Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200058
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4019200058.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. O. XX/XX, B. - U. T.,
zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, sídlo Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sídlo Námestie slobody č. 6, Bratislava, za účasti
ďalšieho účastníka: MH Invest, s.r.o., sídlo Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, zastúpený advokátskou
kanceláriou: MAPLE & FISH s.r.o., sídlo Dunajská 15/A, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 718 432, o

správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného číslo 10956/2018/SV/94745 zo 14.12.2018 a rozhodnutiu
orgánu verejnej správy prvého stupňa - Okresný úrad Nitra číslo OU-NR-OVBP2-2018/007113-097 z
10.07.2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo 06.02.2019, osobne doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a

miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP") dňa 06.02.2019, domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, označených
v záhlaví, zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.

2. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že rozhodnutie
o vyvlastnení už bolo zaevidované v katastri nehnuteľností, pričom vlastnícke právo bolo zapísané v
prospech vyvlastniteľa. Keďže ďalší účastník je v súčasnosti už evidovaným vlastníkom vyvlastnených
nehnuteľností a žiada o vydanie stavebného povolenia s následným úmyslom urýchlene realizovať

na vyvlastnenom území stavby (vrátane ich kolaudácie), tieto stavby v prípade zrušenia napadnutého
rozhodnutia a rozhodnutia o vyvlastnení bude musieť žalobca trpieť a ich prípadné odstránenie bude
možné len po ďalších zdĺhavých administratívnych, či súdnych procesoch, ak vôbec. Týmto postupom by
došlo k nenapraviteľnému a neodstrániteľnému stavu a zároveň by žalobcovi bola spôsobená závažná
ujma spočívajúca v obmedzení užívania pozemku, ako aj vo finančnej škode, keďže žalobca nebude
mať možnosť voľnej dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou smerujúcej najmä k predaju pozemku

prípadnému investorovi a žalobca ani nebude mať možnosť sám si na svojich pozemkoch realizovať
stavebné zámery, kde sa výnos pohybuje v miliónoch eur. Ide pritom o lukratívne a bonitné pozemky,
keď podľa územného plánu Mesta Nitra sú určené na komerčnú výstavbu s možnosťou zástavby až
do 6. nadzemného podlažia). Tieto by v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia až po určitom
čase ostali výrazne znehodnotené a s nepredstaviteľným následným právnym postavením tak žalobcu
ako obnoveného vlastníka pozemkov, ako aj vlastníka stavieb sa na nich nachádzajúcich. Toto sú

skutočnosti, pre ktoré je návrh žalobcu na priznanie odkladu vykonateľnosti plne dôvodný a žiaduci, a
to aj v nadväznosti na princíp legitímnych očakávaní. Prejednávaná vec má mimoriadny súvis s právomna ochranu životného prostredia, kde práve v týchto dňoch (t. j. dňoch podania návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe) Európska komisia zaslala Slovenskej republike odôvodnené
stanovisko, v ktorom má Slovenská republika dva mesiace na vyjadrenie k vytýkaným nedostatkom v

oblasti ochrany životného prostredia, ku ktorému sa Slovenská republika v predstupových rokovaniach
do Európskej únie zaviazala. V tomto konaní, ktoré Európska komisia uplatňuje voči Slovenskej
republike, je vytýkaná práve tá skutočnosť, že Slovensko nedostatočne implementuje a rešpektuje
dohodnuté podmienky v oblasti ochrany životného prostredia. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie č. 24/2006 Z. z. vychádza z Aarhuského dohovoru, čiže medzinárodného dohovoru, ktorý

sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať. Ak by sa na žalobcových pozemkoch začala akákoľvek
výstavba a Strategický park by nebol posúdený v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, neuskutočnilo by sa územné konanie a opätovne by sa len porušovali pravidlá, ktoré sú
Slovenskej republike Európskou komisiou vytýkané.

4. Žalobca podaním z 20.03.2019, osobne doručeným správnemu súdu dňa 20.03.2019, požiadal,

posudzujúc jeho podanie podľa obsahu, o urýchlené rozhodnutie o jeho návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

5. Žalobca svojim ďalším podaním z 30.05.2019, odoslaným správnemu súdu dňa 31.05.2019 a
doručeným dňa 01.06.2019, doplnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V podaní

poukázal na ďalšie dôvody priznania odkladného účinku, a to, že účel vyvlastnenia, teda konkrétna
stavba, pre realizáciu ktorej bolo vlastnícke právo žalobcu vyvlastnené, nie je v súlade s územným
plánom Mesta Nitra, resp. sa v ňom so stavbou vôbec nepočíta, v dôsledku čoho nie je možné
akceptovať naplnenie zákonnej (ústavnej) podmienky v podobe nevyhnutnej miery pre vyvlastnenie.
Túto skutočnosť potvrdzuje podľa žalobcu k danému podaniu pripojený listinný dôkaz, ktorým je žiadosť

vyvlastniteľa, teda MH Invest s.r.o. o aktualizáciu územného plánu Mesta Nitra, z ktorého vyplýva, že
stavba „Príprava strategického parku Nitra (I./64 - 1. etapa) nie je obsiahnutá v územnom pláne Mesta
Nitra. Účel vyvlastnenia teda nebol obsiahnutý v územnom pláne Mesta Nitra a ani v nadradenom
územnom pláne Nitrianskeho samosprávneho kraja. Žalobca poukázal na to, že ak sa aj vyvlastňovalo
podľa zákona č. 282/2015 Z. z. (pričom súčasne tvrdí, že vo vyvlastňovacom konaní sa normy

uvedeného zákona ani nemohli aplikovať), je potrebné prihliadať na ustanovenie § 2 ods. 2 uvedeného
zákona, podľa ktorého vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania,
ktorý sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce
vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca ďalej poukázal na praktické problémy, ktoré ho v spojitosti s
tým istým vyvlastniteľom, tým istým žalovaným a vo veci toho istého účelu (Strategický park v Nitre)

postihli, keď bol vyvlastnený vo vzťahu k pozemku v jeho vlastníctve v katastrálnom území (kat. úz.)
I., parc. č. XXXX (k čomu priložil rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžk/15/2016 z 8. novembra 2017).
Táto situácia vyústila do toho, že vyvlastniteľ sa pokúšal opätovne žalobcov pozemok v kat. úz. I.
vyvlastniť, v ktorom konaní už nebol úspešný, keďže medzičasom sa s daným pozemkom disponovalo,
a to administratívne aj materiálne, čo sa prejavilo napokon v zastavení vyvlastňovacieho konania

