Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Cb/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118334423
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:6118334423.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu:

BFF Central Europe s.r.o., Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 44 414 315, právne zastúpený:
smith§smith legal s.r.o., Panenská 24, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 360 341, proti žalovaným:
1) Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 31 813 861, 2)
PHARMOS, a.s., Levická 11, Nitra, IČO: 35 974 559, právne zastúpený: JUDr. Zoltán Varga, advokát,
Štefánikova 49, Nitra, o zaplatenie 299.547,26 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 299.547,26 Eur a náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému v 1. rade n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť uhradiť sumu 299.547,26 Eur s príslušenstvom z
titulu neuhradenej penalizačnej faktúry.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 2.rade uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávok

č. 2014/09/74, na základe ktorej sa stal dňa 19.09.2014 veriteľom žalovaného v 1.rade. Predmetom
postúpenia bolo okrem istiny vo výške 3.944.666,83 Eur aj príslušenstvo, ktoré bolo na žalobcu
postúpené ku dňu podpisu zmluvy. Na základe dohody so žalobcom žalovaný v 2.rade vymáhal pre
žalobcu pohľadávky voči žalovanému v 1.rade vo vlastnom mene a na vlastný účet a následne ich
poukazoval na účet žalobcu (tzv. tichá cesia). Žalovaný v 2.rade neuhrádzal pohľadávky riadne a
včas. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2016, bolo žalovanému v 1.rade oznámené
postúpenie pohľadávok v zmysle zmluvy. Žalobca výzvou zo dňa 18.02.2016 vyzval žalovaného v 1.rade

na úhradu úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 19.09.2014 vo výške 299.547,26 Eur. Žalovaný v
1.radezareagovalažnaopätovnúvýzvu,kdeuviedol,ženároknaúrokyzomeškanianeuznáva,nakoľko
v rozsahu v akom boli vyčíslené si nárok na úroky z omeškania uplatnil žalovaný v 2.rade penalizačnou
faktúrou zo dňa 31.12.2016. Žalovaný v 2.rade listom zo dňa 22.03.2018 informoval žalovaného v1.rade, že penalizačná faktúra zo dňa 31.12.2016, bola vystavená neoprávnene a bude dobropisovaná.
Žalovanýv2.radeboloprávnenýuplatniťsivočižalovanémuv1.radeistinuspoluspríslušenstvomlendo
dňa postúpenia pohľadávok, t. j. do dňa 19.09.2014 a úroky z omeškania, ktoré si uplatnil penalizačnou

faktúrou zo dňa 31.12.2016 sú nárokom žalobcu. Žalobca dňa 18.06.2018 vystavil penalizačnú faktúru
č. 055/18 na sumu 299.547,26 Eur zodpovedajúcu kapitalizovaným úrokom z omeškania, ktorú doručil
žalovanému v 1.rade osobne, spolu s predžalobnou výzvou na úhradu dňa 25.06.2018. Žalobca nemá
vedomosť či žalovaný v 2.rade faktúru dobropisoval, nakoľko žalovaný v 2.rade nekomunikuje.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 26.09.2018 platobný rozkaz sp .zn. 16Up/645/2018,
ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 299.547,26 Eur a zaplatiť žalobcovi trovy konania.
Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v 2.rade odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok
je nedôvodný voči žalovanému v 2.rade. V zmysle ustanovenia bobu 2.2 zmluvy sa žalobca so
žalovaným v 2.rade dohodol, že príslušenstvo pohľadávky patrí odo dňa účinnosti zmluvy, t. j. dňa
19.09.2014 žalobcovi. Príslušenstvo od dátumu splatnosti postúpených pohľadávok po podpis zmluvy

patrí žalovanému v 2.rade. Keďže išlo o tichú cesiu žalovaný v 2.rade vystavil penalizačnú faktúru, ktorá
zahŕňala príslušenstvo patriace žalobcovi. Dňa 22.03.2018 žalovaný v 2.rade oznámil žalovanému v
1.rade, že úroky uplatnené vo faktúre zo dňa 31.12.2016 sú nárokom žalobcu a že žalovaný v 2.rade
urobí kroky k dobropisovaniu sumy 297.447,51 Eur. Žalovanému v 2.rade nie je známy žiaden dôvod,
prečo si žalobca uplatňuje nárok aj voči žalovanému v 2.rade popri žalovanom v 1.rade. Žalovaný

