Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/225/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517010167
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2517010167.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného V. M. pre prečin porušovania
domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona, o osvedčení sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany

pod sp. zn. 8T/20/2017-254 zo dňa 28.11.2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.4.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného V. M., nar. XX.X.XXXX, z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Piešťany podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona vyslovil, že
odsúdený V. M., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom A., F. XXXX/XX, sa v skúšobnej dobe neosvedčil a

preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
8T/20/2017 zo dňa 31.07.2017, právoplatným dňa 09.08.2017 v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, výkon
ktoréhomubolpodmienečneodloženýnaskúšobnúdobuvtrvaní1(jeden)rokvykoná.Podľa§48odsek
2 písmeno a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho

vyhlásení, sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil podaním zo dňa 17.12.2018. Uviedol, že v súčasnosti je
živiteľom rodiny a prípadný nástup na výkon trestu odňatia slobody by narušil harmóniu rodiny. Taktiež
uvádza, že veľmi ľutuje, že sa dopustil ďalšieho trestného činu v skúšobnej dobe. Zdôrazňuje, že k
trestnej činnosti sa priznal a taktiež spolupracoval s políciou a okrem týchto dvoch trestov doposiaľ nebol
súdne trestaný, pričom skutok, ktorého sa dopustil v podmienečnom odsúdení, bol spáchaný viac menej
z nerozvážnosti.

Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť
postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo vykonané v súlade so zákonom, keď
prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil
všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu
vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré
zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdenýv skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu plynula od 10.8.2017 do 10.8.2018, neviedol
riadny život, nakoľko sa v skúšobnej dobe dňa 26.08.2017 dopustil úmyselného trestného činu, a to
prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi, za ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 5T/3/2018 zo dňa 08.01.2018, právoplatným 30.01.2018 Dňa 18.11.2017 sa odsúdený dopustil
aj priestupku.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne
správny. Z dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd na verejnom zasadnutí v potrebnom rozsahu

bolo bez pochybností preukázané, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život.
Povinnosťou odsúdeného v danom prípade bolo viesť život takým spôsobom aby sa nedostal do rozporu
so zákonom.
Podľa súdnej praxe páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ak dodržiaval právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči
spoločnosti (zamestnávateľovi, rodine), nezneužíval svoje práva proti spoluobčanom, nenarušoval

občianske spolunažívanie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov
a trestných činov.
So skutkovými zisteniami a právnym záverom prvostupňového súdu sa sťažnostný súd v plnej miere
stotožňuje. Spáchanie úmyselnej trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia nie je možné vyhodnotiť inak, iba tak, že odsúdený neviedol riadny život. Porušovanie

trestnoprávnych noriem svedčí o ľahostajnom prístupe odsúdeného k následkom, ktoré pre neho môže
mať takého správanie v skúšobnej dobe. Odsúdený preukázal, že možnosť nápravy uložením trestu
odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, nemá záujem využiť.
Skutočnosti namietané v sťažnosti nie sú dôvodom v zmysle Trestného zákona, s ktorým zákon spája
možnosť vyslovenia súdu o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Odsúdený tým, že v skúšobnej

dobe spáchal ďalšiu trestnú činnosť, za ktorú bol aj vyššie citovaným rozhodnutím odsúdený, neviedol
riadny život počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Jeho predchádzajúce odsúdenie za
spáchanie úmyselnej trestnej činnosti hovorí o tom, že odsúdený mal dostatok praktických skúseností s
trestnoprávnymi sankciami z minulosti a musel si byť teda vedomý, že spáchanie ďalšej trestnej činnosti,
má s veľkou pravdepodobnosťou za následok „premenu “ podmienečného trestu. Ani takáto hrozba ho

však neprimäla tomu, aby počas skúšobnej doby viedol riadny život. Ak odsúdený poukazuje na dopad
rozhodnutia súdu na jeho rodinu, musí sťažnostný súd poukázať na to, že svojej povinnosti voči svojej
rodine si mal a musel byť odsúdený vedomý v čase, kedy páchal trestnú činnosť.
Rovnako prvostupňový súd správne postupoval, keď zaradil odsúdeného na výkon trestu do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže odsúdený nebol vo výkone trestu odňatia slobody v posledných

desiatich rokoch pre úmyselný trestný čin.
S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.