Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207086
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714207086.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu V.. M. Y., T..

XX.XX.XXXX, H. XXX XX U., Č. XXX/X, právne zastúpeného AK KELLER & Partners, s. r. o., so sídlom
921 01 Piešťany, Kuzmányho 3, IČO: 47 235 217, proti žalovanej v rade 1/ H., T..B.. G. G. C. XA, XXX
XX I. V.: XX XXX XXX, v rade 2/ T. U., H. T. XX/X, XXX XX H., žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení
Karkó s.r.o., so sídlom v Žiline, Sad na Studničkách 1029/32, v rade 3/ V.. H. G., XXX XX Ž., S.Á. U. XXX/
a, v rade 4/ W. R., H. Y. XX, XXX XX Č., v rade 5/ I.. I. C., H. Č.J., O.. I. XX, v rade 6/ J. C., H. XXX XX Ž.,
Y. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Tomášom Michnicom, advokátom so sídlom Na Priekope 174/13,
010 01 Žilina, v rade 7/ I. U., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XX, B. M. U., v rade 8/ V.. M. M., H. XXX XX M.

Č.. XXX, v rade 9/ V.. H. H., T.. XX.XX.XXXX, H. H., U. XX/C v konaní o určenie neplatnosti uznesení
správnej rady žalovaného v rade 1/ takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu a vo vzťahu k všetkým žalovaným zamieta.
II. Žalovaní v rade 1/, 2/, 3/, 6/ a 8/ majú proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovaným v rade 4/, 5/, 7/ a 9/ sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
IV. O výške náhrady trov konania priznanej žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, 6/ a 8/ rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.05.2014 sa žalobca pôvodnej proti žalovaným v rade 1/ až

6/ domáhal určenia, že všetky uznesenia prijaté správnou radou žalovaného v rade 1/ dňa 10.03.2014
za účasti žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade 3/ sú neplatné určenia, že žalovaný v rade 3/ nie
je členom a predsedom správnej rady žalovaného v rade 1/, určenia, že funkcia žalobcu ako člena a
predsedu správnej rady žalovaného v rade 1/ rozhodnutím správnej rady žalovaného v rade 1/ zo dňa
10.03.2014 nezanikla, určenia, že funkcia žalovaného v rade 5/ ako člena správnej rady žalovaného
v rade 1/ rozhodnutím správnej rady žalovaného v rade 1/ zo dňa 10.03.2014 nevznikla, určenia, že
funkcia riaditeľky žalovaného v rade 1/ V.. M. M. rozhodnutím správnej rady žalovaného v rade 1/ zo

dňa 10.03.2014 nezanikla, určenia, že funkcia žalovanej v rade 6/ ako riaditeľky žalovaného v rade 1/
rozhodnutím správnej rady žalovaného v rade 1/ zo dňa 10.03.2014 nevznikla, určenia, že funkcia člena
dozornej rady žalovaného v rade 1/ V.. H. H. rozhodnutím správnej rady žalovaného v rade 1/ zo dňa
10.3.2014 nezanikla a určenia, že funkcia žalovanej v rade 4/ ako člena dozornej rady žalovaného v
rade 1/ rozhodnutím správnej rady žalovaného v rade 1/ zo dňa10.03.2014 nevznikla.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že je predsedom správnej rady žalovaného v rade 1/,

ktorý realizoval projekt výstavby a prevádzky domova sociálnych služieb Martin - Priekopa. Žalobca
sa v priebehu výkonu svojej funkcie dostal z dôvodu k žalobe opísaných protichodných názorov na
smerovanie žalovaného v rade 1/ do konfliktu s N.. B. H. a žalovaným v rade 2/, a následne žalobca
vyvolal konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 11C/9/2014, ohľadne určenia neplatnostiustanovenia N.. B. H. a žalovaného v rade 2/ do funkcie členov správnej rady žalovaného v rade 1/.
Právne kroky žalobcu vyvolali u N.. H. a žalovaného v rade 2/ protichodné reakcie, a kým N.. B. H. listom
zo dňa 31.01.2014 odstúpil z funkcie člena správnej rady, žalovaný v rade 2/ v spolupráci so žalovaným

v rade 3/ sa aktuálne snaží o úplné prevzatie kontroly nad žalovaným v rade 1/ a to na úrovni všetkých
orgánov. Dňa 09.04.2014 žalovaný v rade 3/ podal na Okresný úrad v Žiline ako registrový úrad príslušný
pre žalovaného v rade 1/ návrh na zápis zmeny člena dozornej rady, člena správnej rady a člena
štatutárneho orgánu zo dňa 08.04.2014. Podľa návrhu a pripojených príloh, správna rada žalovaného
v rade 1/ dňa 13.01.2014 ustanovila do funkcie člena správnej rady žalovaného v rade 3/. Následne

mala správna rada už za účasti žalovaného v rade 3/, dňa 10.03.2014 rozhodnúť o ďalších zmenách v
orgánochžalovanéhovrade1/vrátaneodvolaniažalobcuzfunkciečlenaapredsedusprávnejradyatiež
nahradenia riaditeľky žalovaného v rade 1/ osobou nominovanou žalovaným v rade 3/. Tieto rozhodnutia
správnejradyboliprijatévrozporesozákonomasúpredmetomžaloby.Žalobcakonštatovalvžalobe,že
nemá vedomosť o tom, že by 13.1.2014 bola zvolaná správna rada, ktorá by mala prijímať právoplatné
rozhodnutia vo vzťahu k zmene orgánoch neziskovej organizácie H.. Túto skutočnosť, že sa 13.01.2014

nekonalo riadne zasadnutie správnej rady potvrdzuje, aj okrem iného absentujúci podpis žalobcu na
prezenčnej listine, predloženej žalovaným v rade 3/. Naviac podľa názoru žalobcu, list samotného N.. B.
H. z 31.01.2014 nemôže interpretovať tak, že by došlo k ustanoveniu žalovaného v rade 3/ do funkcie
člena správnej rady, pretože zjavne i sám N.. B. H. nemal v čase, keď zasielal list z 31.01.2014 vedomosť
o existencií a obsahu predmetnej zápisnice z 13.01.2014. Správna rada neziskovej organizácie H. má

podľa štatútu 3 členov, nemôže mať 4 členov bez zmeny štatútu. Zo zápisnice z 13.01.2014 vyplýva, že
žalovaný v rade 3/ nebol zvolený na uvoľnený post, ale ako štvrtý člen správnej rady v čase, keď mal byť
členom správnej rady ešte stále N.. B. H.. Žalobca poukazoval na ďalšie skutočnosti a uviedol, že dňa
13.01.2014 nedošlo k právoplatnému ustanoveniu žalovaného v rade 3/ do funkcie člena správnej rady
neziskovej organizácie H., pretože žiadna správna rada nezasadala a jednak samotný obsah zápisnice,

ktorú nikto nepodpísal nemožno interpretovať tak, že správna rada prijala riadne rozhodnutie, ktorým by
s konečnou platnosťou rozhodla o výmene člena správnej rady (N.. B. H. za žalovaného v rade 3/).

3. Pokiaľ šlo o zasadnutie správnej rady z 10.03.2014, tak o tomto zasadnutí žalobca nemal vedomosť.
Zasadnutie sa malo uskutočniť na letisku vo Viedni za účastí žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade

3/, pričom podľa obsahu zápisnice zasadnutie mal zvolať žalovaný v rade 3/ z dôvodu, že ho nezvolal
žalobca v zmysle listu žalovaného v rade 3/ zo dňa 25.02.2014. Podľa daného listu mala správna rada
zasadnúť v Bratislave 07.03.2014. Zasadla však 10.03.2014 na letisku vo Viedni a to napriek tomu, že
žalobca neodignoroval list žalovaného v rada 3/ zo dňa 25.02.2014, ale na ne riadne zareagoval, keď
písomne požiadal o preukázanie, že sa žalovaný v rade 3/ stal riadnym členom správnej rady a je teda

v jeho kompetencií vôbec navrhnúť zvolanie správnej rady neziskovej organizácie H.. Žalovaný v rade
3/ žiadosť žalobcu odignoroval a zvolal zasadnutie správnej rady dňa 10.03.2014, kedy správna rada
rozhodla o odvolaní člena dozornej rady neziskovej organizácie V.. H. H. a jeho nahradení žalovanou v
rade 4/ o odvolaní žalobcu z funkcie predsedu a člena správnej rady a menovaní žalovaného v rade 5/
ako nového člena správnej rady, pričom zároveň mal byť do funkcie predsedu správnej rady ustanovený

