Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200567
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8518200567.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, pr. zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: A. T., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A. v konaní o zaplatenie 1 300,20 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 739,32 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04
% denne a úrok z omeškania vo výške 0,40 % ročne zo sumy 739,32 eur od 4.4.2018 do zaplatenia
dovtedy, kým táto zmluvná pokuta a tento úrok z omeškania spolu nedosiahnu výšku 1 350 eur a odo
dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tejto zmluvnej pokuty a tohto úroku z omeškania

dosiahne spolu sumu 1 350 eur, je žalovaný povinný zaplatiť už len úrok z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 739,32 eur do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1
300,20 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo

žalovanej sumy od 6.1.2016 do zaplatenia tak, že táto zmluvná pokuta a tento úrok z omeškania spolu
nedosiahnu výšku 1 500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tejto zmluvnej
pokuty a tohto úroku z omeškania dosiahne sumu 1 500 eur, je žalovaný povinná zaplatiť už len úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 300,20 eur do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 1.4.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1 500 eur. Poskytnutý úver sa

žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 53,08 eur v termínoch
splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom n
aomeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 6 o viac ako tri mesiace, a to aj napriek predchádzajúcemu
upozorneniu na uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody
splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bolo
žalovanému doučené dňa 23.11.2015. K uplatneniu tzv. sankcie straty výhody plátok došlo k 1.6.2015,
od nasledujúceho dňa je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Dlžná suma predstavuje súčet

neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedených skutočností po zohľadnení úhrad
žalovaného vo výške 610,68 eur. Zároveň si uplatnil zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve a úroky z
omeškanie zo žalovanej sumy do maximálnej výšky sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Nazáver uviedol, že zaslal žalovanému viacero upomienok spolu s pokusom o zmier ešte pred začatím
súdneho konania, na ktoré žalovaný nereagoval a nedošlo k splneniu jeho záväzkov.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe listinné dôkazy, a to zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2015, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámenie o zosplatnení zo
dňa 17.11.2015, doklad o jeho doručovaní žalovanému, prehľad obratov na úverovom účte žalovaného
s výpis z účtu žalobcu o výške poskytnutých peňažných prostriedkov.

4. Na výzvu súdu, či žalobca pred alebo po zaslaní oznámenia o zosplatnení pripojeného k žalobe
doručoval žalovanému aj nejaké iné listiny, žalobca nereagoval.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ide o spotrebiteľský spor, pričom citoval § 290 C.s.p. a § 9
ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že má záujem na splatení dlhu,

ale v súlade s platnou právnou úpravou, a to s Ústavou SR, Občianskym zákonníkom (ďalej aj „OZ“),
smernicou Rady č. 93/13/EHS a v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisy spotrebiteľskej zmluvy.
Namietol, že zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky aj vady, ktoré nemohol ovplyvniť a neboli
dohodnuté individuálne a neobsahuje náležitosti v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu zmluvy.
Ďalej uviedol, že pohľadávku neuznáva v celom rozsahu, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania

popiera skutkové tvrdenia žalobcu a uvádza vlastné. Rozporoval výšku pôžičky vo výške 1 500 eur,
pretože nijakým spôsobom túto čiastku nedokázal. Vyslovil tvrdenie, že mu bola poskytnutá iná finančná
čiastka, ako uvádza žalobca. Žalobca predložil dôkaz o úhrade sumy 1 350 eur, nie 1 500 eur. Žalobca
teda klame a jedná sa o opakujúce a neobjednané plnenie pôvodného veriteľa v rozpore so zákonom,
pričom citoval §§ 37 ods. 1, 43a a 53 ods. 4 písm. h) OZ. Žalovaný by teda ma vrátiť iba to, čo si v

čase podpisu dohody dohodol, nie viac. Ďalej uviedol, že žalobca nedokázal súdu finančnú čiastku,
ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil, predložený prehľad plnení nepovažoval za relevantný dôkaz. Zmluva,
na ktorú sa odvoláva žalobca, je predtlačená, nebola dohodnutá individuálne a je písaný drobnými
písmenami, teda obsahuje neprijateľné podmienky. V tomto smere citoval §§ 53 ods. 2, 3, 4 a §
53c OZ. Za neprijateľné podmienky považoval vyhlásenie, že sa pred podpisom zmluvy oboznámil so

