Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613206000
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8613206000.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 5. 8. 2014 č.k. 4C/363/2013 - 41, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 4C/363/2013 - 41 žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady majetkovej
škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 407,52 eur titulom porušenia povinnosti exekučného
súdu - Okresného súdu Bardejov pri § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti. Vo veci sp. zn. 1Er/184/2010 titulom exekúcie vedenej žalobcom ako oprávneným proti
dlžníčke C. T. bol rozhodcovský rozsudok z uzavretej úverovej zmluvy, kde plnenie zo zmluvy bolo

zabezpečené vlastnou zmenkou povinnej C. T.. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný na posúdenie a rozhodnutie,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po 221 dňoch. V exekučnom
konaní neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe. Z tohto nesprávneho úradného postupu si žalobca uplatňuje

náhradu majetkovej škody v čiastke 125,- Eur pozostávajúcej z paušálnej náhrady správy pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70,- Eur,
čiastky 40,- Eur za udržiavanie a správu informačného systému, za administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu ďalších 15,- Eur. Majetkovú škodu dopĺňa nárok žalobca aj
o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť satisfakciou za konkrétne porušenie zákonných nárokov
žalobcu. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti, a to takej
intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do majetkových práv

žalobcu. Márnym plynutím času boli ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Týmto postupom došlo aj k zvýšeniu rizika pre neskoré
ukončenie procedúry exekučným súdom, a to možnosťou zániku povinného, rizikom zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným či rizikom insolvencii povinného. Žalobca uskutočnil výpočetnemajetkovej ujmy alikvótnym pomerom 55,- Eur za každý mesiac omeškania exekučného súdu s
vydaním rozhodnutia, čo zodpovedá sume podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý prisúdil za 1
rok omeškania sumu 660,- Eur, čo mesačne predstavuje 55,- Eur. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1

zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a písomne požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom žalovaná do podania žaloby
na žiadosti pozitívne nereagovala.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného

exekučného konania, ktoré bolo vedené na súde. Nedoložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal
existenciu exekučného konania. Odkazuje len na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca. Nie je ani jasný titul
nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza rozhodnutie o zamietnutie žiadosti na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo chápať ako namietanie zákonného rozhodnutia, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je jasné, na základe akého titulu si žalobca

uplatňuje škodu, či si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov pri
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. poškodený má právo žalovať náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej
moci rozhodnutím súdu až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti správnym orgánom. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti a tak zmaril akúkoľvek

možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Nepovažuje nárok žalobcu za predbežne
prerokovaný.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto
lehota neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. 15-dňová
lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Nedá
sa kvalifikovať nedodržanie tejto lehoty ako zbytočný prieťah v súdnom konaní, ako to má na mysli čl. 48

ods. 2 Ústavy SR. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní.

Žalobca namieta nezákonnosť a prekročenie rozhodovacej právomoci súdu, keď opätovne preskúmava
exekučný titul. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 5Cdo/291/2010 vnútroštátne súdy

majú povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky. Vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky z toho s cieľom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol nekalou doložkou viazaný.

Žalobca nepreukázal existenciu škody 125,- Eur. Jeho nárok na náhradu škody je hypotetický. Nie

je možné uplatniť ako škodu paušalizáciu vecných nákladov - administratívnych výdajov, pričom sám
žalobca nekonkretizoval či si uplatňuje nárok na náhradu škody alebo ušlý zisk.

Keď sa žalobca domáha nemajetkovej ujmy 407,52 Eur, t.j. 55,- Eur za každý mesiac omeškania
s vydaním rozhodnutia exekučným súdom, tak žalobca nepreukázal nemajetkovú ujmu spôsobenú

prípadnými prieťahmi v konaní. Konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným zadosťučinením
a je potrebná aj peňažná náhrada, tak žalobca v konaní nepreukázal zánik podnikateľských aktivít a
podnikateľských plánov v prípade tvrdeného porušenia prejednania veci bez zbytočných prieťahov, ktoré
by zdôvodnilo nárok na nemajetkovú ujmu.

Žalovaná poukazuje na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť určeného
stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktorým sa namieta nekalá povaha
činnosti žalobcu pri realizácii svojich podnikateľských zámerov v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca znížení finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb.

Žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom podľa § 9 ods. 1 cit. zákona
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postupsa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb

a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 4 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák.
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis nestanovuje inak, pričom podľa ods. 2,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva je nedostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková

ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. exekútor, ktorému bola doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom súdu a požiada
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Žalobca ako oprávnený viedol exekúciu na Okresnom súde Bardejov pod sp.
zn. 1Er/184/2010, kde o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo rozhodnuté zhruba po
3 mesiacoch odo dňa doručenia žiadosti. Exekučný súd uznesením z 28. 1. 2011 exekučné konanie

zastavil. Súd konštatuje, že rozhodnutie exekučného súdu z hľadiska lehoty bolo primerané, pretože
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, pričom podľa § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku
lehota 15 dní na rozhodnutie exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí. Bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že titulom exekúcie bol rozhodcovský rozsudok,
pričom z pohľadu žalovaného podnikateľská činnosť žalobcu je často považovaná za činnosť v rozpore

s dobrými mravmi. Keď si naviac uplatnil nárok na náhradu škody, tak si uplatňuje práva zo sporných a
negatívne vnímaných podnikateľských aktivít žalobcu.

Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy nie sú oprávnené posudzovať prieťahy súdnom konaní,
pretože na to má právomoc predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ešte nebolo konštatované

nezákonnosť rozhodnutia príslušným orgánom, ale rozhodnutie okresného súdu ako exekučného súdu
nie je možné považovať za nezákonné.

Keďže súdu nebolo preukázané, že zo strany konajúceho exekučného súdu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nebola preukázaná výška škody či nárok na nemajetkovú ujmu, súd nárok žalobcu

ako neopodstatnený zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi
nepriznanánáhradatrovkonania.Úspešnážalovanásináhradutrovprvostupňovéhokonanianežiadala,
preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. V spravodlivom súdnom
konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti
a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou

právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Súd svojím rozhodnutie de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo nie
je prípustné. Súd nevysvetlil, prečo účastníkovi nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo

zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na

ktorom nemôže založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v súdnom konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania
je ovplyvňovaná mimosúdnymi faktormi, napr. na nárastom ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom
nevybavenej súdnej agendy a pod..Súd v konaní nevychádzal z dôkazov, a to predloženého znaleckého posudku Ekonomickej univerzity
v Bratislave č. 1/2014, ktorý dokazuje, ako nesprávny úradný postup mal negatívny dopad a objektívne

spôsobil zníženie majetku žalobcu, a to v posudku určenej výške. Súd nevykonal dokazovanie
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom.

Odvolateľ vytýka okresnému súdu, že neprerušil konanie z dôvodov prebiehajúceho konania o
prejudiciálnej otázke na Ústavnom súde SR. Žalobca žiada zrušiť rozsudok okresného súdu Svidník a

vec vrátiť tomuto súdu na opätovne prerokovanie a rozhodnutie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. Ak ale súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Exekučný poriadok
dáva súdom z úradnej moci povinnosť skúmať žiadosti o udelenie poverenia a limituje 15-dňovú lehotu
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca ako oprávnený viedol exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval o nároku žalobcu z vlastnej zmenky vystavenej dlžníčkou -
povinnou C. T.. Exekučný súd konštatoval, že zmenkový záväzok je zabezpečovacia zmenky z úverovej
zmluvy, ktorá mala spotrebiteľský charakter a dlžníkovi z hľadiska jeho postavenia ako spotrebiteľa je
potrebné poskytnúť vyššiu ochranu. K tomu súd zaväzuje ako Občiansky zákonník v § 52 a násl., tak aj

Smernica Rady EÚ 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Potom súd ex offo
preskúmal zmluvu zakladajúcu právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, t.j. úverovú zmluvu
a zabezpečovaciu zmenku a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. je neplatnou. Preto s poukazom na § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

exekučné konanie zastavil.

