Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 1, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010295
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8719010295.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Michala Havaša a Rudolfa
Babiča, v trestnej veci obžalovaného B. A., trestne stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde
Poprad dňa 1. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

B. A., nar. XX. X. XXXX N. S. - K. K., trvale bytom S., XX. B. XXX/XX, toho času vo väzbe v ÚVV a
ÚVTOS Prešov od 14. 11. 2018,

j e v i n n ý ,ž e

dňa14.11.2018včaseokolo16.00hod.včakárnibudovyželezničnejstaniceTatranskáLomnica,Mesto
Vysoké Tatry, po tom, čo k obžalovanému, k Z.. Z. S. a k ďalším dvom ženám pristúpila poškodená P.. B.

S. T. R. F., nar. X. X. XXXX, a žiadala od obžalovaného svoje osobné veci, obžalovaný začal poškodenej
vulgárne nadávať, vrátil veci jej syna Z.. Z. S., ktoré mal oblečené na sebe a vzápätí ju pod vplyvom
alkoholu fyzicky napadol a to tak, že ju udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre, ľavého líca najmenej
štyrikrát, v dôsledku čoho spadla na zem, následne od útoku upustil a po vyjdení pred budovu stanice
obžalovaný pokračoval vo fyzickom útoku na P.. B. S., pristúpil k nej a opäť ju dvakrát udrel päsťou pravej
ruky do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem, chytil ju za vlasy, ktoré jej potiahol a pri

tom ju niekoľko krát udrel do oblasti tváre, dvakrát ju kopol pravou nohou do trupu, do oblasti hrudníka
vľavo, pričom pri útoku vulgárne kričal na poškodenú a vyhrážal sa jej, že ju zabije, čo u poškodenej
P.. B. S. vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie a fyzickým útokom jej spôsobil zranenia, a to
pomliaždenie hrudníka vľavo, pomliaždenie tváre vľavo a pomliaždenie vlasatej časti hlavy s dobou
liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe života 21 dní, pričom pri takomto mechanizme vzniku
poranenia a intenzite útoku mohlo dôjsť k vážnej ujme na zdraví poškodenej, a to mozgo-lebečnému
poraneniu spočívajúcemu v zlomenine lebky, pomliaždeniu mozgu, krvácaniu do mozgu a mozgových

obalov a ďalej k zlomeninám rebier, pomliaždeniu pľúc a krvácaniu do hrudníka, avšak k takejto vážnej
ujme na zdraví poškodenej nedošlo, a tento čin obžalovaný spáchal, hoci bol rozsudkom Okresného
súdu Poprad č.k. 6T/66/2017-164 zo dňa 30. 8. 2017, právoplatným dňa 30. 8. 2017 odsúdený za prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia za súčasného uloženia protialkoholického liečenia ústavnou formou, a
zároveň obžalovaný uvedený čin spáchal, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 2T/38/2008 zo dňa 6. 5. 2008, právoplatným dňa 6. 5. 2008, odsúdený za zločin krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona a za prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia,t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v

úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdrví a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe
vyššieho veku, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal,
hoci bol za taký v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona,

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.
5 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona mu ukladá ochranný
dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937
874 škodu vo výške 22,57 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 3. 5. 2019 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 556/18
zo dňa 2. 5. 2019 na obvineného B. A. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §
14 Trestného zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona,
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, a to pre skutok, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vo veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný B. A. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, pre

ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemal v úmysle
spôsobiť poškodenej ťažké ublíženie na zdraví, ani to nespáchal. Nesúhlasí s tvrdeniami poškodenej,
že ju mal štyrikrát kopnúť a že ju mal udierať päsťou do tváre. Celé to spustila ona. Poukázal na svoju
predchádzajúcu výpoveď a využil svoje právo ďalej vo veci nevypovedať.

Z oboznámených výpovedí z prípravného konania obžalovaného súd zistil, že tento najskôr využil svoje
právo, odmietol vo veci vypovedať, neskôr vo veci uviedol, že so všetkými skutkami, ktoré sú mu kladené
za vinu, nesúhlasí. Poprel, aby poškodenej ublížil na zdraví tak, ako je mu to kladené za vinu s tým, že
poškodenej mohol dať facku, mohli sa naťahovať, ale že by ju kopal, to nie je pravda. Kritického dňa mal
S. (syn poškodenej) dôchodok, povedal, že mama mu vzala peniaze, a preto pôjde domov po nejaké

veci, ktoré predá, aby mal na alkohol. On šiel s ním a keď boli v byte, pili aj nejaké víno. Na sebe maltričko Adidas, ktoré sa S. páčilo, a preto mu ho dal. Na to mu S. dal aj nejaké svoje oblečenie, ktoré
si obliekol. Petro zobral z bytu nejaké veci, ktoré by mohol predať, medzi ktorými boli aj sušené hríby.
Spolu potom odišli na železničnú stanicu v Tatranskej Lomnici, kde bola aj R.Á. a H.. Všetci tam pili

alkohol. Po nejakom čase prišla na stanicu aj S. matka, ktorá na neho slovne zaútočila a kričala, že
má oblečené synove veci. Pripustil, že pri vzniknutom konflikte jej dal facku, pričom tých faciek mohlo
byť aj viac. Nepamätá si, či sa bránila. Pracovníčka stanice ich potom vyhnala vonku, a preto vyšli z
budovy stanice. Keďže bol rozčúlený, tak aj vonku na S. nadával. Vonku ju však nenapadol a nie je
pravda, aby ju kopal. Potom ho zobrali policajti, ktorí ho našli pri reštaurácii Stará mama a odviedli ho na

políciu. Počas incidentu, ktorý mal s poškodenou, táto na zem nespadla. Medzi nimi išlo len o strkanie,
pri ktorom jej dal facku. Doplnil, že vie o tom, že poškodená má asi 76 rokov.