(keďže predmetom vyvlastnenia môže byť len tá časť pozemku, ktorá nie je zaťažená stavebnými
povoleniami).Vsúčasnostitedanapozemkužalobcuvkat.úz.I.panujestav,keďbezjehosúhlasumôže
stavebník, ktorý sa už z vyvlastniteľa zmenil na subjekt Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., uskutočniť
stavby. Ochrana vlastníctva je základným ústavným právom. Pozemok žalobcu je znehodnotený a
má sa na ňom realizovať stavba, čo môže priniesť ďalšie spory do budúcna. V kontexte s uvedeným

pozemkom v kat. úz. I., parc. č. XXXX, žalobca poukázal aj na konanie prebiehajúce na správnom
súde pod sp. zn. 26S/3/2016 a na to, že počas 39 mesiacov nedošlo ani len k otvoreniu pojednávania
a v dôsledku obštrukčného konania so štátom spriaznených osôb pravdepodobne ani v blízkej dobe
nedôjde k meritórnemu rozhodnutiu. Počas tejto doby sa pritom automobilový závod Jaguar Land Rover
bezproblémovo stavia, keďže rozhodnutie z procesu EIA (ktorého zákonnosť je predmetom súdneho

prieskumu v uvedenom konaní sp. zn. 26S/3/2016) je právoplatné a súd zamietol pred 38 mesiacmi
návrh na odklad jeho vykonateľnosti. Dôsledkom, ktoré sú obdobné týmto, chcel žalobca predísť práve
podaným návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Aj v tomto prípade bude totiž prvoradým
záujmom vyvlastniteľa urýchlene realizovať na žalobcovi vyvlastnených nehnuteľnostiach svoje zámery.
Pokiaľ sa aj v tomto konaní budú využívať obštrukčné praktiky tak, ako sa to deje v konaní sp. zn.

26S/3/2016 a súd nevyhovie návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, bude súdny
prieskum skôr v rovine fikcie ako v reálnom poskytnutí súdnej ochrany. Poukázal na hrozbu toho,
že v prípade vybudovania stavby a zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia bude nutné dať pozemky
do pôvodného stavu v akom boli pred vyvlastnením a z toho vyplývajúce náklady. Záverom žalobcazdôraznil, že otázka zákonnosti vyvlastnenia je veľmi významná vec, keďže sa tým zasahuje do ústavou
garantovaného práva vlastniť majetok a prípadné zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia môže mať (a
vzhľadom na skutočnosti uvedené v danom doplňujúcom podaní aj má) výrazné škodlivé, ekonomické a

nenapraviteľné následky v zásade pre obe strany. Preto je plne na mieste práve pri povahe takejto veci
rozhodovania v správnom súdnictve (ktorou je preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia)
pri tak hodnotnom nehnuteľnom majetku, aby súd návrhu na odklad vykonateľnosti vyvlastňovacieho
rozhodnutia vyhovel.

6. Správny súd uznesením č. k. 26S/10/2019 - 62 z 28. marca 2019 vyzval žalovaného, aby sa v
lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia i/ písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe a ii/ aby predložil správnemu súdu administratívny spis spolu s
administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa. Doplňujúce podanie žalobcu k návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (bod 5. odôvodnenia) správny súd podľa § 5 ods. 1 SSP
v spojení s čl. 9 CSP zaslal správny súd žalovanému prípisom č. k. 26S/10/2019 - 188 zo 17. júla 2019.

7. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku na uznesenie č. k. 26S/10/2019 - 62
z 28. marca 2019 vyjadril písomným podaním zo dňa 02.05.2019, doručeným správnemu súdu dňa
06.05.2019.

8. Administratívny spis z odvolacieho administratívneho konania doručil žalovaný správnemu súdu dňa
15.07.2019. Administratívny spis z prvostupňového administratívneho konania bol k súdnemu spisu
pripojený dňa 17.07.2019. Správny súd teda komplexným administratívnym spisom z administratívneho
konania disponoval prvýkrát až dňa 17.07.2019. Teda až týmto dňom (17.07.2019) začala plynúť
správnemu súdu 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku.

Správny súd na tomto mieste súčasne uvádza, že (kompletný - teda prvostupňový ako aj odvolací)
administratívny spis žalovaný síce nepredložil v 30-dňovej lehote určenej na splnenie tejto povinnosti
v uznesení č. k. 26S/10/2019 - 62 z 28. marca 2019, ktorá mu uplynula dňa 02.05.2019, avšak z
objektívnych ospravedlniteľných dôvodov, na ktoré správny súd prihliadol, keď žalovaný (v podaní
doručenom správnemu súdu dňa 06.05.2019) oznámil správnemu súdu, že administratívny spis

žalovaného z odvolacieho konania bol poskytnutý Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na
základe žiadosti č. VI/1 Gd 53/19/1000-3 z 31.01.2019 a prvostupňový administratívny spis orgánu
verejnej správy prvého stupňa - Okresného úradu Nitra bol poskytnutý do súdneho spisu v konaní
vedenom na správnom súde pod sp. zn. 11S/203/2018. Správny súd pritom zistil, že aj administratívny
spis z prvostupňového administratívneho konania sa nachádza na Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky na základe jej žiadosti č. VI/1 Gd 53/19/1000-7 zo 06.03.2019 (č. l. 93). Správny súd následne
priebežne zisťoval dostupnosť tak prvostupňového ako aj odvolacieho administratívneho spisu (č. l. 95,
168, 186).

9. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že existencia

verejného záujmu je v prípade prípravy strategického parku nespochybniteľná a deklarovaná v
Osvedčení o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 z 13.07.2015, vydanom Ministerstvom
hospodárstva Slovenskej republiky v zmysle bodu B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 401/2015
z 08.07.2015 a jeho doplnení - Osvedčenia č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 vydanom
Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v zmysle bodu D.1 uznesenia vlády Slovenskej

republiky č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, v zmysle ktorých je stavba „Vybudovanie strategického parku“
významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Sám štát zákonným spôsobom
deklaroval, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Žalovaný
pre úplnosť uviedol, že ide o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, t. j.
jej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či

objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Ide o zámer vlády Slovenskej republiky zabezpečiť
podmienky na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb,
výskumu a vývoja. Verejný záujem na uskutočnení predmetnej stavby je nespochybniteľný. Všeobecný
záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý
je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na

ich nerušenom užívaní. Verejný záujem implicitne vyplýva z charakteru stavby strategického parku
a verejnoprospešného záujmu jeho investora. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.10. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

11. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s verejným záujmom.

12. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo

opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej.

13. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

14. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti

spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba
určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky
predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej
žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie
odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu

spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením
súdnej moci sa paralyzujú účinky inak stále právoplatného a aj vykonateľného rozhodnutia správneho
orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku
prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

16. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje,
že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní (teda keď so zohľadnením tej
skutočnosti, že prvostupňové administratívne konanie spolu s druhostupňovým tvorí jeden celok, a preto
aj rozhodnutia vydané v týchto jednotlivých stupňoch administratívneho konania taktiež tvoria jeden
celok, správna žaloba v prejednávanej veci smeruje proti rozhodnutiu o vyvlastnení vydanému podľa

zákona č. 282/2015 Z. z.,), má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej
žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia Správnym súdnym poriadkom
ustanovených procesných podmienok.

17.Správnysúdnyporiadokvustanovení§185a§187ods.3taxatívnevymedzujeprocesnépodmienky,

za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok,
ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii)
vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre
priznanie odkladného účinku (ktorá procesná podmienka pozostáva z dvoch čiastkových podmienok -
jednej pozitívnej a jednej negatívne, k tomu viac v bode 21. odôvodnenia).

18. Prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu
(bod 2. odôvodnenia) ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu (bod 7. odôvodnenia) a zabezpečenie
administratívneho spisu (bod 8. odôvodnenia), sú v prejednávanej veci naplnené.

19. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného

účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo
b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP je navrhovateľ (žalobca) povinný dostatočnevymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec
závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

20. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP). Žalobca je
teda povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (ktorá povinnosť
vyplýva zo samotnej skutočnosti, že konanie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výlučne
návrhovým konaním - § 185 SSP), ale predovšetkým preukázať, ak navrhuje priznanie odkladného

účinku posudzujúc ho podľa obsahu na právnom základe ustanovenia § 185 písm. a) SSP, tak ako je
tomu aj v prejednávanej veci, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda,
či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Existencia takejto hrozby, vyplývajúca z okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej moci musí vyplývať z konkrétnych tvrdení preukázaných dôkazmi, ktoré priamo žalobca

už predloží, ak nimi nedisponuje. Nepostačuje teda v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej
závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, či
o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Len konkrétne skutkové tvrdenia žalobcu a za
účelom ich preukázania predložené, resp. označené konkrétne dôkazy, ktoré by správny súd mohol
zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel, umožňujú správnemu súdu náležite preskúmať, či je

správnej žalobe potrebné priznať odkladný účinok.

21. Vo vzťahu k tretej procesnej podmienke priznania odkladného účinku správnej žalobe na právnom
základe § 185 písm. a) SSP, ktorou je naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe (bod 17. odôvodnenia), správny súd uvádza, že ustanovenie § 185 písm. a) SSP vymedzuje

dve čiastkové kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby boli naplnené dôvody
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to jednu pozitívnu a jednu negatívnu. Prvou
- pozitívnou podmienku je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok. Druhou - negatívnou podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v
rozpore s verejným záujmom.

22. Aj z uvedených dvoch čiastkových podmienok, výlučne za naplnenia ktorých je splnená tretia
hlavná procesná podmienka na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (a ktorou je naplnenie

dôvodov na priznanie odkladného účinku) vyplýva povinnosť správneho súdu pri rozhodovaní brať do
úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom
zároveň je povinný posudzovať mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda
hodnotíintenzitupreukázanejhrozbyujmy,škody,čiinéhonenapraviteľnéhonásledku,ktorúbyokamžité
vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli.

Súčasne je pritom povinný posudzovať aj to, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo
v rozpore s verejným záujmom.

23. Vzhľadom na splnenie prvých dvoch procesných podmienok správny súd následne pristúpil k
skúmaniu tretej procesnej podmienky - teda či sú v prejednávanej veci naplnené dôvody na priznanie

odkladného účinku správnej žaloby, ktoré sú naplnené vtedy, ak je kumulatívne naplnená tak pozitívna
ako aj negatívna podmienka vyplývajúca z § 185 písm. a) SSP, popísaná už v bode 21. odôvodnenia.

24. Správny súd najskôr k splneniu pozitívnej podmienky naplnenia dôvodov (teda preukázaniu, že by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok) uvádza, že zistil, že táto podmienka je v prejednánavej
veci naplnená, a to z nasledovných dôvodov.