Všeobecnými obchodnými podmienkami, že zmluvné podmienky majú tvoriť súčasť zmluvy a nie sú
ním osobitne podpísané a sa žalobca odvoláva na splátkový kalendár, ktorý nie je zmluvnými stranami
podpísaný. Ďalej uviedol, že žalobca nikde nezverejňuje výšku istiny splatenú žalovaným, vždy uvádza
nesplatenú dlžnú sumu, v súvislosti citoval § 53 ods. 4 písm. l) OZ. Ak je pravdou, že uhradil 610,89 eur,
mal by žalobcovi doplatiť iba sumu 739,32 eur a nie viac. Finančné požiadavky žalobcu podľa oznámenia

o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru považoval tiež za neprijateľnú podmienku s poukazom na § 53
ods. 4 písm. k) OZ. Za neprijateľné podmienky považoval žalovaný aj poistenie s poukazom na § 53 ods.
4 písm. t) OZ a zabezpečenie úveru zrážkami zo mzdy. Ďalej žalovaný uviedol, že berúc do úvahy § 52
ods. 2 OZ v spojení s § 54 ods. 1 druhá veta OZ absencia stanovenia úroku v zmluve o spotrebiteľskom
úvere nespôsobí povinnosť platiť obvyklé úroky aj po zosplatnení úverovej zmluvy. Namietol tiež, že

žalobca svojvoľne zvolil spôsob započítania platieb od neho aj na iné neuhradené záväzky. Žalovaný
poukázal aj na absenciu náležitostí v zmluve podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., a to chýbajúce zreteľné
označenie, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, chýbajúcu dobu trvania zmluvy, správne údaje
o RPMN a pod. Ďalej uviedol, že konanie žalobcu nemá znaky konania s odbornou starostlivosťou a
preukázané neprijateľné podmienky kvalifikoval ako nekalé obchodné praktiky, preto zmluvu považoval

za neplatnú a úver za bezúročný a bez poplatkov. V závere svojho vyjadrenia žiadal súd o ochranu pred
neprijateľnými podmienkami a obchádzaním zákona a o spravodlivé konanie s tým, aby neprijateľnosť
podmienok súd hodnotil s poukazom na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol preto žalobu
zamietnuť.

6. Žalobca v replike poprel tvrdenia o absencii údaja o konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy
s poukazom na zmluvné dojednania, ktoré takisto tvoria obsah zmluvy a ktoré sú v zmysle čl. 13
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a vzhľadom na prílohy tvoriace súčasť zmluvy v zmysle čl. 7.1
zmluvných dojednaní. Z bodu 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň poslednej splátky úveru a z
bodu 9.1. zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o úvere je uzatvorená na dobu neurčitú. Ďalej

citoval z rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C 42-15, v ktorom bol vyslovený názor, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument. Poprel tiež závery súdu o povinnom
členení splátky úveru na istinu, úroky a poplatky a v tejto súvislosti predložil rozbor 4 jazykových
výkladových metód, ktorými dospel k záveru, že výklad o povinnom členení splátky úveru na istinu, úrokya poplatky je nesprávny. Namietol aj dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, a to z dôvodu, že k
zosplatneniu došlo dňa 6.1.2016 a žaloba bola podaná dňa 19.4.2018, t.j. v priebehu premlčacej doby.
Ďalej citoval §§ 101, 103 a 53 ods. 9 OZ a predložil svoj výklad ohľadne začiatku plynutia premlčacej

doby, na základe ktorého dospel k záveru, že až okamihom zosplatnenia mu vzniklo právo domáhať sa
splnenia žalovaného nároku, teda právo podať žalobu mu vzniklo dňa 7.1.2016 (t.j. deň po zosplatnení).
Ďalej sa obšírne vyjadril k prípustnosti poplatku za poskytnutie úveru (i) s poukazom na stanovisko NBS
č. OFS-12322/2015, (ii) s poukazom na legitímne očakávania v tom smere, že ak jeden štátny orgán
(NBS) akceptuje napr. poplatok za poskytnutie úveru a iný bez nejakej reflexie dospeje k opačnému

