H. bola spochybnená a správny orgán
preto dňa 3.3.2015 vydal rozhodnutie o prerušení konania za účelom prešetrenia skutkového stavu

a vykonania zistení ohľadne zániku predbežného opatrenia Okresného súdu Piešťany, ktorým bolo
Ing. V. H. zakázané nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami do skončenia súdneho sporu, ako aj
odstránenia pochybností vyplývajúcich zo skutočnosti, že Ing. H. uzatvoril zmluvu sám a nie spolu s
manželkou (čo samo o sebe nespôsobuje jej neplatnosť). Správny orgán zistil, že záložca bol rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Ps/2011-387 (správne 1Ps/5/2011-387) zo dňa 2.8.2013 (správne
zo dňa 27.2.2012) zbavený svojprávnosti, pričom podľa rozsudku pravdepodobne trpel Alzhaimerom už
od roku 2010 a jeho manželka a súčasne opatrovateľka Ing. E. H. prehlásila, že o predmetnej zmluve

nemá vedomosť, odmietla tvrdenie v nej uvedené, že so zmluvou súhlasila, a považuje ju za absolútne
neplatnú. V neskoršom prípise zo dňa 20.4.2015 uviedla, že nemá vedomosť ani o pôžičke, ktorú by
záložný veriteľ, inak jej zať, poskytol jej manželovi, a že návrh na zbavenie Ing. H. právnej spôsobilosti
podala jej dcéra, manželka navrhovateľa, z dôvodu, že Ing. H. od roku 2010 trpel Alzheimerom,preto navrhovateľ musel mať o tejto skutočnosti vedomosť. Nakoľko rozhodnutie o prerušení konania
doručované poštou navrhovateľ neprevzal, keď ho zrejme prevziať odmietol, bol mu rozhodnutím zo dňa
4.5.2015 ustanovený opatrovník W. O..

2. Na základe vykonaných zistení správny orgán dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatná,
keď záložca Ing. V. H. ju podpisoval v čase, keď jeho právna spôsobilosť bola obmedzená, súčasne
bola spochybnená zmluva o pôžičke a bol popretý súhlas manželky záložcu so záložnou zmluvou. Ako
formálny nedostatok zmluvy konštatoval, že v nej ako záložca nie je uvedená manželka záložcu, čo je

podľa rozhodujúceho orgánu „v rozpore s OZ a s § 42 katastrálneho zákona“, a súčasne, že záložná
zmluva nebola podaná v trojročnej lehote od jej podpísania, „čo podľa § 47 spôsobuje, že účastníci od
nej odstúpili“.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia odporcu. Namietal, že nedoručenie rozhodnutia o prerušení konania nastalo

chybným konaním pošty, nakoľko on sa zdržiava na adrese bydliska. Fikcia doručenia preto nemohla
byť použitá a postupom odporcu mu bolo znemožnené vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
Poukazoval na to, že Ing. V. H. bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania
s finančnými prostriedkami a majetkom presahujúcim 500 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 27.2.2012, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2012. V odôvodnení

rozhodnutia správny orgán napriek tomu uvádzal, že Ing. H. zmluvu podpisoval v čase, keď jeho
spôsobilosť bola obmedzená, pričom na podporu svojho tvrdenia označil rozsudok Okresného súdu
Bratislava I, avšak bez toho, aby sa zaoberal rozporom v dátumoch, kedy bola uzavretá zmluva a kedy
vydané rozhodnutie súdu. Za nepravdivé označil navrhovateľ tvrdenie odporcu, že spochybnená bola aj
zmluva o pôžičke, s tým, že táto ani nie je predmetom konania. Argumentáciu správneho orgánu tým,

