Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 13, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201410
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8514201410.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 žalovaným: 1/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXXX/XX, E. F., 2/ C. N., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E. F. a 3/ H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. XXXX/XX, E. F., za pôvodnej účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Lehnice
725, IČO: 42 264 154 v konaní o zaplatenie 1 483,88 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovaným voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III. Súd Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Lehnice 725, IČO: 42 264 154 voči
žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy vo výške 1 483,88 eur, úroku
z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1 483,88 eur od 12.8.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 bola pohľadávka
uplatnená v tomto konaní postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. Tomášikova 48, Bratislava na
žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými v 1. až 3. rade dňa 30.12.2011 zmluvu č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie náležitosti sú
uvedené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Po vyslovení právneho názoru týkajúceho
sa posúdenia zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu a nemožnosti aplikovať na takýto právny vzťah

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ďalej žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu ku
dňupostúpeniapredstavovalasumu1676,54eur,ktorápozostávalazistinyvovýške1200eur,riadneho
úroku vo výške 283,88 eur, úroku z omeškania vo výške 51,09 eur a ostatného príslušenstva vo výške
141,57 eur. Sumu 141,57 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a sumu 51,09 eur predstavujúcu úrok
z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
úver vo výške 1 200 eur, ktorý mal byť splácaný v splátkach po 25,67 eur vždy k 16. dňu v mesiaci.
Žalobca si uplatňuje v tomto konaní splátky úveru splatné od 11.8.2013 do 16.1.2022 v počte 58 v

celkovej výške 1 483,88 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 16.1.2022 sa stali splatnými
dňa 11.8.2013, kedy žaloba vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaní ku dňu vyhotovenia žaloby
neuhradili žiadnu splátku.3. Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.12.2011, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, 3 oznámenia Slovenskej
sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky adresované každému zo žalovaných zo dňa 9.7.2013, zmluvu

o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013 a časť jej prílohy týkajúcej sa postúpenia
pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, 3 pokusy o zmier zo dňa 13.2.2014 adresované každému zo
žalovaných a Všeobecné obchodné podmienky spol. Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.2.2010
(ďalej len „VOP“).

4. Dňa 17.12.2013 bolo súdu doručené oznámenie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov
AZ, so sídlom Lehnice 725, IČO: 42 264 154 (ďalej len „Združenie“), ktorým oznámilo súdu vstup do
konania na strane žalovaných ako vedľajší účastník v zmysle v tom čase platného a účinného § 93 ods.
2 O.s.p. Súd o prípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia rozhodol uznesením č.k. 5C/157/2014-96
zodňa15.6.2015,ktorépotvrdilKrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.k.20Co/139/2016zodňa30.5.2017.
Vzhľadom na zmenu procesných predpisov s účinnosťou od 1.7.2016, ktorá sa dotkla aj postavenia

vedľajších účastníkov podľa § 93 ods. 2 O.s.p., bolo bývalému vedľajšiemu účastníkovi oznámené,
že môže zastupovať stranu sporu, na podporu ktorej vstúpil do konania, resp. môže vystupovať ako
osobitný subjekt, ak s tým strana, na ochranu ktorej chce vystupovať, súhlasí s tým, že súhlas strany
súd nemá doposiaľ k dispozícii. Zároveň bol upovedomený, že bez splnenia týchto podmienok s ním
súd ďalej konať nebude, avšak účinky jeho úkonov do 30.6.2016 zostávajú zachované a súd na nich

bude prihliadať. Bývalý vedľajší účastník sa k veci nevyjadril.

5. Na výzvu súdu na predloženie bližšej špecifikácie jednotlivých uplatňovaných položiek žalovanej
sumy a k okolnostiam zosplatnenia úveru žalobca predložil spôsob výpočtu jednotlivých položiek
žalovanej sumy a zápočet úhrad zo strany žalovaných. Zároveň predložil prehľad obratov na úverovom

účte žalovaných a 3 výzvy k úhrade zo dňa 19.7.2013 adresované každému zo žalovaných.