25. Správnou žalobou žalobcu napadnutým rozhodnutím je (vychádzajúc z jednoty prvostupňového

a druhostupňového administratívneho rozhodnutia rozhodnutie) rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení, ktorým bolo okrem
iného v I. výroku podľa § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o
nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon o vyvlastnení“) vyvlastnené žalobcovevlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Zobor (ktorých identifikačné
údaje sú podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí), celková výmera ktorých je 36.761 m2, a to v
prospech ďalšieho účastníka (spoločnosti MH Invest, s.r.o.), na účel podľa § 4a zákona č. 175/1999 Z. z.

o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.
z.“) pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ umiestnenú v katastrálnych územiach T., Z., J., I., Z.,
K. a Y., a ktorým bola okrem iného v II. výroku podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení určená žalobcovi
primeraná náhrada za vyvlastnenie vo výške 732.279,12 eura, na ktorej úhradu bol zaviazaný ďalší
účastník v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti (prvostupňového) rozhodnutia. Správnou

žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu nadobudlo právoplatnosť (vychádzajúc
z doložky právoplatnosti) dňa 07.01.2019 (tým nadobudlo právoplatnosť aj prvostupňové rozhodnutie).

26. Vzhľadom na charakter rozhodnutia, ktoré je napadnuté správnou žalobou žalobcu, ktorej žalobca
navrhuje priznať odkladný účinok, správny súd považuje za potrebné úvodom tejto časti poukázať na
východiská samotného inštitútu vyvlastnenia.

27. Vyvlastnenie je najkrajnejším zásahom do vlastníckeho práva, ako klasického základného ľudského
práva chráneného na najvyššej, teda ústavnoprávnej a medzinárodnoprávnej úrovni (čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky - ďalej len „Ústava“, čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd). Vyvlastnenie je odňatím majetku vlastníkovi proti jeho vôli bez časového

obmedzenia, teda navždy. Vyvlastnením je taký zásah do vlastníctva, ktorý má za následok stratu
predmetu vlastníctva a zároveň aj obsahu vlastníctva (vlastníckych práv). Vyvlastnený vlastník stráca
všetky štyri komponenty obsahu vlastníctva - stráca uti, frui, habere aj disponere (stráca čiastkové práva
predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním). Prihliadnuť je potrebné
aj na samotný účel ústavnoprávnej ako aj medzinárodnoprávnej ochrany vlastníckeho práva, ktoré je

osobitne chránené práve z dôvodu, že vlastnícke právo predstavuje dôležitý predpoklad sebarealizácie
človeka, ktorému zaisťuje nezávislosť, a tak vytvára priestor pre realizáciu jeho slobody. Aj z tohto
dôvodu je vlastnícke právo najsilnejším vecným právom, keď ako jediné z vecných práv podlieha
ústavnoprávnej ochrane.

28. Napriek uvedeným významným charakteristickým znakom vlastníckeho práva, toto základné ľudské
právo nie je absolútne, keď Ústava v čl. 20 ods. 4 ustanovuje, že vyvlastnenie (ako najkrajnejší zásah
do vlastníckeho práva) je dovolené, avšak len v prípade, ak sa uskutoční v súlade so štyrmi kumulatívne
určenými podmienkami v uvedenom ustanovení Ústavy, teda ak sa uskutoční v nevyhnutnej miere, vo
verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.

29. Zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj pripojeného administratívneho spisu
správny súd zistil, že ním boli vyvlastnené pozemky žalobcu pre stavbu označenú ako „Vybudovanie
strategického parku“, umiestnenú v katastrálnych územiach T., Z., J., I., Z., K. a Y.. Teda zo samotného
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na vyvlastnených pozemkoch sa má realizovať uvedená stavba,

keďže práve za účelom jej realizácie - výstavby na predmetných pozemkoch boli pozemky žalobcu
vyvlastnené.

30. Vzhľadom na charakter preskúmavaného správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení so
skutkovými tvrdeniami uvedenými žalobcom v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku (vrátane

jeho doplnenia) dospel správny súd k záveru, že najmä inými právnymi následkami (konkrétne
spočívajúcimivstratevšetkýchštyrochčiastkovýchpráv,ktorévsúhrnetvoriaobsahvlastníckehopráva)
napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy)
hrozí žalobcovi najmä iný vážny nenapraviteľný následok (v zmysle § 185 písm. a/ SSP) (konkrétne
spočívajúci predovšetkým v možnosti a/ následne vykonať stavebné konanie podľa zákona č. 50/1976

Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku/stavebnýzákon/-ďalejlen„stavebnýzákon“-vktorom
konaní by stavebník svoje vlastnícke alebo iné právo k pozemkom odvíjal od originárneho nadobudnutia
vlastníckeho práva preskúmavaným rozhodnutím o vyvlastnení ako aj v možnosti, že b/ v takomto
stavebnomkonaníbudevydanéstavebnépovolenie,ktoréumožnístavebníkovistavaťnavyvlastnených
pozemkoch žalobcu stavbu, pre ktorú bolo rozhodnutie o vyvlastnení vydané, pričom existuje hrozba,

že zrealizovanú stavbu nebude možné odstrániť a tak vrátiť pozemky žalobcu do pôvodného stavu v
prípade, ak by bolo rozhodnutie o vyvlastnení v tomto konaní zrušené a v ďalšom konaní by už pozemky
žalobcu vyvlastnené neboli, ale návrh na vyvlastnenie by bol právoplatne zamietnutý). Ak teda žalobcadôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zakladal okrem iného práve
aj na uvedených skutočnostiach, s týmito sa správny súd stotožňuje.

31. Správny súd teda v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj prvá z dvoch čiastkových podmienok
(a to pozitívna - bod 21. odôvodnenia), za kumulatívneho naplnenia ktorých je splnená tretia hlavná
procesná podmienka priznania odkladného účinku správnej žalobe, je v prejednávanej veci naplnená.

