Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 5, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/279/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200336
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618200336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Mesto Spišská Nová Ves,
Spišská Nová Ves, Radničné námestie 7, IČO: 329614, proti žalovanej E. Ž., nar. X.X.XXXX, L. W. U.,
T. XX/X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 9C/2/2018-20 z 22.3.2018 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanej a všetkým s ňou spoločne bývajúcim

uložil povinnosť vypratať byt č. X nachádzajúci sa v dome súp. č. XXXX na T. G. Č.. XX v L. W. U.,
pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti, kuchyne, kúpeľne spoločnej s WC, jednej spoločnej miestnosti
a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, bez bytovej náhrady a II. stranám sporu náhradu
trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou ,doručenou 17.1.2018 domáhal, aby uložil žalovanej
povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vypratať byt č. X nachádzajúci v dome súp. č.

XXXX na T. G. Č.. XX U. L. W. U., na tom skutkovom a právnom základe, že medzi žalobcom a žalovanou
bola 15.6.2016 uzatvorená Zmluva o nájme mestského bytu č. F.-XXXa/XXXX, ktorej predmetom bol
nájom uvedeného bytu. Nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 30.6.2017. Dohodnutá doba
nájmu sa skončila a žalovaná bola povinná byt odovzdať, čo napriek výzve doposiaľ neurobila. Žalovaná
bola tiež márne vyzvaná žalobcom na vyrovnanie jej záväzkov voči žalobcovi. Dňa 22.11.2017 jej bola
zaslanávýzvanauhradeniedlžnéhonájomnéhoaupozornenienapovinnosťvyprataťpredmetnýbyt.Na
vzniknutú situáciu žalovaná nereagovala a svojim konaním neprejavila najmenší záujem byt odovzdať.

Nedoplatok na nájomnom a za služby spojené s nájmom ku dňu podania žaloby bol 3 819,02 eur. Súd,
po vykonanom dokazovaní, zistil, že žalobca ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom 15.6.2016
uzavrel písomnú Zmluvu o nájme mestského bytu, na základe ktorej prenechal žalovanej ako nájomcovi
do užívania 1-izbový byt č. X v dome súp. č. XXXX, na ulici T. Č.. XX v L. W. U., pozostávajúci z
jednej obytnej miestnosti, kuchyne, kúpeľne s WC, vedľajšej miestnosti (predsieň, špajza), súčasťou
bytu bola aj pivnica. Podľa článku II. uvedenej nájomnej zmluvy, zmluva bola uzavretá na dobu určitú a
to do 30.6.2017. Výzvou z 22.11.2017 žalobca vyzval žalovanú k úhrade nedoplatkov na nájomnom a

preddavkoch na úhradu plnenia - služby poskytované s užívaním predmetného bytu, ktorý za obdobie
do 31.10.2017 bol 3 724,36 eur. Zároveň bola žalovaná upozornená na to, že byt užíva bez právneho
dôvodu, nakoľko nájomný pomer skončil 30.6.2017 a k predĺženiu nájomnej zmluvy z dôvodu neplnenia
si zmluvných podmienok nedošlo. Na vypratanie a odovzdanie predmetného bytu bola vyzvaná v lehotedo 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaná prevzala túto výzvu osobne 28.11.2017. Podľa zoznamu
nedoplatkov vyhotovených Správcovskou firmou, s.r.o., nedoplatok žalovanej na nájomnom a za služby
spojené s nájmom ku dňu 31.12.2017 bol 3 819,02 eur. Žalovaná predložila doklady o tom, že 29.1.2018

uhradila v prospech žalobcu 200,- eur a 7.2.2018 178,64 eur. Zároveň za mesiace január a február 2018
uhradila žalobcovi po 47,33 eur mesačne. Súd, vychádzajúc z § 685 ods. 1, § 710 ods. 1, 2, § 676 ods.
2, § 712a ods. 9 Obč. zák. a § 4 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom
bytov a bytovými náhradami (ich znenie citoval), po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je odôvodnená a preto jej v plnom rozsahu vyhovel. V konaní mu bolo preukázané, že byt,

ktorý je predmetom tohto konania žalovaná užívala na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej 15.6.2016.
Doba nájmu v zmluve bola určená len na dobu určitú. Uplynutím doby nájmu vznikla žalovanej povinnosť
predmetný byt vypratať, čo však dobrovoľne, napriek výzve zo strany žalobcu, neuskutočnila. Žalovaná ,
poukazujúc na uplynutie doby nájmu, užíva predmetný byt bez právneho dôvodu a vzhľadom k týmto
skutočnostiam žaloba žalobcu bola oprávnená a súdu nezostávalo nič iné, len jej vyhovieť. Zdôraznil, že
v zmysle § 712a ods. 9 Obč. zák., ani v zmysle § 4 zákona č. 189/1992 Zb. žalovanej nevznikol nárok na

