Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917203680
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917203680.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom, v spore žalobcu: T. T., V.. XX.XX.XXXX, P. XXXX/

X, XXX XX B., zast. JUDr. Miroslavom Berešom, advokátom, Kukučínova 184/1, 075 01 Trebišov, proti
žalovanému: Slovenská republika, orgán konajúci v mene štátu - Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 2 096,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi, na účet právneho zástupcu žalobcu, sumu 2.096, 00 Eur s 5
% ročným úrokom z omeškania od 01.04.2015 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II.Žalovanýjepovinnýuhradiťžalobcovitrovykonaniav celomrozsahu100%,ovýškektorýchrozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre neho 2 096,00 Eur, úroky
z omeškania z tejto sumy ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že mu vznikol nárok na
náhradu škody proti žalovanému, ktorá mu vznikla nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym postupom
orgánov činných v trestnom konaní, keďže po podaní obžaloby proti jeho osobe bol súdom spod
obžaloby právoplatne oslobodený. Škodou sú trovy obhajoby, ktoré uhradil svojmu obhajcovi a náhrada
cestovného za cesty na štyri súdne pojednávania. Ďalej tvrdil, že podal žiadosť na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak žalovaný jeho žiadosti v zákonnej 6 - mesačnej lehote
nevyhovel.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Tvrdil, že žalovaný nie je oprávnený žiadať náhradu škody.
Podľa žalovaného v prípravnom trestnom konaní proti žalobcovi nebolo zrušené žiadne rozhodnutie
orgánov prípravného konania pred podaním obžaloby a preto samotné právoplatné rozhodnutie súdu
o oslobodení žalovaného spod obžaloby nezakladá nárok na náhradu škody. Žalovaný tiež tvrdil, že k

oslobodeniu žalobcu spod obžaloby došlo na základe jeho tvrdení prednesených až po podaní obžaloby
pred súdom, takže náklady na trovy obhajoby si zavinil sám.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Tv/3/2013 zo dňa 15.10.2013 bol žalobca oslobodený
podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby Okresného prokurátora Prešov sp. zn.
1Pv 800/2012 zo dňa 07.06.2013 pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4

písm. a) Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.
Uznesením odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23ToV 1/2014 zo dňa 03.03.2014 bolo
podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté ako nedôvodné odvolanie prokurátora zo dňa 15.10.2013,odôvodnené dňa 20.12.2013 voči tomuto rozsudku. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňom 3.3.2014.

4. Trestné stíhanie bolo začaté proti žalobcovi uznesením vyšetrovateľa OR PZ Trebišov dňa 10.10.2012
pod sp. zn. ČVS: ORP-576/OEK-TV-2012. Ďalším jeho rozhodnutím z 13.12.2012 bolo vznesené
obvinenie za zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.

5. Sťažnosť žalobcu voči obvineniu zamietla Okresná prokuratúra Prešov uznesením sp. zn. 1 Pv

800/2012 zo dňa 04.02.2013 s tým, že nie je dôvodná. Vyšetrovateľ dňa 10.04.2013 ukončil vyšetrovanie
s návrhom na obžalobu. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 07.06.2013 pre uvedený
zločin obžalobu.

6. Tieto skutočnosti nie sú medzi stranami sporné a súd ich zistil zo spisu Okresného súdu Prešov sp.
zn. 4Tv/3/2013 .

7. Žalobca podal dňa 25.8.2014 žiadosť Ministerstvu vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Žiadal, aby rozhodlo o tom, že uhradí pre
neho 2 096,00 Eur ako škodu, ktorá mu vznikla vynaložením prostriedkov na svoju obhajobu a ako
cestovné vo vyššie uvedenej trestnej veci. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku listom z 12.9.2014 odstúpilo na vybavenie Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky. Keďže do 6 mesiacov od doručenia žiadosti žalovaný o žiadosti nerozhodol, žalobca podal
žalobuprotižalovanémudňa2.3.2017.Tietoskutočnostiniesúmedzistranamispornéabolipreukázané
žalobcom predložením vyššie citovaných listinných dôkazov.

8. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje zákon č. 514/2003 Z.z.. zo
stavom účinnosti od 1.1.2013, keďže ku škode žalobcu malo dôjsť až v období po 1.1.2013.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

10. V ustanovení § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. sa vymedzuje okruh orgánov, ktoré konajú v mene štátu,
ak bola spôsobená škoda orgánov verejnej moci podľa § 3 ods. 1 písm a) citovaného zákona.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, vo veci náhrady škody koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
policajného zboru.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní.

13. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

14. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

15. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

17. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

18. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

19. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

20. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

21. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

22. Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

23. Tvrdenie žalovaného, že nezodpovedá žalobcovi za vznik škody, pretože nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia orgánov činných v prípravnom trestnom konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

platnej právnej úprave ani v aktuálnej súdnej praxi.

24. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia, oslobodenie spod obžaloby (zastavenie trestného konania), ak k takémuto
rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké

dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.
Právoplatnosťou rozhodnutia oslobodenia spod obžaloby (o zastavení trestného stíhania) sa trestné
stíhanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (viď názor
publikovaný v uznesení NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdu SR pod číslom 57/2010). Aj v danom prípade, pokiaľ došlo k oslobodeniu

žalobcu spod obžaloby rozsudkom OS Prešov sp. zn. 4 Tv 3/2013 z 15.10.2013 v plnom rozsahu,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol ako obžalovaný stíhaný v zmysle ustálenej
súdnej praxe je možné považovať všetky rozhodnutia, ktoré predchádzali vydaniu oslobodzujúceho
rozsudku za nezákonné bez toho, aby došlo k zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia pre nezákonnosť (viď podmienky uvedené v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Pri výklade

pojmu nezákonného rozhodnutia v zmysle podmienok uvedených v § 3 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. existuje rozsiahla rozhodovacia činnosť súdov, ktorá sa zaoberala skúmaním
zákonných predpokladov nároku na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 53/93, 1Cz 41/90 a ďalšie). Rozhodujúcim meradlomopodstatnenosti zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.
Za nedôvodnú preto súd považoval argumentáciu žalovaného v tvrdení, že ak nedošlo k zrušeniu
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia, nie je splnená podmienka nezákonného rozhodnutia v

zmysle § 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z..

25. V súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v zaplatených
trovách obhajoby ním zvoleným advokátom v sume 1.792,00 Eur a náhradách cestovného v sume
304,00 Eur a jeho žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody nebolo vyhovené. Súd v danej

veci v súvislosti s vydaním predmetného uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
teda v súvislosti s rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní, ako i v rámci trestného konania
posúdil jednotlivé úkony poskytnutej právnej služby v spojitosti s trestným spisom sp. zn. 4Tv/3/2013 a
dospel k záveru, že úkony právnej služby špecifikované vo vyúčtovaní dňa 10.4.2014 sú dôvodné a to
vo výške 1.792,00 Eur s poukazom na § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), b), d) (odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia

alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa
s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní
o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet
týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, § 14 ods. 2 písm. e) (odmena vo
výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania), § 15, § 18, § 20c Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
účinnom v čase poskytovania jednotlivých úkonov právnej služby. Tie úkony v celkovej výške 1.792,00
Eur považoval za účelné a dôvodné a za takto spôsobenú škodu teda zodpovedá štát, ktorý sa svojej
zodpovednosti nemôže zbaviť.

26. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca neoprávnene uplatňuje ako škodu aj trovy
obhajoby za úkon obhajcu, ktorým bola účasť obhajcu pri výsluchu svedkyne A. v trestnej veci dňa
6.3.2013. V zápisnici o výsluchu je zaznamenané že obhajca pri výsluchu kladie otázky svedkyni a
táto na otázky obhajcu odpovedá. Skutočnosť, že vyšetrovateľ opomenul dať vyhotovenú zápisnicu

obhajcovi podpísať nie je dôkazom, že sa obhajca výsluchu nezúčastnil.

27. Pokiaľ žalovaný namieta, že pri oslobodzujúcich rozsudkoch je pre účely základu aj výšky nároku na
náhradu škody potrebné zohľadňovať aj mieru zavinenia poškodenej (oslobodenej) osoby a prípadne aj
iné faktory ovplyvňujúce postup orgánov prípravného trestného konania, tak súd poukazuje na unesenie

Najvyššieho súd SR sp. zn. 3Cdo/181/2017 z 25.4.2018, ktorým odmietol dovolanie žalovaného vo
veci Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/114/2017 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS
320/2016 zo 7.7.2017. Podľa týchto rozhodnutí pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za škodu
pri oslobodzujúcom rozsudku na dôvod oslobodenia nemožno prihliadať. Zodpovednosť je daná bez
ohľadu na dôvod oslobodenia a bez ohľadu na akékoľvek iné faktory, pre ktoré bola osoba oslobodená.