32. Za uvedeného stavu správny súd pristúpil k posúdeniu poslednej čiastkovej podmienky priznania

odkladného účinku správnej žalobe, a to negatívnej - teda či by priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

33. Verejný záujem možno chápať ako opak súkromného záujmu. Kým súkromný záujem je takto
spájaný so záujmom konkrétnej osoby, viacerých určených osôb, prípadne konkrétnej skupiny osôb,
verejný záujem sa spravidla spája s neurčitým počtom osôb, pričom tieto osoby môžu byť spájané

štátnymi, národnými, spoločenskými, morálnymi, ekonomickými, kultúrnymi, či inými súvislosťami.
Pojem verejný záujem nemožno vykladať tak, že musí ísť o záujem všetkých osôb spájaných týmito
súvislosťami. To, čo sa z pohľadu väčšiny javí ako verejný záujem, z pohľadu osôb, ktorých práva
(vlastnícke nevynímajúc) sú obmedzované, sa naopak ako verejný záujem nevyhnutne javiť nemusí.
Pojem verejný záujem je svojím obsahom obšírny. Verejný záujem je nutné predovšetkým chápať ako

záujem, ktorý možno označiť aj ako všeobecne prospešný záujem. Uvedené možno zhrnúť tak, že
pojem „verejný záujem“ predstavuje právne neurčitý pojem, ktorý nemožno dostatočne presne vymedziť
a jeho aplikácia závisí od posúdenia v každom jednotlivom prípade. Ustálená judikatúra považuje
verejný záujem za záujem všeobecne prospešný, ktorého nositeľom je spoločnosť, a ktorý má za cieľ
zabezpečenie jej optimálneho rozvoja.

34. Z judikatúry štrasburských orgánov ochrany práv vyplýva, že tieto rešpektujú rozhodnutie
zákonodarcu v jeho predstave o tom, čo je vo verejnom záujme, ak toto rozhodnutie nie je zjavne
nepodložené, teda okrem prípadu, ak by úsudok zákonodarcu nemal žiadny rozumný základ (napr.
rozhodnutie ESĽP vo veci T. a ostatní c. Rakúsko z 19. decembra 1989 alebo rozhodnutie vo veci Y.

a ostatní c. Spojené kráľovstvo z 21. februára 1986) (obdobne k verejnému záujmu napr. aj odlišné
stanoviská vo veci vedenej na ÚS SR pod sp. zn. PL. ÚS 19/09, a to sudkyne JUDr. Ivetty Macejkovej
- bod 5. a samostatne sudcu JUDr. Milana Ľalíka - bod 6.).

35. Ako správny súd uviedol už vyššie (bod 30. odôvodnenia), v prejednávanej veci najmä inými

právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi v konečnom dôsledku
(ak by správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok a v správnom súdnom konaní by došlo
k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a následne by v administratívnom konaní už
nedošlo k vyvlastneniu predmetných pozemkov žalobcu) zásah do jeho vlastníckeho práva (ktoré je
jedným zo základných ľudských práv). Uvedený zásah by bolo možné odvrátiť tým, že by správny súd

priznal správnej žalobe odkladný účinok, ktorého priznanie je procesným inštitútom, ktorým sa poskytuje
predbežná, dočasná súdna ochrana (ktorá ako taká tvorí súčasť širšie ústavného základného práva
žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy).

36.Správnysúdrovnakovšaknadruhejstranedospelkzáveruotom,ženaokamžitomvýkonesprávnou

žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj na tom, aby jeho iné právne následky (t. j. najmä odňatie
vlastníckeho práva k predmetným pozemkom žalobcovi a originárne nadobudnutie tohto vlastníckeho
práva vyvlastniteľom - ďalším účastníkom za účelom uskutočnenia stavebného konania a následnej
realizácie stavby, pre ktorú boli pozemky vyvlastnené) nastali okamihom právoplatnosti a vykonateľnosti
v celom svojom rozsahu je verejný záujem tak, ako ho tvrdil aj žalovaný. Tento verejný záujem správny

súd vyvodil predovšetkým z nasledovných skutočností, vyplývajúcich najmä z administratívneho spisu.

37. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 v znení uznesenia č. 413/2015 rozhodla, že
realizácia stavby „Vybudovanie strategického parku“ (t. j. stavby, pre ktorú boli správnou žalobou
napadnutým rozhodnutím žalobcovi vyvlastnené pozemky) je vo verejnom záujme. Na základe

rozhodnutia vlády Slovenskej republiky vydalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej
len „MH SR“) k uvedenej stavbe Osvedčenie o významnej investícii (následne bolo toto osvedčenie
MH SR na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 95/2017 v časti zmenené). Už súčasťou
návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovaniestrategického parku“ boli aj iné podklady (napr. Doložka vybraných vplyvov predkladaného návrhu), z
ktorých napr. vyplýva, že po realizácii stavby má dôjsť k vytvoreniu viac než 4.000 nových pracovných
miest. Vo vlastnom návrhu, ktorý MH SR predložilo vláde SR, ďalej MH SR uviedlo, že sa predpokladá,

že vybudovanie strategického parku bude mať pozitívne dopady na hospodárstvo SR, a to najmä v
oblasti zníženia nezamestnanosti a zlepšenia ponuky pracovných miest v Nitrianskom kraji, zlepšenia
dopravnej infraštruktúry, najmä vybudovaním nových pozemných komunikácii, ako aj v oblasti podpory a
rozvoja podnikateľov a podnikateľského prostredia. Ovplyvnenie výroby aj zamestnanosti v Slovenskej
republike sa má priaznivo prejaviť v ekonomike a sociálnej sfére. Investícia má mať pozitívny vplyv aj

na sekundárnu zamestnanosť v oblasti subdodávateľskej siete vo vzťahu k priamej investícii.