záveru, môžu byť porušené legitímne očakávania strany sporu a (iii) s poukazom na úpravu poplatkov
v zákone č. 258/2001 Z.z. aj č. 129/2010 Z.z. s tým, že poplatky spojené so spotrebiteľským úveru sú
bežnou súčasťou obchodnej praxe. V tomto smere poukázal aj na zmenu zákona č. 129/2010 Z.z. z
roku 2013, kedy bol prijatý zákaz poplatkov za vedenie účtu, z čoho vyvodil, že ak zákonodarca zakázal
iba jeden poplatok (ktorý považoval za neprípustný), iné poplatky môžu veritelia účtovať a poplatok
za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. K zrážkam zo mzdy uviedol, že išlo o osobitnú zmluvu

nezávislú od zmluvy o úvere, ktorá bola osobitne podpísaná a ktorá nebola podmienkou na poskytnutie
úveru, pričom túto dohodu mal žalovaný možnosť odmietnuť, čo nevyužil. Trval preto na podanej žalobe.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci a

rozhodnutím aj v ich neprítomnosti s tým, že žalobca trvá na podanej žalobe. K ospravedlneniu pripojil
stanoviskoNBSč.OFS-12322/2015,naktoréodkazovalvreplike.Žalovanýsapojednávanianezúčastnil
bez ospravedlnenia, aj keď mu bolo predvolanie riadne a včas doručené. Súd preto prejednal vec aj v
neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov. Ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní bolo
súdu predložené až po skončení pojednávania.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k žalobe a k ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní ako sú
uvedené vyššie (body 3 a 7 odôvodnenia), zistil tento skutkový stav:

9. Žalovaný dňa 30.3.2015 podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX,
ktorým žiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 1 500 eur. Žalobca dňa 1.4.2015 podpísal uvedenú
žiadosť. Dňom podpisu zmluvy žalobcom teda došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1 500 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver
36 mesačnými splátkami vo výške 53,08 eur. V zmluve boli ďalej uvedené nasledovné podmienky úveru:

celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť (spolu s úrokmi a poplatkom za poskytnutie úveru) vo výške
2 060,88 eur, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 27,03 % v žiadosti o úver
avovýške26,84%včastiobsahujúcejúdajeoschválenomúvere,ročnáúrokovásadzbavovýške17,77
%, priemerná RPMN vo výške 34,42 %. Ďalšie údaje sa týkali revolvingu, ohľadom ktorého súd nemal
preukázané,žebybolposkytnutý.Dňa1.4.2015vyhotovilžalobcaoznámenieveriteľaoschváleníúveru,

ktoré bolo adresované žalovanému a v ktorom boli uvedené ďalšie podmienky úveru, pričom okrem už
vyššie uvedených údajov bolo v oznámení uvedené, že: zo splátky 53,08 eur je suma 41,67 eur určená
na splatenie istiny a suma 11,41 eur na úroky, poplatok za poskytnutie úveru je 150 eur, splatnosť
prvej splátky je 3.5.2015 a poslednej splátky 3.4.2018 s tým, že ostatné splátky sú splatné v 3. deň v
mesiaci. Ďalšie údaje sa týkali revolvingu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú podľa bodu 14

zmluvy aj zmluvné dojednanie, ktoré však žalovaný nepodpísal. Žalobca dňa 17.11.2015 vyhotovil listinu
označenú ako oznámenie o zosplatnení, ktorou oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splátkami č.
5, 6 a 7 zo zmluvy o úvere s tým, že aktuálne omeškanie najstaršej splátky je 75 dní. Ďalej uviedol, že v
prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3
mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy,

čím stratí výhodu splátok a dlh bude povinný uhradiť naraz. Toto oznámenie bolo zaslané doporučene na
adresu žalovaného a za žalovaného ho prevzala manželka. Tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami
sporné okrem otázky, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti podľa zákona
č. 129/2010 Z.z.

10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania

zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 565 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.24. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.7.2010, ak je
predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera

nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 3a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.7.2010, za sankcie podľa
odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie
spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

28. Podľa § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.7.2010, ak sankcie podľa
odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie
spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto
nariadenia vlády.