v 2.rade neprijal od žalovaného v 1.rade žiadne plnenie ani na omylom vystavenú faktúru, a taktiež
žalobcažalovanémuv2.radežiadnufaktúrunedoručil.Vočiplatobnémurozkazupodalodporajžalovaný
v 1.rade, ktorý ho odôvodnil tým, že žalovaný v 2.rade aj napriek postúpenej pohľadávke vystavil
žalovanému v 1.rade penalizačnú faktúru č. 2530600792 na sumu 919.437,72 Eur dňa 31.12.2016, ktorá
nebola v sume 299.547,26 Eur dobropisovaná a žalovaný ju má stále vedenú v účtovníctve. Žalovaný

v 2.rade prisľúbil, že faktúru stornuje, ale do dnešného dňa tak neurobil. Následne žalobca vystavil
duplicitnú penalizačnú faktúru pod č. 055/18. Žalovaný v 1.rade faktúru č. 055/18 zo dňa 18.06.2018
listom zo dňa 10.07.2018 vrátil späť žalobcovi, nakoľko už ju má zaúčtovanú zo strany žalovaného v
2.rade požiadal, aby si spor vyriešili medzi sebou ako postupca a postupník. Dňa 03.01.2019 Okresný
súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie.

4. Žalobca v replike žaloby uvádza, že žalovaný v 1.rade je dlžníkom žalobcu. Žalovaný v 1.rade v
rozpore so zákonom o účtovníctve nezaúčtoval penalizačnú faktúru. To však neznamená, že žalovaný
v 1.rade nie je dlžníkom žalobcu a nemá povinnosť uhradiť žalobcovi dlžnú sumu.

5. Žalovaný v 2.rade v duplike uvádza navyše oproti predchádzajúcim tvrdeniam, že nesúhlasí s
tvrdenímžalovanéhov1.rade,ževinnoužalovanéhov2.radesadostaldosituácie neistoty.Žalovanému
v 1.rade bola známa skutočnosť, že je dlžníkom žalobcu. Žalovaný v 2.rade sám oznámil žalovanému
v 1.rade, že žalovaný v 1.rade je dlžníkom žalobcu. Žalovaný v 1.rade v duplike uviedol, že žalovaný v
2.rade a žalobca ho uviedli do stavu právnej neistoty. Žalovaný v 2.rade prisľúbil žalovanému v 1.rade, že

vystavenú faktúru č. 25306000792 stornuje, ale nespravil tak. Žalovaný v 1.rade nemôže mať duplicitne
evidované dve penalizačné faktúry na dva rovnaké účtovné prípady, ktoré sú súčasne vymáhané z
rovnakého právneho a skutkového základu postupcom aj postupníkom od toho istého dlžníka. Žalovaný
v 2.rade neprispel k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Postúpenie pohľadávky zakladá nový záväzok len
medzipostupníkomapostupcom.Obsahomnovéhozáväzkujeprechodpohľadávkyzmajetkupostupcu

na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa nemení a nemení sa ani postavenie dlžníka. Jeho
postavenie sa mení až oznámením o postúpení. Nič však nemení na povinnosti dlh splatiť.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov strán sporu, prednesom strán
sporu, písomným podaním strán sporu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria

obsah spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

7. V podaní doručenom súdu dňa 17.05.2019 žalovaný v 1.rade uvádza, že žalovaný v 2.rade doručil
žalovanémuopravnýdaňovýdokladč.XXXXXXXXXXnasumu-297.447,51Eurkfaktúreč.2530600792
s dátumom vystavenia 28.12.2018 - úroky z omeškania. Žalovaný v 1.rade vzniesol námietku premlčania

na úroky z omeškania uplatnené za obdobie pred dňom 20.09.2014.

8. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.05.2019 uvádza, že námietka premlčania je
neopodstatnená. K uplatneniu nároku žalobcu prišlo včas. Úroky z omeškania sa premlčujú samostatne,nezávisle od istiny, vždy vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke úroku z omeškania. Žalobcovi vznikol
nárok vymáhať úroky z omeškania prvýkrát odo dňa 19.09.2014, pričom premlčacia doba by uplynula
dňa 19.09.2018. Žaloba podal žalobu dňa 10.09.2014. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej

štvorročnej premlčacej dobe, z čoho vyplýva, že ich možno uplatniť v uzavretom časovom intervale,
ohraničenom 4 rokmi odo dňa podania žaloby spätne.

9. Právny zástupca žalovaného v 1.rade na pojednávaní konanom dňa 28.05.2019 uviedol, že žalobu
je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko zmluva o

postúpení pohľadávok č. 2014/09/74 zo dňa 19.09.2014 je absolútne neplatný právny úkon, lebo podpisy
za spoločnosť v tejto zmluve sú v rozpore so spôsobom konania menom spoločnosti zapísaného v
Obchodnom registri Slovenskej republiky. Podľa úplného výpisu z obchodného registra, za žalobcu
v čase uzatvorenia tejto zmluvy mali konať a podpisovať dvaja konatelia spoločne. V predmetnej
zmluve je však len podpis S.. X. I. na základe splnomocnenia. Pokiaľ koná pri uzatváraní právneho
úkonu len jeden konateľ, hoci mali konať obaja konatelia, nekonala právnická osoba riadne svojim

štatutárnym orgánom a preto je taká zmluva absolútne neplatná pre rozpor so zákonom s odkazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Od uvedeného spôsobu sa nemožno odchýliť, preto sú
nároky žalobcu uplatnené na základe predmetnej zmluvy neopodstatnené pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ktorý odporuje zákonu, a to v časti podpisovania tejto zmluvy za žalobcu. Tento
nedostatok hmotnoprávnej aktívnej legitimácie žalobcu je dôvodom na zamietnutie žaloby, a to aj s

poukazom na ustálenú judikatúru v rámci ktorej súdy žalobu žalobcu z uvedeného dôvodu zamietli.
Na pojednávaní konanom dňa 27.06.2019 ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmlúv neboli doložené
splnomocnenia, splnomocnenie sa doložilo až dva týždne dozadu. Dovtedy bol názoru žalobcu tento
právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že meškal
s doložením splnomocnenia z dôvodu dožiadania z archívu z Poľska, avšak tieto zmluvy sa archivujú

na Slovensku, majú byť priložené v čase podpisovania zmluvy o postúpení pohľadávok k priloženej
dohode. Takéto splnomocnenie sa nenašlo ani u žalovaného 1 ani žalovaného 2 v účtovných dokladoch.
Napokon sa nenašlo ani u žalobcu. K dispozícii nie je originál splnomocnenia. Je tiež neštandardné,
že žalovaný v 2. rade je stranou v dohode o postúpení pohľadávok a pritom ho sám žalobca žaluje,
znamená to, že má pochybnosti, či je platná alebo neplatná dohoda o postúpení pohľadávok.

10. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 27.06.2019
uviedol, že predloženie splnomocnenia k zmluve o postúpení pohľadávky nie je jej zákonnou
náležitosťou a teda skutočnosť, že toto splnomocnenie nebolo spolu so zmluvou predložené,
nespôsobuje jej neplatnosť. Rovnako sa tak nejedná o účtovný dokument, ktorý by mal mať žalovaný

v 1. rade založený vo svojom účtovníctve. Zmluvy o postúpení pohľadávok sa uzatvárajú po dlhšom
rokovaní, kde na jednej strane vystupoval p. I. za spoločnosť ako generálny riaditeľ (žalobca) a po týchto
rokovaniach musela byť takáto transakcia schválená uznesením dozornej rady žalobcu, nakoľko ide o
sumu vyššiu ako 150.000 Eur, čo vyplýva z interných predpisov žalobcu. Transakcia bola schválená
uznesením dozornej rady a pán I. bol poverený na podpis zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca

ani žalovaný v 2. rade nemajú pochybnosť o uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky a k námietke
žalovaného v 1. rade, prečo žalovaný v 2. rade nesedí na strane žalobcu, žalobca uviedol, že to bolo
spôsobené procesnou opatrnosťou, nakoľko žalobca si nebol istý, či bol skutočne vydaný dobropis k
penalizačnej faktúre. Súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
4Obdo/210/2001, na základe ktorého je možné identifikovať veriteľa a dlžníka pohľadávky. Tvrdenia

žalovaného v 1. rade považuje v tomto prípade za účelové, nakoľko je medzi nimi viacero sporov, z
ktorých bol žalobca úspešný a žalovaný v 1. rade niektoré pohľadávky ešte aj plní.