38. Správny súd konštatuje, že v predchádzajúcom bode uvedené predpokladané následky výstavby
stavby, pre ktorú boli správnou žalobou napadnutým rozhodnutím vyvlastnené pozemky žalobcu,
sú nepochybne všeobecne prospešné (vytvorenie niekoľkých tisícok pracovných miest, vybudovanie
nových pozemných komunikácii, podpora a rozvoj podnikateľského prostredia, výkonnejšia ekonomika,

priaznivejšie sociálne podmienky) - teda sú vo verejnom záujme.

39. V tejto súvislosti správny súd podporne poukazuje aj na to, že aj Krajský súd v Bratislave v
odôvodnení rozsudku sp. zn. 6S/139/2016 z 19. apríla 2017 uviedol právny záver, že realizácia
stavby „Vybudovanie strategického parku“ je na základe Osvedčenia o významnej investícií č.

20801/2015-1000-33509 z 13.07.2015 vydané MH SR podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č.
401/2015 zo dňa 08.07.2015 a Osvedčenia č. 208011/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 vydané
MH SR podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 413/2015 z 21.07.2015, teda stavby, pre ktorú
boli správnou žalobou prejednávanou v tomto správnom súdnom konaní napadnutým rozhodnutím
žalovaného vyvlastnené pozemky žalobcu, celkom zjavne vo verejnom záujme. Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „NS SR“) ako kasačný súd rozsudkom sp. zn. 4Sžk/1/2018 z 12. júna 2018 kasačnú
sťažnosť proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave zamietol.

40. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku tak koliduje na jednej strane základné
právo žalobcu na súdnu ochranu, a to konkrétne vzhľadom na charakter prejednávaného návrhu právo

žalobcu na predbežnú súdnu ochranu (keď poskytnutím súdnej ochrany vo forme priznania odkladného
účinku správnej žaloby možno predísť hrozbe, že v konečnom dôsledku dôjde za okolností uvedených v
bode 35. odôvodnenia, ktoré hrozia, k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu chráneného čl. 20 Ústavy
a čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd) s verejným záujmom (na
okamžitom výkone a iných právnych následkoch napadnutého rozhodnutia, tak ako sú popísané v bode

36. odôvodnenia) na strane druhej. Správny súd v tejto súvislosti ešte výslovne zdôrazňuje, že na strane
žalobcu koliduje v tomto konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe základné
právo na súdnu ochranu a nie aj vlastnícke právo (ktoré je tiež ústavnoprávne chráneným základným
právom) z dôvodu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyvoláva ten právny následok, že
sanarozhodnutienapadnutésprávnoužalobouhľadíakobyneexistovalo,žebynímdochádzalokzániku

vlastnosti právoplatnosti, či vykonateľnosti, že by sa vlastnícke právo žalobcu priznaním odkladného
účinku správnej žalobe obnovilo alebo že by mohol na daných pozemkoch žalobca vykonávať jednotlivé
čiastkové oprávnenia, ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva. Nastúpením odkladného účinku by len
nastal stav, keď by nemohol vyvlastniteľ vykonávať jednotlivé čiastkové oprávnenia vyplývajúce z
vlastníckeho práva a jeho vlastníctvo by malo charakter len tzv. holého vlastníctva.

41. Z povinnosti ústavnokonformného výkladu každej právnej normy, teda aj ustanovenia § 185 písm.
a) SSP však vyplýva, že v prípade kolízie základného práva žalobcu ako navrhovateľa priznania
odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom nepostačí pre zamietnutie návrhu na priznanie
odkladného účinku samotná existencia kolidujúceho verejného záujmu, ale je nutné vážiť s pomocou

testu proporcionality intenzitu hroziaceho zásahu do základného práva svedčiaceho navrhovateľovi
priznania odkladného účinku správnej žalobe s intenzitou narušenia verejného záujmu (k tomu s
použitím podporného komparatívneho výkladu napr. aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky - ďalej len „NSS ČR“ - č. k. 5 As 17/2008-131 zo 06.08.2008).

42. Správny súd, vychádzajúc z uvedeného právneho názoru, vykonal test proporcionality medzi
obmedzením práva žalobcu na predbežnú súdnu ochranu (ako súčastí základného práva žalobcu na
súdnu ochranu) s verejným záujmom na okamžitom výkone a iných právnych následkoch správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia.43. Test proporcionality, vychádzajúc z rozhodovacej praxe ÚS SR (a podporne komparatívne aj z
uznesenia NSS ČR č. k. 5 As 17/2008-131 zo 06.08.2008), je trojstupňový a prispôsobený konaniu o

návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pozostáva z nasledovných krokov:

krok (1) - test vhodnosti, t. j. posúdenie, či okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
spolu s jeho inými právnymi následkami obmedzujúci určité základné právo žalobcu (základné právo
na súdnu ochranu) umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ (ktorý cieľ spočíva v skutočnostiach vyššie

identifikovaných v súhrne ako verejný záujem),

krok (2) - test potrebnosti (resp. nevyhnutnosti), t. j. či je okamžitý výkon spolu s inými právnymi
následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dotknutému základnému
právu najšetrnejším z viacerých možných prostriedkov umožňujúcich dosiahnutie sledovaného cieľa
(popísaného už pri predchádzajúcom kroku),

krok (3) - test pomerovania (resp. primeranosti či proporcionality v užšom zmysle) - t. j. porovnanie
závažnosti v kolízii stojaceho základného práva a verejného záujmu.