6. Na ďalšiu výzvu súdu ohľadne splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ, podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách (ďalej len „ZoB“) a na vyjadrenie sa ohľadne momentu, kedy mala nastať predčasná
splatnosť úveru žalobca reagoval svojím vyjadrením. Uviedol v ňom, že právny predchodca žalobcu

dodržal všetky podmienky, ktoré upravuje § 92 ods. 8 ZoB. Žalovaní boli v omeškaní viac ako 90
kalendárnych dní, pričom právny predchodca žalobcu ich na splnenie ich povinnosti vyzýval výzvou
zo dňa 17.7.2012 a výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa
20.5.2013, ktoré považoval za kvalifikované výzvy v zmysle uvedeného ustanovenia ZoB. Poznamenal,
že § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky, po splnení ktorých sa banka neporuší bankové tajomstvo,

čo vyplýva aj z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu. Zo zákona nevyplýva, že podmienky uvedené
v predmetnom ustanovení by podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. V tomto
smere poukázal aj na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovaný v časopise Súkromné
právo č. 1/2015, ktorý je totožný s právnym názorom prezentovaným žalobcom. Ak teda banka aj
nevyzvala pred postúpením pohľadávky dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia, s

nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené iba sankcie podľa ZoB, a to zodpovednosť banky podľa
§ 50 ods. 1 ZoB. Svoj názor podporil názorom vysloveným v rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015, z ktorého citoval. Keďže omeškanie žalovaných bolo dlhšie ako rok,
právny predchodca by konal v súlade s § 92 ods. 8 ZoB (a teda neporušil by bankové tajomstvo) aj
v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. V tomto smere poukázal na uznesenie

Krajského súd v Prešove sp. zn. 12Co/223/2015. K oznámeniu o postúpení pohľadávky poukázal na to,
že relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V tomto smere poukázal na 3 rozhodnutia
Krajských súdov v Košiciach, Žiline a Nitre a rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že mu vzniklo právo požadovať uplatnené splátky úveru,

preto trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Na záver poukázal na čl. 10 ods. 10.1. VOP ohľadne
úpravy doručovania. K vyjadreniu pripojil výzvu zo dňa 17.7.2012 adresovanú žalovanému v 1. rade,
opakovane 3 oznámenia o postúpení pohľadávky, podacie hárky preukazujúceho ich odoslanie, 2
oznámenia právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013
adresované žalovaným v 1. a 2. rade a kópie neprevzatých zásielok od uvedených žalovaných.

7. Žalovaní sa k žalobe a jej prílohám počas celého konania nevyjadrili, aj keď im tieto listiny boli riadne
doručené a žalovaní boli poučení o svojich procesných právach a povinnostiach tak podľa Občianskeho
súdneho poriadku, ako aj podľa Civilného sporového poriadku.8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaní bez ospravedlnenia nedostavili, doručenie
predvolania u žalovaných v 1. a 2. rade mal súd vykázané v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p. Súd preto

prejednal vec aj v ich neprítomnosti.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe, a to v znení, ako bola uvedená v
petite žaloby. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu s poukazom na predložené
oznámenia jeho právneho predchodcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti uviedol, že je bežnou praxou

žalobcu, že po postúpení pohľadávky vyhlasuje mimoriadnu splatnosť postúpenej pohľadávky, čo urobil
aj v tomto prípade a čo je pre dlžníka výhodnejšie, keďže k zosplatneniu dochádza neskôr. Ako však
vyplýva z príloh k poslednému vyjadreniu, vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru už právny predchodca žalobcu. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vo vzťahu k
žalovanej v 3. rade došlo až zo strany žalobcu.

10. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom tak, ako súd uvedené vyššie (v bode 3, 5 a 6), zistil tento
skutkový stav:

11. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 30.12.2011 so žalovanými úverovú zmluvu č.

XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške
1 200 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver v 120 mesačných splátkach splatných k 16. dňu v mesiaci po
25,67eursosplatnosťouprvejsplátkydňa16.2.2012aposlednejsplátkydňa16.1.2022. Ročnáúroková
sadzba bola určená ako fixná vo výške 16,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola
v zmluve uvedená vo výške 23,95 % a celková čiastka spojená s úverom vo výške 2 970,37 eur. Podľa

prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky uhradili žalovaní poslednú úhradu dňa 16.3.2012, pričom z
prehľadu obratov na úverovom účte žalovaných vyplýva, že žalovaní uhradili iba sumu 5,95 eur dňa
16.2.2012 a sumu 4,93 eur dňa 16.3.2012, ktoré boli započítané na poplatky. Dňa 17.7.2012 vyhotovil
právnypredchodcažalobcuvýzvuadresovanúžalovanémuv1.rade,ktorouhovyzvalnaúhradudlžných
splátok.Dňa20.5.2013vyhotovilprávnypredchodcažalobcuoznámeniaadresovanéžalovanýmv1.a2.

rade, ktorým im oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.5.2013 a vyzval uvedených
žalovaných na zaplatenie sumy 1 641,33 eur v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia. Žalovaní
v 1. a 2. rade si oznámenie neprevzali. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa
27.6.2013 bola pohľadávka z úverovej zmluvy postúpená žalobcovi, čo bolo žalovaným oznamované
právnym predchodcom žalobcu. Podľa prílohy k tejto zmluve celková pohľadávka ku dňu postúpenia

predstavovala 1 676,54 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1 200 eur, riadneho úroku vo výške
283,88 eur, úroku z omeškania spolu vo výške 51,09 eur a ostatného príslušenstva vo výške 141,57
eur. Žalobca výzvami k úhrade zo dňa 19.7.2013 oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru ku dňu 19.7.2013.

12. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

13. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného od 1.7.2011, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 39 OZ zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25.Podľa§10cnariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

26. Súd sa v prvom rade zaoberal charakterom zmluvného vzťahu uzavretého medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanými. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny
predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd pritom vychádzal z
povahy zmluvných strán, keď právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojho podnikania,
kým žalovaným bol úver poskytnutý ako fyzickým osobám nepodnikateľom, ako aj z obsahu zmluvy oúvere, ktorá napĺňa znaky spotrebiteľského úveru a ktorá obsahovala aj náležitosti v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch. Táto skutočnosť ani nebola sporná.

27. Súd sa ďalej zaoberal otázkou týkajúcou sa splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky banky,
ako aj podmienok pre zosplatnenie úveru, čo úzko súvisí s aktívnou legitimáciou žalobcu v tomto konaní.
Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od jeho právneho
predchodcu, ktorý je bankou, má riadne preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich pre kvalifikované
postúpeniepohľadávky,ktorévyplývajúz §92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách,čovkonečnom

dôsledku je predpokladom aj na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

28. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho
z hmotného práva. Túto súd skúma vždy. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o
úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia
úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 ZoB v nadväznosti na splnenie

podmienok § 53 ods. 9 OZ. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť splnené určité podmienky,
je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Názor žalobcu ohľadne splnenia podmienok
týkajúcich sa oznámenia postúpenia, je podľa názoru súdu bezpredmetný v danom prípade, pretože
súd neskúmal platnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu nepreukázania relevantného oznámenia o
postúpení pohľadávky (odoslanie oznámenia o postúpení pohľadávok súd mal preukázané), ale z

dôvodu, či boli splnené podmienky vyžadované osobitným zákonom k tomu, aby vôbec mohlo k
postúpeniu dôjsť. Podmienka písomnej výzvy doručená dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 ZoB je podľa názoru
súdu podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby banka mohla pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade
banka postupuje pohľadávku v rozpore s právnou úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má to za
následok aj nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. Aj keď výklad § 92 ods. 8 ZoB nie je úplne

jednotný, a to pokiaľ ide tak o následky nedoručenia výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky,
ako aj pokiaľ ide o skutočnosť, či je možné postúpiť aj nezosplatnený dlh, konajúci súd vo vzťahu k
nedoručeniu výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky zastáva vyššie uvedený názor, ktorého sa
pridŕžajú viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci
sp. zn. 6Co/203/2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015,

4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014 a ďalšie).

