Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, May 22, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202174
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116202174.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne:

V.. D. S., N.. XX.XX.XXXX, A. W., V. XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo
Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 63/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Černejová&Hrbek s.r.o.,
zastúpená konateľom JUDr. Milanom Hrbekom, so sídlom Kičerského 7, Bratislava, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 3.072,97 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 3.072,97 Eur s 5
% ročným úrokom z omeškania od 25.4.2016 do zaplatenia. Všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. Zamieta nárok nad priznaný úrok za omeškanie vo výške 5% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 3.2.2016 doručila návrh, ktorým sa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 3.072,97 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania, ročne vo výške 8,05 % z tejto istiny,
keď svoj nárok odôvodňovala tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 6.11.2008 Zmluvu o poskytnutí

hypopôžičky č. U19681-08, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 14.094,14 Eur, ktorý mala
uhrádzať v mesačných splátkach po 212,44 Eur, v počte 96 mesiacov, s dátumom poslednej splátky
12.11.2008, s ročnou úrokovou sadzbou 8,6 %, RPMN 9,44 %, priemernej hodnoty RPMN 8,61 %,
celkovými nákladmi 19.642,30 Eur, z toho istina 13.941,45 Eur a úrokov s poplatkami 5.700,88 Eur.
Spotrebiteľský úver zo Zmluvy o poskytnutí úveru hypopôžička je zložený z 3 častí uvedených v bode II.
údaje o úvere, časť a) vo výške 1.789,82 Eur, časť b) vo výške 152,69 Eur, s účelom nahradiť náklady
súvisiace s poskytnutím úveru a časť c) vo výške 12.151,62 Eur, ktoré sú určené na zaplatenie skorších

úverov poskytnutých žalovaným. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. písm. i), teda údaj o výške, počte a termíne splátok,
istiny, úrokov a iných poplatkov a s poukazom na § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa
takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch
nemôže veriteľ považovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z vyššie uvedeného dôvodu žiadala, aby jej žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje
rozdiel medzi platbami vo výške 17.167,16 Eur a výškou úveru 14.094,14 Eur, teda sumu 3.072,97 Eur.

O skutočnosti, že sa žalovaný obohatil na jej úkor sa dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa
dňa 11.1.2016. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote poukazovala na súdnu prax všeobecných
súdov, keď v rozhodnutiach súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské
právo ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má zanásledok použitie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Takéto závery vyplývajú z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. Zn. 21Co 72/2014 z 19.3.2015, 7Co
74/2011 z 12.12.2012, 2Co 9/2012 z 21.1.2013.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom 4.4.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z
dôvodu, že namietaný nedostatok úverovej zmluvy je splnený tým spôsobom, že v zmluve je uvedená
výška mesačnej splátky, ktorá predstavuje 6.400 Sk (z toho poistné je 340 Sk), počet anuitných
mesačných splátok 96 a termín splátok predstavujúci každý mesiac najneskôr 20-ty deň daného

mesiaca, čo vyplýva z údaju v časti a) zmluvy, dátum prvej splátky 20.12.2008, dátum poslednej splátky
20.11.2016. Preto žaloba je zjavne nedôvodná a tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé. V prípade, že sa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských
úveroch v žalobe nekonkretizuje jednotlivé úroky a poplatky, ktoré žalobkyni mali byť žalovaným
neopodstatnene účtované. Jednotlivé plnenia, ktoré boli prijaté od žalobkyne boli na účely splácania
úveru, boli prepísané na úver, úroky a poplatky. Žaloba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia

podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch je neurčitá, sankčný následok spojený s porušením
povinností podľa § 4 ods. 2 písm. i) je diametrálne odlišný od následku vyplývajúceho z ustanovenia
§ 4 ods. 4 a účastník je z tohto dôvodu povinný v prípade, že sa odvoláva na ktorýkoľvek z nich
primerane zdôvodniť a zrozumiteľne formulovať svoje tvrdenia. V zmluve je uvedený údaj o úrokovej
sadzbe 8,60 %, poplatky sa prehľadne nachádzajú v obchodných podmienkach v časti cenník, pričom

obchodné podmienky sa považujú za neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, podľa bodu 3.5 a 5.2, článku
I. bod 2. obchodných podmienok a s ich znením sa žalobkyňa pred podpisom zmluvy oboznámila, s
ich obsahom súhlasila, obchodné podmienky spoločne s cenníkom prevzala. Skutočnosť, že obchodné
podmienky sa považujú za neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere vyplýva aj ex lege z ustanovenia §
23 ods. 3 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy o