44. Prvý krok testu proporcionality - test vhodnosti: Okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia a jeho iné právne následky (podrobne opísané v bode 36. odôvodnenia) sú nepochybne
spôsobilé naplniť účel, ktorý sa jeho zavedením má dosiahnuť - teda umožniť uskutočnenie stavebného
konania vo vzťahu k stavbe, pre ktorú boli napadnutým rozhodnutím žalovaného vyvlastnené pozemky
žalobcu a následne po jeho právoplatnom skončení začať s výstavbou danej stavby - strategického
podniku, ktorého prevádzka má priniesť verejne prospešné následky, ktoré správny súd už v bode

38. odôvodnenia identifikoval ako vytvorenie niekoľkých tisícok pracovných miest, vybudovanie
nových pozemných komunikácii, podpora a rozvoj podnikateľského prostredia, výkonnejšia ekonomika,
priaznivejšie sociálne podmienky. Medzi obmedzením základného práva žalobcu na (predbežnú) súdnu
ochranu nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe a cieľom, ktorý sa jeho obmedzením má
dosiahnuť tak existuje logická spojitosť objektívneho charakteru. Prvý krok testu proporcionality je v

prejednávanej veci teda naplnený, a správny súd preto pristúpil k uskutočneniu druhého kroku testu
proporcionality.

45. Druhý krok testu proporcionality - test nevyhnutnosti: Správny súd v rámci tohto kroku nezistil
existenciu žiadneho iného riešenia (ako toho, že nepriznaním odkladného účinku správnej žaloby dôjde

čiastočne k obmedzeniu základného práva žalobcu, a to konkrétne v jeho súčasti, ktorou je právo na
predbežnú súdnu ochranu), ktoré by bolo miernejším, ale súčasne spôsobilým v porovnateľnej miere
dosiahnuť sledovaný cieľ (čo najrýchlejšie dosiahnutie významných verejne prospešných následkov
uvedených aj v predchádzajúcom bode odôvodnenia), ktorý sa má okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia spolu s jeho inými právnymi následkami dosiahnuť. Správny súd v

rámci tohto kroku testu proporcionality osobitne vzhľadom na povahu konania (o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby) skúmal, či šetrnejším riešením vo vzťahu ku kolidujúcemu
základnému právu žalobcu na súdnu ochranu, ktoré by bolo spôsobilé v porovnateľnej miere dosiahnuť
sledovaný cieľ, nie je práve priznanie odkladného účinku správnej žalobe (čím by sa paralyzovali účinky
inak právoplatného a vykonateľného správnou žalobou napadnutého rozhodnutia do doby rozhodnutia

správneho súdu o podanej žalobe), avšak vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sledovaný cieľ
spočíva práve v čo najrýchlejšom dosiahnutí veľmi významných verejne prospešných následkov
(ktorých nastanie je možné odôvodnene predpokladať ako následok uskutočnenia stavebného konania
bez zbytočného odkladu vo vzťahu k stavbe, pre ktorú boli napadnutým rozhodnutím žalovaného
vyvlastnené pozemky žalobcu a následnej bezprostrednej realizácie jej výstavby), tak tento nie je možné

dosiahnuť uvedeným šetrnejším riešením. Z týchto dôvodov možno preto konštatovať, že okamžitý
výkon napadnutého rozhodnutia spolu s jeho inými právnymi následkami je aj vo vzťahu k základnému
právu žalobcu na súdnu ochranu stále tým najšetrnejším z prostriedkov umožňujúcich dosiahnutie
sledovaného cieľa. Okamžitý výkon rozhodnutia spolu s jeho inými právnymi následkami preto splňuje v
danej veci aj druhý krok testu proporcionality - test nevyhnutnosti. Z tohto dôvodu správny súd napokon

pristúpil k vykonaniu posledného kroku v rámci testu proporcionality, a to testu primeranosti (resp.
pomerovania či proporcionality v užšom zmysle).46. Tretí krok testu proporcionality - test primeranosti: V rámci tohto kroku správny súd vyvažoval
kolidujúce základné právo žalobcu (právo na predbežnú súdnu ochranu) s verejným záujmom
(vymedzeným v bode 38. v nadväznosti na bod 37. odôvodnenia), teda porovnával primeranosť zásahu

do základného práva žalobcu voči cieľu, ktorý sa obmedzením základného práva sleduje (čo sa získa
a čo sa stratí).

47. Správny súd v tejto súvislosti predovšetkým konštatuje, že obmedzenie základného práva žalobcu
na (predbežnú) súdnu ochranu, spočívajúce v nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe pre

rozpor s verejným záujmom, nie je zásahom do samotnej podstaty práva na súdnu ochranu (čl.
13 ods. 4 Ústavy), ktoré žalobcovi naďalej zostane v tomto správnom súdnom konaní zachované,
keď o jeho správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného bude správny súd (po
rozhodnutí o návrhu na priznanie odkladného účinku a vykonaní ostatných procesných úkonov za
účelom prípravy pojednávania a následného prejednania veci na pojednávaní) meritórne rozhodovať
- teda správny súd naplní meritórnym rozhodnutím samotnú podstatu základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy, ktoré ustanovenie priznáva žalobcovi (ak zákon neustanovuje
inak, čo v prejednávanej veci neustanovuje) právo obrátiť sa so žalobou o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy na správny súd. Rozhodovanie o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe nie je meritórnym rozhodovaním (teda rozhodnutím, ktorým sa posudzuje zákonnosť
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia), ale len rozhodovaním procesným, ktorého cieľom je

poskytnutie len predbežnej súdnej ochrany (nie konečnej, ktorú v zásade poskytne len rozhodnutie
vo veci samej). Rovnako rozhodnutie o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe pre rozpor
s verejným záujmom nezbavuje žalobcu akýchkoľvek práv vyplývajúcich z prípadného zrušujúceho
rozhodnutia správneho súdu pre nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej
moci.