28. Je v kompetencií súdu záväzne posúdiť, ktorý orgán štátu je v tejto veci oprávnený konať za štát bez
ohľadu na to, aby bol viazaný označením takého to orgánu zo strany účastníka, v tomto prípade žalobcu.
Vzhľadom k rozhodovacej praxi súdov v právoplatne rozhodnutých veciach s rovnakým predmetom
konania ako v tejto veci však dospel súd k záveru, že orgánom konajúcim za štát v tejto veci je Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov uvedenej v rozhodnutiach
súdov, v tomto štádiu konania už rozhodovacia prax súdov dospela k jednotnému záveru, že orgánom
oprávneným konať za štát pri nárokoch uplatnených podľa § 4 ods. 1 písm b) a písm f) zákona č.
514/2003 Z.z. účinného po 01.01.2013 je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Vychádzajúc aj
z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 7Cdo/500/2014 zo dňa 24.03.2015

pri uplatňovaní náhrady škody voči štátu z dôvodov podľa § 4 ods. 1 písm b) zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 01.01.2013 vo veciach uplatňovaných nárokov na náhradu škody vzniknutú nezákonným
rozhodnutím v prípravnom konaní je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky môže vystupovať ako orgán štátu za štát iba v prípade, ak v trestnom konaní
spôsobil škodu vyšetrovateľ alebo poverený príslušník policajného zboru, za podmienky, že prokurátor

nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka a nepodal v trestnej
veci obžalobu proti príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ alebo poverený príslušník nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora. V uvedenom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol
zároveň vyslovený záväzný právny názor, že takto určená kompetencia orgánov prípravného trestnéhokonania sa uplatní, aj keď ku škode pred nadobudnutím účinnosti novely č. 412/2012 zákona č. 514/2003
Z.z..

29. Z vyššie uvedených dôvodov námietka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako orgánu
štátu o nedostatku jeho kompetencie konať za štát v tejto veci, vznesená pred podaním žaloby, nemá
oporu v platnej právnej úprave, a preto ju súd neuznal za dôvodnú.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení v je jednoznačne

preukázané, že je daná zodpovednosť štátu za škodu. Táto zodpovednosť je daná ustanoveniami § 3
ods. 1 písm a), § 4 ods. 1 písm e), a § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013.

31. Žalobca predložil ako prílohu k návrhu na začatie konania špecifikáciu škody tým, že uviedol presný
zoznam všetkých úkonov, ktoré v rámci obhajoby jeho obhajca vo vyššie uvedenom trestnom konaní
vykonal. Pri každom z týchto úkonov obhajoby je uvedené príslušné ustanovenie vyhlášky č. 655/2004

Z.z. a aj s výškou odmeny zodpovedajúcou tomu úkonu. Pri náhrade hotových výdavkov sú presne
špecifikované paušálne náhrady podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ďalej cestovné náklady
za každú cestu vykonanú žalobcom na tri súdne pojednávania na Okresný súd Prešov a na jedno
pojednávanie na Krajský súd v Trenčíne v celkovej výške 304,00 Eur. Žalobca tak vyčíslil výšku škody
na sumu 2 096,00 Eur. Zároveň predložil súdu ako dôkaz o úhrade týchto trov príjmové pokladničné

doklady, kópie ktorých boli na pojednávaní doručené aj žalovanej strane, ktorá ich pravosť ani obsah
nespochybnila.

32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

35. Súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu aj úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 2
096,00 Eur od 1.4.2015, pretože základná úroková sadzba ECB k 1.4.2015 bola 0,00 % a žalovaný
je v omeškaní s úhradou dlhu od uplatnenia nároku, t.j. od uplynutia lehoty žalovanému na predbežné

prejednanie nároku na náhradu škody.

36.Podľa§263ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),súdzaprijímateľapriznanejsumy
2 096,00 Eur a príslušenstva určil vo výroku rozsudku právneho zástupcu, ktorý žalobcu zastupoval ako
advokát.

37. Súd uložil neúspešnému žalovanému uhradiť pre úspešného žalobcu náhradu trov konania v celom
rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 255 ods. 1, § 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).