že v zmluve mala byť uvedená aj manželka záložcu považuje za nepreskúmateľnú, nakoľko neobsahuje
žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého by takáto požiadavka vyplývala, iba že je to v rozpore s OZ
(zrejme Občianskym zákonníkom) a v rozpore s 42 katastrálneho zákona, ktoré ustanovenie takúto
úpravu neobsahuje. Pokiaľ správny orgán uvádzal, že zmluva nebola podaná v trojročnej lehote, čo
podľa § 47 spôsobuje, že od nej účastníci odstúpili, opätovne neuviedol právny predpis, v ktorom je

potrebné § 47 hľadať, preto v rozhodnutí absentuje základná zložka, a to jeho zrozumiteľné a zákonné
odôvodnenie. Má súčasne za to, že prípadný dnešný nesúhlas manželky Ing. H. so zmluvou je v zmysle
ustanovení § 145 ods. 1, § 40a a § 101 Občianskeho zákonníka nerelevantný, pokiaľ by aj namietala
neplatnosť zmluvy, bolo by jej právo premlčané, pričom okresný úrad v katastrálnom konaní ani nebol
oprávnený tieto skutočnosti skúmať a nemôžu byť dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného

práva.

4. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Za nedôvodnú považuje námietku navrhovateľa týkajúcu sa doručovania rozhodnutia o
prerušení konania, nakoľko obálka sa z pošty vrátila so záznamom, že adresát je neznámy, a dodatočne

bola dohľadaná aj doručenka s podpisom adresáta, z čoho vyplýva odmietnutie prevzatia zásielky. Má
za to, že aj keď k dátumu uzavretia zmluvy nebol záložca zbavený svojprávnosti, jeho spôsobilosť bola
spochybnená a preto bolo povinnosťou správneho orgánu túto skutočnosť preskúmať, čoho dôkazom
je rozhodnutie o prerušení konania. V tejto súvislosti odporca poukazoval aj na to, že táto skutočnosť
bola iba jedným z dôvodov zamietnutia vkladu. Podľa jeho názoru z ustanovenia § 42 ods. 2 písm. a)

katastrálneho zákona vyplýva, že p. E. H. mala byť uvedená v zmluve a bolo právom správneho orgánu
žiadať o odstránenie takéhoto nedostatku zmluvy a v prípade jeho neodstránenia vklad zamietnuť, resp.
konanie zastaviť. Ako ďalší z dôvodov záveru, že záložná zmluva nie je schopná povolenia, uviedol
ustanovenie § 47, pri ktorom omylom neuviedol zákon - Občiansky zákonník, hoci pohľad na povinnosť
podať návrh na vklad do troch rokov od uzavretia zmluvy podľa jeho vedomosti v súdnej praxi nie je

ustálený.

5. Opatrovníčka účastníka Ing. V. H. (pôvodne Ing. E. H.) v písomnom vyjadrení k veci označila dôvody
zamietnutianávrhunavkladzarelevantné.Poukazovalanato,žerozsudkomOkresnéhosúduBratislava
I zo dňa 4.12.2015 bol schválený právny úkon za nesvojprávneho Ing. V. H. - predaj nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX k. ú. Z. spoločnosti PLANTEX, s. r. o. a že vo veci uzavretia záložnej zmluvy
podala oznámenie na neznámeho páchateľa pre trestný čin podvodu.6. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 27.8.2015 odvolanie navrhovateľa odmietol podľa § 250p
O.s.p. ako oneskorene podané po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty stanovenej § 31 ods. 7 zákona
o katastri nehnuteľností, na základe zistenia, že rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu

na vklad bolo potrebné považovať za doručené navrhovateľovi dňa 12.6.2015 (§ 24 ods. 2 zákona o
správnom konaní) a posledným dňom odvolacej lehoty tak bol deň 13.7.2015, pričom odvolanie bolo na
poštovú prepravu odovzdané 14.7.2015.

7. Toto uznesenie zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 6Sžo/219/2015 zo

dňa26.10.2016 z dôvodu porušenia práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces, s tým, že
prvostupňový súd je povinný vec prejednať v medziach podanej žaloby a dôsledne sa vysporiadať so
všetkými námietkami navrhovateľa (v sporoch tých istých účastníkov vedených tunajším súdom pod
č.k. 21Sp/22/2015 a 43Sp/29/2015 Najvyšší súd SR za totožného skutkového stavu vyplývajúceho
zo skutočnosti, že tri rozhodnutia správneho orgánu boli navrhovateľovi doručované jednou listovou
zásielkou, rozhodnutia prvostupňového súdu o odmietnutí opravného prostriedku navrhovateľa pre jeho

oneskorené podanie potvrdil ako vecne správne uzneseniami sp. zn. 4Sžr /18/2017 zo dňa 6.2.2018 a
10Sžo/352/2015 zo dňa 29.9.2016).