žalovaný v rade 3/. Správna rada tiež rozhodla o odvolaní riaditeľky žalovaného v rade 1/ V.. M. M. a
jej nahradení žalovanou v rade 6/. Tieto rozhodnutia správanej rady žalobca považoval za nezákonné
a neplatné, hneď z niekoľkých dôvodov:
Po 1) správna rada podľa názoru žalobcu nebola uznášania schopná, pretože na zasadnutí správnej
rady 10.03.2014 boli podľa zápisnice prítomní len žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/, ako však

vyplýva z vyššie uvedených skutočností žalovaný v rade 3/ nebol právoplatným členom správnej rady
a z toho dôvodu nemohol o uzneseniach hlasovať. V zmysle § 21 ods. 4 Zákona č. 119/1997 Z. z. o
neziskových organizáciách, je totiž na platné rozhodnutie správnej rady potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny jej členov ak zákon neustanovuje inak.
Po 2) to bola skutočnosť, že správna rada nebola riadne zvolená, v zmysle štatútu a zákona majú totiž

žalobca ako člen a predseda správnej rady, riaditeľka a členovia dozornej rady právo zúčastniť sa na
rokovaní správnej rady. Z uvedeného vyplýva, že o zasadnutí správnej rady musia byť upovedomení a
zasadnutie musí byť zvolané tak, aby mali reálnu možnosť sa ho zúčastniť. Aj keď zákon neobsahuje
výslovnú právnu úpravu zvolávania správanej rady, ani následky porušenia povinnosti pri zvolávaní
správanej rady, má žalobca za to, že žalovaní v rade 2/ a 3/ zvolali správnu radu bez toho, aby o jej

rokovaní upovedomili predsedu správnej rady teda žalobcu a ostatné osoby, ktoré majú právo byť na jej
zasadnutí. Takéto správanie nemožno hodnotiť inak ako správanie, ktoré odporuje dobrým mravom a
princípom, na ktorých je postavený Občiansky zákonník.Po 3) dôvodom pre neplatnosť daných uznesení je skutočnosť, že žalobca nemohol byť odvolaný z
funkciečlenasprávnejrady,keďženeporušilpovinnosť,ktorájevzápisniciuvedenáakodôvododvolania
a teda nebol splnený zákonný predpoklad odvolania žalobcu z funkcie člena predsedu správnej rady. V

zmysle § 22 písm. c/ Zákona o neziskových organizáciách môže byť člen správnej rady proti svojej vôli
odvolaný z funkcie iba v prípade, ak poruší ustanovenia zákona alebo sa bez náležitého ospravedlnenia
nezúčastní najmenej na troch po sebe idúcich, riadne zvolených zasadnutiach správnej rady, alebo
ak prestane spĺňať podmienky podľa § 20 Zákona. Takéhoto konania sa žalobca nedopustil, ak aj
nereagoval na list žalovaného v rade 3/ z 25.02.2014, ktorým bol vyzvaný na zvolanie správnej rady,

konal tak žalobca preto, že žiadal preukázať, že sa žalovaný v rade 3/ stal riadnym členom správnej
rady. Bol to práve žalovaný v rade 3/, ktorý odignoroval ďalšiu komunikáciu so žalobcom a preto na
žalobcovi nemožno spravodlivo požadovať, aby zvolával správnu radu bez toho, aby mal preukázané,
že žiadosť o zvolanie správnej rady mu zaslal riadny člen správnej rady.
Po 4) dôvodom neplatnosti napadnutých uznesení správnej rady je, že o výmene riaditeľa nemohla
správna rada rozhodovať, pretože na zasadnutí neboli prítomní všetci členovia správnej rady. Čl. IV.

štatútu žalovaného v rade 1/ uvádza, že zvolenie a odvolanie riaditeľa vykonávajú všetci členovia
správnej rady. Na zvolení a odvolaní členov rady je potrebný súhlas 2/3 väčšiny členov správnej rady.
Prvá veta citovaného ustanovenia hovorí o uznášania schopnosti správnej rady v prípade rozhodnutia,
ktorým ma dôjsť k menovaniu alebo odvolaniu riaditeľa. Aby správna rada mohla takéto rozhodnutie
prijať, musia byť na jej zasadnutí prítomní všetci členovia správnej rady. Iba kompletná správna rada je

potom schopná uznášať sa o otázkach menovania a odvolania riaditeľa. Keďže žalobca sa zasadnutia
správnej rady 10.03.2014 nezúčastnil, je nesporné, že nebola splnená podmienka prítomnosti všetkých
členov správnej rady.
Po 5) skutočnosť, že správna rada, ktorá zasadala 10.03.2014 v skutočnosti musela zasadať až v čase,
kedy bolo vykonateľné uznesenie Okresného súdu Martin, sp. zn. 11C/9/2014 o nariadení predbežného

opatrenia, ktorým súd prikázal žalovanému v rade 2/ zdržať sa výkonu práv spojných s funkciou
člena správnej rady. Dňa 25.02.2014 Okresný súd Martin vydal predbežné opatrenie, ktorým prikázal
N.. B. H. a žalovanému v rade 2/ zdržať sa výkonu práv spojených s funkciou člena správnej rady
žalovaného v rade 1/. Dňa 27.03.2014 žalovaný v rade 2/ zaslal Okresnému súdu Martin odvolanie
proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, kde okrem iného uviedol, že predbežným opatrením

došlo k paralyzovaniu správnej rady žalovaného v rade 1/ a totiž správna rada v zložení žalovaný v
rade 2/ a N.. B. H. nemôže prijímať rozhodnutia. Podľa zápisnice zo správnej rady dňa 10.03.2014,
ktorú podpísal aj žalovaný v rade 2/, by už však dávno mali byť členmi správnej rady žalovaný v
rade 3/ a žalovaný v rade 5/, pričom žalovaný v rade 3/ by mal byť predsedom správnej rady.
Preto žalobca nerozumie prečo žalovaný v rade 2/ uviedol v čase, keď mala správna rada 2 týždne

fungovať v inom zložení, podľa zápisnice z 10.03.2014, že by predbežným opatrením, ktoré sa dotýka
iba žalovaného v rade 2/ a N.. B. H. malo dôjsť k paralyzovaniu činnosti správnej rady. Žalovaný v
rade 2/ vo svojom odôvodnení nejaké zmeny v správnej rade nespomenul. Jediné vysvetlenie, ktoré
žalobcovi v súvislosti s takýmto počínaním napadá je také, že v čase vyhotovenia odvolania žalovaného
v rade 2/ proti uzneseniu o predbežnom opatrení žiadna zápisnica z 10.03.2014 neexistovala, bola

vyhotovená a datovaná spätne, až po tom, ako žalovanému v rade 2/ bolo doručené uznesenie o
nariadení predbežného opatrenia. Inak si nevie vysvetliť, prečo tak významne rozhodnutie správnej
rady bolo žalobcovi, ale aj riaditeľke V.. M. M. a žalovanému v rade 1/ doručené až 08.04.2014, teda
s odstupom jedného mesiaca a v súvislosti s právnou argumentáciou potom žalobca poukázal na
ustanovenia § 21 ods. 4 Zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách, na ust. § 3 a § 4

Občianskeho zákonníka, čl. 46 ods. 1 Slovenskej republiky a ust. § 2 a § 3 Občianskeho súdneho
poriadku. Z daných ustanovení pre žalobcu vyplýva jeho právo, ktorý je nezákonne odvolaný predsedom
správnej rady, súčasne však významným investorom projektu Domova sociálnych služieb a zároveň
osobou, ktorá sa zákonný spôsobom snaží chrániť žalovaného v rade 1/, a aj projekt Domova sociálnych
služieb, domáhať sa určenia neplatnosti uznesení správnej rady žalovaného v rade 1/ a určenia ďalších

skutočností, tak ako sú koncipované v petite žaloby. Žalobca sa nestotožňuje s takým názorom, akým sa
stretol v rozhodovanej praxi súdu a totiž, že by rozhodnutia správnej rady neziskovej organizácie nemali
vôbec podliehať preskúmavaniu súdmi, pretože ide o riadiace akty, ktoré nemajú charakter právnych
úkonov. S daným názorom žalobca nesúhlasí, z toho dôvodu, že predmetom súdnej ochrany predsa
nemôžu byť len právne úkony, ale aj protiprávny zásah do práv a oprávnených záujmov právnických a

