Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200782
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200782.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Športcentrum Ekoma, s. r. o., so sídlom Sekier - Osada 8746,
960 01 Zvolen, IČO: 45 426 376, právne zastúpený: Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP
37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101965584/2018 zo dňa 04.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101965584/2018 zo dňa 4. októbra

2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č.
100581222/2018 zo dňa 19. marca 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej správy 1. stupňa“ alebo „správca dane“)
vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby (ďalej
aj len „daň z príjmov PO“) za zdaňovacie obdobie rok 2014 na základe oznámenia o daňovej

kontrole č. 103918234/2016 zo dňa 14.09.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.09.2016.
Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období prevádzkoval športovo-rekreačný areál s poskytovaním
stravovania, ubytovania, rekreačných služieb, poskytoval tiež reklamné, stolárske a účtovné služby.

2. O výsledku daňovej kontroly dane z príjmov PO za zdaňovacie obdobie rok 2014 správca dane
vyhotovil Protokol č. 102082320/2017 zo dňa 02.10.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.10.2017
spolu s výzvou č. 102082719/2017 zo dňa 02.10.2017 na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.

Žalobca sa k protokolu vyjadril dňa 23.10.2017.

3. V následnom vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica rozhodol podľa § 68 ods. 5 a 6
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozhodnutím č. 100581222/2018 zo dňa
19.03.2018 tak, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 113 259,10 Eur a neuznal daňovú stratu v
sume 21 443,96 Eur na dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie rok 2014. V rozhodnutí uviedol, že

daň vyrubená daňovým priznaním, doručeným dňa 29.06.2015, bola vo výške 2 880,- Eur, daň zistená
správcom dane vo vyrubovacom konaní bola vo výške 116 139,10 Eur, rozdiel dane tak predstavuje 113
259,10 Eur, daňová strata vykázaná v daňovom priznaní bola 21 443,96 Eur a daňová strata zistená
správcom dane predstavuje výšku 0,- Eur.4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
101965584/2018 zo dňa 04.10.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so

závermi orgánu verejnej správy 1. stupňa.

5. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa. Žiadal
zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, a vrátenie veci

žalovanému na ďalšie konania, a to z dôvodov, že napádané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu a ďalej že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej.

6. Rozhodnutie žalovaného označil žalobca za nesprávne a nezákonné. Orgán verejnej správy 1. stupňa
a aj žalovaný sa podľa názoru žalobcu nedostatočne vysporiadali s jeho argumentáciou, v zmysle ktorej
boli a sú namietané nákladové položky, ktoré si žalobca uplatnil ako daňový výdavok a boli používané v
súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Nedostatočne sa vysporiadali aj s námietkami žalobcu vo vzťahu

k dodaným tovarom a službám, čo vyústilo do nesprávnych skutkových a právnych záverov uvedených
v napadnutých rozhodnutiach. (Bližšie sú v konkrétnostiach žalobné námietky žalobcu rozvedené v
nasledujúcich častiach tohto rozhodnutia v rámci vlastného odôvodnenia správneho súdu.)

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správca dane postupoval pri vykonaní daňovej

kontroly v zmysle § 44 Daňového poriadku a neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1
Daňového poriadku. Žalobcovi bol vytvorený priestor na to, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv
na správne určenie.
8. V rozhodnutí správcu dane boli uvedené všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas výkonu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania. Hodnotenia správcu dane vychádzali z faktov, ktoré boli získané

z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických
záverov. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, a ani v odvolacom konaní,
neodstránil pochybnosti správcu dane a žalovaného, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom
konaní spočívalo na ňom.

9. Žalobca v žalobe uviedol len skutočnosti, ktoré už uviedol v priebehu výkonu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania a aj v odvolaní, pričom daňové orgány sa s týmito námietkami vysporiadali.
Žalovaný tak zotrval na správnosti a zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí a žiadal, aby správny
súd správnu žalobu žalobcu zamietol. (Bližšie bude vyjadrenie žalovaného popísané vo vzťahu ku
konkrétnym žalobným námietkam v nasledujúcich častiach tohto rozhodnutia správneho súdu.)

10. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na deň 15.05.2019. Žalovaný sa pojednávania pred správnym
súdom nezúčastnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

11. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a medziach
správnej žaloby, a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správcu dane, podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP zrušil a vec vrátil správcovi dane
na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 a 4 SSP.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákona o dani z príjmov“); tento zákon upravuje
a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "daň"),
b) spôsob platenia a vyberania dane.

13. Podľa § 2 Zákona o dani z príjmov je ;
a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem
osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,
i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov

preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej
potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa
§ 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
ak tento zákon neustanovuje inak,

j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom
období, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov; (1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty
sa vychádza

a)udaňovníkaúčtujúcehovsústavejednoduchéhoúčtovníctvaaleboudaňovníka,ktorývedieevidenciu
podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,
c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu vykazuje výsledok hospodárenia
v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z

tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom
predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v
sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť
evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva a uchovávať
ju podľa osobitného predpisu; ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa

vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných
štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom
právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v
nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť

účtovníctvo podľa osobitného predpisu 1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena
b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní
základu dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do

daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované
do základu dane,
c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do
základu dane.

15. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku

a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj
vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle
tolerované,

d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych
orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem
výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1
a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v

rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,
f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb
s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v
zariadeniachnauspokojovaniepotriebzamestnancov,vktorýchzamestnávateľzabezpečujeubytovaniepodľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté
zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,
g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické

zhodnotenie ( § 29 ods. 2),
h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur
za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
1. darčekové reklamné poukážky,
2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom

činnosti,
3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške
najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických
nápojov hlavným predmetom činnosti,
i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a
blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku

daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady)
podľa § 19 ods. 2 písm. e), p) a w),
j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií,
l) výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a

nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke,103aa) okrem výdavkov na energie
vynaložených užívateľom v súvislosti s užívaním takej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti.

16. Žalobca v prvej žalobnej námietke uviedol, že správca dane uznal daňové výdavky na nákup
galantérneho tovaru - drobné nákupy. Uznané boli ale len daňové výdavky na nákup galantérneho

tovaru vo vzťahu k výdavkovým pokladničným dokladom V/649, V/650 a V/144 vo výške 14,87 Eur;
V/495, V/228 vo výške 2,29 Eur, a V/495. Žalobca ale v podanom odvolaní namietal neuznanie drobných
nákupov vo vzťahu k výdavkovým pokladničným dokladom V/144, V/145, V/170, V/219, V/220 a V/228;
t. j. iných výdavkových pokladničných dokladov. Preto sa žalobca nestotožnil so záverom žalovaného,
že odvolanie bolo v tejto časti bezpredmetné. Žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími

námietkami vo vzťahu k tým tovarom, kde nákup nebol uznaný.

17. Žalobca poukázal na to, že podnikateľské priestory ozdobuje dekoračnými prvkami, ktoré si vyrába, a
zatýmúčelommávpriestorochbowlinguzriadenúkrajčírskudielničku.Podľažalobcujenezrozumiteľné,
že galantérny tovar v hodnote 57,87 Eur správca dane uznal a zvyšnú časť neuznal, hoci sa jedná

o obdobný tovar s obdobným využitím. Žalobca preto žiadal, aby boli akceptované uplatnené daňové
výdavky tohto charakteru za zdaňovacie obdobie rok 2014 v sume 99,34 Eur.

18. Žalovaný k tejto žalobnej námietke uviedol, že správca dane neuznal v daňových výdavkoch výdavky
za drobné nákupy (galantérny tovar, vlna, náhrobný veniec a podobne) v sume 204,48 Eur, pretože

žalobca jednoznačne a nezameniteľným spôsobom nepreukázal, že ide o výdavky vynaložené na
podnikanie, resp. v súvislosti s podnikaním. Vyjadrenia žalobcu k týmto námietkam boli formálne, mali
všeobecný charakter, a preto ich v daňovom konaní nebolo možné brať ako dôkaz. Vzhľadom na
neštandardný spôsob nakupovania tohto tovaru a na charakter podnikateľskej činnosti žalobcu, správca
dane posúdil tieto výdavky ako výdavky na osobnú spotrebu žalobcu, pretože sa nepreukázala ich

súvislosť s dosahovanými príjmami.

19. Žalobca vo vyjadrení k protokolu neuviedol konkrétnu výšku jednotlivých výdavkov na drobné
nákupy, ktoré podľa neho správca dane neoprávnene vylúčil z daňových výdavkov. Do zápisnice č.
100151161/2018 zo dňa 17.01.2018 správca dane uviedol, že predpokladá, že vyjadrenie žalobcu sa

týka položiek zvyšujúcich výsledok hospodárenia o sumu 73,73 Eur, čo žalobca nenamietal. Položka
zvyšujúca výsledok hospodárenia o sumu 204,48 Eur, uvedená v protokole, bola na základe námietok
žalobcu vo vyrubovacom konaní znížená o sumu 73,73 Eur. Ako daňové výdavky boli uznané:

- nákup vlny (G.. H. D.) v sume 36,50 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/649 zo dňa 31.12.2014);

- nákup vlny (G.. H. D.) v sume 6,50 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/650 zo dňa 31.12.2014);
- nákup vlny a galantérneho tovaru (Q. W.) v sume 14,87 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/144 zo
dňa 30.04.2014);- náhrobný veniec (TESCO ZV) v sume 6,65 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/495 zo dňa
31.10.2014);
- lepidlo na decoupage (Mágia farieb, s. r. o.) v sume 2,29 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/228

zo dňa 31.05.2014);
- dáždnik (OD PRIOR ZV) v sume 6,92 Eur (výdavkový pokladničný doklad V/495 zo dňa 31.10.2014).

