Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: PK-24C/21/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304898820
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1304898820.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci

navrhovateľa: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Y., zast. JUDr. Tomáš Klieštenec, advokátom, so
sídlom ul. M. Waltariho 7, Piešťany, proti odporcom: v 1. rade I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX,
P., v 2. rade X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, P., obaja zast. JUDr. Ladislav Siranko, advokát, so
sídlom Vajnorská 89, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (v univerzálnej sukcesii po pôvodnom navrhovateľovi J. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX) sa návrhom vo veci samej domáhal pôvodne určenia, že nehnuteľnosti:
-pozemok s parc č. 542/1 o výmere 226m2, druh pozemku- záhrady
-pozemok- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 542/3 o výmere 614m2
-stavba -rodinný dom, súpis.č. 746, postavená na parcele č. 542/3
nachádzajúce sa v kat. úz. P., zapísané na LV č. XXX (ďalej len ako Nehnuteľnosti) patria do dedičstva
po nebohej nebohej D. R., a následne po pripustení zmeny návrhu uznesením č.k. Pk-24C 21/2004-155
zo dňa 23.04.2009 domáhal určenia, že Nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej D. R., zomr.

XX.XX.XXXX, alternatívne, aby súd určil, že nebohá D. R., zomr. dňa XX.XX.XXXX, bola ku dňu jej
úmrtia dňa XX.XX.XXXX výlučnou vlastníčkou (podiel 1/1) Nehnuteľností.
Pôvodný návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. a odporkyňa 2. rade (ďalej len ako odporcovia) využili stav
nebohej D. R. (ďalej aj ako nebohá), matky pôdovného navrhovateľa a jediného zákonného dediča po
nebohej, a využijúc stav odkázanosti na ich opateru a starostlivosť, predložili dňa 16.12.2003 nebohej
na podpis kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena (ďalej len Zmluvy), na základe ktorej sa
stali odporcovia výlučnými vlastníkmi Nhenuteľností, a to za kúpnu cenu 100.000 Sk. Uviedol, že nebohá

nadobudla Nehnuteľnosti kúpou v roku 2000, v ktorom s ňou býval aj pôvodný navrhovateľ(syn nebohej),
a s nebohou tento spoločne zrekonštruovali. V prvej polovici roku 2003 dostal pôvodný navrhovateľ
infarkt,pričomochrnulnapolovicutela.Vzhľadomnajehozdravotnýstavsúhlasilsosvojímumiestnením
do zdravotníckeho zariadenia, prečo sa už naďalej nemohol starať o svoju matku, ktorej zdravotný
stav vyžadoval celodennú starostlivosť. Od polovice roku 2003 sa o nebohú začala starať príslušná
opatrovateľská služba, konkrétne odporkyňa v 2., pričom sa časom k nebohej aj so svojím mužom,
odporcom v 1. rade nasťahovala. Nebohá bola na svojej opatrovateľke odporkyni v 2. rade úplne závislá.

Nebohá D. R. zomrela dňa XX.XX.XXXX vo veku 91 rokov. Jej zdravotný stav pred smrťou bol dlhodobo
veľmi zlý, čo preukazuje i jej zdravotná dokumentácia i skutočnosť, že bola odkázaná na pomoc druhých
ľudí. Nebohá v čase uzavretia a podpísania Zmlúv mala takmer 92 rokov a bola v zlom duševnom stave,
preto nevedela čo podpisuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že Nehnuteľnosti predala odporcom za plneneprimeranú kúpnu cenu 100.000 Sk (3.319,3 Eur), pričom mali v tom čase trhovú hodnotu 756.880
Sk (25.123,8 Eur). O tom, že odporcovia podstupovali od začiatku v rozpore s dobrými mravmi svedčia
aj skutočnosti, ktoré nastali ihneď po uzavretí Zmlúv dňa 16.12.2003. V následných dňoch nebohá