fyzických osôb, ku ktorému v prípade žalobcu evidentne došlo. Pokiaľ ide o legitimáciu žalobcu v konaní,
tak tam je členom a predsedom správnej rady žalovaného v rade 1/ a vyplýva tiež zo skutočností, že
žalobca bol nezákonným rozhodnutím správnej rady zo dňa 10.03.2014 neplatne odvolaný z funkcie
člena a predsedu správnej rady, čím došlo nezákonným spôsobom k zásahu práv spojených s členstvomv správnej rade žalovaného v rade 1/ vrátane práva zúčastňovať sa na zasadnutiach správnej rady
a podieľať sa na rozhodovaní a záležitostiach žalovaného v rade 1/. Pasívna legitimácia označených
žalovaných, podľa názoru žalobcu vychádzala z toho, že uznesenia správnej rady z 10.03.2014 sa

dotkli právneho postavenia všetkých ostatných žalovaných, ktorí sa buď na nezákonných rozhodnutiach
podieľali alebo boli nimi dotknutí. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu na určenie toho čoho sa
žalobou domáha, tak ten je daný zabezpečením právnej istoty právnym vzťahom, ktorých sú žalovaný
v rade 1/, ale aj členovia jeho orgánov, vrátane žalobcu, účastníkmi. Z hľadiska posúdenia naliehavosti
právneho záujmu je dôležitá aj skutočnosť, že žalovaný v rade 3/ podal 09.04.2014 návrh na zápis zmien

v orgánoch žalovaného v rade 1/, na podklade dokumentov, ktoré sú predmetom žaloby. Registrový úrad
však zmeny v registri nevykonal, je však povinný na predložené listiny prihliadať, pokým súd nerozhodne
o ich neplatnosti. Rozhodnutie súdu žalobca považuje za nevyhnutný predpoklad vytvorenia pevného
právneho základu medzi účastníkmi konania, ako aj vo vzťahu k registrovému úradu a tretím osobám.
Ide tiež o rozhodnutie, ktoré zabráni prípadným budúcim sporom, ktorých predmetom by boli rozhodnutia
správnej rady žalovaného v rade 1/ a právne úkony realizované na ich základe.

4. K takto koncipovanej žalobe žalobca potom pripojil listinné dôkazy a to list žalovaného v rade 3/
adresovaný Okresnému úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy na vykonanie zmien v
registri neziskových organizácií. Ďalej pripojil zápisnicu zo zasadnutia správnej rady zo dňa 08.01.2014
a prezenčnú listinu k tejto zápisnici, zápisnicu z pokračujúceho zasadnutia správnej rady zo dňa

13.01.2014 a prezenčnú listinu, list N.. B. H. z 31.01.2014 adresovaný žalobcovi, žalovanému v rade
1/ a 2/, list právnej zástupkyne žalovaného v rade 3/ zo dňa 26.02.2014, list žalovaného v rade 3/
z 25.02.2014 adresovaný žalobcovi, list právneho zástupcu žalobcu adresovaný právnej zástupkyni
žalovaného v rade 3/ z 03.03.2014, e-mailovú korešpondenciu medzi žalovaným v rade 3/ a ďalšími
žalovanými, zápisnicu zo zasadnutia správnej rady zo dňa 10.03.2014, list právneho zástupcu žalobcu

z 21.01.2014, ktorým uplatnil relatívnu neplatnosť právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému v rade 2/,
zápisnicu zo zasadnutia správnej rady neziskovej organizácie zo dňa 09.07.2012 a prezenčné listiny k
zápisnici, zápisnicu zo zasadnutia správnej rady zo dňa 22.06.2012 a prezenčnú listinu k tejto zápisnici.

5. Podaním z 27.6.2014 žalobca rozšíril žalobu a súčasne podal návrh na vydanie predbežného

opatrenia. V tomto podaní žalobca žiadal naviac určiť, že všetky uznesenia prijaté správnou radou
žalovaného v rade 1/ dňa 19.5.2014 a dňa 20.5.2014 za účasti žalovaného v rade 3/ a žalovaného 5/ sú
neplatné a že funkcia žalovaného v rade 7/ I. U., u ktorého navrhol, aby súd pripustil jeho pristúpenie
do konania ako riaditeľa žalovaného v rade 1/, rozhodnutím správnej rady žalovaného v rade 1/ zo dňa
20.5.2014, nevznikla.

6. Túto zmenu žaloby žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že Okresný úrad Žilina rozhodnutím, ktoré
pripojil a ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.6.2014, zapísal zmenu riaditeľa žalovaného v rade 1/ tak, že
vymazal V.. M. M. a zapísal ako nového riaditeľa I. U., T.. X.X.XXXX, pričom pán U. je osoba nominovaná
žalovanýmvrade3/.OkresnýúradŽilinavykonalzápisnazákladezápisnicezozasadnutiasprávnejrady

žalovaného rade 1/ zo dňa 20.5.2014. Aj tieto uznesenia správnej rady z 20.5.2014 považuje žalobca za
neplatné a to z dôvodu, že správna rada nebola uznášaniaschopná, keďže rozhodnutie dňa 20.5.2014
prijali žalovaný v rade 3/, žalovaný v rade 5/, ktorí neboli právoplatne ustanovení do funkcie členov
správnej rady. Ďalším dôvodom neplatnosti týchto uznesení bola skutočnosť, že o výmene riaditeľa
nemohla správna rada rozhodovať, pretože na zasadnutí neboli prítomní všetci členovia správnej rady.

Podľa štatútu žalovaného v rade 1/ o menovaní o odvolaní riaditeľa rozhodujú všetci členovia správnej
rady. Iba správna rada, na ktorej sa zúčastňujú všetci jej členovia, je schopná uznášať sa o otázkach
menovaniaaodvolaniariaditeľaneziskovejorganizácie.UvedenýprávnynázorsiosvojilajOkresnýúrad
Žilina, ktorý vyzval V.. H. G. na odstránenie uvedeného nedostatku, nakoľko pani D. bola dňa 10.3.2014
ustanovená do funkcie riaditeľa za účasti iba dvoch členov správnej rady. Žalovaný v rade 3/ sa so

situáciou vysporiadal tak, že spolu so žalovaným v rade 5/ rozhodnutím správnej rady zo dňa 19.5.2014
zmenili predmetný článok štatútu tak, že na odvolanie a menovanie riaditeľa už nie je potrebná účasť
všetkých členov správnej rady, ale postačia dvaja. K tejto zmene žaloby žalobca potom pripojil zápisnicu
zo zasadnutia správnej rady zo dňa 20.5.2014, rozhodnutie Okresného úradu Žilina - odboru všeobecnej
vnútornej správy č. 2014/00078/3F a ďalšie listiny, ktoré sa už viazali k návrhu na vydanie predbežného

opatrenia.7. Uznesením sp. zn. 10C/130/2014 zo dňa 28.7.2014 (č.l. 111) súd pripustil zmenu žalobného návrhu v
zmysle podania žalobcu z 27.6.2014 a súčasne pripustil, aby do konania na strana žalovaných pristúpil
I. U. ako žalovaný v rade 7/.

8. Na výzvu súdu potom žalobca ešte do spisu pripojil zakladaciu listinu neziskovej organizácie H., T..B..,
štatút tejto neziskovej organizácie a dodatky k nemu.

9. O návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré žalobca zmenil a precizoval po výzve

súdu, nakoniec súd rozhodol uznesením sp. zn. 10C/130/2014 zo dňa 2.9.2014 (č.l. 155 a nasl.).

10. Na pojednávaní dňa 3.9.2015 právny zástupca žalobcu požiadal súd, aby pripustil pristúpenie do
konania tých osôb, o ktorých právach a povinnostiach sa podľa pôvodnej žaloby konať malo, avšak
neboli na strane žalovaných, ani na strane žalobcu a to V.. M. M. Z. V.. H. H.. Svoj žalobný nárok voči
týmto žalovaným žalobca potom precizoval podaním z 15.10.2015 (č.l. 202), kde vo vzťahu k žalovanej

v rade 8/ V.. M. M. žiadal určiť, že funkcia riaditeľky tejto žalovanej rozhodnutím správnej rady zo dňa
10.3.2014 a rozhodnutím správnej rady zo dňa 20.5.2014 nezanikla a vo vzťahu k žalovanému v rade 9/
V.. H. H. uviedol, že vo vzťahu k nemu sa domáha určenia, že funkcia člena dozornej rady žalovaného
v rade 1/ V.. H. H. rozhodnutím správnej rady žalovaného v rade 1/ zo dňa 10.3.2014 nezanikla.