11. V prednese žalovaného v 2.rade na pojednávaní konanom dňa 27.06.2019 tento uviedol, že má k
dispozícii list zo dňa 11.04.2019, v ktorom žalovaný v 2. rade opätovne zaslal žalovanému v 1. rade

doklad, ktorým bol vyhotovený dobropis č. XXXXXXXXXX. Dobropisovaná bola faktúra č. 2530600792.
Žalovanému v 1. rade bola oznámená skutočnosť, komu má po postúpení pohľadávky plniť (žalobca), a
to listom zo dňa 22.03.2018, kde žalovaný v 2. rade oznámil žalovanému v 1. rade, že v zmysle zmluvy
o postúpení pohľadávky medzi žalovaným v 2. rade ako postupcom a žalobcom ako postupníkom prešli
pohľadávky v celkovej výške 3.944.686,83 Eur na žalobcu ako postupníka. Žalovaný v 2. rade oznámil

žalovanému v 1. rade, aby tieto pohľadávky uhrádzal na účet žalobcu.

12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2014 vyplýva, že žalovaný v 2.rade uzatvoril
so žalobcom (pod pôvodným názvom Magellan Slovakia, s.r.o.) zmluvu o postúpení pohľadávok,ktorou žalovaný v 2.rade ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi evidované pohľadávky voči
žalovanému v 1.rade, ktoré sú v celkovej výške 3.944.686,83 Eur. Pohľadávky boli postúpené spolu
s príslušenstvom. Podľa bodu 2.2 zmluvy, príslušenstvo pohľadávky sa postupuje a prechádza na

postupníka až od dátumu podpisu tejto zmluvy, pričom príslušenstvo od dátumu splatnosti pohľadávky
až po bezprostredne predchádzajúci dátum podpisu tejto zmluvy zostáva vo vlastníctve postupcu.

13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky, výzva na plnenie v prospech postupníka zo dňa 18.02.2016
vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému v 1.rade, že prišlo k postúpeniu pohľadávok žalovaného v

2.rade voči žalovanému v 1.rade. Postúpené pohľadávky boli naďalej uhrádzané žalovanému v 2.rade.
Žalobcovi bolo uhradených 3.046.248,83 Eur. Zároveň žalobca vyzval žalovaného v 1.rade na úhradu
zvyšného dlhu čo do istiny i príslušenstva. K výzve bol pripojený zoznam uhradených pohľadávok.

14. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že žalovaný v 2.rade na žalobcu postúpil dňa
18.02.2016 pohľadávky vo výške 898.438 Eur voči žalovanému v 1.rade.

15. Z výzvy zo dňa 31.03.2016 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného v 1.rade na úhradu sumy
299.547,26 Eur ako úrokov z omeškania vyčíslených od 19.09.2014 a to v lehote do 30.04.2016.

16. Zo stanoviska žalovaného v 1.rade zo dňa 22.05.2017 vyplýva, že žalovaný v 1.rade neakceptuje

vyčíslené úroky v takej výške, nakoľko časť z úrokov si uplatnil žalovaný v 2.rade.

17. Oznámením žalovaného v 2.rade zo dňa 22.03.2018, žalovaný v 2.rade informoval žalovaného v
1.rade, že nárok na úroky z omeškania uplatnil omylom a uvedené úroky z omeškania sú nárokom
žalobcu a to z dôvodu postúpenia pohľadávok voči žalovanému v 1.rade na žalobcu.

18. Z faktúry č. 055/18, vystavenej dňa 18.06.2018 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému v 1.rade
úroky z omeškania vo výške 299.547,26 Eur s určením lehoty splatnosti dňom 03.07.2018.