29. Podľa bodu 8.1. zmluvy o úvere, v prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s
úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude
uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka

(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku
13. ods. 13.1 písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky
záväzkyDlžníka(Spoludlžníka1,Spoludlžníka2)podľatejtoZmluvyoRÚa/aleboDohodyoposkytovaní
služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.).

30. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, akú zmluvu strany uzavreli. Pritom vychádzal z toho, že
každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho označenia.

31. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy dospel k záveru, že strany sporu uzavreli

zmluvu o úvere a nie o zmluvu o revolvingovom úvere, ako je označovaná žalobcom v žalobe a na jeho
listinách. Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy o úvere poskytuje veriteľ peňažné prostriedky,
ktoré sa dlžník v zásade zaväzuje zaplatiť v presne určenom počte splátok s presne určenou výškou
splátky, kým na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého
môže (ale aj nemusí) dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca,

pričom po jeho splatení ho môže opakovane čerpať bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď
žalovaný v danom prípade podpísal tlačivo označené ako žiadosť o revolvingový úver, je zrejmé,
že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v presne
stanovenom počte splátok s presne určenou výškou splátky. Z predložených listinných dôkazov je pritom
zrejmé, že žalobca vyplatil žalovanému iba sumu, ktorú mal uhrádzať v rovnakých splátkach počas

36 mesiacov, ale neposkytol mu okrem toho aj úverový rámec, teda revolvingový úver, ktorý by bol
zrejme poskytnutý pri riadnom splácaní úveru, k čomu však nedošlo. Po zohľadnení ďalších zistených
okolností, t.j. že žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým
žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, súd uzavrel,
že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, čomu nasvedčujú aj

náležitosti, ktoré boli obsiahnuté v zmluve a následne v oznámení veriteľa, čiže táto zmluva má zároveň
spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu
byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva
musí mať aj náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.32. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje všetky podstatné náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy

o revolvingovom úvere. Medzi obligatórne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu
zmluvy patrili aj údaje o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj
údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi
zorientovať sa v množstve ponúk od rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu
toho ktorého úveru.

33. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v zmluve absentovali údaje o dobe trvania
zmluvy, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o termíne splátok. Súd pritom
vychádzal z údajov uvedených v zmluve o úvere, kde sa tieto údaje nenachádzajú. Z predložených
dôkazov, vyjadrenia žalobcu a z úradnej činnosti súdu vo veciach, v ktorých vystupuje žalobca, je súdu
zrejmé, že žalobca vychádza z toho, že nie všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť

na jednej listine s tým, že údaje, ktoré nie sú priamo obsiahnuté v zmluve o úvere, sú obsiahnuté buď
v zmluvných dojednaniach, ktoré podľa bodu 14 zmluvy o úvere sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere alebo v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré sa v zmysle bodu 7.1 zmluvných dojednaní
považuje za súčasť zmluvy o úvere. Súdu je známy názor Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C 42-15, že
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne na jednej listine. V spotrebiteľských

vzťahoch je však potrebné vyžadovať, aby v zmluve boli uvedené minimálne podstatné náležitosti,
pre absenciu ktorých zákon umožňuje uplatniť sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru alebo
aby bol v zmluve jasný, presný a nepochybný odkaz na konkrétne ustanovenie v inej listine, kde sú
podstatné náležitosti uvedené tak, aby mohol spotrebiteľ všetky podstatné náležitosti bez problémov
nájsť a oboznámiť sa s nimi. Ak má ísť o zmluvu, teda dohodu dvoch strán, ktorá vyžaduje súhlasný

prejav oboch strán, je potrebné vyžadovať, aby aj takáto iná listina, na ktorú zmluva odkazuje, bola
podpísaná spotrebiteľom na znak súhlasu a bolo preukázané, že takáto listina bola spotrebiteľovi aj
skutočne odovzdaná.