11. Pristúpenie týchto žalovaných do konania súd pripustil uznesením sp. zn. 10C/130/2014 zo dňa
4.1.2016 (č.l. 205).

12. K svojmu vstupu do konania ani v žalobe žalovaná v rade 8/ nemala námietky a vo svojom podaní,
ktoré na súd došlo 29.2.2016 (č.l. 231) uviedla, že situáciu okolo zmien v orgánoch žalovaného v

rade 1/ vníma podobne ako žalobca. K svojmu odvolaniu nemala sa kedy vyjadriť a skutočnosť, že k
zasadnutiu správnej rady došlo na letisku dňa 10.3.2014 vo Viedni, vníma ako podozrivú. K tomuto
podaniu žalovaná v rade 8/ pripojila mailovú korešpondenciu z júna roku 2014 so žalobcom a ďalšími
žalovanými.

13. Žalovaný v rade 9/ sa k žalobe nevyjadril, pojednávaní sa nezúčastňoval.

14. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa vyjadrili k žalobe komplexne prvýkrát zo dňa 17.01.2017, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. S týmto podaním žalujúca strana predovšetkým namietla nedostatok
právomoci súdu. Uviedla, že žalovaný v rade 1/ je neziskovou organizáciou, ktorá poskytuje všeobecne

prospešné služby. Jej právne postavenie upravuje zákon č. 213/1997 o neziskových organizáciách.
Samotné uznesenia správnej rady nemajú charakter právnych úkonov, ale majú charakter riadiacich
aktov neziskovej organizácie a v rámci právomocí všeobecných súdov nie je možné preskúmavať
rozhodnutia správnej rady žalovaného, nakoľko táto nie je správnym orgánom, orgánom verejnej moci,
resp. orgánom územnej samosprávy a právo preskúmavania rozhodnutia správnej rady neziskovej

organizácie žiadny zákon nezakotvuje. V tejto súvislosti poukázali aj na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/3/2010, v zmysle ktorého spor, predmetom ktorého je určenie
neplatnosti uznesenia správnej rady žalovaného ako neziskovej organizácie poskytujúce všeobecne
prospešné služby, nepodlieha prieskumu súdu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ konštatovali, že vzhľadom na
to všeobecný súd nemôže preskúmať platnosť uznesení správnej rady neziskovej organizácie a takáto

právomoc súdu nebola založená ani podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný v čase
podania žaloby, ale ani neskôr podľa C. s. p. Z takého dôvodu, z dôvodu nedostatku právomoci mal by
Okresný súd konanie zastaviť. Súčasne však navrhli súdu, prerušiť konanie do právoplatného skončenia
konaniavedenéhopredOkresnýmsúdomvMartine,podsp.zn.11C/9/2014.Vdanomkonanísažalobca
okrem iného domáha určenia neplatnosti ustanovenia žalovaného v rade 2/ a N.. B. H. do funkcie členov

správnej rady žalovaného v rade 1/. Ak by bolo skutočne právoplatne rozhodnuté, že žalovanému v
rade 2/ a N.. B. H. nevznikla funkcia čiže členstvo v správnej rade žalovaného v rade 1/, nemusel byť
súd v tomto konaní vykonávania akékoľvek dokazovanie vo vzťahu k preukazovaným platnosti uznesení
správnej rady žalovaného v rade 1/ zo dňa 13.01.2014, z 10.03.2014, ale aj z 19.05.2014 a 20.05.2014.
Preto je vyriešenie otázky platnosti ustanovenia žalovaného v rade 2/, ako aj N.. H. do funkcie členov

správnej rady, nepochybne podstatné pri rozhodnutí súdu v tomto konaní, nakoľko sa obaja zúčastnili
hlasovania na zasadnutí správnej rady dňa 13.01.2014 a žalovaný v rade 2/ sa zúčastnil aj hlasovaní v
správnej rade nasledujúcich vyššie uvádzaných termínoch. Žalovaní v rade 1/ a 2/ však aj poukázali na
nedostatok vecnej legitimácie naliehavého právneho záujmu, s poukazom na ust. § 137 C. s. p. Tvrdili,že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú
za to, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že funkcie tretích osôb v orgánoch
žalovaného nezanikli, resp. nevznikli, že došlo k zmene štatútu žalovaného v rade 1/. Je tomu tak preto,

že pôsobenie napr. V.. M. M., N.. H., C.. R., V.. G., I.. C., C.. D. Z. C.. U. v orgánoch žalovaného v rade
1/ sa priamo nedotýka samotného žalobcu a ich odvolaním resp., zvolením sa nemohlo stať postavenie
žalobcu neistým, resp. ohrozeným. Rovnako sa postavenie žalobcu nemohlo stať ohrozeným, alebo
neistým, ani v prípade zmeny štatútu žalovaného v rade 1/. Naliehavým právnym záujmom na určení by
sa dalo obhájiť, a to len v prípade, že by sa takéhoto určenia ako žalobcovia domáhali priamo dotknuté

vyššie uvádzané osoby.

15. Žalovaní v rade 1/ a 2/, ale aj vzhľadom na uvedené majú za to, že žalobca nemôže byť v tomto
konaní aktívne, vecne legitimovaný, nakoľko objektívne nemá žiadne hmotno - právne postavenie vo
vzťahu k funkciám V.. M.Ň., N.. H., V.. R., V.. G., I.. C., C.. D. Z. C.. U., resp. žalobca si nemôže vo
vzťahu k týmto funkciám uplatniť žiadny hmotno - právny nárok. Naviac žalovaní popreli tvrdenia žalobcu

o akúkoľvek snahu o obohatenie sa na úkor žalovaného v rade 1/ a uviedli, že k meritu veci sú tvrdenia
v prvej časti pôvodnej žaloby irelevantné.

16. K námietkam žalobcu ohľadne zasadnutia správnej rady konaného dňa 13.01.2014 uviedli, že
žalobca sa tohto zasadnutia správnej rady zúčastnil a ak nepodpísal prezenčnú listinu tak to bolo len

preto, že na zasadnutí došlo k verbálnemu konfliktu medzi členmi správnej rady, čo však nič nemení
na fakte, že k vymenovaniu žalovaného v rade 3/ do funkcie člena správnej rady žalovaného v rade 1/
došlo na tomto zasadnutí platne a v súlade so zákonom. Zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady zo
dňa 13.01.2014, pod bodom 2 vyplýva, že žalovaný v rade 3/ bol zvolený ako člen správnej rady s tým,
že sa svojej funkcie v správnej rade v jeho prospech vzdá, buď žalovaný v rade 2/, alebo N.. H., t.z., že

žalovaný v rade 3/ bol zvolený do funkcie člena správnej rady s účinnosťou odo dňa účinnosti vzdania sa
funkcie jedného z uvedených členov správnej rady. Keďže N.. H. sa vzdal svojej funkcie prostredníctvom
listu z 31.01.2014, nastali aj účinky ustanovenia žalovaného v rade 3/ do funkcie člena správnej rady
žalovaného v rade 1/. Na platnosť uznesení správnej rady z 13.01.2014 nemôže mať vplyv absencia
podpisu žalobcu na prezenčnej listine, nakoľko ostatní členovi správnej rady žalobcu nemohli prinútiť,

aby sa na prezenčnú listinu podpísal. Pokiaľ šlo o zasadnutie správnej rady konané dňa 10.03.2014,
tak k tvrdeniam žalobcu ohľadne tohto zasadnutia žalovaní v rade 1/ a 2/ namietali, že žalovaný v rade
3/ bol riadnym spôsobom ustanovený za člena správnej rady žalovaného v rade 1/. Žalovaný v rade
3/ ako už člen správnej rady listom zo dňa 25.02.2014 žalobcu výslovne požiadal, aby v lehote 10.
dní zvolal zasadnutie správnej rady. Žalobca však aj napriek tomu zostal pasívny, účelovo požadoval

preukázanie zvolenia žalovaného v rade 3/ do správnej rady, hoci o ňom vedel, pretože sa zasadnutia
správnej rady dňa 13.01.2014 zúčastnil. Keďže žalobca vedel o ustanovení žalovaného v rade 3/ do
funkcie člena správnej rady žalovaného v rade 1/, a napriek tejto skutočnosti správnu radu nezvolal
a svojou nečinnosťou sa snažil zmariť zasadnutie a ďalšiu činnosť správnej rady, nemôže byť jeho
konanie legitímne a zákonné. Pokiaľ šlo o hlasovanie na zasadnutí správnej rady 10.03.2014, žalovaní

namietali, že za uznesenie hlasovali 2/3 členov správnej rady, a preto boli prijaté v súlade so štatútom
žalovaného v rade 1/. Odmietli tvrdenia žalobcu o antidatovaní zápisnice zo dňa 10.03.2014. Pokiaľ šlo
o zasadnutia správnej rady konané v dňoch 19.05.2014 a 20.05.2014 poukázali žalovaní v rade 1/ a 2/
na svoju predchádzajúcu argumentáciu a uvideli, že pokiaľ ide o zmenu štatútu žalovaného v rade 1/
platnosť zmeny potvrdil aj príslušný registrový úrad a to Okresný úrad Žilina, ktorý svojim rozhodnutím

2014/009078/3 vykonal zápis zmien osobe riaditeľa žalovaného v príslušnom registri. Na preukázanie
svojich tvrdení navrhli žalovaní v rade 1/ a 2/ výsluch žalovaných v rade 2/ a 3/, a ako svedka N.. B. H..

