Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312209934
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4312209934.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: GENERAL

FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, v konaní zastúpený Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému:
M. M., G.. XX.X.XXXX, O. XX, XXX XX O., o zaplatenie 1 956,90 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 782,76 Eur ako i v časti úroku
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 65,23 Eur od 21.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23
Eur od 21.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 Eur od 21.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23
Eur od 21.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 Eur od 21.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23

Eur od 21.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 Eur od 21.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23
Eur od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 Eur od 21.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 Eur
od 21.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 Eur od 21.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 Eur od
21.5.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal po čiastočnom späťvzatí, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu 1 956,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a z jednotlivých splátok
po 65,23 Eur od 21.6.2009 (celkom 30 splátok) do zaplatenia, t.j. od splatnosti jednotlivých splátok a k
náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 postúpená spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava na spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovaným oznámené listom „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“ zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu
a žalovaný uzatvorili dňa 25.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver žalovanému vo výške 3 319,39 Eur (100 000 Sk),
pri úrokovej sadzbe 11,10% p. a. Žalovaný sa zaviazal úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20.
dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na termín 20.12.2005. Podmienky
čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení
a ďalšie náležitosti boli dojednané v Zmluve o úvere. Žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o

úvere riadne neplnil. Žalobca prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o., s ktorou spolupracuje,
zosplatnil predmetnú pohľadávku a to listom „Výzva na zaplatenie? zo dňa 17.2.2011, kde uviedol, že
záväzok žalovaného sa stal splatným. V čase podania žaloby pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o úvere
bola ku dňu postúpenia t.j. 21.12.2010 vo výške 5 879,25 Eur, z toho istina 5 149,74 Eur a nezaplatenéúroky z omeškania vo výške 729,51, pričom žalobca istinu 5 149,74 Eur ďalej úročí úrokom vo výške
11,10% ročne a úrokom z omeškania v zákonnej výške 9% p.a.

2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 13.8.2012 pod č. k.
12Ro/212/2012-35. Platobný rozkaz bol uznesením OS Levice zo dňa 6.12.2012 pod č .k.
12Ro/212/2012-46 zrušený v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p., keďže ho nebolo možné žalovanému doručiť
do vlastných rúk.

3. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.7.2015 poukázal na to, že
Zmluva o úvere patrí podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne
obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu účastníkov.
Majú za to, že spotrebiteľský úver nie je jeden zmluvný typ, ale osobitný subtyp zmluvných typov, ktorých
kauzou je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu (pôžička, úver, nájom),
na úpravu ktorých sa majú použiť pri kogentnej či dispozitívnej zákonnej úprave jednotlivých zmluvných

typov aj ďalšie kogentné právne normy, ktoré sú vymedzené v Zákone o spotrebiteľských úveroch
(lex specialis). Preto majú za to, že nejde o samostatný zmluvný typ vylučujúci použitie Obchodného
zákonníka. Tvrdenie o tom, že v prípade, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť
Občianskeho zákonníka na daný vzťah nemajú žiadnu normatívnu oporu a priečia sa pravidlu lex
specialis derogat lex generali, pričom v tomto prípade lex specialis je ust. § 261 ods. 3 písm. d)

Obchodného zákonníka. Majú za to, že pri aplikácii rozhodných právnych noriem je potrebné vychádzať
z nasledujúcej hierarchie právnych noriem; ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového
práva je potrebné aplikovať v súlade s ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tretiu časť
Obchodného zákonníka (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania,
uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch a pod.). Poukázal na

rozhodnutia súdov, podľa ktorých nie je vylúčená aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka a to napr.
uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 27.11.2012 pod č.k. 9Co/224/2011-128, rozsudok Krajského
súdu Trnava zo dňa 5.2.2014 pod č.k. 11Co/456/2012, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo
dňa 25.2.2014 pod č.k. 14Co/163/2013. Predmetným podaním žalobca zobral žalobu späť v časti istiny
3 139,59 Eur, v časti úroku vo výške 11,10% p.a. z istiny 5 149,74 Eur od 22.12.2010 až do zaplatenia,

v časti úroku z omeškania vo výške 9,00% p.a. z istiny 2 410,08 Eur od 22.10.2010 do zaplatenia.
Zároveň upravil petit žaloby a žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu 2 739,66 Eur (42 plátok po 65,23
Eur splatných v období od 20.6.2008 do 20.11.2011), úrok z omeškania vo výške 9% p.a. od splatnosti
jednotlivých splátok, ktoré boli vo výške 65,23 Eur mesačne.

4. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 14.6.2016 pod č. k. 14C/10/2013-131
pripustil zmenu petitu ako i konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil v zmysle podania žalobcu zo dňa
10.7.2015.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok, pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na
uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292
CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti
zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach, keďže v konaní nebol zastúpený právnym

zástupcom.

6. Okresný súd Levice dňa 8.11.2017 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného v zmysle § 180 CSP. Doručenie mali riadne vykázané, pojednávanie nežiadali
odročiť z dôležitého dôvodu. Žalovaný sa k veci nevyjadril.

7. Po vykonaní dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento
skutkový a právny stav:

8. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.11.2005 Zmluvu

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému spotrebný - bezúčelový úver vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- SK), ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť mesačných splátkach po 65,23 Eur (1 965,- SK) s periodicitou splátok mesačne k 20.
dňuvkalendárnehomesiaca.Splatnosťprvejsplátkyistinybolastanovenánadeň20.12.2005akonečnásplatnosť úveru na deň 20.11.2011. Výška úrokovej sadzby bola 11,10% p.a. v deň podpisu zmluvy,
poplatok za správu úveru bol 1,66 eur (50,- SK) mesačne. Splatnosť splátky úrokov bola posledný deň
kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov bola 6,07 %. Zároveň v čl. V bod 2 Zmluvy

dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil,
že sa oboznámil so Sadzobníkom.

9. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. podaním zo dňa 28.12.2010
zaslala žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky, v ktorom mu oznámila, že došlo k postúpeniu

pohľadávky, ktorá vznikla z úveru/číslo účtu: XXXXXXXXX na žalobcu a to vo výške 5 879,25 Eur s
príslušenstvom.

10. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.10.2010.

11. Podľa výzvy na zaplatenie zo dňa 17.2.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o.
vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 6 040,66 Eur a zároveň ku dňu 17.2.2011 odstúpila od zmluvy
o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka. Oznámila mu, že tým sa jeho záväzok stal splatným v
celom rozsahu spolu s príslušenstvom.

12. Žalobca podaním zo dňa 26.9.2017 upravil pôvodný návrh tak, že voči
žalovanému sa domáhal zaplatenia 1 956,90 Eur (30 splátok po 65,23 Eur splatných od 20.6.2009
do 20.11.2011) s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom splatnosti jednotlivých splátok.
Podanú žalobu v časti o zaplatenie 782,76 Eur ako i v časti úroku z omeškania vo výške 9% p.a. od
splatnosti jednotlivých splátok od 21.6.2008 do 21.5.2009 až do zaplatenia zobral späť a v tejto časti

žiadal konanie zastaviť.

13. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti

zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobca podanú žalobu v časti istiny vo výške 782,76 Eur
ako i v časti príslušných úrokov z omeškania vo výške 9% p.a. zobral späť v priebehu konania, žalovaný
nevyslovil nesúhlas so späťvzatím, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení konanie v uvedenej časti
zastavil a urobil tak v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa § 52 Obč. zák. (účinný k 25.11.2005) (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

19. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere súd zistil, že v predmetnej veci daný
zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je

možné považovať za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne
potom aj podriadiť ho právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a
spotrebiteľských vzťahov. Je to možné z dôvodu, že nebolo preukázané, že žalovaný je podnikateľským
subjektom a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetusvojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V osobe žalovaného ide o fyzickú osobu
nekonajúcu pri uzavretí spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti okrem iného
je aj poskytovanie úveru. Tak sú naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka. Ide o vzťah podliehajúci aj právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch a samozrejme
aj právnej úprave podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomne zmluvou inému.

21. Podľa § 526 Obč. zák. (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase

postúpenia pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, a na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Z
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť úverovú pohľadávku
inému subjektu, ak klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru, na zaplatenie
omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný a jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní. Teda spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktoré sú až splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy a po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky (viď uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.5.2014). Banka je

teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve
banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

25. Žalobca nepreukázal, že by právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. pred
postúpením pohľadávky zaslala žalovanému písomnú výzvu na splatenie dlhu. Existencia tejto písomnej

výzvy je zákonnou podmienkou pre následné postúpenie predmetnej pohľadávky bankou na iný subjekt.
Keďže zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom splnenie jednej podmienky súd nemal preukázané, dospel
kzáveru,žepostúpeniepohľadávkyuplatnenejžalobouboloneplatnévzmysle§39Obč.zák.prerozporso zákonom. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v
rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo
vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Obč. zák. Absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení nemožno

v tomto prípade efektívne konvalidovať ani oznámením banky o postúpení pohľadávky. Žalobca tak
nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na
postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku tohto nemožno považovať
za dokázané, že toto postúpenie je platné, a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému
uplatňovať pred súdom.

