Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/200/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208214529
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1208214529.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsudcomMgr.RadoslavomPrutkayomvprávnejvecižalobcu:MH

Manažment, a.s., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 50 088 033, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenské
elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, Bratislava, IČO: 35 829 052, o určenie neplatnosti Zmluvy
o odškodnení, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného
medzinárodným rozhodcovským centrom hospodárskej komory Rakúska vo Viedni pod značkou:
SCH-5430 z a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

IV. Žalovanému v II. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o
výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, ktorým bol Fond národného majetku Slovenskej republiky sa žalobou doručenou

tunajšiemu súdu dňa 16.07.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva
o odškodnení uzavretá dňa 22.03.2006 medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a
spoločnosťou Slovenské elektrárne, a.s., je neplatná a zaviazal žalovaných na náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca vo svojej žalobe uviedol, že účelom zmluvy o odškodnení bolo zabezpečenie trvania
platnosti a účinnosti Zmluvy o prevádzke VEG, čo samozrejme predpokladá, že Zmluva o prevádzke
VEG platne vznikla a nadobudla účinnosť. Zmluva o odškodnení tak nemôže existovať samostatne

bez existencie platnej a účinnej Zmluvy o prevádzke VEG. Zmluva o prevádzke VEG bola podľa
názoru Fondu národného majetku Slovenskej republiky ako pôvodného žalobcu absolútne neplatná, v
nadväznosti na čo je absolútne neplatnou a neúčinnou i Zmluva o odškodnení a musí sa na ňu hľadieť
ako keby nikdy nevznikla, neexistovala, nebola uzavretá, t.j. nikdy nenadobudla platnosť a účinnosť.
Keďže zmluva o prevádzke VEG nikdy neexistovala, je predmetom Zmluvy o odškodnení plnenie -
poskytnutie odškodného zo strany Fondu národného majetku Slovenskej republiky z titulu predčasného
ukončenia Zmluvy o prevádzke VEG, ktoré nie je právne možné a nebolo právne možné od samého

počiatku. Zmluva, ktorá nikdy neexistovala nemôže byť nikdy ani ukončená a preto nikdy nemôže
vzniknúť a ani nikdy neexistoval právny dôvod na poskytnutie odškodného žalovanému zo strany Fondu
národného majetku Slovenskej republiky.3. Splnenie záväzku poskytnúť odškodné je taktiež nemožné od samého počiatku a Zmluva o
odškodnení je neplatná podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka z tých istých dôvodov z akých je
neplatná Zmluva o prevádzke VEG, pretože:

a/ zaväzuje Fond národného majetku Slovenskej republiky k poskytnutiu odškodného za predčasné
ukončenie zmluvného vzťahu týkajúceho sa prevádzkovania majetku, ktorý nie je spôsobilým
predmetom právnych vzťahov. Tento majetok - technologická časť VEG ako súčasť hlavnej veci -
vodohospodárskejčastimajetkuVEG,nemôžebyťsamostatnýmpredmetomprávnychvzťahovvzmysle
§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

b/ zaväzuje Fond národného majetku k poskytnutiu odškodnenia týkajúceho sa majetku, o prevádzke
ktorého v prospech žalovaného na základe Zmluvy o prevádzke VEG spoluvlastníci nerozhodli v súlade
s ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď Maďarská republika ako spoluvlastník veci
tento dispozičný úkon neschválila a v dôsledku čoho je Zmluva o prevádzke VEG absolútne neplatnou
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Pokiaľ súd vyhlási za neplatnú Zmluvu o prevádzke VEG, vyslovenia neplatnosti ktorej sa domáha
žalobca v konaní pred Okresným súdom Bratislava II č.k. 23Cb l32/2008 a súčasne nebude
preukázaná neplatnosť Zmluvy o odškodnení, hrozí Fondu národného majetku Slovenskej republiky
mimoriadna majetková ujma z titulu jeho povinnosti odškodnenia žalovaného podľa predmetnej Zmluvy
o odškodnení.

5. Žalovaný žiadal konanie o žalobe žalobcu zastaviť, pričom poukázal na skutočnosť, že v prípade,
ak by medzi ním a Fondom národného majetku Slovenskej republiky vznikol spor o platnosť
zmluvy o odškodnení alebo o to, či Fond národného majetku Slovenskej republiky v tom ktorom
prípade ukončenia zmluvy o prevádzke má povinnosť odškodniť žalovaného alebo nie, právomoc

rozhodnúť tento spor má na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 8.8. zmluvy o odškodnení
Medzinárodný rozhodcovský súd Hospodárskej komory Rakúska. To znamená, že je v plnej kompetencii
Medzinárodného rozhodcovského súdu Hospodárskej komory Rakúska rozhodnúť o neplatnosti Zmluvy
o odškodnení, či už ako o predmete v konaní vo veci samej, alebo ako o predbežnej otázke.

