Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Pribula

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312209934
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4312209934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Bratislava,
Košická 56, IČO: 35 838 825, v konaní zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, o
zaplatenie 1 956,90 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8.
novembra 2017, č. k. 14C/10/2013-194, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP" a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP" ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 8. novembra
2017, č. k. 14C/10/2013-194 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 782,76 eura ako i v časti
úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 65,23 eura od 21.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23
eura od 21.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23

eura od 21.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23
eura od 21.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 65,23
eura od 21.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura
od 21.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od 21.4.2009 do zaplatenia, zo sumy 65,23 eura od
21.5.2009 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
2. Po vykonanom dokazovaní zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.11.2005

Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému spotrebný - bezúčelový úver vo výške 3 319,39 eura (100 000,- SK), ktorý
sa žalovaný zaviazal splatiť mesačných splátkach po 65,23 eura (1 965,- SK) s periodicitou splátok
mesačne k 20. dňu v kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky istiny bola stanovená na deň
20.12.2005 a konečná splatnosť úveru na deň 20.11.2011. Výška úrokovej sadzby bola 11,10 p.a. v deň
podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru bol 1,66 eura (50,- SK) mesačne. Splatnosť splátky úrokov
bola posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov bola 6,07 %. Zároveň v

čl. V bod 2 Zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so Sadzobníkom.3. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. podaním zo dňa 28.12.2010 zaslala
žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky, v ktorom mu oznámila, že došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá vznikla z úveru/číslo účtu: XXXXXXXXX na žalobcu a to vo výške 5 879,25 eura s

príslušenstvom.

4. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.10.2010.

5. Podľa výzvy na zaplatenie zo dňa 17.2.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. vyzvala žalovaného na
zaplatenie sumy 6 040,66 eura a zároveň ku dňu 17.2.2011 odstúpila od zmluvy o úvere podľa § 506
Obchodného zákonníka. Oznámila mu, že tým sa jeho záväzok stal splatným v celom rozsahu spolu
s príslušenstvom.

6. Žalobca podaním zo dňa 26.9.2017 upravil pôvodný návrh tak, že voči žalovanému sa domáhal

zaplatenia 1 956,90 eura (30 splátok po 65,23 eura splatných od 20.6.2009 do 20.11.2011) s úrokom
z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom splatnosti jednotlivých splátok. Podanú žalobu v časti o
zaplatenie 782,76 eura, ako i v časti úroku z omeškania vo výške 9% p.a. od splatnosti jednotlivých
splátok od 21.6.2008 do 21.5.2009 až do zaplatenia zobral späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

7. Vzhľadom k tomu, že žalobca podanú žalobu v časti istiny vo výške 782,76 eura ako i v časti
príslušných úrokov z omeškania vo výške 9% p.a. zobral späť v priebehu konania, žalovaný nevyslovil
nesúhlas so späťvzatím, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení konanie v uvedenej časti zastavil
a urobil tak v rozhodnutí vo veci samej.

8. Posúdil vzťah ako spotrebiteľský a zaoberal sa aktívnou vecnou legitimáciou. Konštatoval, že banka
môžepostúpiťúverovúpohľadávkuinémusubjektu,akklientnesplnilriadneavčas,čoilenjednusplatnú
splátku istiny úveru, na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný a jeho
omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Teda spôsobilým predmetom postúpenia
môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú až splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu

predchádzajúcej písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (viď uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn.
6C0/119/2013 zo dňa 29.5.2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým
je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

9. Žalobca nepreukázal, že by právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. pred postúpením
pohľadávky zaslala žalovanému písomnú výzvu na splatenie dlhu. Existencia tejto písomnej výzvy je
zákonnou podmienkou pre následné postúpenie predmetnej pohľadávky bankou na iný subjekt. Keďže
zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle

§ 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom splnenie jednej podmienky súd nemal preukázané, dospel k
záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné v zmysle § 39 Obč. zák. pre rozpor
so zákonom. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v
rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo
vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Obč. zák. Absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení nemožno

v tomto prípade efektívne konvalidovať ani oznámením banky o postúpení pohľadávky. Žalobca tak
nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na
postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v dôsledku tohto nemožno považovať
za dokázané, že toto postúpenie je platné, a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému
uplatňovať pred súdom.