úvere, podľa ktorého obchodné podmienky vydavateľa podľa ods. 1 sú súčasťou zmluvy o vydávaní
a používaní elektronického platobného prostriedku, ak je v tejto zmluve výslovný odkaz na obchodné
podmienky vydavateľa podľa ods. 1 a ak sú tieto obchodné podmienky pripojené k tejto zmluve, alebo
ak ich oprávnený držiteľ dostal najneskôr pri uzavretí tejto zmluvy. Závery žalobkyne o plnení údajne
absentujúcich úrokov a poplatkov je tak nielen neurčité, ale aj nepravdivé a skutkovo nepodložené.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči vydaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré má spočívať v
údajnom úmyselnom konaní v spotrebiteľskom vzťahu. Poslednú peňažnú úhradu žalobkyňa vykonala
11.10.2011 a preto má žalovaný za to, že nárok žalobkyne je bez ohľadu jej plnenia v celej výške
premlčaný. Zo žalobného návrhu, ani žalobkyňou predložených listinných dôkazov nevyplýva záver,
ktorý by preukázal údajný úmysel na strane žalovaného uzavrieť zmluvu neobsahujúcu zákonom

predpísané náležitosti bezdôvodne sa obohacovať na úkor žalobkyne . Žalobkyňou preukázané
chápanie úmyslu či zavinenia považuje za absurdné, lebo vychádzajúci z argumentácie v podstatne
každé porušenie zákona je nutné apriori považovať za úmyselné. A takémuto chápaniu nesvedčí ani
rozhodovacia prax ohľadne spotrebiteľských zmlúv, viď rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
zo 16.9.2015, sp. Zn. 17Co 799/2014 a 16Co 867/2014 z 26.3.2015. Citované rozsudky žalobkyňou

Krajského súdu v Prešove 21Co 72/2014 pri otázke 10-ročnej premlčacej lehoty vychádzali z odlišného
skutkového a právneho stavu, keď účastníkom konania bola spoločnosť Profi Kredit Slovakia s.r.o., ktorá
nie je bankou, v takejto zmluve nebol uvedený úrok a výška zmluvnej odmeny za poskytovanie úveru
bola nepomerne vysoká, t.j. vo výške 85-88 %, čo bolo súdom vyhodnotené ako rozporné s dobrými
mravmi, preto nemožno tento rozsudok aplikovať na daný prípad, lebo skutkom ani právne nesúvisí. A

závery žalobkyňou o prezumpciu úmyslu na bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného sú skutkovo
a právne absolútne nepodložené so zjavným zámerom umelo docieliť predlženie premlčacej lehoty na
10 rokov.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou

o poskytnutí úveru hypopôžička, bankovými výpismi, obchodnými podmienkami M. pre poskytovanie
bezúčelových úverov v rámci programu hypopôžičky a zistil tento skutkový stav:

4. Na ústnych pojednávaniach konaných 11.5.2016 a 22.5.2017 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe
a jej dôvodoch, keď poukazovala na to, že závery, ktoré žalovaný robí na základe rozsudku Súdneho

dvora C 42/15 a výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48 ES považuje za mylné,
lebo stotožňuje a zamieňa nesprávny rozpis splátok s amortizačnou tabuľkou. Články 10 ods. 2 písm.
h) a 10 ods. 2 písm. j) uvádzajú, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatenýmzostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely splatenia a ak sa poplatky a úroky majú platiť bez
amortizácie istiny, výpis, ktorý uvádza lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkoch musí zmluva o úvere obsahovať. Tieto články 10 ods. 2 písm. h) a j)

boli premietnuté do vnútroštátnej zákonnej úpravy § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z.z. a zákona
258/2001 Z.z. ods. 1 v § 4 ods. 2 písm. a). Z bodu I. rozsudku C 42/15 vyplýva, že v SR sa na
platnosť zmluvy vyžaduje písomná forma, ktorá je zachovaná vtedy, ak sú všetky náležitosti zmluvy
podpísané, z čoho a contrario vyplýva, že čo nie je podpísané, nie je platné. Ak majú byť VOP v písomnej
forme, tak musia byť podľa vnútroštátneho práva podpísané, inak nie je zachovaná písomná forma, a

to bez rozdielu na koľkých listinách je obsah zmluvy obsiahnutý. Naviac len samotný odkaz na niečo
nenapĺňa obsah slovného spojenia neoddeliteľná súčasť a to zo žiadneho výkladového hľadiska. Z bodu
II. rozsudku vyplýva, že splatnosť každej splátky nemá byť v zmluve uvedená konkrétnym dátumom
splatnosti. Povinnosť uvádzať konkrétny dátum splatnosti každej splátky však náš právny poriadok nikdy
neukladal, ani neukladá a z prístupnej judikatúry nie je známe, že by spotrebitelia sa domáhali toho, že
dátum každej splátky bol v zmluve uvedený s konkrétnym dátumom splatnosti. Z bodu III. rozsudku

vyplýva, že amortizáciou istiny nemusí vo forme amortizačnej tabuľky obsahovať rozpis splátky koľko
z nej pripadá na istinu. Takúto povinnosť však právny poriadok SR nikdy neukladal, ani neukladá. Z
bodu IV. rozsudku vyplýva oprávnenie vnútroštátnej právnej úpravy sankcionovať nedostatky náležitosti
úverovej zmluvy obsiahnuté v čl. 10 ods. 2. Rozsudok Súdneho dvora nijakým spôsobom nebráni tomu,
aby vnútroštátna právna úprava požadovala dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru,

naopak, takáto povinnosť vyplýva z čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice, podľa ktorého zmluva o úvere uvádza
dĺžku trvania zmluvy o úvere. Nakoľko dĺžka trvania čohokoľvek, a teda aj úverovej zmluvy je ako časový
úsek definovaná jeho začiatkom a koncom, je slovenská právna úprava, ktorá stanovuje, že úverová
zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín jej konečnej splatnosti v súlade so smernicou
o dĺžke trvania zmluvy o úvere. Všeobecná právna úprava len inak štylisticky vyjadruje požiadavku

smernice na potrebu uvádzať v zmluve dĺžku trvania zmluvy o úvere, keď túto dĺžku určuje nielen jej
začiatkom, ale aj koncom, aj keď v prejednávanej veci úverová zmluva dobu trvania zmluvy a termín
jej konečnej platnosti obsahuje. Rozsudok Súdneho dvora EÚ nijakým spôsobom nerieši rozpis splátok
úverov bez amortizácie istiny a slovenská právna úprava, ktorá ukladá uvádzať v zmluve výšku, počet,
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. h) a j) smernice,

podľa ktorého zmluva musí obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa (čl. 10 ods. 2
písm. h). Ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, musí obsahovať výpis, ktorý uvádza
lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich poplatkov (čl. 10 ods. 2 písm. j), čomu zodpovedá
požiadavka slovenskej právnej úpravy o spotrebiteľskom úvere. Stručne a jednoducho sa dá vyjadriť
rozpis splátky aj tak, že namiesto percentuálneho podielu jednotlivých zložiek splátky by sa uviedlo ich