8. Rešpektujúc právny názor súdu vyššieho stupňa tunajší súd vec prejednal a rozsudkom zo
dňa 21.4.2017 napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil, keď na základe

vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o tom, že záložná zmluva bola uzavretá dňa 1.1.2011 a
návrh na vklad bol na Okresnom úrade Piešťany podaný dňa 19.2.2015, t.j. po uplynutí troch rokov
od uzavretia záložnej zmluvy, ktorá skutočnosť mala podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka za
následok nástup nevyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že účastníci zmluvy od zmluvy odstúpili. Súd
pritom prejednal vec v neprítomnosti včas a riadne predvolaného navrhovateľa, keď s prihliadnutím na

dovtedajšiudĺžkukonanianeakceptovalžiadosťtohtoúčastníkaoodročeniapojednávania,vyhodnotenú
ako obštrukčné konanie, odôvodnenú splnomocnením advokáta na zastupovanie v predmetnej veci dňa
20.4.2017 a v súvislosti s tým nedostatkom času zástupcu na prípravu zastúpenia.

9. Na základe odvolania navrhovateľa Najvyšší súd SR tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie pre porušenie procesných práv navrhovateľa, s tým, že zvolenie si advokáta
deň pred pojednávaním síce nemožno považovať z hľadiska hospodárnosti konania za efektívne, avšak
realizáciu tohto práva účastníkovi nemožno uprieť, je potrebné ho rešpektovať a v nadväznosti na to
poskytnúť novozvolenému zástupcovi minimálne lehotu podľa § 115 ods. 2 O.s.p. na prípravu pred
pojednávaním.

10. Súd následne prejednal vec za prítomnosti účastníkov, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej
v ich písomných podaniach vo veci a v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, a po oboznámení sa s
obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, dospel opätovne k záveru o
nedôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľa.

11. Navrhovateľ v konaní poukazoval na to, že vyhláška č. 79/1996 Z.z. na vykonanie katastrálneho
zákona, ktorá v ustanovení § 36b o vklade rozhodujúcemu orgánu ukladala povinnosť skúmať, či bol
návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy, bola nahradená vyhláškou č. 461/2009
Z.z. účinnou od 1.12.2009, ktorá už takúto povinnosť katastrálnemu úradu neukladá. Poukazoval tiež na

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/184/2005, 2Cdo/124/2003 a 5Cdo/153/2009, v ktorých
podľanehobolvyslovenýprávnynázor,podľaktoréhozmluvaozriadenízáložnéhoprávaniejezmluvou,
na účinnosť ktorej je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle § 47 ods. 1 Obč. zák.

12. Podľa § 31 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností ( v znení účinnom v čase rozhodovania

správneho orgánu o povolení vkladu)
(1) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri

rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu.(2) ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo
autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym
operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.

(3) ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 47 Občianskeho zákonníka,
(1) ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná
týmto rozhodnutím.

(2) ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že
účastníci od zmluvy odstúpili.

14. Podľa § 151e Občianskeho zákonníka,
(1) na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných
práv (ďalej len „register záložných práv“) zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo

osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(3) záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným
osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(4) záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká
registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v osobitnom registri“), nepodlieha
registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.
(5) záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do
úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť

kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o
zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia
o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.

15. Podľa obsahu spisového materiálu navrhovateľ podal dňa 19.2.2015 na príslušnom správnom

orgáne návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy
uzatvorenej so záložcom V. H., nar. XX.X.XXXX dňa 1.1.2011 podľa § 151a a nasl. Občianskeho
zákonníka, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o pôžičke
zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. Z. patriacim do
bezpodielového spoluvlastníctva záložcu a jeho manželky E. H..

16. Spôsobilosť Ing. V. H., nar. XX.X.XXXX na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými
prostriedkami a majetkom presahujúcim sumu 500 eur mesačne bola obmedzená a súčasne za
opatrovníčku mu bola ustanovená jeho manželka Ing. E. H. rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I č.k. 1Ps/5/2011-387 zo dňa 27.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.