20. S uvedeným postupom sa stotožnil aj žalovaný.

21. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že v protokole z daňovej kontroly správca
dane konštatoval, že žalobca na ťarchu nákladového účtu 501 001 Spotreba materiálu zaúčtoval
pokladničnými dokladmi nasledujúce výdavky:

- pokladničný doklad č. V/649 zo dňa 31.12.2014, výdavok vo výške 36,50 Eur za nákup vlny, na základe
bloku z registračnej pokladnice zo dňa 28.11.2014 od dodávateľa G.. H. D. LINTEX Ladzany;

- pokladničný doklad č. V/650 zo dňa 31.12.2014, výdavok vo výške 6,50 Eur za nákup vlny, na základe
bloku z registračnej pokladnice zo dňa 28.11.2014 od dodávateľa G.. H. D. LINTEX Ladzany;
- pokladničný doklad č. V/613 zo dňa 31.12.2014, výdavok vo výške 40,83 Eur za nákup 2 ks pyžama,
na základe bloku z registračnej pokladnice zo dňa 10.12.2014 od dodávateľa PRIMONA SLOVAKIA,
s. r. o., Dudince;

- pokladničný doklad č. V/495 zo dňa 30.10.2014, výdavok vo výške 6,65 Eur za nákup náhrobného
venca, na základe dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 21.09.2014 od dodávateľa TESCO ZV;
- pokladničný doklad č. V/495 zo dňa 31.10.2014, výdavok vo výške 6,92 Eur za nákup dáždnika, na
základe dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 13.05.2014 od dodávateľa OD PRIOR;
- pokladničný doklad č. V/219 zo dňa 31.05.2014, výdavok vo výške 5,54 eur na nákup albumu Náš

chlapček, na základe dokladu z registračnej pokladnice z 20.05.2014 od dodávateľa Knihy pre každého,
s. r. o.;
- pokladničný doklad č. V/228 zo dňa 31.05.2014, výdavok vo výške 2,29 za lepidlo na decoupage, na
základe dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 27.05.2014 od dodávateľa Mágia farieb, s. r. o.;
- pokladničný doklad č. V/144 zo dňa 30.04.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 14,87

Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Viera W.;
- pokladničný doklad č. V/145 zo dňa 30.04.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 16,50
Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Q. W.;
- pokladničný doklad č. V/170 zo dňa 30.04.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 21,03
Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Q. W.;

- pokladničný doklad č. V/219 zo dňa 31.05.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 11,67
Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Q. W.;
- pokladničný doklad č. V/220 zo dňa 31.05.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 4,58
Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Q. W.;
- pokladničný doklad č. V/228 zo dňa 31.05.2014, výdavky za nákup galantérneho tovaru vo výške 30,96

Eur, na základe dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľa Q. W..

22. Záver v protokole, že uvedené výdavky za drobné nákupy správca dane neuznáva, pretože nebolo
preukázané, že by boli vynaložené za účelom dosiahnutia daňových výdavkov, a teda že slúžili osobným
potrebám žalobcu ako daňovníka, označil žalobca za nesprávny.

23.Žalobcaodkázalajnavyjadreniekprotokoluzdaňovejkontrolykdanizpridanejhodnoty,vktoromvo
vzťahu k uvedeným drobným nákupom uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly (ani počas miestneho
zisťovania) neboli zo strany zamestnancov správcu dane vznesené voči pokladničným dokladom žiadne
námietky, resp. pochybnosti. Pri miestnom zisťovaní pritom mohli preveriť fyzickú existenciu majetku.

Správca dane nereagoval na výzvu žalobcu, aby bolo vykonané ďalšie miestne zisťovanie za účelom
odstránenia prípadných rozporov.

24. Vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly k dani z príjmov PO žalobca uviedol, že vlna a galantérny
tovar boli použité pre účely prevádzky. Táto vec bola viackrát prejednávaná ústne so správcom dane a

zamestnanci správcu dane mali možnosť nahliadnuť do krajčírskej dielne, v ktorej sú pripravované rôzne
dekorácie - obrusy, podsedáky, utierky, tematické predmety, záclony, závesy a podobne. Prehliadka
týchto priestorov ale nebola vykonaná. Náhrobný veniec slúžil na dekoráciu počas Halloweenu, bol
rozobratý a použité boli jeho jednotlivé časti. Komplex bol lacnejší ako jednotlivé komponenty. Toto jeodkontrolovateľné na fotografiách v PC, ako aj na sociálnej sieti. Dáždnik je nutná výbava zariadenia
poskytujúceho služby verejnosti. Správca dane ho videl na recepcii a je k dispozícii aj v iných častiach
zariadenia. Decoupage je preukázateľný v reštauračnom stredisku Salaš.

25. Vo svojom rozhodnutí správca dane uviedol, že žalobca neuviedol konkrétnu výšku jednotlivých
výdavkov, ktoré podľa jeho názoru správca dane neoprávnene vylúčil z daňových výdavkov. Správca
dane urobil záver, že predpokladá, že námietka žalobcu sa týka nákupov vlny a galantérneho tovaru: Q.
W. v sume 14,87 Eur; G.. H. D. v sume 36,50 Eur + 6,50 Eur; nákupu náhrobného venca v TESCO ZV

za sumu 6,65 Eur; nákupu lepidla na decoupage v Mágia farieb, s. r. o., za 2,29 Eur a nákup dáždnika v
OD PRIOR ZV za sumu 6,92 Eur. Správca dane už miestne zisťovanie nevykonával, so zdôvodnením,
že za zdaňovacie obdobie roku 2014 spätne ho už nemožno vykonať a súčasný stav nemusí byť totožný
s minulým stavom. Správca dane uviedol, že konal v prospech žalobcu a uznal mu výdavky vo výške
73,73 Eur ako daňové výdavky.

26. V odvolaní žalobca uviedol, že správca dane neuznal výdavky z pokladničných dokladov č. V/144,
V/145, V/170, V/219, V/220 a V228 v sume 99,34 Eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal ich využitie v
súvislosti s podnikaním (§ 2 ods. 1 písm. i) Zákona o dani z príjmov). Ďalej uviedol, že si sám vyhotovuje
dekoratívne predmety, na čo má zriadenú aj krajčírsku dielňu. Za nezrozumiteľné označil, že galantérny
tovar v sume 57,87 Eur správca dane uznal a v sume 99,34 Eur, hoci išlo o obdobný tovar s obdobným

využitím na podnikateľské účely, neuznal. Preto žalobca žiadal, aby boli uznané aj daňové výdavky
uplatnené vo výške 99,34 Eur.

27. Žalovaný v odvolacom rozhodnutí označil túto skupinu odvolacích námietok žalobcu za
bezpredmetnú s tým, že vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly na dani z príjmov PO žalobca

neuviedol konkrétnu výšku jednotlivých výdavkov na drobné nákupy, ktoré podľa neho správca dane
neoprávnene vylúčil z daňových výdavkov. Správca dane do zápisnice zo dňa 17.01.2018 uviedol, že
predpokladá, že ide o položky zvyšujúce výsledok hospodárenia o 73,73 Eur a o túto sumu daňové
výdavky aj uznal.

28. Uvedenú prvú žalobnú námietku žalobcu považuje správny súd za dôvodnú. Je zrejmé, že žalobca
vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly namietal neuznanie výdavkov vynaložených na drobné
nákupy bez konkrétnej sumy - výšky výdavkov. Z odôvodnenia jeho námietok je ale zrejmé, že namietal
neuznanie všetkých výdavkov za nákup galantérneho tovaru so zdôvodnením, že v jeho prevádzke sú
zhotovované rôzne dekorácie, ktoré slúžia na výzdobu jeho zariadení, a za tým účelom má zriadenú aj

krajčírsku dielňu. Z rozhodnutia správcu dane potom nie je zrejmé, ako dospel k záveru, ktoré výdavky
žalobca namieta. V tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

29. Nepreskúmateľné je aj rozhodnutie žalovaného, keď odvolacie námietky žalobcu označil za
bezpredmetné a zopakoval argumentáciu správcu dane. Z odvolania žalobcu je zrejmé, že namietal

neuznanie výdavkov v sume 99,43 Eur za obdobný tovar, za aký boli v časti 57,87 Eur náklady uznané.
S touto žalobnou námietkou sa žalovaný nedostatočne vysporiadal a jeho závery sú v tomto smere
nepreskúmateľné.

30. Z administratívneho spisu vyplýva, že boli uznané výdavky na nákup vlny a galantérneho tovaru

zaúčtované pod pokladničným dokladom č. V/649 - G.. H. D. LINTEX vo výške 36,50 Eur, č. V/650 - Q.
W. vo výške 6,50 Eur a č. V/144 -Q. W. vo výške 14,87 Eur. Nákup galantérneho tovaru v prevádzke Q.
W., J. O. XXXX/X, N. bol doložený aj pokladničnými dokladmi č. V/145 (vo výške 16,50 Eur), č.
V/170 (vo výške 21,30 Eur), č. V/219 (vo výške 11,67 Eur), č. V/220 (vo výške 4,58 Eur) a č. V/228 (vo
výške 30,69 Eur). Keďže sa jedná taktiež o galantérny tovar, nakúpený v rovnakej prevádzke ako tovar,

ktorého nákup bol dokladaný pokladničným dokladom č. V/144, nie je z preskúmavaných rozhodnutí
zrejmé, prečo výdavky vynaložené na nákup tohto tovaru neboli uznané.

31. V poradí druhou žalobnou námietkou žalobca namietal neuznanie daňových nákladov za
nákup vstupeniek do Holidayparku Kováčová v sume 283,33 Eur. Podľa žalobcu bola preukázaná

odôvodnenosť týchto nákladov, ktoré boli využité za účelom propagácie, v súvislosti s podnikaním a
boli predložené propagačné materiály. O vstupenkách žalobca nepovažoval za potrebné viesť osobitnú
evidenciu ako o ceninách, pretože boli zakúpené za účelom podpory návštevnosti jeho športovo-
rekreačného areálu.32. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobcu opakovane vyzýval, aby preukázal,
akým spôsobom využil vstupenky do Holidayparku Kováčová na podnikanie a v súvislosti s

dosahovanými príjmami. Žalobca sa vyjadril, že ide o marketingovú politiku, ktorú bližšie nešpecifikoval.
Vo vyrubovacom konaní predložil „reklamný leták“ vo formáte A4, na ktorom je uvedené, že ponúka
wellness balíky zahrňujúce trojhodinový vstup v Holidayparku Kováčová. Podľa žalovaného je tento
leták ako dôkaz nepoužiteľný, pretože z neho nevyplýval žiadny časový údaj o dobe jeho platnosti,
ktorý by ho priradil k zdaňovaciemu obdobiu roku 2014. Rovnako nebolo zrejmé, ako bola táto ponuka

zverejnená - na sociálnej sieti v roku 2014 zverejnená nebola. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal,
komu boli vstupenky poskytnuté. Pokiaľ boli poskytnuté zákazníkom odplatne, mal preukázať zúčtovanie
tržby z predaja. Pokiaľ boli poskytnuté ako bonus k službám, mal uviesť mená hostí, ktorým boli
poskytnuté. Podľa žalovaného tak nebolo preukázané splnenie podmienky vecnosti, a to že tieto náklady
slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. Podľa žalovaného tak bolo správne
konštatovanie v preskúmavaných rozhodnutiach, že žalobca porušil ustanovenie § 2 písm. i) a j) a § 21

ods. 1 Zákona o dani z príjmov, preto mu bol o sumu 283,33 Eur zvýšený výsledok hospodárenia za rok
2014 v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 písm. a) tohto zákona.