34.Vdanomprípadežalovanýzmluvnédojednanianepodpísal,pretopodľanázorunemožnoakceptovať

minimálne skutočnosť, že v nich môžu byť uvedené podstatné náležitosti zmluvy. Na uvedenom závere
je potrebné trvať aj z dôvodu, že v zmluve nie je presný a určitý odkaz na konkrétne ustanovenie či
už zmluvných dojednaní alebo oznámenia veriteľa, v ktorých by sa mali nachádzať ďalšie obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak tieto náležitosti mali v zmysle týchto zmluvných dojednaní
súčasťou ešte ďalšej listiny (oznámenia veriteľa o schválení úveru), ktorá takisto nebola žalovaným

podpísaná, a teda akceptovaná ako súčasť zmluvy, nemožno ju akceptovať ako súčasť zmluvy.

35. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že v zmluve o úvere absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a
termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj údaj o termíne splátok. V zmluve je uvedený
len počet a výška splátok. Z takéhoto znenia však nevyplýva doba trvania zmluvy, ani termín konečnej

splatnosti úveru. Pojem „doba“ je potrebné vykladať v tom smere, že ide o určité časové obdobie,
počas ktorej bude zmluva trvať. Pri pojme „termín“ konečnej splatnosti, vychádzajúc z významu tohto
slova, je potrebné dospieť k záveru, že tým mal zákonodarca na mysli konkrétny dátum, kedy bude
úver splatný. V zmluve takýto dátum konečnej splatnosti uvedený nie je, podobne ako ani doba trvania
zmluvy. Podobne v zmluve nie sú uvedené termíny jednotlivých splátok minimálne v takom vymedzení,

ktoré by spotrebiteľovi bez ťažkostí umožňovali identifikovať splatnosť tej ktorej splátky (napr. odkazom
na deň v mesiaci, ku ktorému sú splátky splatné a pod.). V zmluve nie je potom uvedený ani dátum prvej
a poslednej splátky. Nenachádza sa v nej ani splátkový kalendár, ktorým by sa mal riadiť žalovaný pri
riadnom a včasnom splácaní úveru. Absenciu týchto údajov zákon č. 129/2010 Z.z. sankcionuje tým, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá

mu bola poskytnutá. Je pritom potrebné uviesť, že pre posúdenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere
mala všetky náležitosti, je dôležitá právna úprava v čase uzavretia zmluvy, ktorú súd aj aplikoval.

36. Súd sa ďalej zaoberal splnením podmienok na zosplatnenie dlhu upravených v cit. § 53 ods. 9 OZ
v spojení s § 565 OZ. Žalobca k žalobe pripojil listinu označenú ako oznámenie o zosplatnení zo dňa

17.11.2015. Iné listiny týkajúce sa zosplatnenia ani na výzvu súdu nepredložil. V prvom rade je potrebné
uviesť, že z § 53 ods. 9 OZ je možné vyvodiť, že pred využitím práva veriteľa zosplatniť dlh, ktorý dlžník
- spotrebiteľ môže splácať v splátkach, sa vyžaduje výzva adresovaná dlžníkovi na úhradu aktuálneho
dlhu. Z tohto teda možno vyvodiť, že na platné zosplatnenie dlhu, ktorý dlžník môže splácať v splátkach,sa vyžadujú 2 úkony veriteľa - 1. výzva na zaplatenie aktuálneho dlhu s poučením o možnosti vyhlásiť
dlh za predčasne splatný a 2. oznámenie veriteľa, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu.
Prvý úkon má dať dlžníkovi - spotrebiteľovi poslednú šancu odvrátiť následky predčasného zosplatnenia

dlhu a druhý úkon veriteľa oznamuje dlžníkovi, že došlo k predčasnej splatnosti dlhu, kedy a v akej výške
je celkový dlh dlžníka. Podmienkou na využitie práva veriteľa požadovať predčasné zaplatenie celého
dlhu je dohoda strán o takomto práve v zmysle § 565 OZ.