6. Dňa 27.12.2017 doručil žalovaný súdu písomné podanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že
zákonom č. 197/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bol do zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby doplnený § 47da ods. 1. Uvedené ustanovenie sa priamo týka Fondu
národného majetku Slovenskej republiky, nakoľko je nesporné, že záväzky zo zmluvy o odškodnení

prešli z Fondu národného majetku Slovenskej republiky na štát a to z dôvodu, že záväzky zo zmluvy o
odškodnení vznikli v súvislosti prevodom akcií Fondu národného majetku Slovenskej republiky na iné
osoby a tiež, že k tomuto prevodu došlo pred 31.07.2014. Z uvedených skutočností žalovaný odvodil
záver, že MH Manažment, a.s. nemôže byť v tomto konaní právnym nástupcom Fondu národného
majetku Slovenskej republiky ako pôvodného žalobcu v zmysle § 64 C.s.p.

7. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.12.2017 ďalej uviedol, že od účinnosti
Civilného sporového poriadku, teda od 01. júla 2016 nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti
Zmluvy o odškodnení. Uvedená skutočnosť podľa žalovaného v 1. rade vyplýva z porovnania § 80 písm.
c) O.s.p. a § 137 C.s.p., z ktorého je zrejmé, že Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho

súdneho poriadku neumožňuje domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu (zmluvy). To potvrdzuje
aj dôvodová správa, v ktorej sa uvádza „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb,
pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje... Úplne nová koncepcia je zakotvená v
písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti
podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie

neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a
míňajú sa účelu žaloby určovacej.“ Z uvedeného dôvodu by mal súd žalobu zamietnuť bez toho, aby
sa zaoberal meritom veci. Žalovaný zároveň opätovne zopakoval, že žalobca nemá právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy, pretože žaloba by nevytvorila pevný základ medzi žalobcom a žalovaným,
pokiaľ ide o ich vzájomné vzťahy zo zmluvy o odškodnení. Požadované určenie neplatnosti zmluvy o

odškodnení má charakter prejudiciálnej otázky k sporu medzi žalobcom a žalovaným vedeným pred
rozhodcovským súdom vo Viedni a zároveň neexistuje žiadny aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným.8. Žalobca, podľa žalovaného zároveň neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
nakoľkoponadobudnutíúčinnosti§47daods.1zákonač.92/1991Zb.žalobcaniejeúčastníkomZmluvy
o odškodnení, z tejto zmluvy mu nevznikajú žiadne práva ani povinnosti.

9. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 04.07.2017 požiadal o prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného Medzinárodným rozhodcovským centrom Hospodárskej
komory Rakúska vo Viedni pod značkou SCH-5430. Dôvodom na prerušenie konania mala
byť skutočnosť, že žalovaný sa žalobou doručenou Medzinárodnému rozhodcovskému centru

Hospodárskej komory Rakúska vo Viedni dňa 19.06.2015 domáha voči Slovenskej republike konajúcej
prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a spoločnosti MH Manažment, a.s.
úhrady odškodnenia podľa čl. 3 Zmluvy o odškodnení a kompenzácie podľa čl. 4 zmluvy o odškodnení
a žiada, aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a MH Manažment, a.s. boli zaviazaní na
ich úhradu spoločne a nerozdielne. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že uvedený rozhodcovský súd
svojim procesným uznesením č. 5 zo dňa 13.09.2016 stanovil, že je daná jeho právomoc a v konaní sa

bude ďalej pokračovať. Podľa žalovaného je tak rozhodcovský súd jediný tribunál, ktorý je oprávnený
riešiť otázku platnosti zmluvy o odškodnení.

10. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 02.05.2017 uviedol, že od účinnosti Civilného
sporového poriadku, teda od 01. júla 2016 nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti Zmluvy o

odškodnení. Uvedená skutočnosť podľa žalovaného v 1. rade vyplýva z porovnania § 80 písm. c)
O.s.p. a § 137 C.s.p., z ktorého je zrejmé, že Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho
súdneho poriadku neumožňuje domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu (zmluvy). To potvrdzuje
aj dôvodová správa, v ktorej sa uvádza „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb,
pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje... Úplne nová koncepcia je zakotvená v

písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti
podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a
míňajú sa účelu žaloby určovacej.“ Z uvedeného dôvodu by mal súd žalobu zamietnuť bez toho, aby
sa zaoberal meritom veci. Žalovaný v 1. rade zároveň opätovne zopakoval, že žalobca nemá právny

záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože žaloba by nevytvorila pevný základ medzi žalobcom a
žalovanými v 1. a 2. rade, pokiaľ ide o ich vzájomné vzťahy zo zmluvy o odškodnení. Požadované
určenie neplatnosti zmluvy o odškodnení má charakter prejudiciálnej otázky k sporu medzi žalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade vedeným pred rozhodcovským súdom vo Viedni a zároveň neexistuje
žiadny aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade.