33. Z rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa vyplýva, že žalobca vo vyrubovacom konaní uviedol,
že účelom nákupu vstupeniek bola motivácia k rezerváciám ubytovania v mimosezónnom období, kde

vstupy boli poskytované v cene ubytovania. Išlo o mesiace 10/2014 - 04/2015, kedy sú rekreačné služby
žalobcu málo vyhľadávané. V zimnom období sa dá využívať len bowlingová herňa a multifunkčná hala.

34. Správca dane k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca nepredložil relevantný dôkaz o tom, ako
boli vstupy do Holidayparku Kováčová využité, v ktorých obdobiach, akými osobami. Zahrnutie ceny

vstupenky do ceny pobytu (pričom vstupenky nie sú bežnou súčasťou ceny pobytu) nebolo doložené
žiadnym dokladom, z ktorého by bolo zrejmé, že ich žalobca použil na dosiahnutie svojich zdaniteľných
príjmov.

35. Žalovaný k odvolacej námietke žalobcu o neoprávnenom neuznaní daňových nákladov na nákup

vstupeniek do Holidayparku Kováčová uviedol rovnakú argumentáciu, aká bola uvedená vo vyjadrení
k správnej žalobe.
36. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca kúpil 50 ks trojhodinových vstupov
do Holidayparku Kováčová v máji 2014. Nákup bol fakturovaný faktúrou č. 010140031, dátum
vystavenia faktúry dňa 23.05.2014. Preukázanie súvislostí tohto daňového nákladu s dosiahnutím,

zabezpečením a udržaním svojich príjmov žalobca odôvodňoval marketingovou politikou a snahou
zabezpečiť návštevnosť svojho areálu v mimosezónnom období. Ako dôkaz predložil „leták“ vo formáte
A4 s ponukou „wellness balíkov“. Správca dane a žalovaný tento daňový náklad neuznali z dôvodu
nepreukázania podmienky vecnosti daňového nákladu.

37. V správnej žalobe žalobca vyjadril nesúhlas so závermi daňových orgánov vo vzťahu k tomuto
daňovému výdavku s tým, že ho preukázal a odôvodnil. Žiadnu novú argumentáciu, oproti tej, ktorá bola
prednesená v administratívnom konaní, žalobca v správnej žalobe nepredniesol. Rovnako nepredložil
ani nenavrhol nové dôkazy na vyvrátenie záverov daňových orgánov. V rozsahu a v medziach žalobnej
námietky tak správny súd považuje závery daňových orgánov vo vzťahu k daňovým nákladom za nákup

vstupeniek do Holidayparku Kováčová za správne, logické a preskúmateľné. Žalobca počas daňovej
kontroly, a ani počas vyrubovacieho konania, nepreukázal, v akom období by mali byť vstupy súčasťou
jeho služieb, v ktorých konkrétnych cenách, a u ktorej konkrétnej skupiny zákazníkov sa to malo
prejaviť. V tomto smere nepredniesol žiadnu konkrétnu argumentáciu ani v správnej žalobe. Navyše v
administratívnom konaní zdôvodňoval, že nákupy vstupov uskutočnil za účelom „zatraktívnenia“ ponuky

svojich služieb v mimosezónnom období 10/2014 až 04/2015, pričom nákup vstupov realizoval v máji
2014, teda v období hlavnej sezóny, resp. pred jej začatím.

38. Žalobca namietal aj neuznanie daňových nákladov na nákup čiernej a bielej techniky a zariadenia
interiéru z dôvodu nepreukázania jeho využitia v súvislosti s podnikaním. Využívanie týchto vecí pre

účely podnikania žalobca odôvodňoval poskytovaním ubytovacích služieb v ubytovacích zariadeniach s
prevádzkovaním pohostinských služieb. Spotrebičmi je vybavená hlavná kuchyňa slúžiaca na prípravu
jedál, osem kuchýň je v chatkách, rovnako aj salaš. Súčasťou ubytovacích zariadení aj bowlingovej haly
sú aj koberce. Správca dane namietal v priebehu daňovej kontroly, že tento majetok sa nenachádzav Zozname drobného majetku, preto sa nejedná o majetok súvisiaci s podnikateľskou činnosťou. Zo
žiadneho právneho predpisu, a to ani interného, žalobcovi nevyplýva povinnosť viesť Zoznam drobného
majetku. Okamihom, keď uvedené položky boli zaradené do účtovníctva žalobcu, mal žalobca právo,

aby táto položka bola uznaná za oprávnený náklad za podmienky, že výdavok slúži na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov.

39. V priebehu daňovej kontroly žalobca (v správnej žalobe zrejme nesprávne uvedené žalovaný)
uviedol, že je možné vykonať kontrolu umiestnenia spotrebičov priamo v areáli žalobcu, k čomu

správca dane nepristúpil. Spotrebiče boli nakúpené za účelom náležitého vybavenia areálu, ktoré je
potrebné obmieňať a prispôsobovať požiadavkám klientom. Formalistické námietky daňových orgánov k
nedostatkomevidenciemajetkuzostranyžalobcunemôžubyťnaťarchužalobcu,pretožetovarskutočne
použil v rámci výkonu podnikania.

40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobcu požiadal o predloženie zoznamu

drobného majetku, pretože išlo o funkčný a plne vybavený areál, a to s odkazom na ustanovenie § 45
ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca na výzvu predložil dňa 07.02.2017 Zoznam drobného majetku od
01.01.2010 do 31.12.2014. Tento zoznam majetku správca dane považoval za hodnoverný a odrážajúci
skutočný stav majetku, nachádzajúceho sa v areáli v roku 2014.

41. Pri kontrole dokladov správca dane zistil, že žalobca v roku 2014 nakupoval a účtoval spotrebiče
priamo do spotreby a nakúpené spotrebiče neboli v predloženom zozname zaevidované. Rozpory
nákupov a zoznam majetku žalobca nevysvetlil. Na výzvu správcu dane zo dňa 28.02.2017 na
predloženie inventáru majetku, ktorý sa nachádza v jednotlivých objektoch, žalobca uviedol, že zoznamy
v zariadeniach nevedie a ani to nie je jeho povinnosťou. Postačoval podľa neho doklad o kúpe, ktorý

je zaevidovaný v účtovníctve.

42.Žalobcapredložilajinternúsmernicu,ktoráupravovalaajspôsobevidovaniazakúpenéhovybavenia,
a to v závislosti od vstupnej ceny. Ani táto smernica pochybnosti správcu dane neodstránila.

43. K návrhu na vykonanie miestneho zisťovania bolo uvedené, že toto bolo realizované v rámci daňovej
kontrolynadaňzpridanejhodnotydňa02.11.2017.Primiestnomzisťovanížalobcapredložil„Operatívnu
evidenciu apartmánových domov č. 1 a 5, recepcia, bowling, práčovňa, dvojdom, spoločenská
miestnosť, reštaurácia, domček, chatka 7 a 8, dielňa“. Táto bola vyhodnotená ako bez výpovednej
hodnoty, keďže obsahovala len názov spotrebiča bez bližších informačných znakov a počet kusov.

Žalovaný uznal argumentáciu žalobcu, že prevádzkovanie športovo-rekreačného areálu s poskytovaním
ubytovacích služieb, služieb stravovania a doplnkových služieb vyžaduje aj náležité vybavenie, ktoré
je potrebné obmieňať. Podľa žalovaného ale práve vzhľadom na rozsiahlosť areálu by mal žalobca
viesť pomocnú evidenciu. Pokiaľ majetok neeviduje, nie je možné vierohodne porovnať účtovný stav a
skutočný stav.

44. Majetok je potrebné sledovať počas celého obdobia jeho životného cyklu a v prípade pravidelného
nákupu spotrebičov a techniky (s dobou použiteľnosti nad jeden rok) je vhodné uviesť uvedenie do
prevádzky, umiestnenie, vyradenie a podobne.

45. Podľa žalovaného v tejto skupine daňových výdavkov nebola naplnená podmienka vecnosti, keďže
nebolo preukázané, že spotrebiče a technika sa v športovo-rekreačnom areáli skutočne nachádzajú,
teda že daňové výdavky boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov žalobcu.
Záver rozhodnutí o tom, že zahrnutím nákladov v sume 15 978,75 Eur do daňových výdavkov žalobca
porušil § 2 písm. i) a j) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, považoval žalovaný za správny. Takýto

záver potom odôvodňoval o túto sumu zvýšiť výsledok hospodárenia žalobcu za rok 2014 v súlade s
ustanovením § 18 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov.

46. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že žalobca
v priebehu roku 2014 účtoval hotovostné nákupy čiernej a bielej techniky a zariadení interiéru - tovar

spĺňajúci kritériá drobného majetku so vstupnou cenou do 1 700,- Eur, doba použiteľnosti viac ako
jeden rok. Ani na jednom doklade nebolo uvedené, kde bol majetok umiestnený. Na výzvu správcu dane
žalobca predložil „Zoznam drobného majetku od 01.01.2010 do 31.12.2014“. Z uvedeného zoznamu
majetku následne správca dane vychádzal pri daňovej kontrole - konfrontácia dokladov o nákupemajetku s položkami zoznamu. Správca dane vzal do úvahy aj Internú účtovnú smernicu žalobcu, účinnú
od 04.03.2010, ktorú podľa jeho zistení žalobca nedodržiaval. Na výzvu na predloženie súpisu inventáru
majetku žalobca uviedol, že tento nemá a ani nemal povinnosť inventarizáciu viesť. K potvrdeniam o

recyklácii, predložených žalobcom, správca dane uviedol, že pri absencii evidencie drobného majetku
a protokolov o zaradení a vyradení drobného majetku, nie sú tieto relevantným dokladom. Pri začatí
daňovej kontroly bola predložená prázdna „Zostava vyradených predmetov“.

47. Preukázanie dokladov o nákupe tovarov nebolo podľa správcu dane možné považovať za

vyčerpávajúce preukázanie oprávnenosti zaúčtovania nákladu do daňového výdavku. Správca dane
tak na strane 12 - 18 svojho rozhodnutia uviedol spotrebiče a zariadenia s identifikáciou dokladov o
ich nákupe, ich dodávateľa a kúpnu cenu v celkovej výške 15 978,75 Eur, ktoré neuznal ako daňové
náklady, pretože nebolo preukázané, že výdavky vynaložené na nákup tohto majetku by boli vynaložené
v súvislosti s podnikaním žalobcu.