utrpela zlomeninu panvovej kosti, pričom až nasledujúci deň 20.12.2003 bola prevezená do Nemocnice
u Milosrdných bratov v Bratislave. Na vianočné sviatky dňa 23.12.2003 však nebohú prepustili do
domáceho ošetrenia, pričom ju odporkyňa v 2. rade zobrala do Lopašova, kde nebohá dostala infarkt,
po ktorom bola prevezená do nemocnice v Modre, kde zomrela. Navrhovateľ má za to, že vzhľadom
na všetky skutkové okolnosti, za ktorých boli Zmluvy dňa 16.12.2003 uzatvorené, ako aj vzhľadom na

vysoký vek a zlý zdravotný a duševný stav, sú tieto Zmluvy z dôvodu, že boli urobené v stave duševnej
poruchy nebohej a neboli urobené slobodne a vážne, sú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Odporcovia žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že považujú návrh za neopodstatnený,
neuznávajú ho a žiadajú ho zamietnuť. Uviedli, že medzi odporkyňou v 2. rade a nebohou bola dňa

01.03.2003 uzavretá zmluva o poskytovaní opatrovateľských služieb na dobu od 01.03.2003 do smrti
jednej zo zmluvných strán s možnosťou výpovede alebo odstúpenia. So službami odporkyne v 2. rade,
ktorá sa zaviazala poskytovať služby osobne alebo za pomoci manžela, bola nebohá spokojná, oboch
si obľúbila do takej miery, že im Nehnuteľnosti chcela pôvodne darovať. S týmto nesúhlasili, preto sa
dohodli na odplatnom prevode, za sumu 100.000 Sk so zohľadnením záväzkov zo zmluvy o zriadení

vecného bremena. Žiadne výhrady voči opatere a staroslivosti o nebohú syn nebohej nikdy nevzniesol.
Nebohá bola síce čiastočne imobilná, ale po duševnej a psychickej stránke bola v poriadku. V čase
podpisu Zmlúv bola úplne v poriadku, dobre vedela aký úkon ide robiť, jej podpis na Zmluvách bol
overený prostredníctvom matrikárky Obecného úradu Budmerice. Želala si, aby odporcovia s ňou bývali,
udržiavali Nehnuteľnosti, zveľaďovali ich a o nebohú sa dobre starali.

V konaní bola vypočutá svedkyňa S. N., zamestnankyňa Obecného úradu Budmerice, ktorá bola
prítomná pri overovaní podpisov na Zmluvách. Uviedla, že ju oslovila odporkyňa v 2. rade a požiadal ju,
aby prišla overiť podpis nebohej. Keď prišla, nebohá sedela pri okne v kuchyni, kde svedkyňa prečítala
celé znenie Zmlúv, následne sa nebohej opýtala, či rozumie obsahu Zmlúv a či vie, čo podpisuje, na čo

nebohá vyhlásila, že už dávno vravela odporcom, že im dom dá.
V konaní bola vypočutý svedok J.. S. Y., ktorú nebohú zastupoval v rôznych veciach od roku 1992
ako advokát. Ku skutkovému deju uviedol, že odporcovia bývali v dome nebohej od podpisu zmluvy o
poskytovaní opatrovateľských služieb. Po mozgovej príhode syna nebohej, J. R., nastal výrazný zlom v
zdravotnom stave nebohej, spočiatku nechápala čo sa vlastne stalo a stále sa no ňho pýtala. Snažili sa

upraviť rodinný dom pre nasťahovanie J. R., a tak sa urobila prestavba pre potreby bezvládnej osoby-
kúpeľňa, WC, schodište, rampa pre invalidný vozík, bezbariéroé prístupy, atď.. Po tom čo odporkyňa v
2. rade našla kópiu závetu spísaného nebohou, začala odporkyňa v 2. rade tvrdiť, že nebohá odmieta
svojho syna s tým, že sa bojí, a že zásadne nechce, aby sa jej syn vrátil do domu.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. PK-24C 21/2004-124 zo dňa 12.06.2007, ktorým návrh v celom
rozsahu zamietol a súčasne zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcom náhradu trov konania. Podľa
názoru prvostupňového súdu bolo potrebné návrh vo veci samej v celom rozsahu zamietnuť pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa, ktorý prvostupňový súd vzhliadol v tom, že
rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi náleží len súdu v konaní o

dedičstve. Spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je aj určitá vec, sa občianskom súdnom
konaníriešiprávežaloboudedičovourčenie,žeporučiteľbolvdeňsmrtivlastníkomveci.Prenedostatok
naliehavého záujmu na určený pôvodne návrhovaného petitu (že Nehnuteľnosti patria do dedičstav
po nebohej) sa súd nezaoberal meritom veci po skutkovej a právnej, teda ani otázkou vlastníctva
Nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.2003.