17. K podaniu žalovaných v rade 1/ a rade 2/ sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podaním zo dňa 01.06.2017, kde namietal proti skutkovým tvrdeniam žalovaných v rade 1/

a 2/ ohľadne úkonov procesných strán a poskytol ďalšiu argumentáciu. Naviac uviedol, že žalobca
zotrváva na všetkých svojich pôvodných vyjadreniach. Pokiaľ však žalovaní v rade 1/ a 2/ namietajú aj
právomoc súdu, uviedol, že argumentáciu žalovaných v rade 1/ a 2/ považuje za nesprávnu, pretože
právo neziskových organizácií nie je samostatným odvetvím práva, ale ide o súčasť práva občianskeho.
Podľa názoru žalujúcej strany je právomoc súdu založená aj na základe ust. § 3 C. s. p., podľa ktorého

súdyprejednávajúarozhodujúsúkromno-právnesporyainésúkromno-právneveci,akichpodľazákona
neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.18. Aj keď sa stotožňuje s názorom žalovaných v tom smere, že súd v zásade nemôže zasahovať
do vecnej stránky slobodného rozhodovania právnických osôb resp. jej orgánov, na druhej strane
zo súdneho preskúmania nemožno vylúčiť posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky na prijatie

takéhoto rozhodnutia. Pokiaľ ide o rozhodnutia správnej rady tak ust. § 21 ods. 4 Zákona o neziskových
organizáciách, vyslovene uvádza, čo musí byť splnené na to, aby rozhodnutie správnej rady bolo platné
a spôsobilé vyvolať právne účinky. Splnenie týchto podmienok musí byť identifikovateľné, prípadne
nezákonný stav napraviteľný prostredníctvom rozhodnutia súdu, pretože na to podľa platného právneho
stavu nie je príslušný iný orgán. Ak žalovaní opierajú svoj právny názor o uznesenie Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 6Co/313/2008, tak žalobca poukázal na skutočnosť, že ide o reakciu súdu na
žalobu o preskúmanie uznesenia správnej rady podľa § 244 až 50 z, f, a OSP. Pokiaľ ide o námietku
nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu, žalobca uviedol, že ako predseda správnej rady
žalovaného v rade 1/ namieta v konaní nezákonnosť a neplatnosť rozhodnutí správnej rady, ktoré sa
ho bezprostredne týkajú a ktoré nemožno posudzovať inak než vo vzájomnej súvislosti. V situácií, keď
neziskovú organizáciu nezákonným spôsobom ovládne skupina osôb okolo žalovaných v rade 2/ a

3/, je v zásade jedinou možnosťou predsedu správnej rady ako brániť svoje práva a práva samotnej
neziskovej organizácie, obrátiť sa na súd. Ak súd potvrdí záver o neplatnosti odvolania žalobcu z
funkcie predsedu správnej rady je tým, bez ďalšieho daný naliehavý právny záujem žalobcu vo vzťahu
ku všetkým rozhodnutiam prijatých na zasadnutiach správnej rady, ktoré žalobca ako právoplatný
predseda správnej rady nezvolával resp., o ktorom ani nevedel, najmä ak takým rozhodnutím došlo k

zmenám v orgánoch neziskových organizácií. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5Cdo/31/2011 zo dňa 06.12.2012. Podľa názoru žalobcu, podaná žaloba
je účelným nástrojom, ktorý nesmeruje k rozmnožovaniu sporov, pretože jej zmyslom je vytvoriť
jasný právny základ okrem iného pre registrový úrad, pokiaľ ide o ním zapisované skutočnosti, napr.
v štatutárnom orgáne neziskovej organizácie. V súvislosti s výsledkom konania 11C/9/2014, kde

rozsudkom Krajského súdu, kde nedošlo k zamietnutiu žaloby žalobcu, uviedol, že žalobca podal voči
tomuto rozsudku dovolanie.

19. Žalovaný v rade 3/ sa podrobnejšie k žalobe vyjadril až podaním, ktoré zaslal súdu 05.09.2017 s
listinnými dôkazmi pripojenými a týmto podaním žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Predovšetkým

poukázal na skutočnosť, že žalobcovi pominul naliehavý právny záujem na žalobe, ktorú podal. Uviedol
totiž, že v zmysle § 22 Zákona č. 213/1997, členstvo v správnej rade zaniká uplynutím funkčného
obdobia, ale aj inými tam uvedenými spôsobmi. Podľa čl. IV. štatútu neziskovej organizácie H., dĺžka
funkčného obdobia člena správnej rady je 5 rokov, najneskôr mesiac pred uplynutím funkčného obdobia
člena správnej rady, správna rada vykoná voľbu nového člena. Na platnosť voľby je potrebný 2/3 súhlas

všetkých členov správnej rady. Funkčné obdobie žalobcu, na ktoré bol zvolený, ako člena správnej
rady a súčasne aj za predsedu správnej rady začalo plynúť 27.01.2017 a uplynulo podľa tvrdenia
žalovaného v rade 3/ dňom 26.01.2017, v dôsledku čoho podľa názoru žalovaného pominul aj naliehavý
právny záujem žalobcu na určení toho čoho sa domáha. Naviac uviedol, že v prípade ak by súd žalobe
vyhovel, nemal by žalovaný v rade 1/ správnu radu, keďže N.. B. H. členstvo zaniklo k 03.02.2014,

žalobcovi ku 26.01.2017, žalovanému v rade 2/ by trvalo iba do 30.06.2017, avšak u I.. C. a žalovaného
v rade 3/ členstvo v správnej rade spochybňované, by v takom prípade bolo členstvo vyvrátené. V
prípade, že by neboli zvolené nové orgány neziskovej organizácie, mohol by súd na návrh štátneho
orgánu, alebo osoby, ktorá osvedčuje právny záujem na zrušení neziskovej organizácie rozhodnúť o
likvidácií. Žalovaný sa potom podrobnejšie vyjadril k tvrdeniam žalobcu ohľadne toho, že jeho práva boli

poškodené. Namietal proti žalobcovi, že žalobca napriek tomu, že dostával podnety, nezvolal správnu
radu,abyodstránilprípadnépochybnostiočlenstvežalovanýchvsprávnejrade.Popreltvrdeniažalobcu,
že by sa žalobca nezúčastnil zasadnutia správnej rady 13.01.2014 a 08.01.2014. Vyjadril sa k niektorým
finančným aspektom a previazanosti neziskovej organizácie H., teda žalovaného v rade 1/ voči ďalším
osobám a žalobcovi a citoval dokumenty prijaté správnou radou na zasadnutí 13.01.2014 a neskôr.

Na záver konštatoval, že bol legitímne zvolený 2/3 väčšinou správnej rady žalovaného v rade 1/ dňa
13.01.2014 a o tejto skutočnosti žalobca musí vedieť. V tomto podaní poskytol svoju interpretáciu v
priebehu udalostí začiatkom roka 2014, avšak zotrval na skutočnosti a na najpodstatnejšom argumente
svojho vyjadrenia, a totiž, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení toho čoho sa domáha, pominul.
K tomuto podaniu žalovaný v rade 3/ pripojil dodatok štatútu žalovaného v rade 1/ zakladaciu listinu, e-

mailovú korešpondenciu medzi stranami, dôkazy o pobyte na Viedenskom letisku 10.03.2014, pozvánku
na zasadnutie správnej rady 20.02.2014, prezenčnú listinu a zápisnicu zo zasadnutia správnej rady zo
dňa 08.01.2014 a ďalšiu korešpondenciu.20. Na pojednávaní dňa 06.09.2017 súd upozornil žalujúcu stranu na spornosť naliehavého právneho
záujmu žalobcu na tom, čoho sa domáhal, vzhľadom na tvrdenia žalovaného v rade 3/, o uplynutí
funkčného obdobia žalobcu ako predsedu správnej rady a člena správnej rady.