Svedkyňa poškodená P.. B. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 14. 11. 2018 sa dohodla so
synom, že pôjdu na poštu vybrať jeho dôchodok, z ktorého si on potom časť nechá. Jej syn je chorý,
nemôže sám existovať a žije s ňou v spoločnej domácnosti. Po dôchodok šli okolo 08,00 hod. ráno. Ona

potom potrebovala odcestovať do Popradu, spýtala sa syna, či nepôjde s ňou, ale on ísť nechcel, a preto
do Popradu odcestovala sama autom, ktorým stále jazdí. Domov sa vrátila v poobedňajších hodinách
asi okolo 15,00 hod., pričom keď vošla do bytu, zistila, že v ňom niekto bol. Videla porozhadzované veci
po byte, dokonca aj porozhadzované sušené huby. Zľakla sa, že syn mohol dostať epileptický záchvat
a že vonku odišiel v takom stave. Preto sadla do auta a šla hľadať syna do centra Lomnice. Dostala

informáciu, že ho videli v budove Železničnej stanice. Keď vošla do budovy železničnej stanice, videla,
ako na lavičke sedel jej syn s neznámym mužom a s dvoma ženami, ktoré poznala len z videnia. Vie,
že jedna z nich sa volala A. a druhá Z.. Tým ďalším mužom, ktorý tam bol, bol obžalovaný A., ktorého
dovtedy nepoznala. Prišla za synom a pýtala sa ho, čo sa doma stalo, ale on mal sklopenú hlavu. Chcela
ho zobrať domov, ale on nereagoval. Vtedy si všimla, že medzi jej synom a A. sa nachádzala jej taška a

medzi A. a jednou z tých paní sa opäť nachádzala jej taška. Keď sa pozrela na A., videla, že má oblečenú
synovu vetrovku, na ktorej boli jej dve brošne. Vtedy upriamila pozornosť na A. a vyzvala ho, aby veci
vrátil. On však vyskočil a začal jej vulgárne nadávať. Jedna zo žien takisto povedala A., aby vrátil veci.
Ona potom A. zobrala zapichnuté brošne a A. si začal vyzliekať bundu, no nešlo mu ju odopnúť, tak si ju
začal dávať dole cez hlavu, čo mu tiež nešlo. Začali sa handrkovať o tú bundu, o ktorú jej v podstate ani

tak nešlo, no štvalo ju, že využil chorého syna. Keď dal dole tú bundu, všimla si, že pod ňou má ďalšie
synove veci. A., keď dal bundu dole, odišiel bokom, rozbehol sa a päsťou ju udrel do oblasti spánku na
ľavej strane hlavy, čo nečakala a na čo spadla. Keď sa postavila, opäť ju udrel do tej istej časti hlavy
v oblasti spánku, resp. lícnej časti. Aj po tomto údere spadla a keď sa postavila, udrel ju aj tretíkrát do
rovnakej oblasti hlavy. Aj potom sa postavila, pričom vôbec sa nebránila a ani nekričala, pretože bola v

šoku, nevedela, čo sa robí. Obžalovaný pri tom veľmi kričal a nadával, používal na jej adresu vulgarizmy
v rôznych obmenách, ktoré ani nemôže vysloviť. Nepamätá si, že by vtedy na jej adresu použil nejaké
hrozby. Potom vyšla z pokladne pracovníčka a povedala, aby všetci odišli von, lebo zavolá políciu. Ona
aj tú pani žiadala, aby ihneď volala políciu, no všetci už odchádzali. Odišla aj ona, pričom odbočila doľava
k autu a ostatní išli smerom doprava. Čo robil jej syn, to nevie, ale musel ísť s nimi. Keď šla k autu,

urobila niekoľko krokov a vtedy sa A. vrátil a opäť ju zrazil na zem. Udrel ju päsťou do zadnej časti hlavy,
pričom spadla na zem. Mala šťastie, že spadla hlavou dopredu, do záhonu s kvetmi, lebo v blízkosti
pár centimetrov boli betónové obrubníky s ostrými hranami. A. jej potom chytil hlavu zozadu za vlasy a
trieskal jej hlavou o zem. Pritom sa jej vyhrážal, že ju zabije a používal aj nadávky. Keď ležala, začal do
nej aj kopať, pričom kopol ju do oblasti ľavých rebier, a to niekoľkokrát. Opäť ju chytil za vlasy a trieskal

hlavou a potom prestal. Keď zdvihla hlavu, videla, ako odchádza, ako keby nič, no všimla si, že musel byť
vyrušený, lebo počula hlasy nejakých ľudí. Ušla potom smerom na parkovisko, pričom spoza rohu opäť
vybehol A., ktorý ju však nezaregistroval, a tak vbehla do reštaurácie Stará mama poprosiť o pomoc.
Keď vošla do reštaurácie, bola tam kopa vojakov, ktorých požiadala o pomoc. Vzápätí do reštaurácie
vošiel aj A., ale tí vojaci ho zadržali a privolali aj príslušníkov polície, ktorí policajti ho zobrali.

Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že údery zo strany obžalovaného registrovala, ale spočiatku
nepociťovala bolesť. Policajti ju zobrali na ošetrenie do nemocnice v Poprade, kde bolo zistené, že nemá
nič zlomené, celá hlava ju však bolela, v hlave jej celý mesiac hučalo, tá jej hýrila všetkými farbami a
nemohla sa ani dotknúť vlasov, ani učesať. Takisto ju bolel aj bok v oblasti rebier, kde však nemala tiež

nič zlomené. Tak na hlave, ako aj na boku, mala modriny, pričom lekárka jej predpísala aj lieky proti
bolesti, aj na ukľudnenie, ale ona zo zásady lieky neberie. Od tej doby nemôže riadne spávať, zhoršilo
sa jej videnie a stratila dôveru v ľudí. Doplnila, že počas vulgarizmov a vyhrážok zabitím, ktoré na jej
adresu používal obžalovaný, sa bála o život, pričom nič podobné v živote nepočula. Vylúčila tvrdeniaobžalovaného, že z jeho strany sa mohlo jednať len o facky s tým, že tento ju bil päsťami, aj kopal do
nej. O facky by šlo, ak by bol v afekte, ale jeho hnev gradoval a správal sa ako blázon.

Svedok Z.. Z. S. - syn poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná asi
od septembra 2018, raz sú kamaráti, raz možno nepriatelia. Poškodená je jeho mama a majú dobrý
vzťah. Má viaceré zdravotné problémy, medzi iným aj depresívnu schizofréniu, no teraz sa cíti dobre. Vo
svojej výpovedi ďalej uviedol, že je pravdou, že kritického dňa bol na stanici s obžalovaným a ďalšími
svedkami, kde prišla aj jeho mama a začala sa s A. handrkovať, no on potom odišiel, lebo si myslel, že

sa nič nestane. Aj dohováral A., aby nechal jeho rodinu na pokoji. Nevidel, že by A. napadol jeho mamu.
Vie len, že sa handrkovali a ťahali a že ju mal napadnúť, sa dozvedel až neskôr. Počas toho, ako sa
A. handrkoval s jeho mamou, videl, ako sa ťahali za kabáty, ale nevidel žiadne facky. Neskôr mu len
bolo povedané, že si dali facky, ale nevie, kto komu. Takisto nevidel, aby obžalovaný mal udierať päsťou
jeho mamu, nevidel, aby jeho mama skončila na železničnej stanici na zemi a nevidel, aby obžalovaný
mal jeho mamu kopať. Počul však, ako obžalovaný mame vulgárne nadával. Či sa jej aj vyhrážal, to

si nepamätá.

V oboznámenej výpovedi z prípravného konania svedok uviedol, že videl, ako A. dal jeho mame facku
a ona mu facku vrátila. K vzniknutým rozporom vo svojich tvrdeniach uviedol, že nevie, prečo v jeho
výpovedi z prípravného konania je to takto uvedené, on to na polícii nepovedal.

Svedkyňa G. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného a poškodenú pozná iba z
videnia, nemá k nim bližší vzťah. Pracuje ako S. v budove železničnej stanice v Tatranskej Lomnici,
pričom kritického dňa okolo 16,00 hod., keď si robila prácu, upútal ju nejaký krik, ktorý počula z čakárne,
no nevšímala si, čo sa deje v čakárni. Vybehla do čakárne, pričom krik tam robil obžalovaný. V jej

prítomnosti neregistrovala, aby obžalovaný poškodenú udrel, zaregistrovala len, ako sa zahnal rukou
vo vzťahu k poškodenej a táto sa mu uhla. Či došlo medzi obžalovaným a poškodenou k nejakému
fyzickému napadnutiu, to ona nevie, v jej prítomnosti k tomu nedošlo. Rázne zakročila s tým, aby
všetci opustili priestor stanice a poškodenej povedala, že keď chce, nech si volá políciu. V rámci toho
kriku registrovala vulgárne nadávky. Či jeho súčasťou boli aj vyhrážky, to nevie. Tie osoby po tom, ako

zakročila, z čakárne odišli. Na poškodenej si nevšimla poranenia.

Svedkyňa Z. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným je v kamarátskom vzťahu,
poškodenú pozná, nemá k nej žiadny vzťah. Kritického dňa bola na železničnej stanici v Tatranskej
Lomnici spolu s obžalovaným, R. B. S., kde sedeli v čakárni a pili víno, resp. pivo. Do čakárne potom

prišla pani Petrová, ktorá začala do obžalovaného skákať, silou mocou chcela z neho strhnúť bundu.
Tak obžalovaný, ako aj poškodená, po sebe kričali, ale obžalovaný nijako fyzicky poškodenú nenapádal,
bolo to skôr naopak, on sa iba bránil, keď poškodená chcela z neho strhnúť bundu. Čo sa dialo potom,
keď ich z čakárne vyhodila S., ona už nevie. Obžalovaného stretla potom pred odchodom, nič sa nedialo.
Kam šla poškodená, to nevie.

Svedkyňa A. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná, v minulosti boli kamaráti.
Pozná aj poškodenú, ktorá je dobrá žena a tiež sú kamarátky. K samotnému skutku vypovedala, že
kritického dňa boli na stanici v Tatranskej Lomnici možno okolo 10,00 hod., a to ona, obžalovaný, H. B. S.
syn.Onavtedyalkoholnepožívala,nespomínasi,žebytamniektopil.Pamätási,žetiežokolo10,00hod.

tam prišla aj pani S., ktorá si chcela s ňou posedieť. Takisto si pamätá, že došlo aj k nejakému fyzickému
konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, no nevie kvôli čomu. Nedá sa však povedať, že by niekto
po niekom kričal. Obžalovaný udrel pani S., pričom svedkyňa v priebehu výpovede ukazovala, že ju mal
udrieť päsťou niekde v spánkovej oblasti a dodala, že jej aj vybil zub. Na otázku predsedu senátu, aby
sa vyjadrila, do ktorej časti tela a akým spôsobom mal obžalovaný poškodenú udrieť, svedkyňa uviedla,

že nevie, ako ju udrel a ďalej ukazovala, že to mohla byť aj facka. Na otázku, či si vie teda spomenúť, či
ju mal udrieť teda päsťou alebo dlaňou, svedkyňa uviedla, že iba dlaňou s tým, že ju mal udrieť iba raz.
Podľa nej bol úder stredný, pričom pani Petrová po údere na zem nespadla. Svedkyňa ďalej uviedla,
že bitku prišla riešiť aj pokladníčka, ktorá chcela zavolať policajtov. Pokladníčka ich potom vyzvala,
aby opustili priestory stanice, čo urobili, ona potom išla na WC a ostatní tiež odišli. Obžalovaného a

poškodenú potom už nestretla.