Voči predmetnému rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súčasne podal návrh na zmenu petitu jeho rozšírením o
alternatívnypetit.KrajskýsúdvBratislaveakoodvolacísúdrozhodoloodvolanínavrhovateľauznesením
č.k. 14Co 287/2008-152 zo dňa 19.03.2009, ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vrátil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie, z dôvodu, že účastníkom konania bola postupom súdu odnatá možnosť konať pred

súdom. Uviedol, že úlohou prvostupňového súdu bude predovšetkým rozhodnúť o návrhu navrhovateľa
nazmenunávrhu,následnedostatočnezistiťstavveci,riadnevykonaťdôkazyapovyhodnotenídôkazov
vo veci samej meritórne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.Súd uznesením č.k. Pk-24C 21/2004-155 zo dňa 23.04.2009 pripustil zmenu návrhu jeho rozšírením
o alternatívny petit, s tým, že v súčasnosti je predmetom konania určenie, že Nehnuteľnosti patria do
dedičstva po nebohej D. R., zomr. XX.XX.XXXX, alternatívne, aby súd určil, že nebohá D. R., zomr. dňa

XX.XX.XXXX, bola ku dňu jej úmrtia dňa XX.XX.XXXX výlučnou vlastníčkou (podiel 1/1) Nehnuteľností.

Navrhovateľ vo svojom prvom písomnom vyjadrení k predmetnej veci (po smrti pôvodného navrhovateľa
J. R.) uviedol, že podľa jeho vedomostí kúpil predmetné Nehnuteľnosti J. R. ( pôvodný navrhovateľ) a
nebohá D. R., syn s matkou, dňa 15.05.2000 za 1,8 mil. SK, aby v tomto dome dožili. Nehnuteľnosti

po kúpe zrekonštruovali /nové podlahy, nová kuchynská linka, sporák, chladnička, úprava dvora,
vydláždenie zámkovou dlažbou/. Nebohá po zlomenine nohy v roku 2000 sa pohybovala veľmi opatrne
len za pomoci trojkolesového chodítka, nevychádzala z domu a bola silno nedoslýchavá. J. R. dňa
XX.XX.XXXX postihla ťažká mozgová príhoda po ktorej ostal s ťažkým telesným postihnutím, čo
značne poznačilo i zdravotný stav nebohej, nakoľko bol jediný koho z rodiny ešte mala. Po mozgovej
príhode dala nebohá urobiť ďalšie rekonštrukčné práce pre bezbariérové bývanie a dala nainštalovať

čističku vôd, čím stúpla hodnota nehnuteľnosti. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení poukazuje na časovú
následnosť jednotlivých konaní odporcov, ktoré u navrhovateľa vzbudzujú pochybnosti o tom, že išlo o
skutočnú vôľu nebohej Nehnuteľnosti predať. Po porážke J. R. odporcovia zavolali znalcov na ocenenie
Nehnuteľností, dali vypracovať kúpno-predajnú zmluvu a zobrali nebohú k psychiatrovi, aby získali
potvrdenie o spôsobilosti na právne úkony. Tri dni po podpise Zmlúv nebohá náhodne upadla a utrpela

zlomeninu kŕčku stehennej kosti. Až nasledovný deň bola odvezená do nemocnice u Milosrdných
bratov v Bratislave. Odtiaľ mala byť prepustená údajne na žiadosť príbuzného, ktorým mal byť samotný
navrhovateľ, ten však túto skutočnosť vyvracia, nakoľko bol v tom čase s rodinou na lyžovačke v horách.
Následne sa rozhodol navrhovateľ neohlásene navštíviť nebohú u nej doma, kde ju našiel ako sedí na
stoličke pred televízorom, prosiac o lieky proti bolesti, ktoré podľa tvrdenia odporcov v daný deň dostala.