48. Správca dane poukázal na to, že nakúpené spotrebiče a zariadenia boli zaúčtované do nákladov,
ale neboli zaznamenané a zaevidované v žiadnej evidencii. Na výzvu žalobca uviedol, že inventarizačné
zoznamy majetku v jednotlivých zariadeniach nevedie, nakoľko to nie je jeho povinnosťou. Dodatočné
zoznamy spotrebičov odovzdaných do zberní, ako aj zoznamy inventárov, vyhodnotil správca dane
ako nehodnoverné, obsahujúce nedostatočnú identifikáciu. Správca dane vyjadril súhlas s tvrdením

daňového subjektu, že všetok nakupovaný majetok je využiteľný v jeho prevádzke. Zároveň je ale k
nákupu priradený len blok z elektronickej registračnej pokladnice, preto nakupovaný majetok mohol
byť využiteľný aj na súkromné účely. Správca dane zdôraznil nedostatočné preukázanie použitia tohto
majetkuvareáližalobcuzdôvodovnedostatočnevedenejevidencie.Zároveňpoukázalnato,žežalobca
predložil takú evidenciu majetku, kde sám niektoré nákupy spotrebičov riadne evidoval a iné nie, a

pri absencii zaraďovacích a vyraďovacích protokolov zobral na seba riziko, že pri preukázaní využitia
sa ocitne v dôkaznej núdzi. Názor žalobcu, že vedenie evidencie by bolo administratívne aj časovo
náročné, vzhľadom na poväčšine dvojročnú záručnú lehotu, aj dlhšiu životnosť, označil správca dane
za nepravdepodobné.

49. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu vznesených proti neuznaniu daňových výdavkov v sume
15987,75Eurzanákupspotrebičovčiernejabielejtechnikyazariadenia,uviedolrovnakúargumentáciu,
ktorú zopakoval vo vyjadrení k správnej žalobe.

50. K uvedenej žalobnej námietke, týkajúcej sa nákupov zariadenia a čiernej a bielej techniky, správny

súd uvádza, že je nedôvodná. Žalobca len vyjadril nesúhlas so závermi daňových orgánov, ale na
preukázanie ich nesprávnosti nenavrhol a neuviedol žiadne dôkazy. Pokiaľ žalobca uviedol, že zo
žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, ani z interného predpisu, mu nevyplýva povinnosť
viesť zoznam majetku, ani tento jeho argument nie je spôsobilý prelomiť závery daňových orgánov v
preskúmavaných rozhodnutiach. O to viac je zdôrazňovanie tejto skutočnosti bez významu, keď sám

žalobca Zoznam drobného majetku od 01.01.2010 do 30.04.2014 na výzvu správcu dane predložil.
Následne preto správca dane správne v rámci daňovej kontroly konfrontoval nakúpený majetok podľa
predložených dokladov o nákupe s týmto zoznamom. Výsledkom konfrontácie bolo v konečnom
dôsledku neuznanie výdavkov na nákup takého majetku, ktorý v zozname evidovaný nebol. Ďalšie výzvy
správcu dane voči žalobcovi na predloženie inventarizácie majetku boli v podstate v prospech žalobcu

akodaňovéhosubjektu,pretožemuumožňovalipreukázaťpoužitienakúpenéhomajetkuvzariadeniach,
hoci v predloženom zozname majetok evidovaný nebol.

51. Žalobná námietka žalobcu je veľmi všeobecná a v podstate stručná, žalobca žiadnym konkrétnym
spôsobom neozrejmuje použitie majetku, nákup ktorého nebol uznaný ako daňový výdavok (náklad) a

ani nevysvetľuje prípadné príčiny vedenia neúplného zoznamu drobného majetku, ktorý bol správcovi
dane na výzvu predložený.

52. Je možné uznať argument, že prevádzka zariadenia s ubytovacími a stravovacími službami,
poskytujúca realizáciu športových a relaxačných aktivít, vyžaduje aj prirodzené obmieňanie spotrebičov

bielej a čiernej techniky, ako aj zariadenia, či už z dôvodu opotrebovania alebo inovácie. Keďže však
ide o taký charakter majetku, ktorý nie je využiteľný len v prevádzkach tohto druhu, ale je použiteľný
kdekoľvek (aj v domácnosti), je správne prísne nazeranie daňových orgánov na uplatňovanie daňových
výdavkov za tieto nákupy práve z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti. Žalobca v správnej žalobe netvrdil, žeby išlo napríklad o také vybavenie kuchyne, v ktorej sa pripravuje strava pre reštauráciu, a ktoré nie je
bežne použiteľné, ale je typické len pre reštauračné a kuchynské zariadenie.

53. Žalobca na jednej strane tvrdil, že nemá povinnosť viesť zoznam majetku, na druhej strane zoznamy
(aj keď neúplné) správcovi dane predložil. Žalobca poukazoval na to, že zo strany správcu dane nebolo
vykonanémiestnezisťovanie,nadruhejstraneakodôkazpredkladalajpotvrdeniaorecykláciiniektorého
majetku, z čoho je zrejmé, že miestne zisťovanie by neumožnilo reálnu konfrontáciu. Navyše miestne
zisťovanie aj bolo vykonané v rámci daňovej kontroly na daň z priadnej hodnoty, pri ktorom žalobca

predložil operatívnu evidenciu majetku, hoci predtým tvrdil, že takúto evidenciu majetku nevedie. Táto
evidencia bola bez výpovednej hodnoty. Postoj žalobcu je zmätočný a jeho jednotlivé úkony (predloženie
zoznamu dodatočne, napriek predchádzajúcemu tvrdeniu, že zoznam nevedie, potvrdenia o recyklácii),
nesú prvky účelovosti.

54. Správny súd považuje postup daňových orgánov a závery, ku ktorým dospeli, v medziach uvedenej

žalobnej námietky, za správne, logické a preskúmateľné.

55. Žalobca ďalšou žalobnou námietkou namietal neuznanie nákupu drogérie v sume 582,42 Eur za
oprávnený náklad s tým, že sa nejedná o reálne spotrebovaný tovar v súvislosti s podnikaním. Podľa
žalobcu správca dane nesprávne a hrubým odhadom vyčíslil spotrebu drogistického tovaru. Daňové

orgány neovládajú systém prania u žalobcu, nevedia nakoľko je práčka pri konkrétnom praní naplnená.
Výpočetpočítallensbežnýmznečistením,nebolibranédoúvahynapríkladopakovanépraniapriveľkom
znečistení a podobne. Výpočet tak žalobca označil za neobjektívny a maximálne skreslený.

56. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v priebehu roku 2014 praktizoval veľmi

neštandardný spôsob nakupovania v maloobchodných predajniach, ktorý vzniesol pochybnosti o ich
skutočnej realizácii žalobcom. Išlo o veľké množstvo hotovostných nákupov a dokladov z elektronickej
registračnej pokladnice. Žalobca mal nakupovať v jeden deň na jednom nákupnom mieste, opakovane
po sebe, v malých množstvách (niekedy po jednom kuse), niekedy v rámci celej otváracej doby predajne,
a podľa časového údaja na doklade boli medzi jednotlivými nákupmi len minútové intervaly. Nešlo

len o nákup pracích prostriedkov, ale aj o nákup domácich potrieb, drobného stavebného materiálu
(klince, lepenky, štetky, dláta...). Podľa žalovaného odôvodnenie týchto nákupov a spôsob ich realizácie
žalobcom, že doklady s jednotlivými položkami boli určené na jednotlivé strediská a pre prehľadnosť boli
nákupy nablokované na viacerých dokladoch, neobstojí. Podľa predložených účtovných kníh žalobca
žiadnu analytickú evidenciu na jednotlivé strediská neviedol a ani na jedinom doklade nebola poznámka

o určení miesta spotreby.

57. Pri preverení reálnosti nákupov pracích prostriedkov a aviváže porovnával správca dane nakúpené
množstvá a predpokladanú reálnu spotrebu v roku 2014. Tento tovar bol vybraný preto, lebo pri prepočte
bolo možné vychádzať z dávkovania odporúčaného výrobcom. Nebol urobený „hrubý odhad“ spotreby.

Správca dane vychádzal z účtovných dokladov (presne nakúpené vyčíslené litre, pracie dávky a kg) a z
vyjadrenia žalobcu o počte práčok a sezónnosti. Správca dane dospel k záveru, že nakúpené množstvo
pracích prostriedkov a aviváže žalobca nemohol reálne spotrebovať v roku 2014, ale k 31.12.2014 mala
časť v hodnote 582,42 Eur zostať ako nespotrebovaná zásoba. Žalovaný sa s touto argumentáciou
správcu dane uvedenou v jeho rozhodnutí stotožnil.

58. Podľa žalovaného tak bol správny záver v preskúmavaných rozhodnutiach, že náklady v sume
582,42 Eur nespĺňajú podmienku vecnosti, pretože nebolo preukázané, že by tieto náklady slúžili na
dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov žalobcu. Žalobca uplatnením týchto výdavkov porušil
ustanovenie § 2 písm. i) a j) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, preto o túto sumu bolo potrebné

zvýšiť výsledok hospodárenia za rok 2014 podľa § 17 ods. 2 Zákona o dani z príjmov.

59. Z administratívneho spisu vyplýva, že na výzvu správcu dane č. 100874886/2017 zo dňa 15.05.2017
žalobca oznámil, že v jeho sídle sa nachádzajú dve práčky, ktoré sú púšťané mimo sezóny jeden
až dvakrát denne a pri plnej obsadenosti areálu osem až deväťkrát denne. Z dôvodu vzniknutých

pochybností pre neštandardný spôsob nakupovania správca dane vyčíslil pri pracích prachoch a aviváži
nákup v celkovej sume 1 164,83 Eur a tento nákup vyčíslil aj v zakúpených množstvách v mililitroch, v
gramoch a v pracích dávkach. Tieto údaje správca dane podrobne uviedol v tabuľke na strane 28 svojho
rozhodnutia so záverom, že zakúpené množstvo pracích prachov a aviváže by vystačilo na cca 5900praní. Podľa údajov o návštevnosti v roku 2014 (1031 hostí) a so zohľadnením obsadenosti v závislosti
od „sezónnosti“ (sezónne obdobie jún až september (122 dní)) a mimosezónne obdobie zvyšných osem
mesiacov (243 dní)), dospel správca dane k záveru, že v sezónnom období mohlo byť zrealizovaných

zhruba 2000 praní (dve práčky osem až deväťkrát denne po dobu 122 dní), v mimosezónnom období
zhruba700praní(dvepráčkyjednaaždvakrátdenne243dní).Vroku2014takmohlobyťzrealizovaných
približne 2700 praní, čo je menej ako polovica (45,76 %) z odhadovaného počtu 5900 praní, ktoré by
mohli byť zrealizované z nakúpeného tovaru. Správca dane tak uznal 50 % z nakúpeného množstva.