V oboznámenej výpovedi z prípravného konania zo dňa 15. 11. 2018 svedkyňa uviedla, že na železničnú
stanicu prišla okolo 15,30 hod., pričom v čase jej príchodu tam už boli prítomní jej známi B. A., Z. S. B. Z.H.. Petro mal so sebou nejaké tašky s osobnými vecami, pričom mali už aj vypité okrem H., ktorá nepije.
Ona si tiež kúpila víno a vypila možno 2 dcl. Asi po polhodine do čakárne prišla mama Z. S., ktorá sa
ho pýtala, kde má svoje veci a prečo ich doniesol na stanicu. Následne si všimla, že A. mal oblečenú

bundu, ktorú kúpila synovi a tiež si všimla, že má aj tričko Z. S.. Požiadala A., aby vrátil tieto veci, no
ten dostal nervy, pričom A., keď je opitý, je vulgárny a agresívny, vyvoláva konflikty a fyzicky napáda
ľudí. A. potom začal tej pani vulgárne nadávať, aj sa vyzliekol, veci hodil na zem, následne ju fyzicky
napadol tak, že ju udieral päsťami do oblasti tváre, keď udrel ju najmenej trikrát, pričom údery boli dosť
silné. Následne z pokladne vyšla pracovníčka železničnej stanice, ktorá povedala, aby odišli, že zavolá

políciu. Ona spolu s H. sa zľakli a išli sa schovať pred A. na toaletu. Videla však, ako poškodená zbierala
veci po zemi a tiež si všimla, ako táto vyšla zo stanice a šla smerom k autu. Čo sa stalo potom von pred
stanicou, to ona nevie, lebo šla rovno domov, aby sa vyhla A..

K vzniknutým rozporom vo výpovediach svedkyňa uviedla, že pravdou je to, čo bolo oboznámené zo
strany súdu. Pokiaľ na hlavnom pojednávaní vypovedala ináč, tak to bolo z toho dôvodu, že s odstupom

času si už na veci nepamätá. Doplnila, že v čase, keď vypovedala na polícii, mala predtým vypité asi
pollitra bieleho vína, policajti jej však fúkať nedávali. Aj keď mala vypité, nevymýšľala si, lebo ona vždy
povie pravdu.

Bola oboznámená aj ďalšia výpoveď svedkyne z prípravného konania, a to zo dňa 13. 3. 2019, v ktorej

svedkyňa potvrdila svoje tvrdenia tak, ako uvádzala vo výpovedi z 15. 11. 2018, ku ktorej oboznámenej
výpovedi svedkyňa uviedla, že táto výpoveď je pravdivá. Ďalej uviedla, že aj pred touto výpoveďou na
polícii mala vypité, možno 2 dcl vína. Svedkyňa doplnila, že ona pije iba víno, ktoré si vypije každý deň,
aj keď v oboch prípadoch, keď vypovedala na polícii, mala požitý alkohol, vypovedala sama od seba,
pričom policajti ju nenahovárali, ako má vypovedať a ani s pani S. sa nebavila, ako má vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a
traumatológie, MUDr. Karola Frieda, ktorý vypovedal, že v predmetnej trestnej veci podal dňa 18. 12.
2018 znalecký posudok, a to na základe dostupnej spisovej dokumentácie, zdravotnej dokumentácie
poškodenej a vlastného vyšetrenia poškodenej zo dňa 14. 12. 2018. Na základe podkladov, ktoré

mal k dispozícii konštatoval, že poškodená dňa 14. 11. 2018 utrpela poranenia, a to pomliaždenie
hrudníka vľavo, pomliaždenie tváre vľavo a pomliaždenie vlasatej časti hlavy. Pomliaždenie hrudníka je
poranením mäkkých tkanív hrudnej steny, a to kože, podkožného tuku, svalov a rebier a prejavuje sa
bolesťou, opuchom a krvným výronom. Z medicínskeho hľadiska ide o ľahký úraz. Pomliaždenie tváre
bolo lokalizované v oblasti sánky, líca a hornej čeľuste, pričom pomliaždené sú mäkké tkanivá, koža

a podkožný tuk, mimické svaly tváre spolu so žuvacími svalmi. Toto poranenie sa prejavuje bolesťou,
opuchom, krvným výronom a bolestivým pohybom sánky pri rozprávaní a žuvaní. Z medicínskeho
hľadiska ide tiež o ľahký úraz. Pomliaždenie vlasatej časti hlavy spôsobilo trhanie a ťahanie útočníkom
za prameň vlasov a spôsobilo pomliaždenie kože. K vytrhnutiu vlasov nedošlo. Poranenie sa prejavuje
bolesťou a opuchom. Z medicínskeho hľadiska ide tiež o ľahký úraz. Okrem uvedených zranení

poškodená utrpela aj stres spojený s obavou o zdravie a život, pričom takéto obavy pociťovala aj pri
vyšetrení znalcom v prípade prepustenia útočníka z väzenia. Navrhovanú návštevu psychológia alebo
psychiatra odmietla.