Až po smrti nebohej sa ako J. R. tak aj navrhovateľ dozvedeli o tom, že vlastnícke právo k predmetným
Nehnuteľnostiam bolo prevedené na odporcov. Návrh na vklad vlastníckeho práva pre odporcov bol
zavkladovaný deň pred smrťou nebohej, ani nie mesiac po jeho podaní, pritom v tom čase neexistovali
zrýchlené konania a bežné vkladové konanie trvalo cca. tri mesiace. Po smrti nebohej navrhovateľ
telefonicky kontaktoval odporcu v 1. rade, ktorý na otázku, čo vyviedli R. uviedol: „ A čo ste si mysleli,

že my odtiaľto odídeme s holým zadkom? a na otázku, kde sú peniaze za predaj odpovedal: „ Kde by
sme my zobrali 100.000“.

Súd vo veci uznesením č.k. PK-24C 21/2004-206 zo dňa 21.01.2011 nariadil znalecké dokazovanie a na

vykonanie znaleckého posudku ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
MUDr.ĽubomíraIzáková,PhD..Zozáverovznaleckéhoposudkuč.21/2011vyhotovenéhoustanoveným
znalcom dňa 21.06.2011 vyplynulo, že v čase uzatvárania Zmlúv trpela miernym deficitom mnestických
a intelektových funkcií primerane veku, nebrala žiadne lieky, ktoré ovplyvňovali jej rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti, boli zachované psychické rezervy nebohej na to, aby si mohla vybaviť právne

záležitosti, t.j. rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti neboli determinované (poškodené) do takej miery,
aby nebola schopná hodnotiť a posúdiť dianie, a tiež ovládať svoje konanie a možné ovplyvnenie inými
osobami a uvedenie do omylu nebolo podmienené duševným ochorením posudzovanej/nebohej, ktoré
by spôsobilo poruchu rozpoznávacích a ovládacích schopností.

Z dôvodu namietania neúplných a nejednoznačných záverov znaleckého posudku č. 21/2011 bola
ustanovená súdna znalkyňa JUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD. vypočutá, z ktorej výpovede vyplynulo,
že pri posudzovaní zdravotného stavu nebohej vychádzala len zo zdravotnej dokumentácie, pričom v
nej nenašla ani zmienku a prítomnosti závažnej psychickej poruchy, ktorá by svedčila pre poškodenie
pamäťových a rozumových schopností, na základe ktorých by nebohá nebola schopná postarať sa

o svoje právne záležitosti v čase podpisu Zmlúv. V roku 2002 kedy bola nebohá hospitalizovaná
v Pinelovej nemocnici v Pezinku, čo je psychiatrická nemocnica, bola diagnostikovaná prítomnosť
organického psychosyndrómu bez poškodenia kognitívnych poznávacích funkcií, čo však podľa názoru
znalkyne muselo ísť o veľmi ľahké organické poškodenie vo vysokom veku nebohej, keďže v roku
2003 bola opätovne psychiatricky vyšetrená, kde psychiatrička uvádza iba mierny deficit rozumových

schopností, pričom intelekt hodnotí ako neporušený. Taktiež uviedla, že pri takej záťaži ako je zlomenina
dolnej končatiny a zmena prostredia sa veľmi často manifestuje zmätočnosť, ktorá prehĺbi poškodenie
psychických funkcií a vyžaduje si medikamózne ovplyvnenie, čo však u nebohej nenastalo.V konaní bol vypočutý svedok R. X., ktorý uviedol, že z účastníkov konania pozná len odporkyňu v 2.
rade, ktorá za ním prišla na Obecný úrad a poprosila ho, či by jej nevedel poradiť nejakého znalca
na vyhotovenie znaleckého posudku, nakoľko nebohá chcela predať dom. Na to odporkyni v 2. rade

oznámil, že zistí nejakého znalca ktorý je voľný. Takto kontaktoval S.. A., ktorého svedok odviedol k
Nehnuteľnostiam a následne odišiel. Zo svedeckej výpovede taktiež vyplynulo, že svedok sa stretol s
pani Poldaufovou (vkladárka), so žiadosťou, či by vypracovala nebohej zmluvu na predaj Nehnuteľností
a zmluvu na zriadenie vecného bremena, pričom viac k veci nevedel uviesť, nemal vedomosť o tom, kto
vyplatiť znalca, nebol prítomný pri podpise Zmlúv, nečítal Zmluvy ani nepodal návrh na vklad do katastra

nehnuteľností, zaplatil iba poplatok a tým to pre neho skončilo.