48. V rámci vyvažovania je ďalej nutné poukázať na to, že v tomto konaní o návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe identifikovaný účel obmedzenia základného práva
žalobcu na (predbežnú) súdnu ochranu nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe pre
rozpor s verejným záujmom je obzvlášť významný a naliehavý s ďalekosiahlymi ekonomickými,

sociálnymi, či hospodárskymi následkami pre veľkú časť územia Slovenskej republiky (už v bode
38. odôvodnenia spomenuté vytvorenie niekoľkých tisícok pracovných miest, vybudovanie nových
pozemných komunikácii, podpora a rozvoj podnikateľského prostredia, výkonnejšia ekonomika,
priaznivejšie sociálne podmienky obyvateľstva a pod.). Použitím škály Alexyho vážiacej formule ochrane
účelu obmedzenia základného práva žalobcu správny súd priznáva z už uvedených dôvodov stupeň

podstatný.

49. Na druhej strane, ako správny súd uviedol vyššie, obmedzenie základného práva žalobcu
nepriznaním predbežnej ochrany v správnom súdnom konaní pre rozpor s verejným záujmom
nezasahuje do samej podstaty tohto základného práva žalobcu (k tomu viac v bode 47. odôvodnenia),

ktorá zostáva v správnom súdnom konaní žalobcovi zachovaná. Súčasne správnou žalobou
napadnutým rozhodnutím bolo síce žalobcovi vyvlastnené vlastnícke právo k jeho pozemkom,
avšak iným výrokom prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení bola žalobcovi priznaná náhrada
za vyvlastnenie v sume určenej znaleckým posudkom vo výške 732.279,12 eura, na ktorej úhradu
zaviazal prvostupňový orgán verejnej správy vyvlastniteľa (ktorý je v tomto správnom súdnom konaní v

procesnom postavení ďalšieho účastníka). Teda, aj v prípade nepriznania odkladného účinku správnej
žalobe pre rozpor s verejným záujmom žalovanému dňom právoplatnosti II. výroku prvostupňového
rozhodnutia o vyvlastnení vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie tejto sumy, pričom tento výrok je dňom
vykonateľnosti exekučným titulom. Táto skutočnosť v podstatnej miere zmierňuje v čase do meritórneho
rozhodnutia správneho súdu účinky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo vlastnícke

právožalobcuvyvlastnené.Správnysúdprihliadolprivyvažovaníahodnotenízákladnéhoprávažalobcu
na (predbežnú) súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodovaniu o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe aj na tú skutočnosť, že netvrdil a ani dôkazmi nepreukázal (hoci bolo na ňom dôkazné
bremeno - bod 20. odôvodnenia), že by vyvlastnené pozemky (ktoré okrem dvoch parciel o celkovej
výmere 751 m2 boli pozemkami s ornou pôdou) pred vyvlastnením aktívne využíval, že by mu toto ich

využitie prinášalo nezanedbateľný hospodársky zisk, ktorý je preňho existenčne významný, že by sa na
vyvlastnených pozemkoch nachádzala stavba, ktorou zabezpečuje svoje základné životné potreby (ako
napr. bývanie) a pod., ktoré ak by boli tvrdené a v konaní preukázané, predstavovalo by nepriznanie
odkladného účinku správnej žalobe pre rozpor s verejným záujmom oveľa významnejší zásah dozákladného práva žalobcu na súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov správny súd v prejednávanej veci
dospel k záveru, že použitím škály Alexyho vážiacej formule ochrane základného práva žalobcu na
súdnu ochranu, ktorá má pri priznaní odkladného účinku správnej žalobe predbežný charakter, správny

súd priznáva ochrane uvedeného základného práva stupeň stredný.

50.Vykonanýmtestomprimeranostisprávnysúdzuvedenýchdôvodovdospelkjednoznačnémuzáveru,
že ochrana verejného záujmu (bod 48. odôvodnenia, ktorej bol použitím Alexyho vážiacej formule
priznaný najvyšší stupeň - podstatný) v prejednávanej veci prevyšuje nad obmedzením základného

práva žalobcu na (predbežnú) súdnu ochranu nepriznaním odkladného účinku jeho správnej žalobe
pre rozpor s verejným záujmom (bod 49. odôvodnenia, ochrane ktorého základného práva bol použitím
Alexyho vážiacej formule priznaný z podrobne popísaných dôvodov prostredný stupeň medzi nízkym a
podstatným - t. j. stupeň stredný).

51. Teda, v prejednávanej veci správny súd zistil nielen to, že priznanie odkladného účinku správnej

žalobe žalobcu by bolo v rozpore s verejným záujmom, ale aj to, že vzhľadom na vykonaný test
proporcionality v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť verejný záujem pred subjektívnym právom
žalobcu na poskytnutie (predbežnej) súdnej ochrany.

52. Z uvedených dôvodov správny súd pri prejednaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku by bolo v prejednávanej veci v rozpore
s verejným záujmom, ktorý je potrebné v tejto veci uprednostniť, čím absentuje naplnenie jednej z
viacerých kumulatívnych podmienok, vyplývajúcich z ustanovenia § 185 písm. a) SSP (a to naplnenie
negatívnej podmienky priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou je, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom), výlučne za naplnenia ktorých správny

súd odkladný účinok správnej žalobe prizná.

53. Správny súd preto návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a jeho
návrh týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.

54. Záverom pre úplnosť správny súd uvádza, že v tomto konaní (o návrhu žalobcu na priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobeakointegrálnejsúčastikonaniaosamotnejsprávnejžalobe)nemohol
prihliadnuť na tú časť návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku, v ktorej návrh zdôvodňoval tým,
že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné (zo žalobných dôvodov opísaných v správnej
žalobe). Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd totiž

nijakým spôsobom ešte neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ale posudzuje splnenie
len tých podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Z ustanovenia § 185 písm. a)
SSP pritom nevyplýva, že by jedným z relevantných kritérií, na ktoré je možné pri rozhodovaní o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, bola aspoň predbežne osvedčená
nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto ju správny súd v tomto štádiu konania

ani neposudzoval.

55. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).