Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205438
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1416205438.7

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v spore žalobcu: P.. X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., zastúpená
Mgr. Martin Paškala, advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: P. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o. so
sídlom Bajkalská 13, Bratislava, o splnenie povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalobkyni sa priznáva vrátenie súdneho poplatku v sume 191,30 eur, ktorý jej po právoplatnosti
tohto uznesenia bude vrátený Slovenskou poštou, a.s.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 14.06.2016 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému - splniť si povinnosť
- vykonať všetky právne a fyzické úkony vo vzťahu k S. banke, a.s., za účelom výmaz žalobkyne ako
spoludlžníčky v zmluve o účelovom splátkovom úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2009,
- vykonať všetky právne a fyzické úkony vo vzťahu k Q., a.s., za účelom výmazu žalobkyne ako

spoludlžníčky v zmluve o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 24.01.2006.

2. Podaním zo dňa 15.10.2018 vzala žalobkyňa žalobu späť. Navrhla konanie zastaviť. O trovách
konania navrhla rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, žiadala tiež o vrátenie súdneho poplatku za žalobu. V odôvodnení späťvzatia žaloby
uviedla, že so žalovaným a jeho právnym zástupcom boli spolu vo Q., a.s. Žalovaný uvažoval o tom,

že vo Q., a.s. si zoberie spotrebný úver z ktorého vyplatí úver v S. banke, a.s. Následne by žalobkyňa
vzala žalobu späť. To sa však napokon nezrealizovalo a ani sa nezrealizuje, pretože proti žalovanému
sa na Okresnom súde v Banskej Bystrici vedie exekučné konanie pod sp. zn. 76Ek/1268/2018.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2018 uviedol, že súhlasí so zastavením konania, avšak
nestotožňuje sa s argumentáciou žalobkyne o aplikácii § 257 C.s.p. na základe údajnej existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaný naopak žiada, aby súd zaviazal žalobkyňu na náhradu
trov konania, a to z dôvodu zavinenia na strane žalobkyne v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p.,
keď po podaní žaloby žalovaný nevykonal žiadne úkony, na ktoré mal byť v zmysle žalobného návrhu
zaviazaný. Žalovaný uviedol, že ešte pred začatím tohto konania si svoje povinnosti v zmysle čl. V bod 7
Kúpnejzmluvyzodňa31.03.2015splnil,atotým,žeosobnenapobočkeS.banky naO. ul.vW.požiadal
o poskytnutie súhlasu Veriteľa za účelom výmazu žalobkyne ako spoludlžníka v Zmluve o účelovom

splátkovom úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX (S. banka, a.s.).
Toho istého dňa žalovaný požiadal o výmaz žalobkyne ako spoludlžníka v Zmluve o financovaní bývania(Q., a.s.). Z uvedeného tak vyplýva, že predmet sporu neexistoval ani v čase podania žaloby. Skutočným
dôvodom, prečo žalobkyňa žiada späťvzatie žaloby je fakt, že žalobný návrh tak, ako bol naformulovaný
je neurčitý, nedostatočný a nevykonateľný, nakoľko v ňom nie je presne konkretizované (špecifikované),

aké konkrétne právne a fyzické úkony by mal žalovaný splniť. V kontexte vyššie uvedeného žalovanému
nebolo a ani nie je zrejmé, splnenia akých povinností sa žalobca domáha, resp., čo mala žalobkyňa
konkrétne na mysli pod pojmom vykonať všetky právne a fyzické úkony, pričom žalovaný v tejto
súvislosti uviedol, že žalobný návrh (sám o sebe) musí byť vždy presný, úplný, určitý zrozumiteľný.
Rozsudok vydaný na základe takéhoto návrhu by bol nevykonateľný. Argumentáciu žalobcu týkajúcu

sa náhrady trov konania, t.j. že vzhľadom na podiel žalovaného na vzniku sporu a okolnosti sporu sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, považuje
žalovaný za neopodstatnenú, účelovú a zavádzajúcu, nakoľko sa nezakladá na pravde. Taktiež nie je
pravdou, že kvôli exekučnému konaniu voči žalovanému sa znemožnilo zabezpečiť výmaz žalobkyne
ako spoludlžníčky, túto skutočnosť žalobkyňa ničím nepreukázala, nakoľko ani nemohla, pretože to nie
je pravda. V čase, keď bol žalovaný v bankách, pred podaním žaloby, sa voči nemu neviedlo žiadne

exekučné konanie.
4.Podľa§144zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(C.s.p.-účinnýod01.07.2016) žalobca
môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).Súd v súlade s
dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256
C.s.p. Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keď po podaní predmetnej žaloby žalovaný
nevykonal žiadneúkonynaktorémalbyťvzmysležalobnéhonávrhusúdomzaviazaný.T.j.akozobsahu

žaloby zo dňa 14.06.2016 vyplýva: splniť si povinnosť - vykonať všetky právne a fyzické úkony vo vzťahu
k S. banke, a.s., za účelom výmazu žalobkyne ako spoludlžníčky v zmluve o účelovom splátkovom
úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2009, ako aj
vo vzťahu k Q., a.s. za účelom výmazu žalobkyne ako spoludlžníčky v zmluve o financovaní bývania
č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 24.01.2006. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne,

že vzhľadom na podiel žalovaného na vzniku sporu a povahu okolností sporu sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, keď pre takýto procesný postup
súdu v konaní nie sú splnené zákonné predpoklady.

11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

12. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodu, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami.

13. Aplikácia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď síce sú o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetkypredpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

14. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

15. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, tiež treba prihliadnuť na pomery
nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho

majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by
mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na
náhradu trov konania. Ďalej je potrebné si všímať okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho ktorého by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť
nahradiť trovy konania, ale i toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ust.

dotknutá.

16. Ustanovenie § 257 C.s.p. preberá doterajšiu úpravu v § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. Účelom
§257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania
zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,

kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

17. V posudzovanej veci však neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane
žalobkyne, neboli zistené žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. na nepriznanie nároku na
náhradu trov konania žalovanému.

18. Súd preto priznal žalovanému, voči ktorému bola žaloba podaná nedôvodne a k jej späťvzatiu

nedošlovdôsledkuvykonaniaúkonovžalovanýmnaktorémalbyťvzmysležalobnéhonávrhuzaviazaný
nárok na plnú náhradu trov konania.

19. O vrátení súdneho poplatku v sume 191,30 eur súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch (199 eur -6,70 eur).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava IV písomne v dvoch vyhoveniach (§ 357 písm. a) C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.