60. K námietkam žalobcu o tom, že tovary boli využívané aj na údržbu ďalších častí zariadenia
- čistenie bazénov, digestorov a podobne, správca dane uviedol, že pracie prachy a aviváž nie
sú určené na čistenie iných zariadení, napríklad bazén, a takéto tvrdenie žalobcu je v rozpore
s hygienickými požiadavkami. Vyjadrenie žalobcu podľa správcu dane nepreukázalo oprávnenosť
zaúčtovania preverovaných výdavkov.

61. K odvolacím námietkam žalobcu, smerujúcim voči neuznaniu nákladov na nákup pracích
prostriedkov a aviváže, žalovaný uviedol argumentáciu, ktorú zopakoval vo vyjadrení k správnej žalobe.

62. Námietky žalobcu voči neuznaniu časti daňových výdavkov na nákup pracích prostriedkov a
aviváže nepovažuje správny súd za dôvodné. Žalobca len nekonkrétnym spôsobom vyjadril nesúhlas

so závermi, ku ktorým dospel správca dane, a s ktorými sa stotožnil žalovaný. Je potrebné uznať
argument daňových orgánov, že spôsob nákupu pracích prostriedkov a aviváže bol neštandardný a
zdôvodnenie takéhoto spôsobu nakupovania žalobca nevysvetlil, naopak jeho argumentáciu je možné
vyhodnotiť ako zmätočnú, nemajúcu podklad v reálnych potrebách jeho prevádzky a ani vo vedení
jeho účtovníctva. Ani v správnej žalobe bližšie neobjasnil dôvody nákupov v rovnaký deň, na rovnakom

mieste, v malom časovom rozpätí, rovnako bližšie neobjasnil ani spotrebu tohto tovaru. S ohľadom
na neštandardný spôsob nákupu sa potom aj postup správcu dane pri určení možnej reálnej spotreby
pracích prostriedkov a aviváže javí ako logický a závery z neho sú preskúmateľné. Žalobca len
všeobecne uviedol, že daňové orgány nepoznajú jeho systém prania, nezohľadnili možnosť prať s nie
úplne naplnenou práčkou a nezohľadnili prípadnú potrebu opakovaných praní. Ničím konkrétnym ale

žalobca neargumentoval (spôsob prania, konkrétne potreby...). V medziach žalobnej námietky potom
považuje správny súd závery daňových orgánov, týkajúce sa tejto skupiny daňových výdavkov, za
správne, logické a preskúmateľné.

63. Žalobca v ďalšej žalobnej námietke vyjadril nesúhlas s neuznaním dodávateľských faktúr za

oprávnený náklad so záverom, že nebola preukázaná aj realizácia prác (dodanie služieb) subjektom
uvedeným na faktúre v celkovej sume 520 769,- Eur.

64. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r. o., so sídlom Dúbravská
cesta 14, Bratislava, IČO 31 345 212 (ďalej len „ISS Facility Services, spol. s r.o.“) žalobca uviedol, že

boli vystavené faktúry v celkovej hodnote 89 237,40 Eur, všetky fakturované tovary a služby boli fakticky
dodané, čo bolo preukázané dostupnými dokladmi (faktúry, dodacie listy, výpisy z účtu). Dodanie si
mohol správca dane overiť pri miestnom zisťovaní, ktoré bolo žalobcom navrhované.

65. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi BETAMONT, s. r. o., so sídlom J. Jesenského

1054/44, Zvolen, IČO 31 564 518 (ďalej len „BETAMONT, s. r. o.“) poukázal na faktúry v celkovej hodnote
11 960,- Eur s tým, že všetky fakturované tovary a služby boli fakticky dodané, čo bolo preukázané
všetkými dostupnými dokladmi (faktúry, výpis z účtu). Na výzvu žalobcu správca dane vykonal miestne
zisťovanie, pri ktorom bolo preukázané, že práce boli vykonané, čo potvrdil správca dane aj vo svojom
vyjadrení na strane 20 rozhodnutia v konaní o DPH.

66. V súvislosti s obchodným stykom s uvedenými obchodnými spoločnosťami bolo vedené vyšetrovanie
orgánmi činnými v trestnom konaní, v ktorom bola vykonaná aj konfrontácia žalobcu a pána Stredáka,
ktorý za uvedené dve spoločnosti sprostredkoval pre žalobcu vykonanie fakturovaných služieb a tovarov.

67.KspoločnostiRENOVAL,s.r.o.,sosídlomM.R.Štefánika2265,DolnýKubín,IČO:44936052(ďalej
len„RENOVAL,s.r.o.“)žalobcauviedol,žebolivystavenéfaktúryvcelkovejhodnote31326,-Eur,všetky
fakturované služby a tovary boli fakticky dodané, čo bolo preukázané všetkými dostupnými dokladmi
(faktúry, výpisy z účtu). Správca dane vykonal miestne zisťovanie, pri ktorom bolo jasne preukázané,že práce boli vykonané, čo správca dane aj potvrdil vo svojom vyjadrení na strane 16 rozhodnutia v
konaní o DPH.

68. Dodávateľom F. O., F. I. XXXX/XX, W. W. boli vystavené faktúry v celkovej hodnote 238 698,-
Eur, všetky fakturované služby a tovary boli fakticky dodané, čo bolo preukázané všetkými dostupnými
dokladmi (faktúry, výpis z účtu). Na výzvu žalobcu správca dane vykonal miestne zisťovanie, pri ktorom
bolo preukázané, že práce boli dodané, čo správca dane potvrdil aj vo svojom vyjadrení na strane 18
rozhodnutia v konaní o DPH. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aj pripustil, že plnenia uvedené

na faktúrach boli reálne vykonané, pričom vzniesol len ničím nepodložené pochybnosti o tom, že tieto
práce vykonal deklarovaný dodávateľ. Závery v tomto smere sú preto neodôvodnené a nesprávne.

69.DodávateľomL.N.,Q.XXX,XXXXXQ.bolivystavenéfaktúryvcelkovejhodnote15374,-Eur,všetky
fakturované služby a tovary boli fakticky dodané, čo bolo preukázané všetkými dostupnými dokladmi
(faktúry, výpisy z účtu). Pri miestnom zisťovaní bolo jasne preukázané, že práce boli vykonané, čo

správca dane potvrdil vo svojom vyjadrení na strane 16 rozhodnutia v konaní o DPH. Samotný dodávateľ
L. N. sa vyjadril, že vystavil namietané faktúry a práce vykonal, t. j. potvrdil reálne vykonanie prác.
Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aj pripustil, že plnenia uvedené na faktúrach vystavených
týmto dodávateľom boli reálne vykonané a vzniesol len ničím nepodložené pochybnosti o tom, že
tieto práce vykonal deklarovaný dodávateľ. Závery správcu dane vo vzťahu k tomuto dodávateľovi sú

neodôvodnené a nesprávne a úplne v rozpore so skutkovými zisteniami.

70. K dodávateľovi OKNOTHERM, s. r. o. (od 03.06.2015 zmena obchodného mena na OTRVORENÉ
OKNO, s. r. o.), so sídlom Medený Hámor 15, Banská Bystrica, IČO: 36 653 225 (ďalej len
„OKNOTHERM, s. r. o.“ alebo „OTVORENÉ OKNO, s. r. o.“) žalobca uviedol, že boli vystavené

faktúry v celkovej hodnote 117 755,60 Eur, všetky fakturované služby a tovary boli fakticky dodané,
čo bolo preukázané všetkými dostupnými dokladmi (faktúry, výpisy z účtu). Pri miestnom zisťovaní
bolo preukázané, že práce boli vykonané, čo potvrdil aj správca dane vo svojom vyjadrení na strane
34 rozhodnutia v konaní o DPH. Bývalý konateľ spoločnosti OTVORENÉ OKNO, s. r. o., potvrdil
vykonanie prác pre žalobcu. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aj pripustil, že plnenia uvedené

na faktúrach vystavených týmto dodávateľom boli reálne vykonané a vzniesol len ničím nepodložené
pochybnosti o tom, že tieto práce vykonal OKNOTHERM, s. r. o. Závery správcu dane sú tak
neodôvodnené a nesprávne.

71. Spoločnosť BETEX, s. r. o., Nová Baňa , IČO: 46 533 800 (ďalej len „BETEX, s. r. o.“)

vystavila faktúryvcelkovejhodnote16328,-Eur,všetkyfakturovanéslužbyatovarybolifaktickydodané,
čo bolo preukázané všetkými dostupnými dokladmi (faktúry, výpis z účtu). Pri miestnom zisťovaní bolo
jasne preukázané, že práce boli vykonané, čo potvrdil aj správca dane vo svojom vyjadrení na strane 34
rozhodnutia v konaní o DPH. Bývalý konateľ tohto dodávateľa sám potvrdil vykonanie prác pre žalobcu
a správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aj pripustil, že plnenia uvedené na faktúrach vystavených

týmto dodávateľom boli reálne vykonané, pričom vzniesol len ničím nepodložené pochybnosti o tom, že
tieto práce vykonal deklarovaný dodávateľ. Závery správcu dane sú neodôvodnené a nesprávne.

72. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane, že aj keď práce boli vykonané, nebolo
preukázané dodanie zo strany deklarovaného dodávateľa. Žalobca mal riadne priznaný príjem z

následného opracovania a predaja drevených klátikov, ktoré mu dodali vyššie uvedení dodávatelia.
Prírezy dodával ďalej svojmu odberateľovi spoločnosti IRON ART, s. r. o. a príjem z tohto
dodania predstavoval v roku 2014 sumu 344 964,- Eur. Náklady žalobcu preto súviseli s jeho príjmami.

73. Bola preukázaná existencia zmluvy, ako aj faktické dodanie služieb, čím boli naplnené zákonné

podmienky. Na druhej strane stoja len vyššie uvedené pochybnosti a závery správcu dane. Tieto
okolnosti sa ale týkajú objektívnych skutočností na strane dodávateľov, ktoré žalobca nemal možnosť
ovplyvniť a nie sú spôsobilé vyvrátiť skutočnosti osvedčené listinami predloženými v daňovom konaní,
ani skutočnosti zistené z výpovedí osôb, a podobne. Správca dane sa dostal do dôkaznej núdze.