19.Žalobcavyzvalžalovanéhov1.radelistomzodňa21.06.2018naúhradudlžnýchúrokovzomeškania

vo výške 299.547,26 Eur.

20. Listom zo dňa 10.07.2018 žalovaný v 1.rade vrátil žalobcovi penalizačnú faktúru č. 055/18 na sumu
299.547,26 Eur späť z dôvodu, že penalizačnú faktúru č. 2530600792 už vystavil žalovaný v 2.rade.
Zároveň požiadal, aby si uvedený problém žalobca vyriešil so žalovaným v 2.rade.

21. Z faktúry č. 2530600792 vyplýva, že žalovaný v 2.rade vystavil žalovanému v 1.rade faktúru na
úhradu dlžnej sumy vo výške 919.437,72 Eur.

22.Zopravnéhodaňovéhodokladuč.XXXXXXXXXXvyplýva,žežalovanýv2.radežalovanémuv1.rade

dobropisom odrátal z vystavenej faktúry č. 2530600792 úroky z omeškania vo výške 297.447,51 Eur.

23. Z tabuľky nárokov žalobcu - úrokov z omeškania vyplýva, že na žalobcu boli postúpené úroky z
omeškania vo výške 299.547,26 Eur, pričom tieto boli počítané odo dňa postúpenia pohľadávky.

24. Zo splnomocnenia zo dňa 18.09.2014 vyplýva, že žalobca v súlade so zákonom poveril podpísaním
zmluvy o postúpení pohľadávok S.. X. I..

25. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„OBZ"),tentozákonupravujepostaveniepodnikateľov,obchodnézáväzkovévzťahy,

ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

26. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.27. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ"), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

29. Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

30. Podľa ustanovenia § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je
dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

31.Podľaustanovenia§530ods.1OZ,nažiadosťpostupníkamôžepostupcavymáhaťpostúpenýnárok
sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo
dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a
postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.

32. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 OBZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia
doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

33. Podľa ustanovenia § 369c OBZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §

369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

34. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona 40,- Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania..

35. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru,

že žaloba žalobcu voči žalovanému v 1.rade je dôvodná a voči žalovanému v 2.rade nie je dôvodná z
nasledujúcich dôvodov.

36. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v
2.rade došlo k vzniku pohľadávok, ktorú mal žalovaný v 1.rade povinnosť hradiť žalovanému v 2.rade.

Žalovaný v 1.rade sa však dostal do omeškania s platením, čím vznikol žalovanému v 2.rade nárok
na úroky z omeškania vo výške 299.547,26 Eur (pohľadávka), ktoré sú predmetom súdneho sporu. Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2014/09/74 zo dňa 19.09.2014, žalovaný v 2.rade postúpil
na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 3.944.686,83 Eur. Podľa bodu 2.2. predmetnej zmluvy došlo
okrem postúpenia istiny aj k postúpeniu príslušenstva. Žalobca sa v konaní pred tunajším súdom v

súlade s uvedeným ustanovením zmluvy domáha uhradenia sumy dlžných úrokov z omeškania vo výške
299.547,26 Eur. Súd má za to, že žalovaný v 2.rade riadne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému
v 1.rade spolu s príslušenstvom na žalobcu. Podľa zmluvy bol však uvedené pohľadávky oprávnený
vymáhať od žalovaného v 1.rade žalovaný v 2.rade a následne ich poukazovať na účet žalobcu. Nakoľko
žalovaný v 2.rade prestal uhrádzať vymáhané sumy riadne a včas, žalobca listom zo dňa 18.02.2016

oznámil žalovanému v 1.rade postúpenie pohľadávok. Od doručenia tohto oznámenia, t. j. odo dňa
18.02.2016, bol žalovaný v 1.rade povinný svoj dlh platiť žalobcovi. Súd má za preukázané, že zo strany
žalovanéhov2.radedošloomylomkvystaveniupenalizačnejfaktúryč.2530600792,ktorousiuplatňoval
úroky z omeškania vo výške 919.437,72 Eur, ktoré zahŕňali aj úroky z omeškania vo výške 299.547,26
Eur (na ktoré má v zmysle zmluvy nárok žalobca), ktoré boli postúpené na žalobcu. Uvedenú chybu