37. Právny úkon žalobcu spočívajúci v zosplatnení úveru súd vyhodnotil ako neplatný, a to z dôvodu

porušenia cit. § 53 ods. 9 OZ. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca spojil
výzvu pred zosplatnením priamo so zosplatnením úveru v tom zmysle, že v oznámení o zosplatnení
jednak vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a zároveň mu oznámil, že dlh môže byť
a bude predčasne zosplatnený, pričom po uplynutí určitej lehoty žalobca ku dňu 17.11.2015 pristúpil
k zosplatneniu úveru. Takýto postup je však v rozpore s cit. § 53 ods. 9 OZ. Z takto formulovaného
oznámenia nie je pritom zrejmé, kedy presne malo dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru, ani aká

je výška dlhu, ktorý žalobca požaduje po zosplatnení úveru. Ide pritom o podstatnú informáciu aj
pre dlžníka. Navyše spôsob, akým zosplatnenie vykonal žalobca, je zavádzajúci a klamlivý, pretože
aj keď podľa obsahu bolo oznámenie o zosplatnení prvou výzvou, ktorou bol žalovaný upozornený
na možné následky nesplatenia aktuálneho dlhu, z označenia tejto listiny môže bežný spotrebiteľ
nadobudnúť dojem, že ani úhrada aktuálneho dlhu nemá význam, pretože podľa názvu listiny už

došlo k zosplatneniu úveru. Takúto praktiku možno preto označiť za nekalú. Navyše v zmysle už
vcelku ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa vyžaduje, aby veriteľ preukázal aj doručenie oznámenia,
ktorým dlh reálne vyhlásil za predčasne splatný, čo súd v danom prípade nemal žiadnym spôsobom
preukázané, keďže nemal preukázané ani vyhotovenie takéhoto oznámenia. Za tohto stavu súd uzavrel,
že neboli splnené podmienky na platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný. Žalobca má teda právo

požadovať iba splátky splatné do dňa vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Keďže splatnosť poslednej
splátky už v čase vyhlásenia rozsudku súdu uplynula, žalobca má právo požadovať zaplatenie všetkých
doposiaľ neuhradených splátok bez úrokov a poplatkov, avšak vyššie uvedené nesplnenie podmienok
pre zosplatnenie úveru má vplyv na nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, a to pokiaľ
ide o dátum, od ktorého tieto nároky môže požadovať tak, ako je uvedené nižšie.

38. Žalobca reálne vyplatil žalovanému sumu 1 350 eur. Žalovaný doposiaľ uhradil sumu 610,68 eur.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 739,32 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálne
poskytnutou sumou a úhradami žalovaného. Zmluvnú pokutu si strany sporu riadne dohodli v zmluve o

úvere a táto neprevyšuje maximálne sankcie v zmysle cit. § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., preto aj v časti týkajúcej sa výšky požadovanej zmluvnej pokuty súd považoval žalobu za dôvodnú.
Pokiaľ ide o dátum, od ktorého môže žalobca požadovať zmluvnú pokutu z celej žalovanej sumy, k
tomuto súd dospel spôsobom rovnako ako pri dátume, od ktorého žalobca môže požadovať úroky z
omeškania z celej priznanej sumy.

39. K námietkam žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe je potrebné uviesť, že si v niektorých častiach
svojho vyjadrenia odporuje (napr. uvádza, že je ochotný dlh uhradil, ale iba v súlade so zákonom,
t.j. maximálne rozdiel medzi vyplatenou sumou a jeho úhradami, na inom mieste však namieta
neplatnosť zmluvy a žiada celú žalobu zamietnuť a pod.) Takisto žalovaný vo svojom vyjadrení si do

určitej miery pletie právne následky určitých právnych skutočností (napr. absencia náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nie neplatnosť zmluvy o
úvere; ak niečo nepodpísal, nemôže ísť o neprijateľnú podmienku, ale môže to spôsobiť neplatnosť
takéhoto právneho úkonu; výklad niektorých neprijateľných podmienok vzťahuje žalovaný na zmluvné
podmienky, ktoré nenapĺňajú dispozíciu právnej normy a pod.). Súd však z vykonaného dokazovania a

ustáleného skutkového stavu vyvodil vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
ako aj o nemožnosti považovať zmluvné podmienky za súčasť zmluvy bez ich podpisu, teda akceptácie
zo strany žalovaného, čím podstatnej časti námietok žalovaného (aj keď v niektorých smeroch z iných
dôvodov) vyhovel a akceptoval ich. Takisto súd mal preukázanú reálnu výplatu iba sumy 1 350 eur,
teda z tejto sumy pri výpočte dlhu žalovaného vychádzal. Keďže úver súd posúdil ako bezúročný a bez