74. Žalobca poukázal na závery v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2018 o
tom, že správca dane nemôže uskutočňovať extenzívny výklad zákonov a napríklad uskutočniť výsluch
svedka bez oznámenia daňovému subjektu.75. Žalobca nemôže zodpovedať za to, že iný daňový subjekt si neplní svoje povinnosti - nevedie
účtovníctvo, nepodáva daňové priznania, nekomunikuje so správcom dane.

76. Daňový subjekt znáša dôkazné bremeno len vo vzťahu ku skutočnostiam, ktorých preukázanie mu
zákon ukladá. Všetky ostatné skutočnosti musí preukázať správca dane a v tomto smere znáša vlastné
dôkazné bremeno. Preverovanie dodávateľa žalobcu je nad rámec toho, čo má žalobca vo vzťahu k
svojej daňovej povinnosti skúmať a dokazovať. Napriek tomu si svojich dodávateľov pred realizovaním
obchodu kontroluje.

77. Žalobca poukázal ďalej na čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 152 Ústavy SR s tým, že správca dane nemôže
extenzívne rozširovať podmienky stanovené zákonom. Ak daňový subjekt splnil zákonom taxatívne
stanovenépodmienkyavychádzalpritomzvopredzákonomstanovenéhoaznámehorozsahudokladov,
ktoré je povinný preukázať, nemôže správca dane v rozpore so zákonom vyžadovať preukazovanie
ďalších skutočností, ktoré právna úprava v čase dodania neustanovovala. Žalobca dôsledne uplatňoval

aj zásadu poctivého obchodného styku, keďže riadne funguje a riadne si plní všetky svoje povinnosti,
vrátane daňových.

78. Žalovaný k tejto žalobnej námietke uviedol, že daňové doklady musia nielen po formálnej, ale aj po
obsahovej stránke preukazovať, že plnenia sa reálne uskutočnili v období uvedenom na faktúrach, vo

fakturovanom rozsahu a osobou uvedenou na faktúre. Daňový doklad a ani úhrada nie je dôkazom, že
k plneniu došlo osobou uvedenou na faktúre.

79. Predloženie dokladov je jednou z hmotnoprávnych podmienok, samotná faktúra ale nie je
považovaná za vyčerpávajúce preukázanie skutkového stavu. Daňový doklad je len tvrdením o

skutočnosti, ktorú daňový subjekt musí vedieť preukázať aj inak, ak jeho vierohodnosť bola v priebehu
daňovej kontroly spochybnená.

80. Žalobca musí byť schopný preukázať, že plnenia deklarované na faktúrach boli reálne uskutočnené
osobami uvedenými na faktúrach.

81. Rozsiahlym dokazovaním správca dane preukázal:

82. Obchodné spoločnosti ISS Facility Services, s. r. o., BETAMONT, s. r. o. a RENOVAL, s. r. o., sú
kontaktné a vykonávajú obchodnú činnosť. K obchodným vzťahom so žalobcom v roku 2014 sa vyjadrili,

že v tomto roku žalobca nebol ich obchodným partnerom, nevystavili mu faktúry, deklarované plnenia
nedodali a neprijali úhrady za ne. Konatelia týchto spoločností boli vypočutí ako svedkovia, žalobca sa
výsluchov nezúčastnil, napriek tomu, že o nich bol riadne a včas upovedomený. Zriekol sa tým práva
klásť svedkom otázky a preukazovať svoje tvrdenia.

83. Ostatní deklarovaní dodávatelia - F. O., L. N., OKNOTHERM, s. r. o. a BETEX, s. r. o., sú
nekontaktne subjekty, na adresách sídel reálne nesídlia alebo sa tam nezdržiavajú dlhodobo, alebo ide
o spoločnosti zaniknuté v dôsledku zlúčenia a ich právni nástupcovia sú nekontaktní. Tieto fyzické osoby
a ich bývalí konatelia boli vypočutí ako svedkovia, dodanie aj potvrdili, ale správcovi dane neposkytli
žiadne overiteľné údaje - nepredložili doklady, odpovede na konkrétne otázky boli len všeobecného

charakteru. Ani týchto výsluchov sa žalobca, napriek oznámeniu o ich konaní, nezúčastnil.

84. Náklady za služby a dodávky materiálu od vyššie uvedených dodávateľov nespĺňajú podmienku
preukázateľnosti, pretože nebolo preukázané poskytnutie služieb a dodávok materiálu žalobcovi
dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Nebola preto splnená podmienka vecnosti, t. j. tieto náklady

neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu. Preto bol správny
záver v preskúmavaných rozhodnutiach, že zaradením týchto nákladov do daňových výdavkov žalobca
porušil ustanovenie § 2 písm. i) a j) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjov a žalobcovi bol opodstatnene
zvýšený výsledok hospodárenia za rok 2014 o sumu 520 769,- Eur podľa § 17 ods. 2 písm. a) Zákona
o dani z príjmov.

85. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie
reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky daňového subjektu.Existencia samotnej zmluvy, faktúry a úhrady nie sú dostatočným dôkazom, že k naplneniu predmetu
fakturácie aj reálne došlo.

86. Žalovaný ďalej poukázal na presúvanie dôkazného bremena v priebehu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania s tým, že dôkazné bremeno nesie daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, pričom
nestačí, že má faktúru a doklad o úhrade. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vykonáva správca
dane, daňový subjekt sa nemôže zbaviť povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, a to

ani v prípade, že by sa nevedel svojho obchodného partnera dopátrať, resp. sa s ním skontaktovať.
Správca dane nepožadoval od žalobcu dôkazy nad rámec jeho dôkazného bremena, a zároveň správca
dane nemôže nahrádzať povinnosti žalobcu, ktorý je povinný preukazovať, že vynaložený náklad je aj
daňovým výdavkom.

87. Ďalej žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa

16.12.2019 o tom, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady
vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na vzájomnom prelínaní s uplatňovaním
zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené

daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné
doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak správca dane
pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukazateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, možno

potom konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenia jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžf/18/2011 a sp. zn. 6Sžf/14/2012, ktoré sa týkali nepreukázania dodania tovaru dodávateľmi
uvedených na faktúrach.

88. K poukazu žalobcu na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2018
žalovaný uviedol, že o všetkých výsluchoch svedkov bol žalobca riadne a včas správcom dane písomne
upovedomený a zásielky mu boli vo všetkých prípadoch aj riadne doručené. Ani jedného výsluchu
sa však nezúčastnil, čím sa pripravil o právo klásť svedkom otázky za účelom zistenia skutkového

stavu. Žalobca nenesie, a ani nemôže niesť zodpovednosť za iné daňové subjekty. Taktiež nemôže
predpokladať, že o určitých dodávateľoch nebude vedená riadna evidencia a za týmto účelom si bude
musieť zabezpečovať nadštandardné dôkazy o uskutočnenom plnení. Mal by mať ale vedomosť o tom,
či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný, či má kapacitu na realizovanie
objednaných služieb alebo dodanie tovarov, a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Pri realizácii

podnikateľskej činnosti a výbere obchodných partnerov musí postupovať s maximálnou opatrnosťou,
aby potom v prípade daňovej kontroly nemal problém so splnením si vlastnej dôkaznej povinnosti.

89. Žalovaný preto považoval závery v preskúmavaných rozhodnutiach za správne.

90. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca
dane čerpal aj z podkladov, ktoré boli obstarané v rámci daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia január až december 2014.

91. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r. o., z administratívneho

spisu vyplýva, že dožiadaním č. 103073171/2016 zo dňa 05.05.2016 správa dane požiadal Daňový úrad
Bratislava o preverenie toho, či uvedený deklarovaný dodávateľ vystavil pre žalobcu faktúry, ktoré mal
žalobca zahrnuté v evidencii DPH v zdaniteľnom období január až december 2014, a či táto spoločnosť
odviedla DPH z týchto faktúr. Zároveň daňový úrad žiadal preveriť, akú činnosť spoločnosť vykonáva,
či má zamestnancov, akým spôsobom a kedy boli faktúry uhradené, či práce boli vykonané a kto ich

vykonal, či existuje evidencia o vykonaných prácach.

92. V odpovedi Daňového úradu Bratislava č. 103349927/2016 zo dňa 15.06.2016 je uvedené, že sa dňa
07.06.2016 dostavil na Daňový úrad Bratislava splnomocnený zástupca uvedeného daňového subjektuG.. N. C. a G.. T. A. (účtovníčka). O ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica č. 103292443/2016.
Zo zápisnice vyplýva, že podľa výpovede uvedených osôb predmetné faktúry spoločnosť ISS Facility
Services, spol. s r. o., pre žalobcu nevystavila, tieto faktúry nemá zaúčtované v účtovníctve,

neboli ani vystavené a ani uhradené, nebola uzavretá písomná zmluva a nebola vystavená ani písomná
objednávka. Spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť a má cca 3000 zamestnancov, podpis na
faktúrach nie je podpisom žiadnej z osôb oprávnených vystavovať, resp. podpisovať faktúry.

93. Ďalej z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 03.07.2017 bol uskutočnený dožiadaným

správcom dane Daňovým úradom Bratislava výsluch svedka G.. N. C., J. O. XXXXX/XX, W.. Výsluch bol
vykonaný na základe dožiadania správcu dane č. 100895401/2017 zo dňa 16.05.2017. Upovedomenie
o uskutočnení výsluchu svedka bolo žalobcovi doručené dňa 05.05.2017 a na výsluch sa žalobca
nedostavil.

94. Zo zápisnice č. 101471143/2017 zo dňa 03.07.2017 vyplýva, že G.. N. C. na otázky odpovedal,

že so žalobcom spoločnosť ISS Facility Services, s. r. o., nikdy nespolupracovala, faktúry nevystavila,
nemá ich vo svojom účtovníctve a v súvislosti s predmetnými faktúrami bolo podané trestné oznámenie.
Potvrdil, že spoločnosť vykonáva upratovacie služby, technickú správu nehnuteľností, starostlivosť o
zeleň a strážnu službu a má cca 3000 zamestnancov. Fakturované práce pre žalobcu neboli realizované,
a preto nebola obdržaná ani úhrada za fakturované plnenia.

95. Podľa správneho súdu je správny záver daňových orgánov, že predloženie faktúry je len jednou z
hmotnoprávnych podmienok a faktúra sama o sebe nie je preukázaním reálnosti obchodnej transakcie.
Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r. o., bol vykonaný
výsluch osoby oprávnenej konať za tohto dodávateľa. Žalobca bol o výsluchu svedka upovedomený

a v správnej žalobe ani nevzniesol žiadne námietky v tom smere, že by o výsluchu nevedel. Tým, že
o výsluchu svedka bol upovedomený a nezúčastnil sa ho, sám nevyčerpal možnosti svojej obrany v
daňovom konaní. Konanie pred správnym súdom má slúžiť len na preskúmanie postupu a individuálnych
správnych aktov orgánov verejnej správy, jeho účelom nie je nahradzovanie činností správnych orgánov
a konania pred nimi. Z uvedeného vyplýva, že ťažisková obrana práv a právom chránených záujmov

účastníkov administratívneho konania má byť prednesená v administratívnom konaní a majú sa s ňou
vysporiadať príslušné orgány verejnej správy.