11CoP/285/2012-454 zo dňa 12.3.2013. Podľa obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa
dôvodom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony bola Alzheimerova choroba diagnostikovaná u
menovaného v roku 2010.

17. V súlade s navrhovateľom možno na základe uvedeného konštatovať, že spôsobilosť záložcu k

právnym úkonom bola právoplatným súdnym rozhodnutím obmedzená až v dobe po uzatvorení záložnej
zmluvy zo dňa 1.1.2011, pričom dôkazná situácia vyplývajúca z obsahu rozsudku Okresného súdu
Bratislava I neumožňuje prijatie jednoznačného záveru o tom, do akej miery bola jeho schopnosť
vykonávať právne úkony v tom čase obmedzená, resp. či v čase podpísania zmluvy bol alebo nebol
schopný posúdiť následky svojho konania. Konštatovanie odporcu v odôvodnení preskúmavaného

rozhodnutia o neplatnosti zmluvy pre obmedzenie právnej spôsobilosti záložcu (bez určenia neplatnosti
zmluvy rozhodnutím súdu) nemá opodstatnenie, rovnako ako pre nesúhlas manželky, ktorá si právo
dovolať sa neplatnosti právneho úkonu pre absenciu jej súhlasu v zmysle § 145 ods. 1 a § 40a
Občianskeho zákonníka relevantným spôsobom neuplatnila.

18. Vplyv na zákonnosť rozhodnutia odporcu o zamietnutí návrhu na vklad logicky nemôže mať ani jeho
prípadné pochybenie súvisiace s prerušením správneho konania a doručovaním rozhodnutia o tom, na
ktoré súd podľa § 250i ods. 3 O.s.p. neprihliada, a preto sa jeho skúmaním bližšie nezaoberal.19. Súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa nepreskúmateľnosti rozhodnutie pre
nedostatok označenia právneho predpisu, ustanovenie § 47 ktorého správny orgán aplikoval a v
súvislosti s ktorým na základe skutočnosti, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností nebol podaný v

trojročnej lehote od podpísania záložnej zmluvy, konštatoval, že účastníci od zmluvy odstúpili. Odporca
sícevskutočnostiprioznačení§47neuviedolpríslušnýprávnypredpis,riešenáoblasťprávnychvzťahov
(zrejmá účastníkom už z obsahu záložnej zmluvy obsahujúcej údaj o jej uzatvorení podľa § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka), ako aj skutočnosť, že predchádzajúca veta textu všeobecne známu skratku
Občianskeho zákonníka (OZ) obsahuje, však identifikáciu aplikovaného právneho predpisu nepochybne

umožňuje.

20. Záložné právo k nehnuteľnostiam v zmysle § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká zápisom do
katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia príslušného orgánu o povolení vkladu záložného práva
do katastra nehnuteľností. K vecne právnej účinnosti zmluvy je teda potrebné rozhodnutie príslušného
orgánu - okresného úradu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ods.

2 ktorého pre prípad nepodania návrhu na rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností v
lehote troch rokov od uzavretia záložnej zmluvy ustanovuje vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že účastníci
od zmluvy odstúpili. K vzniku tejto domnienky dochádza zo zákona, bez potreby akéhokoľvek úkonu
účastníkov zmluvy smerujúceho k odstúpeniu od zmluvy, ako aj bez ohľadu na to, či účastníci o takýchto
následkoch nepodania návrhu na zápis v zákonom stanovenej lehote mali vedomosť.

21.Hocivykonávaciavyhláškač.461/2009Z.z.kukatastrálnemu zákonu,narozdielodpredchádzajúcej
právnej úpravy, priamo neupravuje povinnosť rozhodujúceho orgánu skúmať, či bol návrh na vklad
podaný v lehote troch rokov od uzavretia zmluvy, takáto povinnosť mu však vyplýva (resp. v čase
rozhodovania odporcu vyplývala) z ustanovenia § 31 ods.1 katastrálneho zákona, veta druhá, podľa

ktorého pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Takouto právnou skutočnosťou je práve nastúpenie nevyvrátiteľnej
domnienky o odstúpení zmluvných strán od zmluvy.