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi. Táto 15-dňová lehota nie je stanovená v prípadoch, kedy súd nevyhovie návrhu na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-

dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi.
Z Exekučného poriadku nevyplýva táto povinnosť na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na
udelenie poverenia v konkrétnej lehote a potom nemôže dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na vydanie
rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný
postup podľa § 9 od. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Naviac, sám žalobca ako oprávnený nebol úspešný v

exekučnom konaní, keď mu súd exekučné konanie zastavil pre nedostatok titulu na vedenie exekúcie.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom iba v prípadoch, keď takýto
nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak Exekučný poriadok nedáva lehotu na vydanie rozhodnutia o
neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody za nedodržanie

neexistujúcej zákonnej lehoty, keď nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom. Rozhodnutie
okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody predstavujúce 125,-Eur ako účelne vynaložené
náklady spojené so správou pohľadávky, a to za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnancov pomocou informačného systému v čiastka 70,- Eur, za udržiavanie a správu
informačného systému ďalších 40,- Eur a 15,- Eur na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu. Žalobca vynaložil na správu a vymáhanie svojej pohľadávky 125,-
Eur, pričom táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovanío udelení poverenia na vykonanie exekúcie a dodržal by zákonnú lehotu. Žalobca tvrdí reálne vecné
náklady zo správy pohľadávky, pričom tieto náklady správy pohľadávky mal žalobca prakticky od
vydania rozhodnutia - titulu, až do doby splnenia povinnosti z exekučného titulu. Žalobca v konaní ani

nepreukázal, že pri 221 dňoch s omeškaním vydania rozhodnutia práve takáto výška paušálnej škody
vznikla žalobcovi v súvislosti so správou pohľadávky. Znalecký posudok č. 1/2014 predložený znalcom
je založený na podkladoch žalobcu, kde správnosť údajov nie je možné verifikovať.

Keď exekučný súd zistil neplatnosť rozhodcovskej doložky a konštatoval nedostatok právomoci

rozhodcu rozhodovať o nároku žalobcu ako oprávneného, takáto chyba oprávneného nemôže byť na
ťarchu exekučného súdu, ktorý urobil svoju zákonnú povinnosť a preskúmal súlad titulu so zákonom.
Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu na náhradu škody zamietol.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy v rozsahu 407,52 Eur, tak pochybenie žalobcu v exekučnom konaní
pri vymáhaní nároku z rozhodnutia rozhodcu bez platnej rozhodcovskej zmluvy nemôže byť základom

nároku na náhradu škody a ani nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Keďže
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie nároku žalobcu bez zbytočných prieťahov, pričom nevydanie
rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nemá limitovanú 15-
dňovú lehotu, potom nemožno konštatovať ani porušenie práva na prerokovanie nároku žalobcu bez
zbytočných prieťahov. Žalobcovi nevznikol ani nárok na nemajetkovú ujmu.

Nevydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní
nemôže byť takouto prekážkou, pre ktorú by nemohol oprávnený svoju pohľadávky zo zmenky vymôcť
iným spôsobom, ako výkonom rozhodnutia. Z toho dôvodu nevznikol žalobcovi nárok na uplatnenie
nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ

nárok žalobcu v celosti zamietol.

Akjevytýkanésúduprvéhostupňa,ženevychádzalzoznaleckéhoposudkuč.1/2014,taktentoznalecký
posudok je bez významu vzhľadom na právne hodnotenie, že v Exekučnom poriadku nie je stanovená
15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi. Ak žalobca

poukazujenastratudôveryvprávoaspravodlivosťaztohodôvoduvymáhaajnemajetkovúujmu,takani
tu žalobca neosvedčil nárok na nemajetkovú ujmu. Práve žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní
vymáha pohľadávku z pochybného neprávoplatného a nevykonateľného rozhodcovského rozsudku
vydaného rozhodcom bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Sám žalobca zavinil neúspech v exekučnom
konaní.

Čo sa týka námietky neprerušenia konania pre podanie ústavnej sťažnosti, takáto námietka sa objavila
len v odvolacom konaní. V návrhu na vydanie rozhodnutia bola požiadavka na medzitýmny rozsudok,
že žalovaná Slovenská republika je zodpovedná za škodu. Preto sa ani okresný súd nemohol zaoberať
nepodaným návrhom na prerušenie konania.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, vo výroku nároku na
náhradu trov konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.
Úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiada a trovy jej nevznikli, preto úspešnej žalovanej
nemohla byť priznaná náhrada trov prvostupňového konania. Prisúdenie náhrady trov konania je

návrhovým konaním (§ 151 ods. 1 O.s.p.)

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní
trovynevznikli,resp.siichnežiadala,pretožalovanejnebolapriznanánáhradatrovodvolaciehokonania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.