96.ŽalobcažiadnekonkrétnedôkazyvovzťahukdodávateľoviISSFacilityServices, spol.sr.o.,
v administratívnom konaní, ani v správnej žalobe a ani na pojednávaní pred správnym súdom nenavrhol

a neuviedol. V správnej žalobe nepredniesol ani konkrétne skutkové tvrdenia a prípadne opis skutkových
okolností, ktoré by mali nasvedčovať reálnosti deklarovaných plnení. Poukaz na vedenie trestného
konania a na konfrontáciu s pánom X. je taktiež len vo všeobecnej rovine, bez naznačenia konkrétnych
skutkových okolností a súvislostí. Preto ani nie je zrejmý súvis s prípadným trestným konaním. Aj na
pojednávaní konateľ žalobcu len uviedol, že sa spoľahol na svojho dlhodobého známeho pána X. a

nepreveril si, či tento je oprávnený konať za uvedenú obchodnú spoločnosť. Aj na pojednávaní potvrdil,
že v trestnom konaní bol žalobca, resp. jeho štatutárny orgán vypočúvaný ako svedok, ale žiadnym
výstupom z trestného konania nedisponoval.

97. Žalobca deklaroval obchodné prípady s dodávateľom ISS Facility Services, spol. s r. o.

Správca dane spochybnil žalobcom uplatnené daňové výdavky (keď deklarovaný dodávateľ vystavenie
faktúr a dodanie prác poprel), a tým sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý ho neuniesol.
Žalobca disponoval vystavenou faktúrou a poukazoval na to, že práce boli reálne uskutočnené v
jeho areáli, samotný deklarovaný dodávateľ, ale dodanie prác poprel. Daňové orgány tak žalobcu
nezaťažovali dôkazným bremenom, ktoré ho už nezaťažovalo a nad rámec zákonnej právnej úpravy.

V medziach žalobných námietok tak správny súd považuje závery daňových orgánov vo vzťahu k
deklarovanému dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r.o. za zákonné a správne.

98. Vo vzťahu k dodávateľovi BETAMONT, s. r. o., z administratívneho spisu vyplýva, že bol vykonaný
výsluch G.. Y. D., P. XXXX/X, N. - P., ktorá uviedla, že na žalobcom predložených faktúrach deklarované

plnenia - montáž regulácie telocvične a rekreačného dvojdomu - neboli žalobcovi dodané, spoločnosť
nevystavila faktúry, nesúhlasí ani číselný rad faktúr. Obdobne sa vyjadrila k deklarovaným plneniam
- opracovanie dubových prírezov, hobľovanie, brúsenie a manipulácia s drevenou hmotou, dopojenie
do slaboprúdovej, telefónnej a optickej siete, zabezpečenie signalizačnej siete. Uvedené vyplýva zozápisnice č. 103960915/2015 zo dňa 20.09.2016. Pri výsluchu dňa 07.06.2017, ktorého obsah je
zaznamenaný v zápisnici č. 101240675/2017, G.. Y. D. zotrvala na svojich predošlých vyjadreniach,
poukázala ešte na Knihu vyšlých faktúr za rok 2014 s tým, že žalobcu pozná, ale v roku 2014 neboli

pre neho realizované žiadne dodávky. Žalobca bol o výsluchu uvedenej svedkyne upovedomený (čo
v správnej žalobe ani sám nerozporoval) a výsluchu sa nezúčastnil. Z rozhodnutia správcu dane,
týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty, vo vzťahu k tomuto obchodnému prípadu vyplýva (rozhodnutie
č. 100159200/2018 zo dňa 17.01.2018), že aj správca dane konštatoval, že pri fyzickej ohliadke areálu
žalobcu bolo zistené, že deklarované práce boli vykonané. Správny súd ale považuje za podstatné

vo vzťahu k verifikácii žalobcom tvrdených skutočností to, že deklarovaný dodávateľ vystavenie faktúr
a realizáciu prác poprel, čím nebolo preukázané, že deklarované práce, z ktorých boli uplatnené
daňové výdavky, boli realizované deklarovaným dodávateľom, teda správca dane vyvrátil relevantným
spôsobom tvrdenie daňového subjektu.

99. Správny súd považuje závery daňových orgánov vo vzťahu k dodávateľovi BETAMONT, s. r. o., v

medziach správnej žaloby a námietok v nej vznesených, za správne. Žalobca predložil faktúry a správca
dane preveril, že na faktúrach deklarované plnenia boli realizované. Konfrontáciou žalobcom tvrdených
a zistených skutočností s výpoveďou osoby oprávnenej konať za deklarovaného dodávateľa ale bolo
zistené, že deklarovaný dodávateľ dodanie plnení nepotvrdil, neúčtoval o nich, nepotvrdil ani vystavenie
faktúr. Správca dane tak spochybnil žalobcom deklarované obchodné prípady a dôkazné bremeno sa

presunulo na žalobcu. Aj na tieto daňové výdavky sú použiteľné závery, ktoré správny súd uviedol pri
deklarovanom dodávateľovi ISS Facility Services, spol. s r.o. Žalobca bol o realizácii výsluchu svedka
- osoby oprávnenej konať za spoločnosť BETAMONT, s. r. o. upovedomený a nezúčastnil sa ho, čím
sám nevyčerpal možnosti svojej obrany v daňovom konaní a nevyužil tak možnosť konfrontácie svojich
tvrdení. V správnej žalobe nič konkrétne vo vzťahu k tomuto dodávateľovi neuviedol, a to ani popis

skutkových okolností, ktoré by ozrejmovali dojednanie spolupráce s dodávateľom a realizáciu prác. V
správnej žalobe žalobca svoju námietku odôvodňoval len stručne, bez konkrétnych skutkových okolností
a súvislostí. Rovnako stručne tiež poukazoval na vedenie trestného stíhania, avšak na pojednávaní pred
správnym uviedol, že trestné stíhanie bolo vedené len vo vzťahu k spoločnosti ISS Facility Services,
spol. s r. o.

100. V tomto prípade neboli závery daňových orgánov založené len na tom, že na strane deklarovaného
dodávateľa neboli splnené daňové a účtovne povinností, pretože deklarovaný dodávateľ dodanie
deklarovaných plnení a ani vystavenie faktúr nepotvrdil.

101.VovzťahukdeklarovanémudodávateľoviRENOVAL,s.r.o.,bolozadministratívnehospisuzistené,
že správca dane požiadal Daňový úrad Žilina o preverenie deklarovaných obchodných transakcií s
týmto dodávateľom dožiadaním č. 103379636/2016 zo dňa 21.06.2016. U. W., J. V. XXXX/X, T. O.
(konateľ spoločnosti v období od 11.09.2014 do 16.06.2015) uviedol, že žalobcu nepozná a ani s ním
spoločnosť RENOVAL, s. r. o., neobchodovala. Predmetom deklarovaných plnení malo byť hobľovanie

a brúsenie dubových prierezov, manipulácia s drevenou hmotou, pílenie a rúbanie dreva. K faktúre
žalobca doložil objednávku prác zo dňa 02.10.2014. Pán W. nepotvrdil vystavenie faktúry s tým, že
faktúra nemá ani takú formu, v ktorej faktúry vystavoval. Spoločnosť nemala v majetku ani žiadne
stroje, prostredníctvom ktorých by mohli byť realizované deklarované plnenia. Priebeh výsluchu je
zaznamenaný v zápisnici Daňového úradu Žilina č. 103987188/2016 zo dňa 27.09.2016. Žalobca bol o

výsluchu svedka upovedomený, ale výsluchu svedka sa nezúčastnil.

102. Vo vzťahu k týmto obchodným transakciám je zrejmé, že žalobca opäť predložil faktúru a
objednávku a správca dane konštatoval, že pri fyzickej ohliadke bolo preukázané dodanie prác. Z
výpovede bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa ale vyplýva, že nielenže nepotvrdil vystavenie

faktúry, nepotvrdil ani dodanie prác a dokonca uviedol, že účet, na ktorý mala byť žalobcom vykonaná
úhrada, nebol účtom tohto deklarovaného dodávateľa. Žalobca v správnej žalobe opäť len veľmi
všeobecne a nekonkrétne namietal závery daňových orgánov bez konkrétnych skutkových okolností,
ktorými by objasňoval obchodnú spoluprácu s deklarovaným dodávateľom, a ktorými by prelomil závery
daňových orgánov. Za najpodstatnejšie považuje správny súd to, že žalobca sa nezúčastnil výsluchu

konateľa (bývalého) a nevyužil dostatočný priestor na konfrontáciu svojich tvrdení v rámci daňovej
kontroly a vo vyrubovacom konaní. Ani v správnej žalobe žiadnu konkrétnu argumentáciu nepredniesol.
V medziach žalobných námietok tak správny súd považuje závery daňových orgánov vo vzťahu kdeklarovanému dodávateľovi RENOVAL, s. r. o., s odkazom aj na závery uvedené pri predošlých dvoch
deklarovaných dodávateľoch, za správne a zákonné.

103. Žalobca ďalej účtoval v roku 2014 aj na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa F. O. v
celkovej výške 238 698,- Eur. Predmetom deklarovaných plnení mala byť dodávka palivového dreva,
opracovanie prírezov a manipulácia s drevenou hmotou, pílenie a rúbanie dreva, výroba a pokládka
podlahy na loď. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pripúšťa, že s ohľadom
na charakter podnikateľskej činnosti žalobcu boli deklarované plnenia reálne uskutočnené. Podľa

správcu dane ale bolo spochybnené, že práce dodal deklarovaný dodávateľ. Správca dane poukázal
na to, že deklarované plnenia sa snažil preveriť u deklarovaného dodávateľa F. O.. Predvolanie č.
103211817/2016 zo dňa 25.05.2016 a č. 104277440/2016 zo dňa 11.11.2016 sa správcovi dane
na známu adresu uvedeného deklarovaného dodávateľa nepodarilo doručiť a zásielka sa vrátila s
poznámkou „adresát neznámy“.
104. Správca dane následne požiadal o predvedenie uvedenej osoby Okresné riaditeľstvo PZ v Banskej

Bystrici žiadosťou zo dňa 05.12.2016. F. O. nebol predvedený z dôvodu, že sa na známej adrese jeho
pobytu nenachádzal a obyvatelia domu nemali žiadnu vedomosť o tom, že by sa takáto osoba v dome
vôbec mala nachádzať.