bytovú náhradu, keďže nájomný pomer zanikol uplynutím doby a súd nezistil žiadne iné skutočnosti na
strane žalovanej, ktoré by odôvodňovali jej priznanie, nebolo preukázané aby sa jednalo o služobný byt
alebo byt osobitného určenia. Citujúc znenie Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., vzhľadom na osobné, majetkové
a zárobkové pomery žalovanej, určil dlhšiu lehotu na vypratanie bytu a to lehotu 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vychádzajúc z § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 C.s.p., urobil záver, že v danej veci sú

splnené predpoklady rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Poukázal na to,
že v konaní mal žalobca plný úspech a preto by mu vo vzťahu k žalovanej prináležala náhrada trov
konania v plnom rozsahu. Mal však za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov žalobcovi napriek jeho plnému úspechu v spore nepriznal v zmysle § 257 C. s. p. Dôvody hodné
osobitnéhozreteľavdanejvecispočívalivokolnostiachnastranežalovanej,ktorejpríjmomjerodičovský

príspevok, má vyživovaciu povinnosť k štyrom mal. deťom, je tak v nepriaznivej ekonomickej situácii a
nepriznanie trov úspešnému žalobcovi pritom nezasiahne nepriaznivo do jeho ekonomickej situácie.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, podaním zo 16.4.2018 doplneným na
základe výzvy súdu, z 13.5.2018, došlým súdu prvej inštancie 14.5.2018.

4. Namietala, že bolo rozhodnuté v jej neprospech, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že
konanie má vadu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil. Poukázala aj na to, že v jej prípade došlo k hrubému porušeniu Ústavy
SR, pretože došlo k porušeniu jej základných ľudských práv a slobôd a Listiny základných práv a slobôd.

Poukázala aj na dôkaznú situáciu v celom prípade. Uviedla, že žije dlhšiu dobu v osade Ž. s druhom
(bez detí), že ona a jej druh, čiže manžel majú spolu 6 detí a jej dcéra má dve maloleté deti, to zn., že
spolu sú v domácnosti na T. Č.. XX, že v byte je 12 osôb a majú sa podľa rozsudku z domu vysťahovať,
že výrok je pochybný a nespravodlivý. Ďalej poukázala na to, že za byt pravidelne platí každý mesiac,
že dlžoba bola na byte cez 3.800,00 eur, že ona nespravila žiadny dlh na byte. Žiadala vypočuť svedka

R. Y., bytom T. XX, L. W. U.. Opätovne poukázala na Ústavu SR, na jej garantované právo na bývanie
a s tým prepojené základné ľudské práva a slobody a že je preto nesporné a neprípustné, aby celý
taký prípad ako je jej bol s rodinou vypratania z bytu len preto, že sa nesplnili také náležitosti okolo
bytu a zmluvy. Podotkla, že platila poctivo a načas, hoci byt prevzala s dlhom a že jej rodina v prípade
vypratania nemá kde ísť bývať. Navrhla rozsudok v celom rozsahu zrušiť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa nestotožnil s dôvodmi odvolania.

6. Poukázal na to, že žiada vypratanie bytu a nie zaplatenie dlžnej sumy, preto úhrady žalovanej za
nájom bytu považuje za bezpredmetné, že žalovaná už pri podpise nájomnej zmluvy 15.6.2016 vedela,

vychádzajúc z ust. čl. II. zmluvy o nájme mestského bytu, že byt jej žalobca prenajal len na dobu určitú a
to do 30.6.2017. Ďalej uviedol, že so žalovanou neuzatvoril nájomnú zmluvu na ďalšie obdobie a preto
bola povinná spolu so všetkými spolubývajúcimi najskôr k tomuto dátumu byt odovzdať žalobcovi, na čo
juupozornilvýzvouz22.11.2017,nonapriekuvedenémusatakksvojmuvlastníctvudobrovoľnenemôže
dostať. Zastával názor, že nájom uvedeného bytu skončil uplynutím doby, t.j. 30.6.2017 a žalovaná užíva

garsónku bez právneho dôvodu, preto trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Navrhol napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie vyplývajúce z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne

správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne
posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré v celom
rozsahu odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie
žalovanou.

8. Žalovaná v odvolacom konaní uplatnila odvolacie dôvody, že postupom súdu došlo k vade konania,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f)
C.s.p.) a že súd vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

9. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Odvolací súd nezistil v postupe súdu, že by došlo k vade konania, na základe ktorej by bolo možné
konštatovať, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a ktorý by
zakladal existenciu tohto odvolacieho dôvodu.

11. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý
- hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Žalovaná až v odvolacom konaní navrhla vypočuť svedka Jozefa Makulu, bytom Potočná 15,
Spišská Nová Ves, zároveň ani neuviedla, na akú právne významnú skutočnosť žiada tohto svedka
vypočuť. Tento dôkaz nenavrhla a neuplatnila pred súdom prvej inštancie a ktorý už nemožno v
odvolacom konaní použiť, lebo neboli splnené podmienky podľa § 366 C.s.p. (Novoty v odvolacom

konaní). Tento dôkaz mohla navrhnúť vykonať už pred súdom prvej inštancie. Žalovaná bola súdom
poučená ( P O U Č E N I E o procesných právach a povinnostiach strán sporu 9C/2/2018 - 10 z
23.1.2018), o.i., o jej povinnosti označiť skutočnosti a dôkazy na svoju obranu v lehote určenej súdom (§
167 ods. 4 C.s.p.), že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť,
ktoré poučenie bolo žalovanej doručené 8.3.2018 (doručenka pri č.l. 12). Na pojednávaní 22.3.2018

strany sporu, žalobca ani žalovaná nemali ďalšie návrhy na dokazovanie (zápisnica na č.l. 16-19), preto
súd uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za ukončené.

13. Z uvedených dôvodov tento odvolací dôvod tiež nie je daný.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a

chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§191C.s.p.,atovzhľadomnato,žebuďvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

17. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej .

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu, že byt, ktorý je predmetom tohto

konania žalovaná užíva bez právneho dôvodu, keďže nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú,
t.j. do 30.6.2017 a keďže žalovaná ani na základe výzvy žalobcu z 22.11.2017 na jeho upozornenie,
že užíva byt bez právneho dôvodu, že nájomný pomer skončil 30.6.2017, predmetný byt neuvoľnila,
neostávalo súdu iné ako žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

19. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu, že v zmysle § 712a ods. 9 Obč. zák. a § 4 zákona
č. 189/1992 Zb. žalovanej nevznikol nárok na bytovú náhradu, keďže nájomný pomer zanikol uplynutím
doby a neboli zistené žiadne iné skutočnosti na strane žalovanej, ktoré by odôvodňovali jej priznanie,
že sa nejednalo o služobný byt alebo byt osobitného určenia.

20. Žalovaná v odvolaní poukazuje na základné ľudské práva a na jej právo na obydlie.

21. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

22. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

23. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe , nie je pochýb o tom, že rozhodnutie o tom, či sú splnené
podmienky pre použitie § 3 ods. 1 Obč. zák. je nutné učiniť po dôkladnej úvahe, v rámci ktorej musia
byť zvážené jednak dôvody, pre ktoré použitie cit. ust. vyžaduje vypratávaný, tak aj všetky rozhodné
okolnosti na strane toho, kto sa vypratania domáha (vlastník). Takýmito rozhodnými okolnosťami sú tie,
ktoré môžu ovplyvniť odpoveď na otázku, či možno po žalobcovi spravodlivo požadovať, aby mu bola

ochrana jeho práva (domáhať sa práva vypratania) dočasne odoprená. Súdna prax sa zjednotila na
tom, že bytovú náhradu nie je možné prisúdiť za použitia § 3 ods. 1 Obč. zák. v prípadoch, kedy bývalý
nájomca užíva byt po skončení nájmu dohodnutého na dobu určitú.

24. V prejednávanom spore ide o takýto prípad, keďže nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovanou

bola dohodnutá na dobu určitú, t.j. do 30.6.2017. Po uplynutí dohodnutej doby zaniklo žalovanej právo
nájmu k bytu a žalovaná nemá právo na bytovú náhradu, resp. žalobcovi nemožno odňať ako vlastníkovi
bytu právo na vypratanie, ktorý protiprávne žalovaná užíva po uplynutí doby nájmu. Nájomná zmluvabola uzavretá na dobu určitú a žalovaná si bola od počiatku, t.j. už v čase uzavretia nájomnej zmluvy
vedomá toho, že uplynutím doby nájmu, sa nájom bytu skončí.

25. Je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že žalovanej bola uložená dlhšia lehota na vypratanie
bytu, ako to ustanovuje § 232 ods. 3 prvá veta C.s.p. (lehota 3 dni od právoplatnosti rozsudku), že súd jej
určil na vypratanie lehotu 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, že odvolací súd rozhodoval o odvolaní
proti rozsudku 5.6.2019, v ktorej lehote si žalovaná mohla zabezpečiť iné bývanie , vrátane rodinných
príslušníkov, ktorí s ňou v predmetnom byte bývajú.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

27. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná a úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

28. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).