Z dôvodu neúplnosti znaleckého úkonu a nejednoznačného zodpovedanie otázok položených znalcovi
zo strany navrhovateľa, súd vo veci nariadil vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania uznesením
č.k. PK-24C 21/2004-328 zo dňa 07.03.2013 a na vypracovanie súdnoznaleckého posudku ustanovil
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria(liečba alkoholizmu a toxikománie,

gerontopsychiatria) MUDr. Danicu Hunákovú. Zo záverov kontrolného znaleckého posudku č. 20/2013
vyhotoveného ustanoveným znalcom dňa 11.06.2013 vyplynulo, že nikto nemôže s naprostou istotou
posúdiť, vzhľadom na veľký časový odstup (9 rokov po jej smrti) a pomerne chudobnú zdravotnú
dokumentáciu, duševný stav nebohej D. R. v čase podpisovania kúpnej zmluvy. S najväčšou
pravdepodobnosťou netrpela v čase podpisovania zmluvy ani žiadnou formou demencie, ani takou

duševnou chorobou či poruchou, ktorá by jej bránila porozumieť obsahu zmluvy či podpísať takúto
zmluvu, jej duševný stav nevylučoval schopnosti rozpoznávania či ovládania. Možno pripustiť jej emočnú
labilitu, snáď aj zvýšenú sugestivitu, ktoré bývajú dosť časté vo veku, ktorého sa dožila nebohá D. R..
Nebola u nej zistená taká duševná choroba alebo porucha, ktorá by podmieňovala chorobne zvýšenú
dôverčivosť, alebo ovplyvniteľnosť nebohej. Taktiež uviedla, že v prípade ak by nebohá užila všetky

lieky, ktoré v tom čase podľa zdravotnej dokumentácie užívala (čo je však málo pravdepodobné a ničím
nepodložené), nemali by tieto významnejší vplyv na jej rozpoznávacie a vôľové vlastnosti, ani na jej
schopnosť správne vnímať a posudzovať toto dianie a svoje konanie, rovnako ako posudzovať význam
a dôsledky, ktoré jej mali vyplynúť z podpísania zmluvy. Nebohá až po zlomenine stehennej kosti (v
čase po podpise zmluvy) mala len mierne deficitné, veku primerané intelektové a pamäťové schopnosti,

žiadne poruchy myslenia či vnímania a bola emočne labilnejšia s občasnými záchvatmi úzkosti, ale
podľa názoru psychiatričky spôsobilá k právnym úkonom. Nebohá D. R. z psychiatrického hľadiska
mala možnosť ovplyvniť text predmetnej kúpnej zmluvy aj slobodne ovplyvniť dojednanie podstatných
náležitostí kúpnej zmluvy, ale neurobila tak, lebo zrejme súhlasila s podstatou zmluvy a síce že dom
predá opatrovateľom s podmienkou, že ju doživotne doopatrujú.

Navrhovateľ v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná tak po skutkovej
ako aj právnej stránke opodstatnenosť a dôvodnosť podaného návrhu vo veci samej, pričom dôvody
absolútnej neplatnosti Zmlúv zo dňa 16.12.2003 vidí v tom, že ide o úkony osoby konajúcej v duševnej
poruche ( § 38 ods. 2 OZ), o úkony, ktoré neboli urobené slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne

( §37 ods. 1 OZ) a išlo o úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo sa prieči
dobrým mravom ( § 39 OZ). Navrhovateľ má za to, že vzhľadom na všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré
predchádzali aktu uzavretia predmetnej zmluvy, ako aj na všetky skutočnosti a okolnosti samotného aktu
jej uzavretia, odporcovia zneužili zdravotný stav 91 ročnej nebohej D. R., jej odkázanosť na každodennú
starostlivosť a zdravotnú opateru a dali jej dňa 16.12.2003 podpísať zmluvu, ktorej podpísanie jej v tom