22. Za nedôvodnú považoval súd argumentáciu navrhovateľa právnym názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý by mal vyplývať z rozhodnutí sp.zn. 2Cdo/184/2005, 2Cdo/124/2003
a 5Cdo/153/2009. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že uvádzané rozhodnutia neriešia
problematiku zápisu záložného práva, ale práva vlastníckeho na základe zmlúv o prevode vlastníctva
nehnuteľností a záväznosti prejavov vôle účastníka právneho úkonu voči jeho právnym nástupcom,
pričom rozhodujúcemu súdu je známy aj opačný právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný

v neskorších rozhodnutiach, napr. sp. zn. 2Sžo/248/2010, 2Sžo/285/2009 a 1Sžo/66/2008, v zmysle
ktorých je cieľom akejkoľvek zmluvy vyvolanie vecne právnych následkov, podmienkou vzniku ktorých je
v prípade zmluvy o prevode vlastníckeho alebo iného majetkového práva k nehnuteľnostiam právoplatné
rozhodnutie správy katastra nehnuteľností o povolení vkladu takéhoto práva do katastra nehnuteľností.
Beztakéhotorozhodnutiaštátnehoorgánukvecneprávnymnásledkomvyplývajúcimzozmluvynedôjde

- zmluva nenadobudne vecne právnu účinnosť. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu preto je
potrebnépovažovaťzarozhodnutie,ktorémánamysliustanovenie§47ods.1Občianskehozákonníkas
následkami uvedenými v ods. 2 tohto ustanovenia. Tieto rozhodnutia potvrdzujú právny názor tunajšieho
súdu vyslovený už v predchádzajúcom rozhodnutí vo veci zo dňa 21.4.2017, dôvody pre zmenu ktorého
súd v ďalšom konaní nezistil.

23. V danom prípade, v súlade so zistením odporcu, ale aj stanoviskom navrhovateľa, nemal súd na
základe obsahu spisového materiálu pochybnosti o tom, že záložná zmluva bola uzavretá dňa 1.1.2011
a návrh na vklad bol na Okresnom úrade Piešťany podaný dňa 19.2.2015, t.j. po uplynutí troch rokov
od uzavretia záložnej zmluvy, ktorá skutočnosť mala za následok nástup už uvádzanej nevyvrátiteľnej

domnienky podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

24. Nakoľko právnym účinkom odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (§ 48 ods. 2)
je zrušenie zmluvy od začiatku, je zrejmé, že žiadne okolnosti uzavretia záložnej zmluvy, či postupu
správneho orgánu vo veci neboli spôsobilé privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie o jeho

návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností.25. Odporca zamietnutím návrhu na vklad vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie odôvodnil
síce stručne, ale dostatočne jasne a zrozumiteľne. Súd preto nezistil dôvod pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia a rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

26. O trovách konania v konaní úspešného odporcu rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že tento
účastník sa práva na ich náhradu voči navrhovateľovi vzdal.

27. O práve opatrovníčky účastníka správneho konania Ing. V. H., zastávajúcej v konaní argumentačné

pozície v konaní úspešného odporcu, na náhradu trov konania rozhodol súd analogickým použitím
ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., s tým, že trovy v tomto prípade predstavujú
náklady právneho zastúpenia pri troch úkonoch zastupujúcej spoločnosti s odmenou podľa § 11 ods. 4
vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 153,50 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k veci,
účasť na pojednávaní vo veci 12.10.2018) a jednom úkone s odmenou 76,75 Eur ( účasť na vyhlásení
rozsudku dňa 19.10.2018), s paušálnymi náhradami výdavkov 4x9,21 Eur, náhradou za stratu času

pri absolvovaní cesty Bratislava - Trnava a späť v rozsahu 4 polhodín, 2x po 61,40 Eur, s náhradou
cestovných výdavkov pri použití osobného motorového vozidla 2x28,52 Eur a s DPH v celkovej výške
150,79 Eur.

28. O poplatkovej povinnosti v konaní neúspešného navrhovateľa vo výške podľa položky 10 písm.

e) sadzobníka súdnych poplatkov rozhodol súd podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§

42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.