K mechanizmu vzniku poranení znalec uviedol, že poranenia hlavy sú typické pre opakované údery

päsťami, keď útočník útočil spredu na poškodenú, ktorá stále pred ním a pravou rukou zovretou
do päste zasiahol minimálne raz tvár poškodenej. Tých úderov mohlo byť aj viac. Poranenia na
hrudníku poškodenej vznikli najskôr po opakovaných kopancoch do poškodenej, keď táto ležala na zemi.
Poranenie vzniklo po kopnutí alebo opakovaných kopnutiach. Pomliaždenie vlasatej časti hlavy v oblasti
skalpu na temene hlavy spôsobilo trhanie a ťahanie za prameň vlasov poškodenej. Útok bol vedený

strednou až silnou intenzitou. Pri úderoch do tváre poškodená spadla na zem. Vznik uvedených zranení
iným mechanizmom po páde na zem, po náraze do prekážky, vylučuje. Poškodená bola vyšetrená na
ambulancii úrazovej chirurgie Centrálneho príjmu NsP Poprad 14. 11. 2018 o 19,59 hod., o čom je
vyhotovený lekársky zápis. Bola vyšetrená lekárom, odoslaná na RTG vyšetrenie lebky, hrudníka pľúc,
poranenie kostí a pľúc sa však nepotvrdilo. Liečila sa v domácom prostredí, chladila si poranené miesta,

užívala analgetiká. Následne po prvotnom vyšetrení nebola už u svojho obvodného lekára a ani na
kontrole na úrazovej chirurgii. Zranenia trvalé následky u poškodenej nezanechali. Po poranení mala
poškodená bolesti na poranených miestach po dobu 21 dní, ktoré bolesti ju obmedzovali v obliekaní,
bežnej hygiene tela, pri česaní vlasov, či jedení. Mala aj krvné výrony na tvári - hematómy, čo ju podobu 14 dní spoločensky hendikepovalo. Poškodená bola menej závažným spôsobom obmedzovaná
na obvyklom spôsobe života 21 dní. V čase znaleckého vyšetrenia boli poranenia celkom vyliečené.

V dôsledku popísaného mechanizmu vzniku poranení a intenzite útoku mohlo dôjsť aj k vážnej ujme na
zdraví pri zohľadnení veku poškodenej, ktorá má 76 rokov, kedy organizmus je oslabený, zraniteľnejší
a reakcie sú spomalené. Pri údere do tváre poškodená opakovane spadla na zem, pričom nárazom
hlavy o podložku betónu, alebo chodníka si mohla spôsobiť vážne poranenia, a to mozgolebečné
poranenie, ako otras mozgu, pomliaždenie mozgu s krvácaním do mozgu a mozgových obalov, čo by

vážne ohrozovalo zdravie a život poškodenej. Pri poranení hrudníka mohlo dôjsť k zlomenine rebier,
pomliaždeniu pľúc aj s prípadným krvácaním do hrudníka. Ak nedošlo k ťažkému úrazu, tak to bolo
iba vecou náhody a šťastia poškodenej. Znalec vo svojej výpovedi ďalej doplnil, že pri objektivizovaní
poranení poškodenej vychádzal jednak z výsluchu poškodenej, výsluchu svedkyne, ako aj z lekárskej
správy pri prvotnom vyšetrení zo dňa 14. 11. 2018. Subjektívne poškodená uvádzala lekárovi, že bola
udretá pri napadnutí do tváre, že útočník jej trhal vlasy, zhodil ju na zem, kopal do rebier vľavo, v

bezvedomí nebola a sťažovala si na bolesti v oblasti tváre vľavo a rebier vľavo. Objektívne potom lekár
zisťuje na základe klinického vyšetrenia - zrakom, hmatom, posluchom, ktoré doplní aj vyšetrovaniami
zobrazovacími, v danom prípade RTG-vyšetrením. Na základe toho sa potom stanovuje diagnóza. Aj
keď intenzita útoku v danom prípade bola stredne silná až silná, pričom pri prvotnom lekárskom náleze
neboli konštatované hematómy, ani krvácanie, uvedené nie je v rozpore so závermi, ku ktorým dospel,

pretože prvé povrchové známky poranenia sa objavujú na koži a sú viditeľné za 2 - 4 hodiny po poranení,
pričom v časovom intervale od poranenia sa rozlišujú farbou, za 2 - 3 hodiny je farba jasne červená,
ktorá následným rozpadom červených krviniek sa mení na farbu modrú, zelenú a žltú. Takéto hematómy
môžu trvať 10 - 15 dní. V danom prípade hematómy síce konštatované neboli, ale už prvotná lekárska
správa poukazuje na opuch a na miesto jeho lokalizácie.