11. Žalovaný taktiež v predmetnom písomnom podaní uviedol, že zmluva o odškodnení je platná
nakoľko v jej prípade nie sú splnené podmienky vymedzené § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka na
to, aby sa zmluva mohla považovať za zmluvu akcesorickú, nakoľko zmluva o odškodnení v prípade
predčasného zániku Zmluvy o prevádzke VEG svoj hospodársky význam nestráca. Naopak podľa

žalovaného sa v takomto prípade aktivuje povinnosť plniť podľa Zmluvy o odškodnení, pretože účelom
Zmluvy o odškodnení je poskytnúť odškodnenie práve v prípade ak Zmluva o prevádzke predčasne
zanikne. Žalovaný namietal skutočnosť, že účinnosť zmluvy nastala a trvá aj napriek neplatnosti Zmluvy
o prevádzke VEG. Podľa žalovaného treba ustanovenia zmluvy odškodnení obsahujúce odkladaciu
podmienku viažucu účinnosť tejto zmluvy na účinnosť Zmluvy o prevádzke VEG vykladať v súlade s

§ 266 Obchodného zákonníka tak, že zhoda vôle účastníkov zmluvy má prednosť aj pred doslovným
výkladom textu normy i formulovanej zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že ani v prípade,
ak by Zmluva o odškodnení nenadobudla účinnosť, neznamenalo by to bez ďalšieho jej neplatnosť.

12. Ďalším argumentom, ktorým žalovaná strana obhajovala platnosť a účinnosť samotnej zmluvy o

odškodnení bola skutočnosť, že k nesplneniu odkladacej podmienky došlo v dôsledku porušenia právnej
povinnosti zo strany Vodohospodárskej výstavby, š.p., ktorú žalovaný považoval za spriaznenú osobu
žalobcu. Podľa jeho názoru aj keď nesplnenie odkladacej podmienky nesplnil priamo žalobca ale jeho
„spriaznená osoba treba ustanovenie § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka analogicky aplikovať aj na
túto situáciu.

13. K splneniu odkladacej podmienky došlo podľa žalovaného aj faktickým začatím prevádzkovania
majetku VEG žalovaným.14. Pôvodný žalobca - Fond národného majetku Slovenskej republiky bol zrušený na základe § 2 a § 4
zákona č. 375/2015 Z.z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov.PrávnymnástupcomsavzmyslerozhodnutiaMinisterstvahospodárstvaSlovenskej

republiky č. 49/2015 stala MH Manažment, a.s. Súd preto uznesením č.k. 23Cb/200/2008-494 rozhodol
o tom, že bude pokračovať so spoločnosťou MH Manažment, a.s. ako s novým žalobcom.

15. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu dôvodiac tým, že zákonom č. 197/2014 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov bol do zákona č. 92/1991 Zb. doplnený § 47da ods. 1, pričom na základe
tohto zákonného ustanovenia aj záväzky zo Zmluvy o odškodnení prešli z Fondu národného majetku
Slovenskej republiky na Slovenskú republiku - zastúpenú Ministerstvom hospodárstva Slovenskej
republiky.

16. Súd sa nemohol stotožniť s uvedenou argumentáciou žalovaného v 1. rade, nakoľko skutočnosť,

že na MH Manažment, a.s. neprešli žiadne záväzky vyplývajúce zo zmluvy o odškodnení, odôvodňuje
záver, že MH Manažment nemôže byť v tomto konaní právnym nástupcom Fondu národného majetku
Slovenskej republiky ako pôvodného žalobcu v zmysle § 64 C.s.p. Pôvodný žalobca zanikol priamo
na základe zákona a to nadobudnutím účinnosti zákona č. 375/2015 Z.z. o zrušení Fondu národného
majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rovnako tak je z rozhodnutia

č. 49/2015 zrejmé, že spoločnosť MH Manažment, a.s. je právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Na
tomto právnom nástupníctve nič nemení ani skutočnosť, že ešte počas existencie Fondu národného
majetku prešli niektoré jeho práva a záväzky na štát a to na základe ustanovenia § 47da ods. 1
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Singulárna sukcesia časti
majetku právnickej osoby, neznamená, že táto osoba stráca spôsobilosť byť účastníkom právnych

vzťahov, t.j. nestráca hmotnoprávnu subjektivitu a nestráca ani spôsobilosť vystupovať ako strana
sporu v súdnom konaní. Túto procesnú spôsobilosť nestráca ani vtedy, ak v dôsledku tejto singulárnej
sukcesie dôjde k strate jeho hmotnoprávnej legitimácie, a to ani vtedy keď táto skutočnosť môže viesť
k neúspechu v danom spore. K zániku hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej spôsobilosti Fondu
národného majetku Slovenskej republiky došlo až nadobudnutím účinnosti § 47da ods. 1 zákona č.

