Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010573
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7918010573.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Anny Kohutovej a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája
2019 v trestnej veci obžalovaného U. P., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,
ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 7. 3. 2019, sp. zn. 7T/117/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného U. P.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 07. 03. 2019, sp. zn. 7T/117/2018 bol
obžalovaný U. P. (ďalej len ako „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 27.6.2018 v čase okolo 11:00 hod. došiel na hrádzu rieky Z., v katastrálnom území mesta Z., v
smere od mesta Z. na obec K. B., za objektom čerpacej stanice, kde sa nachádzala maloletá A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, tejto po slovnom nedorozumení zviazal šnúrkou ruky spredu, obe nohy a uviazal jej
šnúrok na krk, čím jej bránil až do 15:30 hod. dňa 27.6.2018 slobodne odísť z miesta preč, až kým
tam nedošla matka maloletej L. P., kedy z miesta ušiel, čím maloletej A.B., nar. 16.06.2004, spôsobil

zranenia, a to povrchové poranenie dolnej časti predlaktia - odreninu bilaterálne, povrchové poranenie
predkolenia - odrenina bilaterálne s dobou liečenia do 7 dní.

Bol mu za to uložený podľa § 183 ods. 2, § 37 písm. m), § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené ochranné opatrenie - ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú L. P., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., L. XXX/XX, s
jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2019 zahlásil obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 17.5.2019 na č. l. 397,398.V písomných dôvodoch uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne nesprávny, pretože
vykonaným dokazovaním nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa mal dopustiť daného
skutku, nakoľko od počiatku svoju vinu popieral bez toho, aby svoju výpoveď menil, na rozdiel od

svedkov, ktorí ho usvedčovali, a ktorých výpovede sú plné rozporov, preto ani po vykonanom dokazovaní
na hlavnom pojednávaní nemožno konštatovať, že sa skutok stal, tak ako je uvedený v obžalobe.
Dôkazne nebola preukázaná ani tak subjektívna, ako ani objektívna stránka skutkovej podstaty daného
zločinu, teda že mal úmysel obmedzovať osobnú slobodu poškodenej, a že svojím konaním skutočne
aj obmedzoval jej osobnú slobodu. V tomto smere má za to, že nebolo preukázané, aký dlhý čas sa

zdržiavalnamiestečinuatiežnebolapreukázanáaniotázkadobrovoľnostizotrvaniamaloletejnamieste
činu.

V tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka E. V., ktorý sa nachádzal s maloletou na mieste činu
ešte pred príchodom obžalovaného a tiež zotrval na tomto mieste aj po odchode obžalovaného a ktorý
poprel, že by obžalovaný mal obmedzovať osobnú slobodu poškodenej, pričom podľa vypracovaného

znaleckého posudku menovaný svedok nemá sklony k fabuláciám a konfabuláciám. Práve nejasnosť
konania tohto svedka pri predmetnom skutku je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Napokon obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že usvedčovať ho podľa názoru prvostupňového súdu
mali svedkyne W. V. a U. B., pričom tieto svedkyne podľa obžalovaného vypovedali nekoherentne,

vzájomne si odporovali a odporovali aj výpovedi poškodenej mal. R. V..

Na základe uvedeného nebola jeho obhajoba rozptýlená a nebolo bez pochybností preukázané, že sa
maldopustiťdanéhoskutkuapretovzmyslezásadyindubioproreobolopotrebnéuvedenépochybnosti
zohľadniť v jeho prospech. Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd

len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd má za to, že na hlavnom pojednávaní okresným súdom boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie súdu. Výrok o vine obžalovaného uvedený

v napadnutom rozsudku je založený predovšetkým na výpovedi samotnej poškodenej R. V., ďalej
svedkyne W. V. a U. B. a podporne aj na výpovedi matky poškodenej. Vinu obžalovaného v spojení
s uvedenými dôkazmi preukazuje aj zistenie prítomnosti DNA obžalovaného na špagáte a handre,
ktorými bola poškodená R. V. zviazaná. Pokiaľ ide o rozpory vo výpovediach uvedených svedkov,
ktorí usvedčujú obžalovaného z predmetného skutku, je potrebné uviesť, že ide o rozpory menšieho

až banálneho významu, o podstatných okolnostiach skutku, ktoré zakladú zákonné znaky stíhaného
zločinu, svedkovia vypovedajú zhodne a navyše v prospech dôveryhodnosti týchto výpovedí svedčia
závery znaleckého posudku PhDr. Z., ktorá vyšetrila tak maloletú R. V. ako aj W. V. a konštatovala, že
menované svedkyne nemajú sklony k fabuláciám a konfabuláciám a potvrdila zachovanie všeobecnej
a špecifickej dôveryhodnosti ich výpovedí.

Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku náležite, vecne a dostatočne vysporiadal aj s dôkazmi
svedčiacimi v prospech obžalovaného, a to najmä so zmenou vo výpovedi svedka E. V., pričom s
úvahami a závermi prvostupňového súdu sa krajský súd v plnej miere stotožňuje.

Krajský súd sa nestotožňuje s argumentáciou obžalovaného, obsiahnutou v písomnom odôvodnení jeho
odvolania, pretože jeho tvrdenia nevychádzajú z výsledkov vykonaného dokazovania.

Krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pokiaľ ide o právne posúdenie konania
obžalovaného. Výsledky vykonaného dokazovania, na ktoré bolo v tomto rozhodnutí a rovnako aj v

napadnutom rozsudku prvostupňového súdu poukázané, svedčia pre jednoznačný a nespochybniteľný
záver, že obžalovaný svojím konaním bez oprávnenia bránil inému užívať osobnú slobodu a tento čin
spáchal ma chránenej osobe a to na dieťati, a preto zákonne rozhodol prvostupňový súd, keď konanieobžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. d) Tr. zák..

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto výroku.
Obžalovaný je v napadnutom rozsudku hodnotený na základe dostupných a vykonaných dôkazov
plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Okresný súd v súlade so stavom veci zistil, že
obžalovaný bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, pričom naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Z. sp.
zn. 3T/36/2048 zo dňa 21.6.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.2018, odsúdený pre zločin

sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého
výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 3 rokov. Teda okresný súd
správne konštatoval, že obžalovaný sa dopustil stíhaného skutku len 6 dní po uvedenom odsúdení,
teda v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a navyše sa dopustil predmetného skutku voči tej
istej poškodenej osobe.

V súlade so stavom veci a zákonom postupoval prvostupňový súd, keď aplikoval ustanovenie § 38 ods.
5 Tr. zák., pretože obžalovaný opätovne spáchal zločin. Priznanie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37
písm. m) Tr. zák. sa javí byť ako duplicitné pričítanie tej istej okolnosti, keďže došlo k aplikácii § 38
ods. 5 Tr. zák. a v takom prípade zo zákona sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, ktorá v posudzovanom prípade je 3 až 8 rokov odňatia slobody, o jednu polovicu. Základom na

zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby
(§ 38 ods. 8 Tr. zák.), t.j. 5 rokov a z toho jedna polovica predstavuje 2,5 roka odňatia slobody, o ktorú
výmeru sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 5,5 roka. Obžalovanému bol
teda uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, čo znamená, že
priznanie tejto priťažujúcej okolnosti v skutočnosti žiadnym spôsobom neovplyvnilo uloženú výšku trestu

a nezhoršilo postavenie obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené zistenie odvolací súd má za to, že uložený trest obžalovanému je zákonný,
primeraný a potrebný na dosiahnutie účelu generálnej ale aj individuálnej prevencie u obžalovaného,
aby tento v budúcnosti už neporušoval záujmy chránené Trestným zákonom, ale viedol riadny život.

Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný
v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného trestného činu bol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zistenému stavu veci zodpovedá aj výrok okresného súdu o uložení ochranného protitoxikomanického
liečenia ambulantnou formou.

Za vecne správny krajský súd hodnotí aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola poškodená L. P.

odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko, ako správne odôvodnil
okresný súd, poškodená si síce uplatnila nárok na náhradu škody, avšak uvedená škoda nebola nijako
bližšie odôvodnená či špecifikovaná, a preto nebol vytvorený dostatočný dôkazný podklad pre pozitívne
rozhodnutie súdu o tomto návrhu v adhéznom konaní.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.