čase nedovolil jej duševný stav, zmluvu, ktorá vôbec nevyjadrovala jej skutočnú slobodnú a vážnu vôľu,
zmluvu na ktorej obsahu sa vôbec nijakým spôsobom nezúčastnila, zmluvu, ktorá vzhľadom na všetky
okolnosti daného prípadu jednoznačne svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým
mravom. Namietal, že obsah kúpnej zmluvy nevyjadroval skutočnú vôľu nebohej D. R. a je v úplnom
rozpore s jej skutočnou vôľou prejavenou nezávisle bez akéhokoľvek ovplyvňovania v závete z roku

2002, ktorý nezmenila do uzavretia kúpnej zmluvy a podľa ktorého mal všetko po nebohej zdediť nebohý
syn J. R.. Pochybnosť o tom, že kúpna zmluva nevyjadrovala skutočnú vôľu nebohej D. R. navrhovateľ
opiera aj o vyjadrenia samotných odporcov a matrikárky S. N., podľa ktorých chcela nebohá D. R.
nehnuteľnosti darovať a nie ich predať, a taktiež fakt, že uvedenú zmluvu dal vyhotoviť starosta obce u
právničky katastra, pričom podstatné náležitosti zmluvy a teda aj výšku kúpnej zmluvy stanovil starosta,

bezúčastiD.R.,t.j.bezakejkoľvekdohodyčisúhlasuzmluvnýchstrán.Navrhovateľtaktiežspochybňuje,
že nebohá D. R. nevedela a nerozumela tomu čo podpisuje, nakoľko bola silne nahluchlá a slovenčina
bola v poradí pre ňu tretím jazykom po maďarčine a nemčine, ktorý používala, avšak len v minimálnom
rozsahu a nedokonale a v písomnom styku vôbec. Navrhovateľ taktiež namietol, že predmetná zmluvabola spísaná a následne zavkladovaná tou istou osobou, čím bol zo strany vkladárky porušený zákon.
Samotná vkladárka uviedla, že o zmluvách ktoré sama vyhotovila a napísala nikdy nerozhodovala z
dôvodu zaujatosti, aby nedošlo ku konfliktu záujmov; čo však v tomto konkrétnom prípade neurobila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie z prednesov účastníkov konania, z výsluchu svedkov: J.. S. Y., S. N.,
R. X. a oboznámením, zo znaleckého posudku č. 21/2011 vypracovaným MUDr. Ľubomírou Izákovou, z
kontrolného znaleckého posudku č. 20/2013 vypravovaným MUDr. s Danicou Hunákovou a s listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise ako aj s ďalším spisovým materiálom, a to s /so: úmrtným listom

D. R., návrhom na vklad do katastra nehnuteľností, kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného
bremena, oznámením o úmrtí J. R., Osvedčením o dedičstve č.k. 38D/191/2009, Dnot 28/2009.

Tunajší súd vec právne posúdil nasledovne:

Predmetom konania je určenie, že Nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej D. R., aleternatívne, že

nebohá D. R.,, zomr. dňa XX.XX.XXXX, bola ku dňu jej úmrtia dňa XX.XX.XXXX výlučnou vlastníčkou
(podiel 1/1) Nehnuteľností.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak bolo rozhodnutie zrušené a vec
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 8 ods. 1 OZ, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na
seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

Podľa § 38 ods. 1,2 OZ, Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou.

Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade však môže byť dôsledkom duševnej

poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. V tomto prípade sa
nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz
o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami
príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.)
a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba

konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche. Záver o tom nemení nič na normatívnom dôsledku
uvedenom v odseku 2. So zreteľom na to, že postačuje aj prechodná duševná choroba, pozornosť treba
venovať aj tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih
(dilucida intervalla). Aj táto významná skutková okolnosť sa musí preukazovať obdobným spôsobom ako
pri dokazovaní (prechodnej) duševnej poruchy. Treba však pripomenúť, že jasné okamihy nemajú nijaký