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, pričom jeho právnym nástupcom sa
stalaspoločnosťMHManažment,a.s.,ktorásavdôsledkuuvedenéhostalaajnovýmžalobcom,nakoľko
pôvodný žalobca a ani jeho právny nástupca nevyužili svoju možnosť požiadať o pripustenie zmeny
žalovaného postupom podľa § 80 C.s.p.

17. Žalobca písomným podaním zo dňa, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu priamo na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.09.2017 požiadal súd o pripustenie zmeny žalobného petitu tak,
že nový petit bude znieť:

18. Súd žalobcom navrhnutú zmenu žalobného petitu pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 27,09,2017 a to za prítomnosti právnych zástupcov žalobcu a žalovaného.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

20. Zo zmluvy o odškodnení súd zistil, že dňa 22.03.2006 uzavreli Fond národného majetku Slovenskej
republiky, ako právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o odškodnení. V zmysle bodu 2 tejto
zmluvy mala samotná zmluva o odškodnení nadobudnúť účinnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti
Zmluvy o prevádzke VEG. Predmetom Zmluvy o odškodnení bol v zmysle bodu 3.1. tejto zmluvy
záväzok Fondu národného majetku Slovenskej republiky priamo odškodniť žalovaného za podmienok

stanovených v tejto zmluve, do tej miery a v súlade s ustanoveniami čl. 3.2 a 3.3 /spôsob výpočtu / v
prípade, ak je Zmluva o prevádzke VEG ukončená pred termínom, ktorý je 30 rokov po tom, ako sa
Zmluva o prevádzke VEG stala právne účinnou.

21. Z dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG uzatvorenej dňa 24.03.2006 medzi

žalobcom, žalovaným, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, Slovenským energetickým
podnikom, štátnym podnikom v likvidácii a Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len „Dohoda“), bola
uzatvorená zmluva, ktorá definovala majetok VEG ako hmotný a nehmotný majetok VEG, pričom
presný zoznam tohto majetku je uvedený v Prílohe č. 1 k dohode. Dodatočný majetok VEG jeZmluvou definovaný ako taký majetok VEG, ktorý vznikol po nadobudnutí účinnosti Zmluvy a ktorý
obstará žalobcu vrátane technického zhodnotenia Modernizácie a rekonštrukcie Majetku VEG. V zmysle
ustanovení bodu 1.1. Dohody je pritom Majetok VEG definovaný ako technologická časť vodnej

elektrárne Gabčíkovo, menovite vodnej elektrárne Gabčíkovo, vodnej elektrárne Čunovo, malej vodnej
elektrárne Mošoň a malej vodnej elektrárne na kanáli S VII. Objekty sústavy vodných diel Gabčíkovo -
Nagymaros (ďalej len „SVD“) - vrátane vodnej elektrárne Gabčíkovo, vodnej elektrárne Čunovo, malej
vodnej elektrárne Mošoň a malej vodnej elektrárne na kanáli S VII - boli vybudované na základe
Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a

prevádzke Sústavy vodných diel / ďalej len SVD / Gabčíkovo - Nagymaros zo dňa 16.9.1977, zverejnenej
v zbierke zákonov vyhláškou Ministra zahraničných vecí ČSSR Č. 109/1978 Zb.(ďalej len dvojstranná
zmluva). Na základe tejto dohody malo Vodohospodárskej výstavbe, š.p. vzniknúť právo zaradiť majetok
VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári. Vodohospodárska výstavba, š.p. sa mala na základe tejto
zmluvy zároveň stať prevádzkovateľom majetku VEG s právom hospodárenia vrátane všetkých k nemu
prislúchajúcich hmotných aj nehmotných práv. Vodohospodárska výstavba, š.p. sa zároveň zaviazala

zaplatiť žalovanému vysporiadanie v sume 4.398.661,088,- Sk. Súčasťou predmetnej dohody je aj
dohoda o predkupnom práve v prospech žalovaného k majetku VEG, v prípade ak by Vodohospodárska
výstavba, š.p. chcela pred ukončení alebo pri ukončení zmluvy o prevádzke VEG, previesť majetok VEG.
V zmysle odkladacej podmienky dohodnutej v bode 9.2.1 dohody mala jej účinnosť nastať až potom ako
nastane deň uzavretia zmluvy o kúpe akcií.