poplatkov, nebolo potrebné sa bližšie zaoberať ani poplatkom za poskytnutie úveru, ktorý v dôsledku
právneho posúdenia súdu žalovaný nie je povinný platiť. Námietku premlčania súd nepovažoval za
dôvodnú, pretože žalovaný platiť splátky v dohodnutej výške do augusta 2015 (aj keď s asi 2-3
týždňovýmomeškaním,akbysúdvychádzalzosplatnostisplátkyk3.dňuvmesiaci),tedaprineplatnostipredčasného zosplatnenia úveru žalobca môže žiadať splátky splatné od septembra 2015, pričom
žaloba bola súdu doručená dňa 20.4.2018, teda v rámci 3-ročnej premlčacej doby. Námietky žalovaného
ohľadne neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu vo vzťahu k preukázaniu, koľko žalovaný

uhradil, súd tiež nepovažoval za dôvodné, pretože žalobca tvrdil v žalobe, koľko žalovaný uhradil a
pripojil o tom dôkazy (nič na tom nemení skutočnosť, že ich žalovaný nepovažuje za dostatočné).
Ak má žalovaný za to, že uhradil viac, zaťažuje dôkazné bremeno jeho, nie žalobcu. Keďže úhradu
vo vyššej sume žalovaný nepreukázal, súd vychádzal z tvrdení žalobcu o výške úhrad zo strany
žalovaného. K námietke neprijateľnosti poistenia a zabezpečenia úveru zrážkami zo mzdy je potrebné

uviesť, že žiadne doklady ohľadne uzavretia poistenia alebo zrážky zo mzdy neboli pripojené k žalobe
či niektorému vyjadreniu strán sporu a zo spisu ani nevyplýva, že by aj nároky z týchto dohôd mali byť
predmetom sporu, preto sa súd touto otázkou bližšie nezaoberal. Ak by si žalobca uplatňoval nároky
napr. zrážkami zo mzdy, môže sa žalovaný domáhať ochrany v zmysle platných právnych predpisov. K
námietke žalovaného, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou je potrebné uviesť, že žalovaný
neuviedol nič bližšie, v čom by mal byť nedostatok odbornej starostlivosti, pričom tento nedostatok nie je

dôvodom na neplatnosť zmluvy o úvere, ale spôsobuje nemožnosť zosplatnenia úveru, resp. pri hrubom
porušení spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Neplatnosť zosplatnenia úveru, ako aj jeho
bezúročnosť, súd vyvodil už z iných dôvodov, preto sa touto námietkou takisto bližšie nezaoberal.

40. K argumentom žalobcu ohľadne záverov súdu o povinnom členení splátky úveru na istinu, úroky a

poplatky a k prípustnosti poplatku za poskytnutie úveru súd poznamenáva, že zrejme ide o formulárové
podanie a argumentáciu z odvolania žalobcu v obdobných veciach, pretože tieto skutočnosti neboli
namietané žalovaným a v čase repliky ešte žalobca nemal mať odkiaľ vedomosť o záveroch súdu (ktoré
ani v tom čase ešte nemohli byť vyslovené). Argumentácia ohľadne absencie podstatných náležitostí
zmluvy o úvere a z toho vyplývajúcej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj ohľadne neplatnosti

zosplatnenia úveru a otázky premlčania, je uvedená vyššie.

41. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, a to odo dňa 6.1.2016. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.2.2013, ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil okrem úrokov z omeškania aj zmluvnú pokutu, teda dve sankcie
popri sebe, a to od rovnakého dňa, ako úroky z omeškania. Takýto postup nie je vylúčený ani v
spotrebiteľských sporoch, keďže aj spotrebiteľ musí znášať prípadné sankcie za porušenie svojich

povinností, k čomu došlo aj v tomto prípade (a s týmto počíta aj cit. nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.),
výška sankcií však nesmie byť vyššia, ako je upravené v cit. § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z.Pokiaľideodátum,odktoréhomôžežalobcapožadovaťúrokyzomeškaniaazmluvnúpokutuzcelej
priznanej sumy, súd vychádzal z toho, že žalobca požadoval úrok z omeškania a zmluvnú pokutu z celej
dlžnejsumy.Žalovaný,vychádzajúczkonštatovanéhonepreukázaniapodmienoknaplatnézosplatnenie