číselné vyjadrenie, napr. splátka 127,50 Eur - istina 100 Eur, úrok vo výše 18,50 Eur, servisný poplatok
9 Eur z každej splátky. Zákon teda pozná spotrebiteľské úvery s amortizáciou a bez amortizácie, pričom
amortizačná tabuľka nepatrí k povinným náležitostiam zmluvy. Na rozdiel od výšky, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré zmluva musí obsahovať, amortizačnú tabuľku takáto
zmluva obsahovať nemusí a to ani pri úveroch, pri ktorých sa istina amortizuje. Zákon dáva spotrebiteľovi

len právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku a neukladá povinnosť vkladať do textu zmluvy amortizačnú
tabuľku ako povinnú náležitosť. S tým konvenuje aj znenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona 129/2010
Z.z., podľa ktorého len absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru (nie aj absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. l), prípadne
m). Cieľom a podstatou rozpisu splátok je informovanosť spotrebiteľa koľko zo sumy každej splátky

pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Cieľom a podstatou amortizačnej tabuľky ja aktuálny
zostatok istiny, úroku a prípadného poplatku, alebo zostatok kedykoľvek počas splácania úveru podľa
jednotlivých splátok. Rozpis splátky a amortizačná tabuľka úveru sú dva rozdielne inštitúty.

5. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, že nebol preukázaný dôvod vzniku bezdôvodného

obohatenia a pokiaľ ide o náležitosť § 4 ods. 2 písm. i) výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, poukazoval na to, že v zmluve je uvedený počet 96 splátok, výška splátok, v ktorej zahrňuje
aj poplatky a úroky. Rozdelenie splátok istiny, úrokov a poplatkov oddelene je nesprávne chápané, je to
extrémne formalistický prístup a takéto rozdelenie nevyplýva ani zo zákona. Toto ustanovenie nemožno
vykladať tak, že dodávateľ v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel samostatne uvádzať výšku,

počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku,
počet a termíny splátok iných poplatkov s poukazom na to, že zákonodarca v iných ustanoveniach
Zákona o spotrebiteľských úveroch dodávateľovi ukladá povinnosť informovať spotrebiteľa o výške
poplatkov a úrokov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru, čo vyplýva o rozsudku Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici 16Co 315/2012. Obdobne sa vyjadruje aj k 10-ročnej premlčacej lehote, keď
podľa tohto súdu 10-ročná premlčacia lehota sa nemôže aplikovať v spotrebiteľských veciach. Je
nepredstaviteľné, aby dodávateľ o niekoľko rokov po uzavretí zmluvy bol neistý ako súd vyhodnotí

splnenie zákonných náležitostí. Banka nemala žiaden úmysel obohatiť sa týmto spôsobom tým, že
neuvedie úrok, poplatok. Tieto náležitosti sú v zmluve riadne uvedené, ako aj v cenníku a v obchodných
podmienkach. Rozsudky Krajského súdu v Prešove nemožno aplikovať na tento prípad, lebo v týchto
konaniach bol iný subjekt a naviac súd riešil otázku rozporu s dobrými mravmi, celkovú výšku odplaty.
Úmysel je potrebné vždy posudzovať z konkrétneho prípadu a v tomto prípade úverová zmluva jasne

určuje spotrebiteľovi jeho záväzok a nemožno z nej vyvodiť záver, že sa žalovaný chcel bezdôvodne
obohatiť.

6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že predmetný úver, ktorý čerpala riadne uhradila celý
11.10.2011. V januári 2016 sa obrátila na spotrebiteľské združenie, kde riešila svoje úvery a tam sa
dozvedela, že táto zmluva nespĺňa náležitosti, že predmetný úver preplatila a keďže ešte stále má

splácať ďalšie úvery a má podĺžnosti, rozhodla sa uplatniť tento nárok pokiaľ jej to zákon umožňuje.
Bezdôvodné obohatenie žalovaného vidí v tom, že on jej určil koľko má platiť splátky, pričom ona
nevedela koľko ide na istinu, koľko na úroky, koľko na poplatky, poznala len celkovú splátku. V zmluve
malauvedenékoľkomásplácaťadokedy.Keďsarozhodlabraťtentoúver,žalovanýzisťovalakýmáplat,
potom jej oznámil, že jej úver schvália. Pred podpisom zmluvy nepátrala po ďalších informáciách, lebo