právny význam pre konanie osoby, ktorá bola pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne
úkony súdnym rozhodnutím.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané a uvedené skutočnosti boli aj medzi účastníkmi
konania nesporné, že došlo k uzatvoreniu Zmlúv k Nehnuteľnostiam, spornou ostala otázka platnosti

týchto Zmlúv, ktorú navrhovateľ sporuje vzhľadom na duševný stav nebohej D. R. v čase ich podpisu,
taktiež z dôvodu, že ide o úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne a určito a pretože svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu.Vzhľadom na to, že na posúdenie, či nebohá bola v čase podpisu neschopnou na uskutočnenie
takýchto úkonov, boli potrebné odborné schopnosti z príslušných vedných disciplín, súd preto pri
posudzovaní platnosti zmlúv podľa § 37 OZ vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 21/21/2011

vypracovaného MUDr. Ľubomírou Izákovou a zo záverov kontrolného znaleckého posudku č. 20/2013
vypravovaného MUDr. s Danicou Hunákovou, v ktorých ustanovení súdni znalci zhodne uvádzajú, že
na základe prístupnej zdravotnej dokumentácie nie je žiaden doklad o prípadnej demencii nebohej D.
R. ani o žiadnej takej duševnej chorobe, poruche, ktorá by podmieňovala stratu spôsobilosti na právne
úkony nebohej. V čase podpisu Zmlúv trpela miernym deficitom mnestických a intelektových funkcií

primerane veku, nebrala žiadne lieky, ktoré ovplyvňovali jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, boli
zachované psychické rezervy nebohej na to, aby si mohla vybaviť právne záležitosti, t.j. rozpoznávacie
aj ovládacie schopnosti neboli determinované (poškodené) do takej miery, aby nebola schopná hodnotiť
a posúdiť dianie, a tiež ovládať svoje konanie. Pokiaľ v čase podpisu zmlúv nebohá bola pod vplyvom
ordinovaných liekov, tieto farmaká v obvyklých dávkach nemajú klinicky či forezne významnejší vplyv
na jej kognitívne funkcie. V prípade, ak aj bola pod vplyvom nejakých analgetík, nemohlo ísť o tak

vysokú dávku, aby ovplyvňovala stav vedomia nebohej a jej psychické výkony, nakoľko by si takéto
zmeny matrikárka musela všimnúť a vo vlastnom záujme by zabránila podpisu tejto zmluvy. Vzhľadom
na výsledky dokazovania nebolo znaleckým dokazovaním zistené, že nebohá D. R. v čase podpisu
kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena k Nehnuteľnostiam trpela duševnom poruchou,
ktorá by ju robila na tieto právne úkony neschopnou.

Navrhovateľom uvádzané tvrdenia v predmetnej veci spochybňujúce platnosť Zmlúv ako napríklad,
že nebohá nemohla rozumieť obsahu Zmlúv, nemohla ho počuť, keď ich matrikárka pred podpisom
čítala, nemožno ustáliť, ide len o domnienky, pričom na týchto skutkových tvrdeniach nemožno založiť
rozhodnutie vo veci samej a prejudiciálne posúdiť Zmluvy za neplatné. Bolo nesporné, že nebohá
rozprávala po slovensky len v minimálnom rozsahu, avšak to neznamená, že po slovensky vôbec

nerozumela, pretože aj so samotným navrhovateľom komunikovala tak, že on nebohej rozprával
slovensky a nebohá odpovedala nemecky alebo maďarsky.
Argument, že predmetné Zmluvy vyhotovila a následne rozhodovala o povolení vkladu vlastníckeho
práva tá istá osoba, nespôsobujú neplatnosť predmetného právneho úkonu, môžu byť však dôvodom
pre prípadné preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu.

Vzhľadom na to, že v konaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že nebohá v čase podpisovania predmetných Zmlúv trpela duševnou poruchou, ktorá by
ju robila na tieto právne úkony neschopnou, pre nepreukázanie, že by úkon nerobila slobodne a vážne
a nakoľko obsah a účel uvedeným Zmlúv nie je v rozpore so zákonom a neprieči sa dobrým mravom,

súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia vo veci podľa § 151 ods.
3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa
jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô

ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).