22. Zo zmluvy o prevádzke VEG súd zistil, že dňa 10.3.2006 uzavrela Vodohospodárska výstavba, š.p.
so žalovaným Zmluvu o prevádzke VEG, neskôr doplnenú Dodatkom č. 1 uzavretým dňa 17. 7.2006
(ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy je v zmysle bodu 3.1. Zmluvy úprava vzájomných vzťahov, práv
a povinností Zmluvných strán v súvislosti s efektívnou a bezpečnou prevádzkou VEG a v súvislosti s

predajom produktov (tovarov a služieb) v tom zmysle, že:
- žalovaný nadobudol právo a povinnosť prevádzkovať a opravovať Prevádzkový majetok VEG a
udržiavať jeho prevádzkyschopnosť,
- žalovaný nadobudol právo na príjem z realizácie výkonu Prevádzkového majetku VEG,
- žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť hradiť všetky prevádzkové náklady a náklady spojené s

údržbou Prevádzkového majetku VEG,
- žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť platiť žalobcovi Zmluvou dohodnuté platby.

23. Objektom právnych vzťahov založených Zmluvou je tzv. Prevádzkový majetok VEG, ktorý je v zmysle
ustanovení bodu 2.1. Zmluvy definovaný ako Majetok VEG a Dodatočný majetok VEG, zoznam ktorého

je uvedený v Prílohe č. 2 k Zmluve s tým, že: Majetok VEG je Zmluvou definovaný ako hmotný a
nehmotný majetok VEG v zmysle Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG, ktorá bola
uzavretá dňa 24.3.2006 medzi Vodohospodárskou výstavbou, š.p., žalovaným, Fondom národného
majetku Slovenskej republiky, Slovenským energetickým podnikom, štátnym podnikom v likvidácii a
Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len „Dohoda“), pričom presný zoznam tohto majetku je uvedený

v Prílohe č. 1 k Dohode. Dodatočný majetok VEG je Zmluvou definovaný ako taký majetok VEG,
ktorý vznikol po nadobudnutí účinnosti Zmluvy a ktorý obstará Vodohospodárska výstavba, š.p. vrátane
technického zhodnotenia Modernizácie a rekonštrukcie Majetku VEG. V zmysle ustanovení bodu 1.1.
Dohody je pritom Majetok VEG definovaný ako technologická časť vodnej elektrárne Gabčíkovo,
menovite vodnej elektrárne Gabčíkovo, vodnej elektrárne Čunovo, malej vodnej elektrárne Mošoň a

malej vodnej elektrárne na kanáli S VII.

24. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/84/2014-1328 zo dňa 09.03.2015 súd zistil,
že týmto rozsudkom Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k.
24Cb/50/2007-1021 zo dňa 19.11.2013 tak, že určil, že Zmluva o prevádzke VEG uzavretá medzi

VODOHOSPODÁRSKOU VÝSTAVBOU, š.p. a Slovenskými elektrárňami, a.s. v znení Dodatku č. 1 zo
dňa 17.07.2006 je neplatná. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2013.

25. Z rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 49/2015 súd zistil, že dňa
22.12.2015 vydalo Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutie o určení právneho

nástupcu Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorým sa stala s účinnosťou od 01.01.2016
spoločnosť MH Manažment, a.s., so sídlom: Trnavská cesta 100, Bratislava.26. Podľa § 5 ods. 1 C.s.p. na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone,
ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 5 ods. 2 C.s.p. na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.

28. Podľa § 6 ods. 1 C.s.p. ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom
úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.

29. Podľa § 7 ods. 1 C.s.p. súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne,
ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského
rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 7 ods. 2 C.s.p. podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť

predmetom rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.

31. Podľa § 8 ods. 1 C.s.p. ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie na súde, súd konanie
aj bez návrhu preruší až dovtedy, kým sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci
samej.

32. Podľa § 8 ods. 2 C.s.p. ak bolo právoplatne rozhodnuté, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v
rozhodcovskom konaní, súd konanie zastaví.

33. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

35. Žalovaný v priebehu konania opakovane poukazoval na skutočnosť, že v bode 8.8 Zmluvy
o odškodnení bola medzi jej účastníkmi dohodnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej je na
prejednanie tohto sporu daná právomoc Medzinárodného rozhodcovského súdu Hospodárskej komory
Rakúska. Uvedenú námietku po prvýkrát žalovaná strana uplatnila tak, ako jej to ukladal vtedy platný
a účinný § 106 O.s.p., už vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu. Žalovaný v priebehu konania požiadal

o prerušenie konania do skončenia konania Medzinárodným rozhodcovským centrom Hospodárskej
komory Rakúska vo Viedni pod značkou SCH-5430, v ktorom sa žalovaný žalobou doručenou
Medzinárodnému rozhodcovskému centru Hospodárskej komory Rakúska vo Viedni dňa 19.06.2015
domáha voči Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky a prostredníctvom spoločnosti MH Manažment, a.s. úhrady odškodnenia podľa čl. 3 Zmluvy

o odškodnení a kompenzácie podľa čl. 4 zmluvy o odškodnení a žiada, aby Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky a MH Manažment, a.s. boli zaviazaní na ich úhradu spoločne a nerozdielne.
Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že uvedený rozhodcovský súd svojim procesným uznesením č.
5 zo dňa 13.09.2016 stanovil, že je daná jeho právomoc a v konaní sa bude ďalej pokračovať. Podľa
žalovaného je tak rozhodcovský súd jediný tribunál, ktorý je oprávnený riešiť otázku platnosti zmluvy

o odškodnení.

36. Konflikt právomoci súdu a rozhodcovského súdu Civilný sporový poriadok rieši v ustanoveniach §
5 až § 8, ktoré sa v súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. uplatnia aj pre tento spor. V zmysle ustanovenia
§ 5 ods. 1 C.s.p. je súd povinný skúmať námietku žalovaného, že spor sa má prejednať a rozhodnúť

v rozhodcovskom konaní. V prípade, že zistí dôvodnosť tejto námietky konanie zastaví, v opačnom
prípade osobitné rozhodnutie nevydáva, neprihliadnutie na námietku však musí odôvodniť vo svojom
konečnom rozhodnutí.37. Predpokladom možnej konkurencie právomocí medzi všeobecným súdom a súdom rozhodcovským
je zmluva účastníkov vzťahu o prejednaní veci v rozhodcovskom konaní. Táto môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Samotná rozhodcovská zmluva je vlastne dohoda

účastníkov právneho vzťahu, že spory vyplývajúce z tohto vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa môže týkať už vzniknutého sporu, všetkých sporov,
ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu alebo sa môže vzťahovať na vymedzený okruh
právnych vzťahov. Vzhľadom k tomu sa vzťahuje na vzniknuté práva a povinnosti, na otázku platnosti
týchto práv a povinností a spolu s tým aj na práva a povinnosti s nimi súvisiace.

38. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy je vylúčená právomoc všeobecných súdov prejednať a rozhodovať
spor vo veci samej. Ide o tzv. zúženej právomoci civilných súdov, ktorá nastáva vtedy ak existencia
určitej právnej skutočnosti, v tomto prípade rozhodcovskej doložky, vylučuje, aby túto vec prejednal a
rozhodol civilný súd.

39. Ako už bolo uvedené, nadobudnutie účinnosti zmluvy o odškodnení bolo podmienené odkladacou
podmienkou. Podmienka v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka je vedľajším ustanovením v právnom
úkone, ktorým sa účinnosť právneho úkonu, t.j. skutočný vznik, zmena, či zánik subjektívnych
občianskych práv a povinností, robí závislým na skutočnosti, ktorá je subjektom právneho úkonu v čase
jeho urobenia neznáma (je pre nich neistá). Význam odkladacej podmienky spočíva v tom, že účinky

právneho úkonu nastanú až jej splnením. Do splnenia, nesplnenia, či zmarenia podmienky existuje stav
neistoty, kedy sa nevie, či urobený právny úkon, ktorý môže byť inak platný a záväzný, avšak nie je
ešte účinný, nadobudne vôbec právne účinky. Splnením odkladacej podmienky nadobudne právny úkon
právne účinky, a to od času splnenia podmienky (ak nebolo stranami dohodnuté niečo iného). Len vtedy
je najskôr naplnená vôľa zamýšľaná účastníkmi právneho úkonu. Naproti tomu nesplnenie odkladacej

podmienky znamená, že dosiaľ neúčinný právny úkon nenadobudne účinnosť.

40. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej strany, že účinnosť zmluvy o odškodnení nastala
po uzatvorení Zmluvy o kúpe akcií, keď zmluvné strany Zmluvy o prevádzke VEG túto zmluvu fakticky
plnili, nakoľko uvedená argumentácia nenachádza žiadnu oporu v zákone a ani v elementárnej logike.