21. Na to reagovala žalujúca strana zásadným prednesom, v ktorom poukázala, že ak bol žalobca v
hmotno - právne legitimovaný a mal naliehavý právny záujem na začiatku súdneho konania bolo by v
rozpore s vereným poriadkom, aby v dôsledku dĺžky súdneho konania tento naliehavý právny záujem
stratil, vzhľadom na skutočnosť, že mu podľa tvrdenia žalovaného v rade 3/ uplynulo funkčné obdobie

v januári 2017. Žalujúca strana sa s takýmto tvrdením nestotožňuje, pretože ak žalobca bol neplatne
odvolaný z funkcie predsedu a člena správnej rady tak je toho názoru, že po dobu kým by sa mohol
ujať funkcie mu funkčné obdobie uplynúť vôbec nemohlo. Inak by bolo absurdné viesť určovanie spory
podobného typu, napr. u funkcionárov, ktorí boli neplatné odvolaní, ak ich funkčné obdobie trvá len
2 roky, pretože takmer žiadne súdne konanie netrvá menej ako 2 roky. A v takom prípade, by bolo
márne dovolávať sa svojich práv na súde. Najmä žalujúca strana do spisu pripojila vyjadrenie Krajskej

prokuratúry v Žiline z 26.08.2014, z ktorého záverečnej časti na str. 5 vyplýva, že na Okresom súde
Martin v súvislosti so zmenami v dosadení orgánov neziskovej organizácie prebiehajú viaceré súdne
konania o určenie neplatnosti uznesenia správnej rady a až po právoplatnom skončení uvedených
súdnych konaní môže byť rozhodnutie súdu podkladom pre registrovaný úrad na vykonanie zmeny
zapisovaných skutočností v registri. Dĺžka súdneho konania predsa nemôže ovplyvniť hmotnoprávne

postavenie žalobcu.

22. Žalovaní v rade 1/ a 2/ naopak naliehali na súd, aby sa súd zaoberal otázkou naliehavosti právneho
záujmužalobcunaurčenítohočohosadomáha,nakoľkožalovanástranadisponujeslistinnýmdôkazom
preukazujúcim kedy začalo plynúť žalobcovi funkčné obdobie ako člena a predsedu správnej rady, a

je to zrejmé z listu adresovaného Obvodnému úradu Žilina, z listu, ktorým odpovedá Obvodný úrad v
Žiline, odbor všeobecnej vnútornej správy, že najneskôr k 01.07.2012 bol žalobca členom správnej rady
žalovaného v rade 1/. Ak je funkčné obdobie 5. ročné tak je zrejmé, že k dnešnému dňu mu už uplynulo,
a to aj keby nebol platne odvolaný z funkcie dňa 10.03.2014 (list z čl.466). Žalovaný v rade 1/ žiadal,
aby žalujúca strana zdôvodnila, na základe akého zákonného ustanovenia dospela k presvedčeniu, že

počas obdobia súdneho sporu, keď žalobca bol údajné neplatne odvolaný z funkcie predsedu a člena
správnej rady mu funkčné obdobie neplynulo. Ak by aj žalobca bol odvolaný z funkcie neplatne, ku dňu
vykonania pojednávania (06.09.2017) mu už funkčné obdobie uplynulo, a ak bol odvolaný, platne nemá
nádej na úspech v súdnom konaní.

23. Žalovaný v rade 3/ zotrval na svojej argumentácií.

24. Žalovaná v rade 4/ sa k žalobe zásadným spôsobom nevyjadrila.

25. Žalovaný v rade 5/ sa k žalobe zásadne nevyjadril a ponechal vec na rozhodnutie súdu.

26. Žalovaná v rade 6/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu stotožnila s argumentáciou
právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a 2/ a žalovaného v rade 3/ a poukazovala na skutočnosť,
že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa vo vzťahu ku žalovanej v rade 6/
domáha.

27. Žalovaný v rade 7/ sa priklonil k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a 2/.

28. Žalovaná v rade 8/ vo svojom vyjadrení potvrdila, že bola riaditeľkou žalovaného v rade 1/ od
roku 2008 a spôsob akým bola odvolaná z funkcie ju prekvapil, spôsob akým sa uskutočnilo rokovanie

správnej rady 10.03.2014 vyvoláva rôzne otázniky, uviedla však, že pokiaľ by súd rozhodol tak, že jej
funkcia nezanikla tak ona už v súčasnosti vykonáva prácu v štátno - zamestnaneckom pomere a zákon
jej neumožňuje pokračovať vo funkcií riaditeľky neziskovej organizácie. Keby tomu bolo inak, tak by v
práci pre žalovaného v rade 1/ pokračovala rada.

29. Žalobca na tomto pojednávaní poskytol súdu doplňujúce vyjadrenia, avšak nepoprel tvrdenia
žalovaného v rade 3/ ohľadne uplynutia funkčného obdobia, ku dňu vykonania pojednávania dňa
06.09.2017.30. V závere konania podaním zo dňa 06.12.2017 sa žalobca vyjadril k existencii naliehavého
právneho záujmu na určení toho, čoho sa domáhal, a to z pohľadu plynutia funkčného obdobia členstva
správnej rady neziskovej organizácie. Uviedol, že námietka neexistencie naliehavého právneho záujmu

v súvislosti s uplynutím funkčného obdobia žalobcovi, ktorú vniesol žalovaný v rade 3/ spočíva na
skutočnosti, že kým žalobca v čase podania žaloby mal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, dnes takýto naliehavý právny záujem nemá, nakoľko mu uplynulo funkčné obdobie člena
správnej rady. Žalobca s takýmto názorom nesúhlasí pretože, žalobu podal bezodkladne po tom,
čo sa dozvedel o prijatí napadnutých uznesení. V čase žaloby bol jeho naliehavý právny záujem

nespochybniteľný a preto je vylúčené, aby jeho právo na súdnu ochranu zaniklo len preto, že súd
začal reálne konať až neskôr, dokonca konanie prerušil do rozhodnutia vo veci 11C/9/2014, s čím
žalobca nesúhlasil. Naviac žalobca priebežne písomne žiadal o urýchlenie konania s ohľadom na
problematickú situáciu v neziskovej organizácii H.. Akceptácia argumentácie žalovaného v rade 3/ by
viedla k faktickému vylúčeniu súdneho preskúmavania akéhokoľvek rozhodnutia o odvolaní fyzickej
osobyzfunkcievorgáneprávnickejosoby,pretoževdrvivejväčšinetietofunkčnéobdobianetrvajúdlhšie

ako 5 rokov a pri obvyklej dĺžke súdneho konania na Slovensku by tak bol vylúčený súdny prieskum
u všetkých takýchto rozhodnutí. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 4 ods. 1 a 2 C. s. p.,
ktoré citoval, na ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého každý spoločník, konateľ,
likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca, člen dozornej rady môže podať návrh na
súd o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou

zmluvou, alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie
valného zhromaždenia týka.

31.Žalobcatvrdí,ževtomtoprípadeObchodnýzákonníkpriamokonštituujenaliehavýprávnyzáujemna
tam uvedenej osoby, na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia a tento právny záujem

existuje po celú dobu konania a nemôže byť spochybnený. Ak teda zákon umožňuje členom orgánov
obchodnej spoločnosti domáhať sa určenia neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia potom aj
členom správnej rady neziskovej organizácie musí byť umožnené domáhať sa obdobného určenia.
Neexistuje zákonný dôvod pre vylúčenie takejto možnosti členov správnej rady, resp. legitímny dôvod,
ktorý by ospravedlňoval diskriminačný prístup k právu na súdnu ochranu obchodnej spoločnosti a pri

členoch správnej rady. Aký je rozdiel z pohľadu práva súdnu ochranu práv a oprávnených záujmov
fyzickej osoby ak sa určenia neplatnosti odvolania z funkcie domáha člen predstavenstva a člen správnej
rady. V oboch prípadoch ide o identickú situáciu, fyzickú osobu, ktorá vykonáva určitú funkciu, čím
sa spájajú jej práva a povinnosti ak sa táto osoba domnieva, že bola zbavená funkcie, a teda jej bol
odňaté práva, ktoré sa z výkonu funkcie spájajú v rozpore so zákonom, má nespochybniteľné právo

požiadať o ochranu súdu, a požiadať o určenie odvolania z funkcie bolo vykonané v súlade so zákonom.
V právnom štáte je nemysliteľné, aby subjektívne hmotné práva fyzických osôb, ktoré sú uplatňované v
sporových konaní zanikli v dôsledku toho, že súdne konanie trvá dlhšiu dobu. Naviac žalobca poukázal
na skutočnosť, že žiaden z právnych predpisov nerieši, či v prípade príslušný orgán právnickej osoby
v rozpore so zákonom odvolá svojho člena z funkcie, možno počas trvania súdneho konania o určení