tomu vlastne ani nerozumela, žalovaný jej mal tieto náležitosti podrobnejšie vysvetliť, lebo ani nevedela
aká je úroková sadzba, čo znamená tento pojem, čo znamená ročná priemerná miera nákladov, toto
jej vôbec nebolo vysvetlené. Len jej bolo povedané, že keď chce predčasne splatiť úver, bude musieť
zaplatiť nejakú pokutu, teda niečo naviac. Týmto úverom splácala predchádzajúce úvery a vie, že to bolo
urobené tak, aby mohla splácať splátky po 6.400 Sk mesačne. Tento úver predčasne splatila, snažila sa

to uhradiť z toho dôvodu, aby jej nevznikli ďalšie poplatky. Nevedela, že splátka sa delí na istinu, úroky a
poplatky, bola v tom vedomí, že uhrádza len splátku. Zmluvu si prečítala zbežne, zamerala sa na to, či je
tam suma úveru, výška splátky, dátum, do ktorého má splácať splátky. Ďalšiemu textu nerozumela, nie je
odborník v tejto oblasti, a naviac text bol písaný malými písmenami, dal sa síce prečítať, ale nerozumela
mu. Zmluvu s ňou robil zamestnanec banky, ktorý jej ma vysvetliť tieto pojmy. Bolo jej jasné, že za úver

sa platia úroky, ale ich výšku nevedela. Nie je znalá týchto vecí a keby vedela čo to obnáša, asi by si
k uzavretiu zmluvy vzala právnika.

7. Zo zmluvy o poskytovaní úveru „hypopôžička“ č. U19681-08 vyplýva, že predmetná úverová zmluva
bola uzatvorená 6.11.2008, keď žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 53.920,26 Sk (1.789,82 Eur)

s mesačnou splátkou 6.400 Sk (212,44 Eur), z toho poistné je 236 Sk (7,83 Eur), dátum prvej splátky
20.12.2008, lehota splatnosti 96 kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru, počet splátok 96, dátum
poslednej splátky 20.11.2016, druh úrokovej sadzby fixovaná na 5 rokov, ročná úroková sadzba 8,60
%, čerpanie úveru jednorázovo 20.11.2008, splácanie úveru formou mesačných anuitných splátok na
úverový účet oznámený klientovi písomne alebo bankovým inkasom z osobného účtu klienta vedeného

v banke. V časti b) je uvedené, že suma 152,69 Eur (4.600 Sk) bude prevedená na účet Consumer
Finance Holding a.s., úhrada nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru podľa časti c) časť istiny je
určená na úhradu banky voči klientovi zo zmluvy č. 12977 vo výške 101.307,33 Sk (3.362,79 Eur), ďalej
na úhradu pohľadávky zo zmluvy č. 10684 vo výške 180.540,64 Sk (5.992,85 Eur), zo zmluvy č. 8515 vo
výške 84.231,77 Sk (2.795,98 Eur). Súčet pohľadávok 366.079,74 Sk (12.151,62 Eur), celková výška

úveru 424.600 Sk (14.094,14 Eur), ročná percentuálna miera nákladov 9,44 %. Celkové náklady dlžníka
591.744 Sk (19.642,03 Eur), z toho výška istiny 420.000 Sk (13.941,45 Eur) a výška úrokov s poplatkami
171.744 Sk (5.700,86 Eur), priemerná hodnota RPMN 8,61 %.

8. Z výpisu bankového účtu ku dňu 11.10.2011 vyplýva, že žalobkyňa uvedeného dňa zaplatila zostatok

úveru naraz, pričom ide o úver poskytnutý k 12.11.2008 vo výške 14.094,14 Eur pozostávajúcej z tejto
istiny a zaplatených úrokov 3.072,97 Eur. Spolu tak uhradila 17.167,11 Eur.

9. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 12.1.2016 vyplýva oznámenie,
že sa žalobkyňa v apríli 2015 dostavila do sídla tohto združenia a požiadala o pomoc s úvermi od

nebankových spoločností a bánk zastupovaním na súde v sporoch, ktoré prebiehajú. Bola informovaná,
abypredložilavšetkypodkladytýkajúcesaúverovaplatiebapoichzabezpečeníich11.1.2016predložila
a po oboznámení a s týmito podkladmi bola informovaná o neprimeraných odplatách a úrokoch za
úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi v rozhodnutiach súdov či už slovenských, alebo rozsudkovSúdneho dvora, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, ďalej o tom, že spotrebiteľ má právo brániť sa
voči nekalým podmienkam a že súd má zohľadniť z úradnej povinnosti, či tieto podmienky sú prijateľné
alebo neprijateľné, o smernici Rady 93/13 EHS z roku 1993 a z judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

10. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 4 ods. 2, 3 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu

6.11.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 22.4.2016 výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 4 ods. 4 zákona 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 6.11.2008 od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa 107 od. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18. Predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a podlieha súdnej kontrole. Súd zistil, že
zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a to podľa § 4 ods. 2 písm. j), keď v nej nie
sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a náležitosti podľa písm. i) výška,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Už len jeden z týchto nedostatkov náležitostí
spôsobuje,žetentoúverpodľa§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.vzneníkudňu6.11.2008jebezúrokov
a bez poplatkov. V tejto úverovej zmluve absentujú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
a nie je ani splnená náležitosť uvedenia termínu splátok istiny a výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že termín splátok vyplýva

z určenia čerpania úveru a dátumu poslednej splátky, pretože v zákone č. 258/2001 Z.z. v znení noviel je
výslovne požadované uvedenie termínu splátok istiny, čo predmetná zmluva neobsahuje. Taktiež sa tiež
súd nestotožňuje s ďalšou argumentáciou žalovaného k náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 4 ods.
2 pís. i) zák. 258/2001 Z.z. výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, lebo cieľom
a podstatou rozpisu splátok je informovať spotrebiteľa koľko zo sumy každej splátky pripadne na istinu,

koľko na úrok, koľko na poplatky, čo bolo možné vyjadriť v percentách aké pripadajú na tieto zložky,
alebo priamo číselným vyjadrením. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že v prejednávanej veci je
potrebné vychádzať z rozsudku Súdneho dvoja C 42/15, súd sa s takouto argumentáciou nestotožňuje a
poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Prešov sp. zn. 21Co 104/2016 zo dňa 30.3.2017,v ktorom vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu pod bodom 14. uviedol, že „Súdny dvor EÚ“ vo svojom
rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovávať ani zaviesť
vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľuj od ustanovení tejto Smernice. Daný

záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný,
nakoľko v tomto prípade ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie
podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých
je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o
spotrebiteľských úveroch je od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Slovenský zákon o spotrebiteľských
úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako
aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu v
SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov v SR, podľa ktorého
je toto ustanovenie potrebné vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok

úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1
zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky,
počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a
Zákonom o spotrebiteľských úveroch, to však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť
pred vnútroštátnym právom Smernica. V takomto prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže

Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie Smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy SR rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi

ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov, podľa Zákona, resp. Smernice sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej
judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah a obmedzenie priameho účinku Smernice vyjadrený jednak
právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokomfortný výklad, teda

či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho
Zákona. V taktom prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu / cieľa
Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku,
nesmie sa jednať o výklad cotra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem
uvedeného výkladu zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov, splátky poplatkov nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by
sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu
na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich tak ako to ustanovuje § 11

tohto zákona je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

19. Z vyššie uvedeného dôvodu súd preto neprihliadol na argumentáciu žalovaného s odkazom na
aplikáciu rozhodnutia C 42/15 Súdneho dvora EÚ v súvislosti s aplikáciou Smernice EÚ 2008/48 čl. 28
ods. 2 z hľadiska prístupu plnej harmonizácie a zavádzania iných vnútroštátnych ustanovení, ako sú

zakotvené v čl. 22.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky považuje tento úver za bezúročný a bez poplatkov a
žalobkyni vznikol tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a to plnením bez právneho, ktoré je povinný vydať žalovaný, ktorý sa obohatil na úrok

žalobkyne.

21. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávnu výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré vyčíslila žalobkyňa,
v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vyvracal tvrdenia žalobkyne vychádzajúce zo
samotnéhodokladuVÚBbanky,vktoromjeuvedené,žezaobdobieod12.11.2008-11.10.2011zaplatila

žalobkyňa na istine 14.094,14 Eur a na úrokoch 3.072,97 Eur s tým, že zostatok úveru bol uhradený
ku dňu 11.10.2011. Súčet týchto súm je 17.167,11 Eur. Výšku bezdôvodného obohatenia tvoria úroky
3.072,97 Eur, ktorú súd žalobkyni ako preukázanú výšku priznal.22. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku tvrdiac, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu
úmyselnému konaniu, ktoré by odôvodňovalo úmysel obohatiť sa na úkor žalobkyne a v dôsledku
ktorého by mala plynúť 10-ročná premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a že

tento úmysel žalobkyňa nepreukázala.

23. Súd má za to, že v danom prípade beží objektívna premlčacia lehota 10 rokov, lebo bezdôvodné
obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného súd považuje za úmyselné z dôvodu, že žalovaný použil
nekalú obchodnú praktiku, keď neuvedením celkových nákladov úveru, ako aj neuvedením výšky úrokov

a poplatkov v splátke neumožnil žalobkyni poznať tieto náklady a na základe toho a s takýmto vedomím
uzavrieť zmluvu. Takéto konanie súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a nemôže
predstavovať nedbanlivostné konanie, pretože žalovaný si musel byť vedomý, čo môže spôsobiť týmto
konaním a pre prípad, že sa tak stane, bol uzrozumený. Ide tu prinajmenšom o nepriamy úmysel zo
strany žalovanej banky. Objektívna 10-ročná lehota od poskytnutia úveru neuplynula, žalobkyňa sa o
bezdôvodnom obohatení dozvedela v januári 2016, kedy po návšteve Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS sa dozvedela, že úverová zmluva neobsahuje zákonné predpoklady podľa § 4 ods.
2 zákona 258/2001 Z.z. a následne vo februári 2016 podala túto žalobu. Subjektívna 2-ročná premlčacia
doba jej začala plynúť od januára 2016. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nejde o premlčaný nárok a
preto námietku premlčania vznesenú žalovaným súd považuje za nedôvodnú.

24. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého vzniká pohľadávka tomu,
na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie
spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty bez
toho, aby na to bol daný právny dôvod. Na vznik bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia
zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu. Ten, kto získal bezdôvodné obohatenie, je povinný ho

vydať a to bez ohľadu na to, či získaním tohto prospechu vznikla niekomu škoda, aká škoda vznikla,
aká bola jej výška.

25. Žalobkyňa žiadala priznať 8,05 % úrok za omeškanie, lehota z omeškania žalovanému začala plynúť
dňom doručenia žaloby, žalovaný prevzal žalobu 21.4.2016, po uplynutí 3 dní, t.j. dňom 25.4.2016 sa

dostal do omeškania a od tej doby žalobkyni vzniká nárok na priznanie úroku za omeškanie. Výška
zákonného úroku je stanovená úrokovou sadzbou ECB +5 % bodov platných ku dňu 25.4.2016 ako
prvému dňu omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 25.4.2016. Výška
zákonného úroku k tomuto dňu je 5 % a týmto dňom vzniká nárok žalobkyni na úrok za omeškanie až do
zaplatenia. Pokiaľ žiadala žalobkyňa priznať tento úrok vo výške 8,05 %, súd v tejto časti nárok zamietol,

keďže k omeškaniu žalovaného došlo 25.4.2017.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná
vo výške 100 %, preto jej súd v tejto výške priznal nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania

súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.