Skutočnosť, že na základe zmluvy o prevode akcií došlo k zmene vlastníka akcií žalovaného je z
hľadiska nadobudnutia účinnosti Zmluvy o odškodnení absolútne irelevantná. Rovnako irelevantná je aj
skutočnosť,žeúčastníciabsolútneneplatnejZmluvyoprevádzkeVEGsatoutozmluvoudodobyurčenia
jej neplatnosti spravovali. Samotná skutočnosť, že si účastníci Zmluvy o prevádzke VEG poskytli na
základe tohto neplatného právneho úkonu nejaké plnenia im zakladá iba povinnosť si takéto plnenia

navzájom vrátiť, z hľadiska nadobudnutia účinnosti zmluvy o odškodnení je však tento fakt právne bez
významu.

41.Súdsanemoholstotožniťanisvýkladom§36Občianskehozákonníkažalovanoustranou.Nato,aby
sa v zmysle § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka považoval právny úkon za nepodmienený je potrebné,

aby ten účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech splnenie tejto podmienky zámerne,
t.j. úmyselne zmaril. Neplatnosť Zmluvy o prevádzke VEG nebola spôsobená konaním žalobcu, pričom
§ 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka zánik odkladacej podmienky jednoznačne a explicitne na jej
zmarenie jej účastníkom. Ak by aj bolo splnenie odkladacej podmienky skutočne spôsobené konaním
Vodohospodárskej výstavby, š. p., nemožno túto považovať za účastníka Zmluvy o odškodnení a

skutočnosť, že vlastníkom uvedenej spoločnosti ako aj žalobcu je štát na tomto nič nemení. Žalovaný
navyše úplne opomenul, že zmarenie odkladacej podmienky musí byť podľa § 36 ods. 3 Občianskeho
zákonníka zámerné, pričom vôbec neposkytol súdu skutkové tvrdenia a ani len neoznačil dôkazy,
ktoré by mali preukazovať, že Vodohospodárska výstavba, š.p. postupovala pri uzatváraní Zmluvy o
prevádzke VEG tak, aby zámerne spôsobila jej neplatnosť.

42. Zmluva o odškodnení mala nadobudnúť účinnosť spolu s nadobudnutím účinnosti Zmluvy o
prevádzke VEG, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právoplatným a vykonateľným súdnym
rozhodnutím bola zmluva o prevádzke VEG určená za absolútne neplatnú. To znamená, že na právny
úkon - Zmluvu o prevádzke VEG sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy uzatvorená, z čoho logicky vyplýva,

že nemohla ani nikdy nadobudnúť účinnosť a tak nikdy nemohla nastať ani odkladacia podmienka pre
vznik účinnosti Zmluvy o odškodnení, ktorej neplatnosti sa žalobca v tomto konaní domáha.43. Z uvedeného je zrejmé, že ak nenadobudla zmluva o odškodnení účinnosť ako celok, nemohla
nikdy nadobudnúť účinnosť ani rozhodcovská zmluva, ktorá vo forme rozhodcovskej doložky tvorila
jej súčasť, pričom v tomto prípade samozrejme nemožno aplikovať ustanovenie § 5 ods. 2 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to bez ohľadu na platnosť, resp. neplatnosť samotnej
zmluvy o odškodnení. Ako už bolo uvedené, predpokladom pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom
konaní je existencia platnej a účinnej rozhodcovskej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nenadobudla
účinky (tak, ako je tomu aj v tomto prípade) nemohla ani nadobudnúť záväznosť pre jednotlivých
účastníkov zmluvy a ani nezaložila právomoc Medzinárodného rozhodcovského súdu Hospodárskej

komory Rakúska rozhodovať spory medzi účastníkmi tejto zmluvy.

44. Súd nemohol vyhovieť ani žiadosti žalovaného o prerušenie konania do právoplatného skončenia
rozhodcovského konania. Civilný sporový poriadok síce umožňuje v ust. § 7 prerušiť súdne konanie z
dôvodu prebiehajúceho rozhodcovského konania, avšak iba za predpokladu, že rozhodcovské konania
bolo začaté skôr ako konanie súdne, čo však v tomto prípade splnené nebolo, nakoľko rozhodcovské

konanie bolo začaté až v roku 2015. Súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že v prípade,
ak si rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť od rozhodcovskej
doložky tvoriacej súčasť Zmluvy o odškodnení, teda od rozhodcovskej doložky, ktorá nikdy nenadobudla
účinnosť, takéto rozhodnutie je svojvoľné a zmätočné a zaťažuje rozhodcovské konanie vadou v zmysle
§ 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V súlade s § 162 ods. 3

C.s.p. preto súd v rozsudku rozhodol tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol a to bez
skúmania samotnej arbitrability tohto sporu.

45. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o
odškodnení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ako aj určenia.

46. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami
v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná žaloba v prejednávanej veci bola na súd
doručená dňa 16.07.2008, teda v čase, kedy bol účinný predchádzajúci procesnoprávny predpis, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Ten výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie

právnej skutočnosti. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že aj za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku boli žaloby o určenie neplatnosti prípustné iba vtedy, ak žalobca preukázal na určení tejto
právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Z dôvodovej správy k samotnému Civilnému sporovému
poriadku vyplýva, že záujmom zákonodarcu pri novom vymedzení prípustného obsahu určovacích žalôb
vCivilnomsporovomporiadkubolovylúčiťvšetkynepotrebnéanezmyselnéžalobyourčenieneplatnosti/

platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej.

47. Účelom uvedenej zákonnej zmeny však nebolo zúženie možnosti domáhať sa žalobou určenia, či tu
právo je alebo nie je, ale priamo zákonom vyjadriť skutočnosť, že žalobca nemôže mať naliehavý právny

záujemnaurčeníneplatnostiprávnehoúkonuatoprávezdôvodu,žetakátožalobaniejereálneschopná
naplniť účel určovacej žaloby a odstrániť spornosť práva. Z uvedených dôvodov nemohlo byť legitímnym
očakávaním, žalobcu, že podaním žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu uzatvoreného medzi
ním a žalovaným by mohlo dôjsť k odstráneniu jeho právnej neistoty vo vzťahu k žalovanému ohľadom
jeho nárokov na odškodnenie. Ak žalobca chcel svojou žalobou dosiahnuť právnu istotu ohľadom

toho, že žalovaný nie je voči nemu oprávnený domáhať sa akýchkoľvek plnení na základe zmluvy o
odškodnení,maltútoskutočnosťodzrkadliťajpriamovžalobnompetiteažiadaťurčenietejtoskutočnosti
a nie určenie neplatnosti samotného právneho úkonu. Otázka neplatnosti zmluvy o odškodnení by v
takomto spore predstavovala otáku prejudiciálnu a iba takto formulovaná žaloba bola spôsobilá odstrániť
právnu neistotu medzi žalobcom a žalovaným spôsobenú určením neplatnosti Zmluvy o prevádzke

VEG. Už zo samotného obsahu žaloby je zrejmé, že táto nebola pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na strane žalobcu na ním požadovanom určení prípustná ani za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadkuaniejeprípustnáanizaúčinnostinovéhoprocesnéhopredpisu-Civilnéhosporovéhoporiadku.

48.Akoužbolouvedené,základnoupodmienkouprocesnejprípustnostiurčovacejžalobyjevsúčasnosti

(rovnako ako aj v čase podania žaloby) preukázanie existencie naliehavého záujmu na strane žalobcu
na ním požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorombude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určeniastalojehoprávnepostavenieneistým.Zanedovolenúmožnopovažovaťurčovaciužalobu,pokiaľ

neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,
že je možná (prípadne) i iná žaloba.
49. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie).
50. S poukazom na uvedené musí súd skonštatovať, že žalobca v priebehu celého konania neuviedol

žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali jeho naliehavý právny záujem na ním
požadovaných určeniach a tento naliehavý právny záujem nevyplynul ani z vykonaného dokazovania.
Nemožno opomenúť ani podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá nastala v priebehu konania
nadobudnutím účinnosti § 47da zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby. Uvedené ustanovenie sa priamo týka aj práv a povinnosti, ktoré by mohli Fondu národného

majetku Slovenskej republiky vyplývať zo Zmluvy o odškodnení, nakoľko je nesporné, že záväzky zo
Zmluvy o odškodnení vznikli v súvislosti prevodom akcií Fondu národného majetku Slovenskej republiky
na iné osoby a tiež, že k tomuto prevodu došlo pred 31.07.2014. To znamená, že aj v prípade, ak by bola
napadnutáZmluvaoodškodneníplatnáaúčinná(čovšakzvykonanéhodokazovaniavžiadnomprípade
nevyplýva), povinnosť odškodniť žalovaného v prípade nedodržania doby trvania Zmluvy o prevádzke

VEG by nesvedčila žalobcovi ale priamo štátu. Aj z tejto skutočnosti je odôvodnený záver o tom, že
na strane žalobcu neexistuje žiaden právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o odškodnení a aj
prípadné, pre žalobcu pozitívne, rozhodnutie by nebolo schopné akýmkoľvek spôsobom zmeniť jeho
právne postavenie voči žalovanému, resp. odstrániť spory v ich vzájomných vzťahoch.
51. Na základe uvedených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,

že žaloba žalobcu je nedôvodná a nemá oporu v zákone.
52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v 1. a 2.
rade v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu

preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).