29. V danom prípade z predložených výpisov z úverového účtu žalovaných mal súd preukázané
omeškanie s platením úveru dlhšie ako 90 dní ako prvú podmienku na postúpenie pohľadávky banky v
zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Pokiaľ ide o podmienku zaslania písomnej výzvy, právny predchodca žalobcu v

oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu
dlžnej sumy. Toto oznámenie bolo uvedeným žalovaným doručované na adresu ich pobytu podľa zmluvy
o úvere, teda súd mal preukázané, že sa dostali do dispozičnej sféry uvedených žalovaných. Vo vzťahu
k žalovanej v 3. rade žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by jej pred postúpením pohľadávky
bola doručovaná nejaká výzva na zaplatenie dlhu (obsiahnutá aspoň v oznámení o zosplatnení úveru).

Aj keď súd z nižšie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok
na zosplatnenie úveru, je zrejmé, že v sume uvedenej v oznámeniach adresovaných žalovaným v 1. a
2. rade je zahrnutá aj suma, s ktorou boli žalovaní v 1. a 2. rade v omeškaní, pričom je potrebné uviesť,
že právny predchodca žalobcu zasielal túto výzvu v presvedčení, že dlh skutočne predstavoval sumu
uvedenú v oznámení. Citovaný § 92 ods. 8 ZoB neupravuje presne lehotu, v akej má byť výzva dlžníkovi

pred postúpením pohľadávky zaslaná, ani náležitosti výzvy, je však zrejmé, že by malo ísť o výzvu v
primeranom čase pred postúpením pohľadávky, čo v danom prípade bolo u žalovaných v 1. a 2. rade
splnené (výzva bola doručovaná približne mesiac pred postúpením pohľadávky). Súd preto akceptoval
výzvy právneho predchodcu žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresované
žalovaným v 1. a 2. rade ako výzvy pred postúpením pohľadávky vo vzťahu k týmto žalovaným. Vo

vzťahu k žalovanej v 3. rade však takúto výzvu súd nemal preukázanú.

30. V súvislosti s podmienkami postúpenia pohľadávky bankou a s tým súvisiacou otázkou aktívnej
legitimácie žalobcu sa súd zároveň vysporiadal s otázkou možnosti postúpenia nezosplatnenej
pohľadávky. Konajúci súd je toho názoru, že banka má právo postúpiť iba splatné pohľadávky. Súd

vychádzal z gramatického a logického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Banka má právo
postúpiť peňažný záväzok, ak je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a banka ho písomne vyzvala na
jeho zaplatenie. V prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB zákon uvádza, že banka nemôže uplatniť toto
právo (t.j. postúpiť pohľadávku), ak dlžník uhradil omeškaný peňažný záväzok. Dlžník je v omeškaní sosplnenímpovinnostivtedy,akneplnilvčase,kedymalplniť.Vprípadeplateniaúverujedlžníkvomeškaní
po uplynutí doby splatnosti tej ktorej splátky. So zaplatením celého úveru, resp. jeho zostatku je dlžník
v omeškaní buď až po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru alebo po predčasnom zosplatnení

celého úveru. Podľa názoru súdu je preto potrebné v tomto kontexte vykladať pojem „peňažný záväzok“
v cit. ustanovení, teda že ide o peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní.

31. Právo veriteľa zosplatniť celý dlh v spotrebiteľskej zmluve, ktorý sa plní v splátkach (t.j. aj splácanie
úveru) upravuje cit. § 53 ods. 9 OZ. Predpokladom na využitie tohto práva veriteľa je omeškanie

spotrebiteľa so splatením splátky aspoň tri mesiace a keď súčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd mal preukázané, že hlavní dlžníci boli v
omeškaní s viac ako troma splátkami úveru ku dňu 17.5.2013, ku ktorému právny predchodca žalobcu
zosplatnil úver. Súd však nemal preukázané, že by zosplatneniu úveru predchádzala výzva zaslaná
žalovaným, v ktorej by ich upozornil na uplatnenie tohto práva a vo vzťahu k žalovanej v 3. rade nemal
súd preukázané ani to, že by jej právny predchodca žalobcu zaslal nejaké oznámenie o zosplatnení