10. Poukázal aj na argumentáciu žalobcu v zmysle úpravy bankového tajomstva ako účelu právnych
noriemzákonaobankách.Súdprvejinštanciesasuvedenouargumentáciounestotožnil,konštatujúc,že
v konaní nebolo sporné, že zo strany právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľni, a.s. nedošlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vypovedaniu zmluvy prípadne k odstúpeniu od zmluvy. K

vyhláseniu splatnosti úveru pristúpil žalobca prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. a to
po postúpení predmetnej pohľadávky, ktorú skutočnosť sám potvrdil v žalobe a súdu doložil dôkaz a
to podanie zo dňa 17.2.2011 výzva na zaplatenie. Súd poukázal na judikatúru krajských súdov a
konštatoval, že bolo by v rozpore s účelom Zákona o bankách, ak by banky postupovali „živý úver“na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. Ak by
sa pripustil takýto stav, tak by spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou sa zrazu ocitli v
zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej

odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách
nutná. Banka má právo postúpiť pohľadávku aj z celého úverového vzťahu, no podmienkou je, aby došlo
k predčasnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, a ktoré mala banka zrealizovať
pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru súdu nemá. Vzhľadom na
uvedené uzavrel, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu

zamietol.

11. K náhrade trov konania prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný vo veci mal plný úspech (k
čiastočnému späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného), z procesného hľadiska v tejto
časti zavinil zastavenie konania žalobca. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, a ani zo
spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali, preto súd rozhodol, že sa žalovanému nárok na náhradu

trov konania nepriznáva.

12. Zistený skutkový stav vo veci samej súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 52, § 53 ods.
1, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, 2, § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák.
č. 483/2001 Z.z. o bankách.

13. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti trov konania podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodu, že ako už poukázal vo svojom skoršom podaní adresovanom súdu, argumentoval
účelom ust. § 92 zákona o bankách, ktorým je ochrana bankového tajomstva, k čomu poukázal aj na
dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu. Poukázal tiež na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR

týkajúce sa preferencie zachovania platnosti právneho úkonu a prílišného formalizmu. Tiež poukázal na
bod 18.14 VOP a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len "CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359
CSP), malo zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vo výroku
vecne správny potvrdil.

16. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP

s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

17.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

17.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.17.4. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

18. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,

v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

19. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne
predpisy a vo veci aj v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými

a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení výroku o
zamietnutí žaloby, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

20. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny predpis, alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

21. Podľa zistenia súdu prvej inštancie bola medzi zmluvnými stranami podpísaná zmluva o postúpení
pohľadávok, ktorá bola podpísaná dňa 21.12.2010.

22. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase podpísania zmluvy o
postúpení pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

23. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky banky

musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky upravené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení,
t. j. pohľadávka banky musí byť splatná, predchádza jej písomná výzva a omeškanie klienta nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku. Tieto striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky
so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú možnosť odklonu od pravidla cesie

bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď odkaz 72c v § 89 ods. 1 ZoB v znení z.č. 132/2013
Z.z.). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach
sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona a s priamym dopadom na platnosť tohto
právneho úkonu.

24.Vdanomprípadesúdprvejinštancierozhodujúcopodanejžalobežalobcuvočižalovanémutýkajúcej
sa zaplatenia zvyšku nároku po čiastočnom späťvzatí v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
ktorý následne aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych predpisov. Takisto ajodôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa kritérium "presvedčivosti" tak, ako je to uvedené v ust. § 220
ods. 2 veta tretia CSP.

25. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné podanú žalobu (vo zvyšku) zo strany žalobcu
zamietnuť, pretože v nej označený žalobca nedisponoval dostatkom aktívnej vecnej legitimácie na svojej
strane, ktorý nedostatok sa správne musí prejaviť v zamietnutí žaloby podanej takýmto subjektom.
Takisto odvolací súd súhlasí aj s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že predmetná
zmluva o postúpení pohľadávky vykazuje znaky neplatného právneho úkonu, pretože bola dojednaná

v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, lebo sa ňou postupovala ešte nie splatná pohľadávka.
Takisto v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by postupca pohľadávky, t. j. Slovenská sporiteľňa
a.s., zaslala žalovanému písomnú výzvu k splneniu jeho dlhu, ako jednej zo súčasne sa majúcich
podmienok v zmysle § 92 ods. 8 cit. zák.

26.Zobsahuust.§92ods.8zák.č.483/2001Z.z.,obankáchvyplývato,žebankamôžeinémusubjektu

postúpiť iba tú časť pohľadávky, ktorá sa rovná nesplácanému dlhu. Aj z dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu, pôvodne išlo o ust. § 92 ods. 7 sa upravuje možnosť použitia inštitútu postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj takej osobe, ktorá bankou nie je. Banka má totiž
v prípade porušenia povinnosti dlžníka splácať svoj úver včas a riadne, oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru a to až po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok určených v zákone o bankách,