Z oboznámeného znaleckého posudku podaného znalcom z odboru psychológie dospelých, ktorý
znalecký posudok podávala znalkyňa, PhDr. Antónia Solárová, PhD. vo vzťahu k poškodenej Ing. Alice
Petrovej súd zistil, že celková intelektová úroveň schopnosti poškodenej je v pásme nadpriemeru a
takisto v pásme nadpriemeru je aj celková úroveň jej pamäťových schopností. Preukázaná bola iba

diskrétna deteriorácia, ktorá je však nevýznamná vzhľadom k veku poškodenej a ktorá je v norme.
Schopnosť vnímať realitu je dobrá a nenarušená. Ide o osobnosť senzitívnu so zvýšeným vnútorným
napätím, jej reakčná pohotovosť je vysoká a emocionálne prejavy sú rozlične intenzívne. Agresivita
u poškodenej nie je zvýraznená a nie je jadrovou zložkou osobnosti. Pripisuje veľkú hodnotu etickým
štandardom a obvykle je aj spoľahlivá. Nie sú výrazne prítomné ani konfabulačné tendencie, ani

agravačné tendencie. Preukázané sú znaky svedčiace pre podozrievavé správanie, zvýšenú opatrnosť.
Je potvrdený výskyt neurotických a psychosomatických ťažkostí so sprievodným napätím. S poukazom
na rozumové schopnosti poškodená mohla vyšetrované skutočnosti správne vnímať, uchovať si ich v
pamäti a nakoniec ich správne a neskreslene reprodukovať. Uvedené je dostatočne kvalitne umožňuje
jej mentálna a osobnostná výbava, a to aj vzhľadom k jej veku. U poškodenej nie sú prítomné fabulačné

ani konfabulačné tendencie, ani snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, resp. neprospech
obvineného. Vysoko pravdepodobne možno vylúčiť nahováranie iných osôb, jej motivácia k oznámeniu
sa javí vysoko psychologicky zrozumiteľná a zodpovedá potrebe chrániť svoju osobu, zdravie a majetok.
Vysoko pravdepodobne možno vylúčiť to, aby poškodená bola schopná interpretovať skutočnosti, ktoré
uviedla vo svojej výpovedi bez toho, aby ich prežila. Uvedené zodpovedá skôr ich autentickému prežitiu

poškodenou. Absentuje akýkoľvek psychologicky zrozumiteľný motív k prípadnej lživej výpovedi v
neprospech obvineného.

Z oboznámeného znaleckého posudku ohľadom duševného stavu obžalovaného, ktorý vypracovala
znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Mitríková Kmečová, bolo

zistené že obvinený v čase spáchania skutku netrpel, ani toho času netrpí žiadnou duševnou poruchou
ani chorobou. Ide u neho o emočne nevyrovnanú poruchu osobnosti - impulzívny typ s asociálnym
správaním. V čase skutku bol v stave jednoduchej opitosti na rozhraní stredne ťažkého až ťažkého
stupňa a jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania, ako aj schopnosť
ovládať svoje konanie bola zmenšená len pod vplyvom užitého alkoholu, nie však podstatne. Podstatné

zníženie, či vymiznutie rozpoznávacích či ovládacích schopností znalkyňa nezistila. Obvinený plne
chápe zmysel trestného konania. Bolo u neho zistené III. štádiu chronického alkoholizmu s plne
rozvinutým syndrómom závislosti od alkoholu s poruchami správania a agresivitou v stave opitosti.
Obvinený nie je duševne chorý, a preto z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.Vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu znalkyňa doporučuje uložiť ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom ďalších listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom
oznámení, ktoré podávala dňa 14. 11. 2018 o 20,00 hod. poškodená B. S., obsah ktorého zodpovedá
ďalším výpovediam poškodenej v trestnom konaní, obsahom lekárskeho potvrdenia pre účely polície zo
dňa 14. 11. 2018, z obsahu ktorého ako diagnóza vyplýva pomliaždenie hrudníka a tváre vľavo, vlasatej
časti hlavy (ako spôsob vzniku poranení je uvádzané napadnutie inou osobou údermi do tváre, ťahaním

za vlasy a kopanie do hrudníka vľavo). Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením ďalších listinných
dôkazov, a to najmä úradného záznamu spojeného so zadržaním obžalovaného, zápisu o dychovej
skúške obžalovaného, vyčíslenia nákladov spojených s regresným nárokom zdravotnej poisťovne
poškodenej, charakteristík obžalovaného, rozhodnutí o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného
a pripojených trestných spisov, registra trestov obžalovaného, registra priestupkov a ďalších listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
mal súd dostatočne a nepochybne preukázané, že obžaloba v predmetnej trestnej veci bola podaná
dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba,
sa stal, je trestným činom a že tento skutok spáchal práve obžalovaný B. A.. Obžalovaný trestnú

činnosť v priebehu trestného konania priznával len čiastočne, nesúhlasil s tým, aby poškodenú udieral
päsťami, aby ju kopal, ťahal za vlasy. Pripustil verbálny konflikt s poškodenou, pri ktorom mohol dať
poškodenej facku, resp. viac faciek s tým, že to bola samotná poškodená, ktorá konflikt vyprovokovala.
Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu usvedčuje svedkyňa poškodená P.. B.
S., ktorá vo svojich výpovediach či už na hlavnom pojednávaní alebo v prípravnom konaní opakovane a

bez akýchkoľvek zásadných rozporov popísala okolnosti, za ktorých prišla do kontaktu s obžalovaným,
keď s týmto sa stretla na železničnej stanici - teda na mieste verejnosti prístupnom, keď následne došlo
medzi nimi ku konfliktu, ktorý konflikt mal najprv verbálnu rovinu, počas ktorej obžalovaný sa voči nej
správal vulgárne, vulgárne jej nadával a následne ju opakovane fyzicky napadol tak, že ju udieral päsťou
pravej ruky do oblasti tváre ľavého líca. Rovnako poškodená vo svojej výpovedi poukázala na to, že

fyzickýútokzostranyobžalovanéhopokračovalajpotom,keďtátoopustilapriestoryčakárneželezničnej
stanice, kde došlo k prvotnému útoku, keď obžalovaný ju opakovane udrel pravou rukou do oblasti tváre,
vdôsledkučohospadlanazem,chytiljuzavlasyaudieraljejhlavuaopakovanejuajkopolpravounohou
do trupu do oblasti hrudníka vľavo, pričom vulgárne na ňu kričal a vyhrážal sa, že ju zabije, čo vzbudilo
u nej obavu o život a zdravie. Tvrdenia poškodenej, že bola napadnutá obžalovaným spôsobom tak,