úveru. Výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 17.7.2012, na ktorú poukazoval žalobca, nespĺňa
náležitosť upravenú v cit. § 53 ods. 9 OZ, teda žalovaní v nej neboli upozornení na uplatnenie práva
veriteľa požadovať celý dlh, pričom bola predložená iba výzva adresovaná žalovanému v 1. rade bez
dokladu aspoň o jej odoslaní. Z logiky veci pritom vyplýva, že ak má ísť o výzvu pred zosplatnením
celého dlhu, malo by ísť o výzvu zaslanú krátko pred skutočným zosplatnením dlhu, nie o výzvu

zasielanú 10 mesiacov pred týmto úkonom veriteľa. V tomto smere preto žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by zosplatneniu úveru predchádzala výzva zaslaná žalovaným. Za tohto
stavu súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
zo strany právneho predchodcu žalobcu, teda tento mohol postúpiť žalobcovi iba pohľadávky vo výške
zodpovedajúcej splatným splátkam úveru ku dňu postúpenia pohľadávok, a to vo vzťahu k žalovaným v

1.a2.rade.Aplikujúcpožiadavkupreferencievýkladuprávnychpredpisovvprospechplatnostiprávneho
úkonu (vyjadrenú vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR, napr. v náleze ÚS SR sp. zn. I.
ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015), súd preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú iba
v časti splatného dlhu ku dňu postúpenia pohľadávok na žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.
rade. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k uvedeným žalovaným súd zmluvu o postúpení pohľadávok

považoval za neplatnú. Vo vzťahu k žalovanej v 3. rade súd nemal preukázané ani zosplatnenie úveru,
ani doručenie písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky (napriek výzvam súdu), preto zmluvu o
postúpení pohľadávok vo vzťahu k nej považoval za neplatnú v celom rozsahu. Súd teda akceptoval iba
postúpenie splatnej pohľadávky, a to vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade. Vo vzťahu k zosplatneniu
úveru zo strany žalobcu po postúpení pohľadávky je potrebné uviesť, že ak súd dospel k záveru o

platnostipostúpeniaibavovzťahukdovtedysplatnýmsplátkam,nemalžalobcačozosplatňovať,pretože
do budúcna splatné splátky na neho neboli postúpené, teda takýto jeho úkon je právne neúčinný.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade
bolo možné považovať za dôvodné zaplatenie splátok splatných od 16.2.2012 do 16.6.2013 (posledná

splatná splátka pred postúpením pohľadávky). Žalobca si však v žalobe uplatnil splátky splatné až od
11.8.2013, teda od dátumu nasledujúceho po postúpení pohľadávky. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností a vyhodnotení zmluvy o postúpení pohľadávky za neplatnú v časti splátok splatných po
postúpení pohľadávky (vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade), resp. za neplatnú v celom rozsahu (vo
vzťahu k žalovanej v 3. rade), potom súd nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu ku

splátkam, ktorých postúpenie by bolo možné považovať za platné. Súd preto žalobu v celom rozsahu
zamietol.

33. O nároku na náhradu trov vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými súd rozhodol v súlade s § 262
ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, teda

by mali nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Zo spisu však nevyplýva, že by žalovaným
nejaké trovy vznikli, ani si náhradu trov neuplatnili, preto súd rozhodol, že žalovaným nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

34. Keďže v konaní do 30.6.2016 vystupovalo aj uvedené Združenie, súd rozhodol aj o jeho nároku na

náhradu trov vo vzťahu k žalobcovi, a to v súlade s § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Združenie vystupovalo na strane žalovaných, ktorí boli v konaní úspešní, teda by malo nárok na
plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Zo spisu však nevyplýva, že by Združeniu nejaké trovy vznikli,
keďže okrem formulárového oznámenia o vstupe do konania (obsahujúceho označenie veci, citácieprávnych predpisov, kontaktných údajov a ospravedlnenia na prípadných pojednávaniach) nevykonalo
žiaden ďalší úkon, pričom si trovy konania ani neuplatnilo, preto súd rozhodol, že Združeniu nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.