neplatnosti takéhoto rozhodnutia, hovoriť o tom, že funkčné obdobie odvolaného člena naďalej plynie.
Bez relevantného a ústavne konformného a ústavne konformne interpretovaného zákonného podkladu
je vylúčené, aby fyzickej osobe bolo odobraté právo na súdnu ochranu. Tvrdenie o uplynutí funkčného
obdobia bez ohľadu na jeho absurdnosť nie je faktom, ale je len hypotézou žalovaného v rade 3/.
Rovnakou hypotézou je, že žalobca mohol byť znovu zvolený do funkcie člena správnej rady a plynulo

by mu ďalšie funkčné obdobie. Argumentáciu žalovaných možno spoľahlivo vyvrátiť aj s odkazom na
ustálenú judikatúru Ústavného súdy Slovenskej republiky. V náleze sp. zn. IV. US156/03 z 29.01.2004
Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že uprednostnenie formalistického posúdenia predpokladu
prípustnosti návrhu pred materiálnym chápaním základného práva na súdnu ochranu zakladá porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na

spravodlivý proces, podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V náleze
sp. zn. II. US137/08 z 01.07.2008 Ústavný súd uviedol, že taká interpretácia a aplikácia ust. § 80 písm.
c/ Občianskeho súdneho poriadku, ktorá vo svojich dôsledkoch znemožňuje poskytnutie súdnej ochrany
postupom podľa tretej resp. štvrtej časti OSP, v otázke patriacej do primárnej právomoci všeobecných
súdov je popretím samotnej podstaty základného práva na súdnu ochranu, podľa č. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 listiny Základných práv a slobôd, ako aj obdobného práva
na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účastník
konania má právo na to, aby platnosť sporného občiansko - právneho úkonu posúdil všeobecný súd
postupom podľa tretej resp. štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vo svojom náleze sp. zn. III.US341/07 z 01.07.2008 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, súd môže, ba dokonca sa musí od
výsledného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,
systematická súvislosť, alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov.

32. Napadnuté uznesenia správnej rady považujú dnes orgány verejnej moci za platné, kým súd
nerozhodne o ich neplatnosti. Obvodný úrad Žilina na základe týchto uznesení vykonal zmeny v registri
neziskových organizácií, uviedol, že mu neprináleží posudzovať platnosť uznesení správnej rady a že

tieto berie iba na vedomie. Prokuratúra zaujala rovnaké stanovisko a odkázala žalobcu na všeobecný
súd. Ak Okresný súd Martin nerozhodne o tom, že napadnuté uznesenia sú neplatné pre rozpor so
zákonom, budú sa tieto rozhodnutia považovať naďalej za platné a vyvolávajúce účinky, ktoré žalovaný
prijatím sporných uznesení sledovali. Tým by bola zdvojená nezákonnosť v konaniach žalovaných v
rade 2/ a 3/. Šlo by o modelovú situáciu odňatia práva na súdnu ochranu a popretia všetkých princípov
materiálneho právneho štátu, najmä pokiaľ ide o požiadavky na výkon súdnej moci. Súd má preto hľadať

spravodlivosť a jeho rozhodnutia majú viesť k rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov.

33. Vo veci súd okrem výsluchu žalovaného v rade 2/, žalovaného v rade 3/, ktorých výsluch navrhla
strana žalovaná, prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.

34. Po vykonanom dokazovaní a vypočutí zásadných prednesov sporových strán, súd dospel k
presvedčeniu, že žalobe vyhovieť nemožno a to z týchto dôvodov:

35. Pôvodne podanou žalobou sa žalobca domáhal ako člen správnej rady a predseda správnej rady
žalovaného v rade 1/ rozhodnutia, že všetky uznesenia prijaté správnou radou žalovaného v rade 1/ dňa

10.03.2014 za účasti žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade 3/ sú neplatné. Ďalej, že žalovanému v
rade 3/ nevzniklo členstvo a predsedníctvo správnej rady žalovaného v rade 1/, že funkcia žalobca ako
člena predsedu správnej rady rozhodnutím správnej rady žalovaného v rade 1/ z 10.03.2014 nezanikla,
ďalej, že funkcia žalovaného v rade 5/ nevznikla, funkcia žalovanej v rade 8/ nezanikla, funkcia žalovanej
v rade 6/ nevznikla, funkcia žalovaného v rade 9/ nezanikla a funkcia žalovanej v rade 4/ nevznikla.

36. Žaloba bola evidentne podaná v čase, platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pokiaľ ide o
charakter typu žalôb, ktoré možno prejednávať v Občianskom súdnom konaní upravoval tieto v ust. § 80.

37. V zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (Zákon č. 99/1963 Z. z.), návrhom na začatie

konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

38. V priebehu konania žalobca ešte žalobu rozšíril, keď žiadal súd určiť za neplatné aj uznesenia
správnej rady zo dňa 19.05.2014 a z 20.05.2014, a že funkcia žalovaného v rade 7/ nevznikla.

39. Podľa presvedčenia súdu sa takýmito výrokmi žalobca domáhal inak povedané, určenia tej
skutočnosti, že z uznesení, ktoré boli prijaté správnou radou žalovaného v rade 1/ dňa 10.03.2014,
ale aj 19.05.2014 a z 20.05.2014 nevyplynuli žiadne práva a povinností, a že jednotlivým žalovaným
tak ako to bolo špecifikované v jednotlivých častiach žalobného petitu, ich predchádzajúce práva a

povinnosti nezanikli resp. nevznikli. Pokiaľ šlo o samotného žalobcu, ten žiadal inak povedané určiť, že
jeho práva vyplývajúce z funkcie člena a predsedu správnej rady žalovaného v rade 1/ naďalej trvajú.
Je samozrejmé, že prípustnosť žaloby podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku by bola
zachovaná len za predpokladu, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa
domáhal.

40. Teda za účinnosti Občianskeho právneho poriadku, aj za účinnosti C. s. p., kedy súd rozhodoval, je
nutné konštatovať, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, ak
je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno
túto neistotu, alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre

žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak by mal žalobca k dispozícií
iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Samotný žalobca vo svojom podaní z 01.06.2017 poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/31/2011, z ktorého vyplýva, že pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, teda účinnýa správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či snáď zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť, aj tak nasledovať
iné súdne konanie, alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu pokiaľ neslúži

potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

41. V čase podania žaloby zo súdnej praxe vyplývalo, že v prípade určovacích žalobných petitov súd
neskúmal naliehavosť právneho záujmu, za predpokladu, že samotný zákon umožňoval určenie, či
tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, sa domáhať. Určite bolo to tak v prípade ust. § 131

Obchodného zákonníka, na ktoré poukázal samotný žalobca, ak priamo Obchodný zákonník umožňoval
tam uvedeným osobám podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, rovnako
Zákonník práce umožňuje domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru a podobne, teda u
týchto typov žalôb potom súd naliehavý právny záujem neskúmal, nakoľko k podaniu takejto žaloby
žalobcov splnomocňovali priamo zákony.

42. V prípade žalobcu v čase podania žaloby to tak nebolo, nakoľko zákon o neziskových organizáciách
poskytujúcich všeobecné prospešné služby č. 213/1997, účinný v čase prijatia napadnutých uznesení
správnej rady žalovaného v rade 1/ neumožňoval žiadnemu z dotknutých subjektov, teda ani členom
správnej rady, ani riaditeľovi neziskovej organizácie a podobne, podať žalobu o určenie neplatnosti či
už uznesení správnej rady alebo dozornej rady a podobne. Preto je súd toho názoru, že pokiaľ by

mal byť žalobca úspešný, či už v čase podania žaloby, alebo v čase, keď súd vyhlásil rozsudok za
účinnosti nových procesných predpisov, musel by preukázať naliehavý právny záujem na určení toho,
čoho sa domáhal. Predovšetkým súd od počiatku zastával názor, že žalobca neobhájil naliehavý právny
záujem na určení toho, či iným osobám, teda žalovaným vznikli, alebo nezanikli funkcie uvedené v
jednotlivých žalobných petitoch. Tieto žalobné petity sa týkali iných osôb odlišných od žalobcu resp.

práv a povinností iných osôb odlišných od žalobcu a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že
jeho právne postavenie ako člena správnej rady a predsedu správnej rady je neisté bez určenia či iným
osobám, ktoré žaloval funkcie vznikli resp. nezanikli. Podľa presvedčenia súdu, žalobca v počiatočnej
fázekonaniamalnaliehavýprávnyzáujemnaurčenílentoho,žetustáleexistujújehoprávaapovinnosti,
ako člena a predsedu správnej rady žalovaného v rade 1/.

43. V čase, keď súd vyhlasoval rozsudok, platilo ust. § 137 C.s.p., teda novej procesnej normy, ktoré
upravovalo otázku určovacích žalôb v ust. § 137 písm. c/ a d/.

44. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

45. Podľa § 137 písm. d/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu.

46. Ako súd už konštatoval vyššie, zo žiadneho právneho predpisu pozitívne nevyplývalo a to najmä
zo zákona, ktorý upravoval postavenie neziskových organizácií č. 213/1997, ale ani z ustanovení
Obč. zákonníka, ktorý veľmi rámcovo rieši otázku postavenia právnických osôb, právo člena orgánu
neziskovej organizácie (v tomto prípade žalobcu), domáhať sa neplatnosti uznesenia správnej rady,

resp. určenia vzniku, alebo nie zániku funkcie inej osoby v orgánoch neziskovej organizácie. Za takých
okolností preto mohol byť žalobca aj v závere konania úspešný len za predpokladu, že by v čase
rozhodovania súdu existoval naliehavý právny záujem žalobcu na určení toho, čoho sa domáhal.

47. Medzi sporovými stranami bolo nesporné, že na zasadnutí správnej rady žalovaného v rade 1/ dňa

10.3.2014 došlo k odvolaniu žalobcu z funkcie člena správnej rady žalovaného v rade
1/ a z funkcie predsedu správnej rady. Žalobca však nepoprel a nevyvrátil tvrdenia žalovaného v rade
3/, že jeho normálne funkčné obdobie člena správnej rady plynulo od 27.1.2012 do 27.1.2017 tak, ako
to uvádzal vo svojom vyššie uvádzanom vyjadrení žalovaný v rade 3/. V čase, keď súd vyhlasoval
rozsudok, je teda zrejmé, že žalobca už nemohol byť v prípade neplatného odvolania z funkcie predsedu

a člena správnej rady členom správnej rady žalovaného v rade 1/, pretože mu uplynulo funkčné obdobie.
Zo žiadneho právneho predpisu pritom nevyplýva, že by v prípade vedenia súdneho sporu o určenie
neplatnosti odvolania z funkcie predsedu a člena správnej rady do momentu, napr. právoplatnosti
rozsudku súdu, funkčné obdobie žalobcu ako člena a predsedu správnej rady neplynulo a teda že bynapr. spočívalo ako je tomu napr. v prípade spočívania premlčacej doby, ktoré je upravené v ust. § 112
Obč. zákonníka.

48. Za takýchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že žalobca v čase, keď rozhodoval súd, nemal
už naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa vo vzťahu k sebe domáhal, nakoľko mu funkčné
obdobie člena správnej rady žalovaného v rade 1/ skončilo takmer rok pred vyhlásením prvostupňového
rozsudku a nemal naliehavý právny záujem ani na určení toho, čoho sa domáhal vo vzťahu k iným
žalovaným a to už v čase podania žaloby, nakoľko nie je možné osvojiť si názor žalobcu, že jeho právne

postavenie bez určenia toho, či žalovaní majú práva a povinnosti vyplývajúce z funkcií, ktoré im buď
nezanikli, alebo ktoré im buď nevznikli, je neisté.

49.Naliehavýprávnyzáujemnaurčeníprávajevecnoulegitimácioužalobcuajehoabsenciajedôvodom
zamietnutia žaloby, pričom pre súd je rozhodujúci stav nie na začiatku konania, ale v čase vyhlásenia
rozsudku. Táto skutočnosť vyplýva z ust. § 217 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci

stav v čase jeho vyhlásenia.

50. Ako súd konštatoval vyššie, naliehavosť právneho záujmu sa prejaví tým, že určovací rozsudok bude
pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi uplynulo funkčné
obdobie, je ťažko predpokladať, že by pozitívny rozsudok súdu, pokiaľ ide o určenie práv a povinností

pre žalobcu z titulu člena správnej rady žalovaného v rade 1/, bol užitočný v čase, keď žalobcovi uplynulo
funkčné obdobie a keď by s poukazom na túto skutočnosť, nemohol reálne začať práva a povinnosti
člena správnej rady a predsedu vykonávať. Takéto určenie v prospech žalobcu, ktoré by ignorovalo
skutočnosť uplynutia funkčného obdobia žalobcu, by podľa presvedčenia súdu spôsobovalo ďalšie
konflikty medzi osobami, ktoré zastávajú funkciu žalovaného v rade 1/ a vzhľadom na postoj žalovaných

je nutné konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že by sa žalobca nemohol ujať výkonu
svojej funkcie bez toho, aby viedol ďalšie súdne spory.

51. Ak žalobca citoval ust. článku 4 C.s.p., súd oproti jeho argumentácii konštatuje, že čl. 4 C.s.p. je
ustanovením o tzv. procesnej analógii a podľa presvedčenia a výkladu súdu sa nevzťahuje na analogické

použitie hmotnoprávneho predpisu, aký použil žalobca v tomto prípade, pokiaľ argumentoval s analógiou
§ 131 Obch. zákonníka. Súd totiž konštatuje, že C.s.p. podľa presvedčenia súdu explicitne v ust. § 137
reagoval na rôzne možnosti určovacích žalôb, ktoré pripúšťal za predpokladu, že buď na podaní takejto
žaloby je naliehavý právny záujem, alebo tento naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu,
resp. C.s.p. pripúšťa aj určenie, či tu právna skutočnosť je, alebo nie je za predpokladu, že takéto určenie

vyplýva z osobitného predpisu. Tieto podmienky však splnené neboli. Právo žalobcu na súdnu ochranu
nie je možné stotožniť s právom žalobcu domáhať sa čohokoľvek proti komukoľvek aj za predpokladu,
že zákon takýto spôsob bránenia práva nepripúšťa, resp. pri takomto spôsobe bránenia práva stanovuje
isté podmienky. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. 2 C.s.p..

52. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených, alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

53. Podľa čl. 2 ods. 2 právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; a ak takej ustálenej

rozhodovacej praxi niet aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

54. Žalobca už v čase podania žaloby mohol legitímne očakávať za preukázania svojich skutkových
tvrdení úspech jeho určovacej žaloby len za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu

na takomto určení, keďže k podaniu takejto žaloby žalobcu nesplnomocňovalo žiadne zákonné
ustanovenie. A takýto výsledok mohol očakávať aj v závere konania vzhľadom na zmenu procesných
predpisov a vyššie citované ust. § 137 C.s.p..

55. Ak žalobca vyčíta súdu, že vzhľadom na dĺžku súdneho konania nie je možné, aby došlo k strate jeho

vecnej legitimácie a teda strate naliehavého právneho záujmu, tak súd v tejto súvislosti pripomína, že
bol to práve žalobca, ktorý v konaní podával neúplné návrhy, ktorým bol napr. dostatočne neurčitý návrh
na vydanie predbežného opatrenia, resp. menil žalobu, navrhol pristúpenie ďalších osôb do konania,
čím sa konanie preťahovalo. Súd neprerušil konanie v súvislosti s prejednávanou vecou 11C/9/2014.Ak však čakal na výsledok tohto konania, bolo to z dôvodu hospodárnosti konaní, kde by bez ďalšieho
väčšieho dokazovania v prípade pozitívneho rozsudku pre žalobcu v tomto konaní, bolo možné o žalobe
žalobcu (aspoň čiastočne) pri preukázaní jeho naliehavého právneho záujmu, pozitívne rozhodnúť.

56. Po vyššie uvedených úvahách súdu súd dospel k presvedčeniu, že nie je možné stotožniť sa s
argumentáciou, ktorú žalobca predložil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení toho, čo sa vo vzťahu k sebe a k iným osobám
žalovaným domáhal, keďže k podaniu takejto žaloby žalobcu nesplnomocňovalo ani žiadne ustanovenie

zákona, ktoré by umožňovalo žalobu prejednať a rozhodnúť o nej bez preukázania naliehavého
právneho záujmu.

57. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Všetci žalovaní boli vo vzťahu
k žalobcovi úspešní, avšak súd proti žalobcovi priznal náhradu trov konania len tým žalovaným, ktorí
náhradu trov konania požadovali, resp. sa k prípadnej náhrade trov konania nevyjadrili v tom zmysle, že

si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatňujú. Vo vzťahu k žalobcovi si pre prípad úspechu v spore
neuplatnili náhradu trov konania žalovaná v rade 4/, žalovaný v rade 5/, žalovaný v rade 7/ a pokiaľ ide
o žalovaného v rade 9/, ten sa konania aktívne napriek doručeným predvolaniam nezúčastňoval a preto
mu v konaní proti žalobcovi preukázateľne trovy nevznikli. Preto súd úspešným žalovaným v rade 4/, 5/,
7/ a 9/ proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.