ako to popisuje, potvrdzuje aj potvrdenie o poraneniach poškodenej z centrálneho príjmu Nemocnice
Poprad ešte zo dňa 14. 11. 2018, ako aj samotná lekárska správa, na ktorú poukazuje v podanom
znaleckom posudku znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, ktorý
vo veci podával znalecký posudok k samotným poraneniam, ktoré z medicínskeho hľadiska hodnotil ako
poranenia ľahké s dobou liečenia do 21 dní, keď mechanizmus vzniku poranení podľa znalca zodpovedá

tvrdeniam poškodenej. Z podaného znaleckého posudku a výpovede uvedeného znalca ďalej vyplynulo,
že vzhľadom na intenzitu útoku a vek poškodenej, vzhľadom na mechanizmus útoku bolo iba vecou
náhody, že u poškodenej nedošlo k vzniku ťažkej ujmy na zdraví resp. ohrozeniu na živote. Tvrdeniam
poškodenej o napadnutí obžalovaným spôsobom tak, ako to uvádzala vo svojej výpovedi, zodpovedajú
aj tvrdenia z prípravného konania svedkyne R., ktorá na hlavnom pojednávaní uvádzala, že keď bola

vypočúvaná na polícii, bola síce pod vplyvom alkoholu, ale vypovedala pravdivo a na svoju výpoveď
nebola nikým nahováraná. Rovnako aj závery znaleckého posudku znalkyne z oblasti psychológie, ktorá
podala znalecký posudok vo vzťahu k osobe poškodenej, žiadnym spôsobom neznižujú hodnovernosť
jej výpovede, ba naopak znalkyňa jej intelektové a pamäťové schopnosti hodnotí v pásme nadpriemeru
bez prítomnosti fabulačných či konfabulačných tendencií a s vysokou pravdepodobnosťou vylúčila, aby

poškodená bola spôsobilá interpretovať skutočnosti, ktoré uviedla vo svojej výpovedi bez toho, aby
ich prežila. Samotným tvrdeniam poškodenej o tom, akým spôsobom došlo k skončeniu konfliktu s
obžalovaným, keď táto tvrdila, že v konečnom dôsledku sa pred týmto schovala v reštaurácii Stará
mama, do ktorej potom vbehol aj obžalovaný, ktorému v ďalšom útoku zabránili tam prítomní príslušníci
vojenskej polície, zodpovedajú aj úradné záznamy, ktoré sú súčasťou trestného spisu a ktoré súvisia s

okolnosťami zadržania obžalovaného práve v uvedenom zariadení. Vo vzťahu k svedkyni H., ktorá mala
byť prítomná v priestoroch čakárne na železničnej stanici Tatranská Lomnica, kde došlo k prvotnému
útoku obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, ktorá svedkyňa vypovedala o tom, že žiaden takýto konflikt
neregistrovala súd uvedenú výpoveď vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy považoval za účelovú vsnahe pomôcť obžalovanému, s ktorým sa menovaná dobre pozná a s ktorým aj podľa vlastného
vyjadrenia je v kamarátskom vzťahu. Rovnako aj výpoveď svedka S., syna samotnej poškodenej,
ktorý na jednej strane mal byť prítomný na mieste, kde došlo k prvotnému útoku obžalovaného vo

vzťahu k poškodenej a na druhej strane vypovedal, že takýto fyzický útok neregistroval, je potrebné
hodnotiť ako výpoveď nehodnovernú, avšak predovšetkým so zreteľom na zistené skutočnosti súvisiace
s psychickým stavom samotného svedka, ktorý je dlhodobým psychiatrickým pacientom, trpiacim
depresívnou schizofréniou prihliadajúc pri tom na jeho kladný vzťah k poškodenej, ktorá je jeho matkou,
ale aj súčasne podľa vlastného vyjadrenia raz kamarátsky a raz nepriateľský vzťah k samotnému

obžalovanému.

Na základe takto vykonaných dôkazov potom súd mal za to, že ich výsledky dostatočne a bez
akýchkoľvek pochýb preukazujú vinu obžalovaného a na druhej strane jeho obranu vyvracajú. Z
uvedeného dôvodu preto súd ďalšie návrhy obžalovaného spojené s doplnením dokazovania odborným
popisom RTG - vyšetrenia poškodenej po úraze odmietol, pretože z charakteru poranení poškodenej

tak, ako tieto boli popísané v lekárskej správe, je nepochybné, že u menovanej nedošlo k takým
poraneniam, ako sú napr. zlomeniny, či iné relevantné poranenia, ktoré by boli indikované uvedeným
druhom vyšetrenia, keď práve naopak týmto vyšetrením boli vylúčené, na čo poukázal aj samotný znalec
z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, keď obžalovaný
sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe

vyššieho veku, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Obžalovaný sa ďalej dopustil aj prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a súčasne sa dopustil aj prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, pretože fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich

24 mesiacoch odsúdený.

Obžalovaný predmetného skutku sa dopustil, a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu Poprad č. k.: 6T/66/2017 zo dňa 30. 8. 2017 právoplatným dňa 30. 8. 2017 bol odsúdený
okrem iného aj za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona k úhrnnému

trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so zaradením výkonu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (v uvedenom konaní bolo obžalovanému uložené aj
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré liečenie doposiaľ vykonané nebolo). Súčasne
obžalovaný sa predmetného skutku dopustil aj napriek tomu, že bol už odsúdený za zločin, a to
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.: 2T/38/2008 zo dňa 6. 5. 2008, právoplatný 6.