26. Žalobca v podaní zo dňa 26.9.2017 uviedol, že účelom § 92 zákona o bankách je
úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých neprichádza
k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú
osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to

aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené
podmienky, a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo.
Účel ustanovení je vyjadrený aj v dôvodovej správe k § 92 vládneho návrhu zákona o bankách, podľa
ktorej: „V ustanoveniach odsekov 1 až 7 (teraz ods. 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového
tajomstva.? Hlavný účel § 92 vrátane odseku 8 zákona o bankách bol teda aj podľa dôvodovej správy

prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. O tom, že by tieto
podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu, niet v zákone ani v dôvodovej správe ani slova. Nie
je teda správny postup aplikácie ustanovenia § 92 odsek 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov na spotrebiteľský úver takým spôsobom, že aplikáciou tohto ustanovenia sa bude
určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového veriteľa.

Poukázal na aktuálne rozhodnutia okresných súdov kedy súdy žalobcovi pri rovnakej argumentácii vo
vzťahu k aplikácii § 92 ods. 8 zákona o bankách nárok na zaplatenie priznali ( napr. rozsudok Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 22.9.2015 sp. zn. 17C/177/2014, rozsudok Okresného súdu Komárno zo
dňa 28.4.2017 sp. zn. 6C/123/2014, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015 sp. zn.
8C/167/2013).

27. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu v písomnom podaní, že ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky,
keďže jeho účelom bola podľa neho úprava výnimiek z bankového tajomstva. Súd poukazuje na to,
že v konaní nebolo sporné, že zo strany právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s.

nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vypovedaniu zmluvy prípadne k odstúpeniu od
zmluvy. K vyhláseniu splatnosti úveru pristúpil žalobca prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí
s.r.o. a to po postúpení predmetnej pohľadávky, ktorú skutočnosť sám potvrdil v žalobe a súdu doložil
dôkaz a to podanie zo dňa 17.2.2011 - Výzva na zaplatenie. Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru
Krajských súdov v Prešove, Košiciach, Bratislave a iné ( napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov

sp. zn. 19Co/177/2014 zo dňa 24.2.2016, sp. zn. 19Co/150/2016 zo dňa 29.11.2016, Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 17Co/181/2016 zo dňa 4.5.2016), i aktuálne rozhodnutie Krajského súdu Trnava
zo dňa 22.8.2017 pod č.k. 9Co/142/2016, rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 11.10.2017 pod
č.k. 25Co/687/2016, z ktorých pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal. Bolo by v rozpore s účelom
Zákona o bankách, ak by banky postupovali „živý úver? na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v

zmysle Zákona o bankách pod dohľad NBS. Ak by sa pripustil takýto stav, tak by spotrebitelia vstupujúci
do zmluvného vzťahu s bankou sa zrazu ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom.
Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa v
súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách nutná. Banka má právo postúpiť pohľadávku
aj z celého úverového vzťahu, no podmienkou je, aby došlo k predčasnej splatnosti celého úveru, čo

je jej výlučným oprávnením, a ktoré mala banka zrealizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca
však takéto oprávnenie podľa názoru súdu nemá. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že žalobca
nepreukázal aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhusúd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. Žalovaný vo veci mal plný úspech (k čiastočnému späťvzatiu žaloby nedošlo pre
správanie sa žalovaného), z procesného hľadiska v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca.
Žalovanému avšak v konaní žiadne trovy nevznikli, a ani zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali,
preto súd rozhodol, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

31. Žalobca žiadal, aby súd mu vrátil zaplatený súdny poplatok čo do späťvzatej časti.
Súd žalobcovi zodpovedajúcu časť zaplateného súdneho poplatku z čiastočného späťvzatia žaloby
nevrátil, nakoľko k späťvzatiu žaloby sčasti došlo po otvorení pojednávania a tak nie sú splnené
podmienkyvzmysle§11ods.3zák.č.71/1992Zb.vznenínovelynavráteniečastizaplatenéhosúdneho
poplatku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.v Leviciach, dňa 8.11.2017

JUDr. Mária Č e r v e n á k o v á

s u d k y ň a