úveru, sa do omeškania so splatením celej dlžnej sumy, ktorú súd považoval za dôvodnú, dostal až
dňa 4.4.2018, teda až po splatnosti poslednej splátky. Pre účely určenia omeškania súd vychádzal z
oznámenia veriteľa, že splátky mali byť splatné dňa 3. dňa v mesiaci, teda žalovaný bol v omeškaní s
poslednou splátkou od 4.4.2018. Súd preto až od tohto dňa priznal žalobcovi tak zmluvnú pokutu, ako aj
úrok z omeškania z celej dlžnej sumy, v ktorej súd žalobe vyhovel. Základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky bola od 4.4.2016 vo výške 0,00 %, teda žalobca by mal nárok na úrok z omeškania
vo výške 5,00 % ročne. Zohľadniac maximálnu výšku sankcií k 4.4.2018 (max. trojnásobok úrokov z
omeškania, t.j. 15 % ročne) a výšku zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom (po prepočte 14,60 % ročne)
súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z celej priznanej sumy vo výške 0,40 % ročne (15 % - 14,60
%) od 4.4.2018. V súlade s cit. § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zároveň súd určil, že

zmluvnú pokutu a úrok z omeškania vo výške 0,40 % ročne je žalovaný povinný platiť dovtedy, kým tieto
sankcie spolu dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, t.j. sumu 1 350 eur a následne od
ďalšieho dňa omeškania je žalovaný povinný zaplatiť už len úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy739,32eurdozaplatenia.Samozrejme,akžalovanýuhradídlžnúsumuskôr,akosankciedosiahnu
sumu 1 350 eur, zaplatí sankcie len do dňa, kedy bol dlh reálne zaplatený (teda čím skôr žalovaný dlh

vyrovná, tým nižšiu sankciu v podobe zmluvnej pokuty a úroku z omeškania zaplatí)

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy súd žalobe vyhovel v časti týkajúcej
sa zaplatenia sumy 739,32 eur, zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z priznanej sumy od 4.4.2018 tak,ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa nárokov nad sumu
739,32 eur so zmluvnou pokutou a úroku z omeškania už od 6.1.2016 a úroku z omeškania nad 0,40 %
ročne súd žalobu zamietol. K priznanej sume je potrebné uviesť, že túto by bol žalovaný povinný uhradiť

tak isto aj v prípade, ak by súd posúdil zmluvu o úvere ako neplatnú (čo však nemal preukázané), pričom
samotný žalovaný vychádzal z toho, že maximálne v tejto výške môže existovať jeho dlh voči žalobcovi.

43. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie 84,30 eur ako náhradu nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky, a to za pokus o zmier, ktorý zaslal žalovanému právny zástupca žalobcu ešte

pred podaním tejto žaloby. Uvedenú sumu žalobca uplatnil vo výške odmeny za jeden úkon právnej
služby a tzv. režijného paušálu, ktorý však súd nepovažuje za účelný, pretože pokus o zmier mohol
zaslať priamo aj žalobca a nemuselo by dôjsť k zbytočnému navyšovaniu nákladov na úkor spotrebiteľa.
Navyše žalobca nepreukázal, či skutočne uvedený pokus o zmier bol žalovanému aj doručovaný. V
tejto časti preto žalobe takisto zamietol a či žalobca v súvislosti s týmto listom uhradil odmenu svojmu
právnemu zástupcovi.

44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorých ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 300,20 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
739,32 eur, čo vo vzťahu k predmetu sporu predstavuje úspech 56,86 %. Žalovaný bol úspešný v časti,
v ktorej bola žaloba zamietnutá, teda v časti 43,14 %. Ak súd zohľadní aj kapitalizovanú zmluvnú pokutu
a úrok z omeškania za obdobie, za ktoré bola zmluvná pokuta a úrok z omeškania zamietnuté, pomer
úspechu a neúspechu strán sporu bol približne rovnaký. Súd preto v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.