oznámil žalovaný v 2.rade žalovanému v 1.rade, a to listom zo dňa 22.03.2018, v ktorom žalovanému v
1.rade uviedol, že fakturovanú sumu bude dobropisovať, čo aj spravil podaním doručeným žalovanému
v 1.rade dňa 12.04.2019 aj s opravným daňovým dokladom č. XXXXXXXXXX.37. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným v 1.rade, súd uvádza, že pokiaľ ide o
úroky z omeškania (v súlade s rozhodovacou praxou súdov napr. 2Obdo/36/2010) ide o právo, ktoré sa
premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené obdobie. Žalobca súdu preukázal,

že si uplatňuje úroky z omeškania iba odo dňa postúpenia pohľadávky a nie od vzniku omeškania.
Žalobcatedauplatňujeúrokylenod19.09.2014,pretopremlčacialehotabymuuplynuladňa19.09.2018,
avšak žaloba bola na upomínacom súde podaná dňa 11.09.2018, teda ešte pred uplynutím premlčacej
doby. Pokiaľ ide o nedostatok splnomocnenia na podpis zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorý namietal
žalovaný v 1.rade, tu súd uvádza, že žalobca doložil súdu poverenie, ktorým konatelia žalobcu v súlade

s uznesením dozornej rady poverili pána MVDr. X. I. ako generálneho riaditeľa žalobcu k podpisu zmluvy
o postúpení pohľadávok. Preto je súd toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená
platne, nakoľko osoba, ktorá uvedenú zmluvu podpísala bola na tento úkon splnomocnená.

38. Súd má teda z vykonaného dokazovania, za preukázané, že žalovaný v 2.rade postúpil pohľadávky
voči žalovanému v 1.rade na žalobcu. Žalovanému v 1.rade bolo zo strany žalobcu oznámené

postúpenie pohľadávok listom zo dňa 18.02.2016, čím žalovaný v 1.rade nebol oprávnený plniť dlh
žalovanému v 2.rade. Žalovaný v 1.rade sa nemôže zbaviť zodpovednosti zaplatiť dlžnú sumu úrokov
z omeškania z dôvodu, že žalovaný v 2.rade mu omylom vystavil faktúru na túto sumu, nakoľko o
uvedenomomylebolžalovanýmv2.radeupozornenýadodatočnebolafaktúradobropisovaná.Žalovaný
v 1.rade žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil existenciu nároku na úroky z omeškania. Preto

na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalovaný v 1.rade je povinný uhradiť žalobcovi
pohľadávku vo výške 299.547,26 Eur.

39. Podľa ustanovenia § 232 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vzhľadom k výške žalovanej sumy, ku ktorej

zaplateniu zaviazal súd žalovaného v 1.rade, mal súd za to, že je dôvodné poskytnúť žalovanému, ktorý
je príspevkovou organizáciou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky financovanou zo zdrojov
zdravotných poisťovní na splatenie dlhu primerane dlhšiu lehotu a to v trvaní 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

40. Nakoľko žalovaný v 1.rade sa dostal s uhradením dlžnej sumy do omeškania, preto má žalobca
v zmysle ustanovenia § 369c OBZ nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, ktorá je v zmysle § 2 nariadenia č. 21/2013 Z. z. vo výške 40 eur.

41. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade tak tu súd uvádza, že žalobca nepreukázal pasívnu vecnú

legitimáciu žalovaného v 2.rade, teda hmotnoprávny nárok na základe, ktorého si žalobca uplatňuje
zaplatenie sumy 299.547,26 Eur. Uvedená suma bola žalovaným v 2.rade postúpená na žalobcu a
uvedenú sumu je povinný uhradiť žalovaný v 1.rade. Sám žalobca uvádza, že žalobu voči žalovanému v
2.radepodalzopatrnosti,nakoľkonemalpreukázané,čižalovanýdobropisomzrušilpenalizačnúfaktúru.
Nakoľko žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v 2.rade, súd žalobu voči nemu zamietol.

42. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"),
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého v konaní

úspešnému žalobcovi patrí voči žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
a zároveň úspešnému žalovanému v 2.rade patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.