alebo má možnosť od zmluvy odstúpiť alebo túto jednostranne vypovedať. V danom prípade banka
týmto spôsobom nepostupovala, žalovanej výzvu nezaslala a pohľadávku na žalobcu ako postupníka
postúpila bez toho, že by vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stala predmetom postúpenia živá
- nesplatná časť pohľadávky. Určite nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzatvorení úverovej zmluvy s
bankou táto kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu (v danom prípade do 21.12.2010) postupovala

pohľadávku voči spotrebiteľovi tretiemu subjektu, ktorý ani nepodlieha dozoru zo strany NBS. Takéto
konanie by bolo v príkrom rozpore so zmyslom a účelom zákona o bankách, pretože poskytovanie
úverov a ich správa je špecifickou a zákonom upravenou činnosťou. Na základe uvedeného je následne
možné prijať ten záver, že samotné ust. § 92 ods. 8 cit. zák., dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientom za súčasného splnenia nasledovných podmienok: a/klient je v omeškaní minimálne 90

kalendárnych dní a b/ banka vyzvala klienta písomne na splnenie jeho povinnosti.

27. Ak nedôjde ku kumulatívnemu splneniu týchto podmienok, predmetná pohľadávka je nepostupiteľná
a tým aj v rozpore s ust. § 39 a § 525 ods. 1 Obč. zák. Na takýto právny úkon je potrebné hľadieť, ako
na absolútne neplatný. Neunesenie dôkazného bremena v súvislosti s platným postúpením pohľadávky

v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., má za následok nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie
na strane postupníka (žalobcu) s následným zamietnutím žaloby.

28.SlovamiNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(vrozsudkuz28.marca2018,sp.zn.7Cdo26/2017)
by podmienky postúpenia bankovej pohľadávky bolo vyjadreneé tak, že „Rozborom ustanovenia § 92

ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia zmluvy
úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny (odhliadnuc od
prečíslovania k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8, v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI
zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých
možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako

ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá
veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a
nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých
prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi,
aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo

i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje
úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku
postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením
oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu
postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva

splní;okremnejaletiežprípad,vktoromprávezmienenéobmedzeniebankyexistovaťnebude-vtedy,ak
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval
kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti
uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdaniapostupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu (resp. pohľadávky)
a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného
na ustanovenie ako celok).“

29. Odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (s ktorým sa stotožňuje aj odvolací
súd) ďalej konštatuje, že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno, či obsahu
úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru
dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre

výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o
bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci
podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto
úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§
39 O. z.). Tým, čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru
dovolacieho súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok,

za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom
(účelom) je to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu
tolerovateľnosti správania sa subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení
pohľadávky je preto rozhodujúce, že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať
na existenciu zákonnej povinnosti správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť

konať, čo zákon neukladá, ale je tu presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo
určitým zákonom predpokladaným spôsobom. Druhou stranou rovnakej obraznej mince je potom, že na
nesprávanie sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne
jednoznačnej právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu (NS SR
sp. zn. 7 Cdo 26/2017 z 28.3.2017).

30. Pokiaľ ide o dohodu (upravenú 18.14 Všeobecných obchodných podmienok), odvolací súd
konštatuje, že takouto dohodou nie je dotknuté kogentné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Uvedený právny predpis je predpisom verejného práva ingerujúceho do súkromného práva, a to práve
v dôsledku špeciálneho postavenia subjektu - banky, ktoré postavenie a činnosť sú zákonom o bankách

regulované. Nemožno platne ani len dojednať takú zmenu kogentnej úpravy (v prípade ak by mala byť
považovaná za dispozitívnu, s čím odvolací súd nesúhlasí), pretože obyčajným argumentom platnosti
takého dojednania by bola jeho neprijateľnosť, pre narúšanie vyváženia pomeru ochrany spotrebiteľa v
spotrebiteľskom právnom vzťahu v jeho neprospech. Z povahy úpravy uvedených podmienok nemôže
vyplývať iný záver ako ten, že sa od nich nemožno odchýliť tak ani s poukazom na § 89 ods. 1 Zákona

o bankách, ktoré bolo zavedené do zákona neskôr.

31. Samotnú skutočnosť oznámenia o postúpení pohľadávky nemožno považovať za založenie vecnej
legitimácie v spore so slabšou stranou - spotrebiteľom, pretože praktiky dodávateľov, ktoré nemožno
označiť za súladné so zákonom sa týkajú aj podmienok zmluvy (napr. prevoditeľnosti pohľadávok),

ktoré podliehajú prieskumu spotrebiteľskej súdnej ochrany, pričom skúmanie aktívnej vecnej legitimácie
dodávateľa súd realizuje (napr. preskúmaním neprerušeného radu zmluvných cesií) v súdnom konaní
tak, aby mu spotrebiteľská právna ochrana nebola upretá.

32. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

33.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

33.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP)
odvolací súd nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v konaní
nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.