105. Podľa správneho súdu vo vzťahu k tomuto deklarovanému dodávateľovi závery správcu dane

neobstoja. Správca dane uznal splnenie formálnych zákonom vyžadovaných podmienok - dokladov
(predloženie faktúry a objednávky) a pripustil aj skutočnú realizáciu deklarovaných plnení. Podľa
správcu dane ale nebolo preukázané, že plnenia boli realizované deklarovaným dodávateľom, pretože
tento je nekontaktný a nebolo k dispozícii jeho účtovníctvo. Takéto spochybnenie deklarovaných
obchodných transakcií podľa správneho súdu neobstojí. Za podstatné správny súd považuje to, že ani

samotný správca dane nespochybnil reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda v tomto prípade
neboli zo strany žalobcu splnené len formálne podmienky uplatňovaného daňového nároku. Samotný
správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na charakter vykonávanej podnikateľskej
činnosti žalobcu pripúšťa, že plnenia uvedené na faktúrach vystavených F. Kontúrom boli reálne
uskutočnené. Zároveň nešlo ani o prípad, že by deklarovaný dodávateľ sám nepotvrdil dodanie plnení

a vystavenie faktúr. Podľa správneho súdu nemožno u daňového subjektu vyvodzovať zodpovednosť
za nekontaktnosť daňového subjektu a za neplnenie jeho účtovných a daňových povinností. Samotná
nekontaktnosť osoby deklarovaného dodávateľa na prelomenie tvrdenia o reálnosti deklarovaných
obchodných prípadov v tomto prípade preto podľa správneho súdu neobstojí. Daňové orgány nezistili
a neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by vyvracali tvrdenie daňového subjektu, že deklarované

plnenia nemohli byť dodané deklarovaným dodávateľom, napr. že nemal oprávnenie na podnikanie,
nedisponoval potrebným pracovným náradím, nebola vykonaná úhrada, a pod.

106. Žalobca ďalej v roku 2014 účtoval na ťarchu nákladového účtu za práce na základe dodávateľských
faktúr od dodávateľa L. N. v celkovej výške 15 374,- Eur. Predmetom deklarovaných plnení malo byť

opracovanie prírezov, výroba klátikov, odkôrnenie, brúsenie, pílenie, náter a presun, príprava palivového
reziva, pílenie, rúbanie a ukladanie dreva.

107. Správca dane predvolal L. N. na výsluch predvolaniami č. 103380193/2016 zo dňa 21.06.2016 a
č. 103668414/2016 zo dňa 05.08.2016. Zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát neprevzal v odbernej

lehote“. Následne bol preverovaný pobyt uvedenej osoby. Predvolanie č. 104278523/2016 zo dňa
11.11.2016L.N.prevzal,alenavýsluchsanedostavil.L.N.sadostavilksprávcovidanedňa16.12.2016.
Po oboznámení, že spísanie zápisnice bude trvať určitú dobu, odmietol vypovedať s tým, že sa
skontaktuje so správcom dane, keď bude v SR, nakoľko sa nachádza v ČR. Dňa 03.01.2017 bol
vykonaný výsluch L. N., ktorého sa žalobca nezúčastnil. Priebeh a obsah výsluchu je zaznamenaný

v Zápisnici o výsluchu svedka č. 100008518/2017. L. N. potvrdil dodanie deklarovaných plnení, ale
nevedel tieto deklarované plnenia doložiť žiadnymi účtovnými a daňovými dokladmi.

108. Na ťarchu nákladových účtov za práce, prepravné a za opravy a udržiavanie účtoval žalobca aj
náklady na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa OKNOTHERM, s. r. o., v sume 117 755,60 Eur

bez DPH. Predmetom dodania mali byť montáž oplotenia, výroba stĺpikov, lešenie, betonáž, opracovanie
dubových prírezov, okná, preprava materiálu. Správca dane konštatoval, že od 03.06.2015 nastala
zmena obchodného mena uvedeného deklarovaného dodávateľa na OTVORENÉ OKNO, s. r. o., a od
13.11.2015 bol uskutočnený dobrovoľný výmaz v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom je spoločnosťKFT-STAV, s. r. o., Medený Hámor, IČO: 36 776 475. Zásielka adresovaná právnemu
nástupcovi sa vrátila správcovi dane s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Bol realizovaný
výsluch pána U. U. L. - bývalého konateľa, ktorý potvrdil uskutočnenie prác, ale nevedel predložiť

účtovné a daňové doklady s tým, že tieto odovzdal konateľovi právneho zástupcu (výsluch je obsiahnutý
v zápisnici č. 104525482/2016 zo dňa 21.12.2016). Správca dane ďalej poukázal na to, že spoločnosť
KFT-STAV, s. r. o., sa na svojom deklarovanom sídle nenachádza, so správcom dane nekomunikuje a
zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

109. Správca dane uviedol, že bývalý konateľ U. U. L. potvrdil dodanie plnení len v teoretickej rovine
a neposkytol overiteľné údaje, ktoré by preukázali skutočné dodanie plnení. Správca dane pripustil,
že plnenia boli reálne uskutočnené, ale podľa jeho názoru nebolo jednoznačne a nezameniteľným
spôsobom preukázané, že plnenia boli dodané deklarovaným dodávateľom.

110. Žalobca účtoval v roku 2014 za palivové drevo a za opravu a udržiavanie aj náklady na základe

dodávateľských faktúr od dodávateľa BETEX, s. r. o., v celkovej sume 16 328,- Eur bez DPH.
Predmetom dodávky malo byť dodanie palivového dreva a zámkovej dlažby.

111. Výzva na predloženie dokladov zaslaná deklarovanému dodávateľovi č. 104264783/2016 zo dňa
09.11.2016 sa vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Od 05.01.2017 bola

uvedená spoločnosť vymazaná z obchodného registra s právnym nástupcom ETRADER, s. r. o.,
Galanta. Dňa 17.01.2017 sa uskutočnil výsluch svedka P. I. (bývalý konateľ). Obsah výsluchu je
obsiahnutý v zápisnici č. 1000091120/2017. Žalobca sa výsluchu nezúčastnil napriek tomu, že bol o
tomto výsluchu upovedomený. Uvedený bývalý konateľ potvrdil vystavenie faktúr, dodanie plnení a
zaplatenie DPH. Doklady nevedel predložiť s tým, že firmu predal G. O. a všetky doklady jej odovzdal.

112. Z iného daňového konania správca dane zistil, že právny nástupca spoločnosti BETEX, s. r. o., so
správcom dane nekomunikuje, zásielky sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy“.

113. Aj keď bývalý konateľ potvrdil vystavenie faktúr a dodanie plnení a správca dane pripustil, že plnenia

boli reálne uskutočnené, podľa jeho záverov sa však nepreukázalo, že tieto plnenia boli realizované
deklarovaným dodávateľom.

114. Vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom BETEX, s. r. o., OTVORENÉ OKNO, s. r.
o., a L. N. správca dane uviedol, že pripúšťa, že plnenia boli realizované. Žalobca predložil faktúry,

prípadne aj objednávky a doklady o úhrade. Dopytované osoby (deklarovaný dodávateľ alebo osoby
oprávnené konať za deklarovaného dodávateľa v čase, kedy sa mali deklarované plnenia realizovať) aj
potvrdili dodanie deklarovaných plnení. Samotná skutočnosť, že dopytované osoby nepredložili účtovné
a daňové doklady, resp. ich následná nekontaktnosť, podľa správneho súdu nie je dostatočný argument
pre prijatie záveru, že dodávky neboli dodané deklarovaným dodávateľom pri súčasnom konštatovaní,

že daňové orgány pripúšťajú, že deklarované plnenia boli realizované. Pri potvrdení deklarovaných
plnení zo strany dodávateľských subjektov a pri konštatovaní správcu dane, že pripúšťa, že tieto
deklarované plnenia boli aj reálne v areáli žalobcu uskutočnené, samotný fakt o nepredložení účtovných
a daňových dokladov zo strany dodávateľov a ich následná nekontaktnosť, nemôže bez ďalšieho
prelomiť tvrdenie daňového subjektu o deklarovaných obchodných transakciách. Daňové orgány

neuviedli žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by sa týkali personálnych a majetkových pomerov
deklarovaných dodávateľov, predmetu ich podnikateľskej činnosti, možnosti a schopnosti realizovať
deklarované dodávky z hľadiska zamestnancov a podobne, z ktorých by mohol byť vyvodený záver o
tom, že deklarované dodania tovarov a služieb nemohli byť realizované deklarovanými dodávateľmi.
Pokiaľ správca dane aj žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach pripustili, že plnenia boli realizované

v areáli žalobcu, v ktorom vykonáva podnikateľskú činnosť, neobstojí potom ani nimi prijatý záver, že
nebolo preukázané vynaloženie výdavkov na daňové účely - na zabezpečenie, udržanie a dosiahnutie
zdaniteľných príjmov. Závery, ku ktorým dospeli daňové orgány sú v tomto smere nepreskúmateľné.

115. Aj keď správny súd neuznal všetky žalobné námietky žalobcu, pristúpil k zrušeniu rozhodnutia

žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa v celom rozsahu, pretože daňové orgány rozhodli o
vyrubení dane (správca dane), resp. o potvrdení rozhodnutia (žalovaný) jedným výrokom.116. Správy súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj zo záverov obsiahnutých v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa 27.09.2018 a sp. zn. 4Sžf/17/2018, 4Sžfk/21/2018,
4Sžfk/22/2018 a 4Sžfk/23/2018 zo dňa 05.02.2019, ktoré sú použiteľné aj pri posudzovaní

deklarovaných obchodných transakcií pre účely dane z príjmov.

117.Vďalšomkonaníbudeúlohoudaňovýchorgánovopätovnesavysporiadaťsuplatňovanýmnárokom
žalobcu týkajúcim sa daňových výdavkov (nákladov) na nákup galantérneho tovaru tak, aby závery, ku
ktorým dospejú po vysporiadaní sa so žalobcom vznesenými námietkami, boli preskúmateľné. Rovnako

bude potrebné vysporiadať sa s uplatňovanými daňovými výdavkami (nákladmi) súvisiacimi s dodaním
tovarov a služieb od dodávateľov L. N., OKNOTHERM, s. r. o. a BETEX, s. r. o. so zohľadnením vyššie
uvedených záverov správneho súdu.

118. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov

konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§
175 ods. 2 SSP).

119. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.