Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 18, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/365/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204679
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204679.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej právnej veci oprávneného: Poštová banka, a.
s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnej: O. J., nar.: XX. XX.
XXXX, bytom F. XX, pre vymoženie 1 979,74 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pred súdnou
exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, pod č. EX 6932/2015, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.: 4Er/433/2015-33 zo dňa 20. 10.
2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 30. 03. 2015 navrhol vykonať
exekúciu voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s.,

vydaný v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom Mgr. Martinom Kotianom, sp. zn.: IA-C/0414/0318 zo
dňa 06. 06. 2014, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy 1 979,74 eur s prísl.

3. Súd citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 243d ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, § 53 ods. 1 prvú vetu, ods. 4 písm.

r), § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ").

4. Zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 21. 08. 2012 Zmluvu o úvere, na základe ktorej predchodca
oprávneného poskytol povinnému peňažné prostriedky (úver) vo výške 2 000,00 eur s RPMN 27,45 %.
Riešenie sporov - "rozhodcovská doložka" - je upravené v bode 10.2.2 - v rámci článku 10. Riešenie
sporov a rozhodcovská doložka Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (ďalej len

"VOP"). Je nesporné, že Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou
zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej
zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva
uzavrela. Zmluvnými stranami sú na jednej strane spoločnosť Poštová banka, a. s. (dodávateľ), ktorej
predmetom činnosti je (o. i.) aj poskytovanie úverov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu figuruje subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Súdtak mal, vzhľadom na vyššie uvedené, za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z
uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka,
alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka, teda nie je

žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré
patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa.

5.Súduzavrel,žepraktickýmdôsledkomustanoveniaorozhodcovskejdoložketak,akojeformulovanáv
bode 10.2.2 VOP oprávneného je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred

všeobecným súdom. Súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 10.2.2 VOP
náležiacich k Zmluve o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo
má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať
z úradnej povinnosti.

6. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.

8. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie

na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 (§ 205
ods. 2 písm. a/ O. s. p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), že doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
ods. 2 písm. e/ O. s. p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§
221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.).

10. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle

tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým
prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo

veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.
Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

11. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže

doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZRK); výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.

12. Uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení
(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch,
keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný
titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej
procesnej situácii vyjadriť. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 č. k.: II. ÚS

499/2012-47.

13. Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý
obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovskéhorozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či
neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba

odmietnuť ako neprípustné. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 18. októbra
2007 č. k.: III. ÚS 153/07, ako aj na nález z 05. apríla 2007 č. k.: III. ÚS 171/06.

14. K podanému odvolaniu sa súdny exekútor a ani povinná v stanovenej lehote nevyjadrili.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

16. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom
Sienkiewiczova4,Bratislava,IČO:35862882,vrozhodcovskomkonanípredrozhodcom:Mgr.Martinom
Kotianom, pod sp. zn.: IA-C/0414/0318 zo dňa 06. 06. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.

07. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 08. 2014. Žalovaný (povinný) je zaviazaný žalobcovi (oprávnenému)
zaplatiť istinu vo výške 1 979,74 eur, úrok vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1 979,74 eur od 02. 01. 2014
do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1 979,74 eur od 02. 01. 2014 do
zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01. 01. 2014 vo výške
602,03 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 4,42 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo

výške 129,31 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

18. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
"Rozhodcovskádoložka"uvedenávčl.10.2.2Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorébolisúčasťou
Zmluvy o úvere zo dňa 21. 08. 2012, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s., a povinným. Na základe

Zmluvy o úvere zo dňa 21. 08. 2012 oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 2 000 eur, ktorý sa
povinný zaviazal vrátiť v 72 mesačných splátkach po 56,29 eur. V zmluve je uvedená RPMN 27,45 %.

19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 21. 08. 2012, je vzťahom spotrebiteľským riadiaci

sa zákonom o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach
zdôraznilpovinnosťsúduajvrámcinútenéhovýkonurozhodnutiachrániťprávaspotrebiteľovakoslabšej
zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci "Asturcom
Telecomunicaciones SL", kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,

na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom

v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo 122/2011).

20. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom
konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012, princíp "vigilantibus
iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemuprincípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný

skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s ustanovením § 53 ods.

4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

21. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa "Rozhodcovská doložka" nachádzala
v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 21. 08.
2012.

22. Podľa čl. 10.2.2 Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových
produktov alebo pri vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

25. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo všeobecných obchodných

podmienok predložených právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola
súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Poštovej
banky, a.s., a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale mala možnosť iba zmluvu o úvere
podpísaťalebonepodpísať.Zmnožstvaexekučnýchvecíodvolacísúdzistil,žerozhodcovskédoložkysú

uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom,
takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej
z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným
podmienkam.

27. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou
Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa
(dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva
na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.

28. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu
1PrílohySmerniceRadyč.93/13EHSz05.04.1993avustanovení§53ods.1Občianskehozákonníka.29. V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm.
q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná

smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné
so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.

30. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ upravená

prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto
znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.

31. K námietke oprávneného, že zákonná úprava dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť
riešenie sporov rozhodcovským súdom odvolací súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie
povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom vnútiť.

32. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že
spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale pri dohode o takomto spôsobe
riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu úpravu takéhoto konania
ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s takýmto konaním, aby mal

možnosť si vybrať, či spor s právnym predchodcom oprávneného, ako dodávateľom, bude riešiť v
rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.

33. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie,
v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje "silnejšie" postavenie

a spotrebiteľovi ako "slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka ako
aj podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky
uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach.

34. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom
rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok

vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

36. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).