5. 2008, kedy bol odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b)
Trestného zákona a iné na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov
so zaradením výkonu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Trestnej činnosti

sa dopustil vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Vo vzťahu k
najprísnejšiemu trestnému činu, a to zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona jeho subjektívna stránka
bola daná vo forme minimálne nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, teda
že obžalovaný si musel byť vedomý, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený

zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný si bol plne vedomý, že v
osobe poškodenej sa jedná o osobu vyššieho veku, pričom vzhľadom na intenzitu a miesto vedenia
útoku musel byť si vedomý, že svojím konaním môže takejto osobe spôsobiť zranenia spojené s
vážnou ujmou na zdraví, či ohrozením života. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana života a
zdravia každého jednotlivca pred fyzickými útokmi ohrozujúcimi tieto najvyššie chránené spoločenské

záujmy, za súčasnej ochrany uvedených hodnôt aj pred verbálnymi útokmi smerujúcimi proti životu,
či inej vážnej ujmy, vrátane záujmu spoločnosti spojený s ochranou verejného poriadku, občianskeho
spolunažívania a občianskej slušnosti. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje
vzájomná kauzalita.Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, z miesta výkonu väzby jeho správanie je
hodnotené ako slušné a disciplinované s tým, že pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného poriadku

plní. Z registra trestov vyplýva, že doposiaľ bol 26-krát odsúdený, pričom trestných činov sa dopúšťal
v relatívne krátky intervaloch nasledujúcich po sebe. Vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselné
trestné činy bol viac ako 15-krát, pričom väčšiu časť svojho života prežil práve vo výkone trestu odňatia
slobody. Pred vzatím do väzby bol nezamestnaný bez vlastného zdroja príjmu, na adrese trvalého
bydliska nebýva 40 rokov, žije v R., kde si vždy nájde nejaké ubytovanie.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Za uvedený trestný čin obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 5 - 12 rokov. Poľahčujúcu

okolnosť súd nekonštatoval žiadnu. Priťažujúcu okolnosť súd zistil v zmysle § 37 písm. h) písm. m)
Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Aj keď v
danom prípade bol zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, podstatným zistením v danom
prípade bolo zistenie súvisiace s aplikáciou ust. § 38 ods. 5 Trestného zákona, teda že v prípade
obžalovaného ide o opätovné odsúdenie pre zločin, ku ktorému odsúdeniu došlo síce pred 10 rokmi

(čo vo vzťahu k dobe spáchania skutku), ktoré však odsúdenie je takej povahy, že nie je zahladené
a ani obžalovaný nespĺňa podmienky pre jeho zahladenie. Uvedená skutočnosť je potom spojená so
zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu, čo v danom prípade predstavuje zvýšenie na
8,5 roka trestu odňatia slobody. Zároveň obžalovaný na základe skutočností, že sa dopustil viacerých
úmyselných trestných činov, viacerými skutkami, keď zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods.

2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona dokonal spolu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona po tom, čo dokonal iný trestný čin, a
to prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona dal zákonný dôvod
na ukladanie úhrnného trestu v zmysle zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Trestného zákona, čo potom
predstavuje zákonné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, v danom prípade na 16

rokov trestu odňatia slobody.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti rozhodné pre ukladanie trestu, ale aj s prihliadnutím na
osobu páchateľa, jeho doterajší život a okolnosti skutku súd mal za to, že účel uloženého trestu bude
dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby vo

výmere 8 rokov a 6 mesiacov, pričom zároveň rozhodol, že trest bude vykonávaný v ústave na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch bol už
vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť. Zároveň súd v danej veci, aj keď trestná
činnosť bola spáchaná v štádiu pokusu, nezistil existenciu žiadnych zákonných skutočností, ktoré by
mohli byť dôvodmi pre mimoriadne zníženie trestu, prihliadajúc pri tom na osobu páchateľa, či okolnosti

skutku.

S poukazom na osobu obžalovaného a jeho doterajší spôsob života, prostredie, v ktorom žije a povahu
spáchanej trestnej činnosti, mal súčasne súd za to, že sa v danom prípade ani nedá očakávať, že po
výkone tohto trestu odňatia slobody obžalovaný povedie riadny život, a preto obžalovanému uložil aj

ochranný dohľad, pričom za jeho primeranú výmeru považoval výmeru 2 rokov.

Do úvahy pripadalo aj ukladanie ochranného opatrenia, a to ochranného protialkoholického liečenia
ústavnou formou, pretože obžalovaný trestnej činnosti sa dopustil pod vplyvom tejto návykovej látky,
ktorému nadmernému užívaniu sa oddáva. Uvedené ochranné opatrenie však súd neukladal, pretože

rovnaký druh a forma ochranného liečenia bola už obžalovanému uložená v predchádzajúcom konaní,
v ktorej trestnej veci bude aj realizovaná.

O náhrade spôsobenej škody súd rozhodoval tak, že obžalovaného zaviazal na náhradu spôsobenej
škody Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 22,57 eur, ktorá výška zodpovedá uplatnenému

regresnému nároku z titulu nákladov na poskytnutú lekársku starostlivosť poškodenej, o základe a výške
ktorej škody súd pochybnosti nemal, pretože jej dôvodnosť vyplynula z trestného spisu. O náhrade
spôsobenej škody samotnej poškodenej Ing. B. S. súd nerozhodoval, pretože táto v konaní pred súdom
si uvedený nárok neuplatnila.- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdrví a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe
vyššieho veku, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal,
hoci bol za taký v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.