Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Er/684/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305215045
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika xxxMrázová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4305215045.2

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnému: V. V., B.. X.X.XXXX, V. S. XXX, XXX XX Š.H., o vymoženie 365,56 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poveril poverením číslo 5402 031785* vydaného dňa 21.12.2005 pod č.k.
16Er/684/2005-10, Ex 54/2005, súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom Exekútorského
úradu v Šali, P. Pázmaňa 49/3, na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - notárskej
zápisnice č. N 3560/2005, NZ 33104/2005, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v
Partizánskom, ul. Generála Svobodu 1069/4 zo dňa 16.7.2005, pre vymoženie vyššie uvedenej sumy.

Dňa 31.5.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi,
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia
svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo
zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a neopodstatnenými zásahmi
vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.
-2- 16Er/684/2005

Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na
uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v
rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie
ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie
(úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov
neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec
nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul

bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43 Exekučného poriadku).

Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Notárska zápisnica N 3560/2005, NZ 33104/2005,
napísaná dňa 16.7.2005 na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, ul.
Generála Svobodu 1069/4. V predmetnej notárskej zápisnici je povinný zastúpený Mgr. Tomášom

Kušnírom, advokátom konajúcim na základe plnej moci, ktorú povinný udelil v Zmluve o úvere,
ktorú uzatvoril s oprávneným. Na základe uvedeného splnomocnenia, ktoré je súčasťou zmluvy o
úvere, splnomocnený zástupca uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na
podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok, ďalej len EP) v znení neskorších predpisov, exekúciu možno vykonať aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa
príslušných predpisov procesného práva, t.j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41

ods. 2 písm. c) EP.

Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) EP vyplýva, že predpokladom materiálnej vykonateľnosti
notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod, predmet a čas
plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí.

Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou
ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu,
ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je
vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je

jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho
konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej
-3- 16Er/684/2005

osoby ako právny úkon nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje

jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s
kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného
titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v
dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva

vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000 z
13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval
podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva (zákona
č. 323/1992 Zb. ). Je to teda procesný úkon.

Podľa§22ods.2zákonač.40/1964Z.z.Občianskyzákonník,zastupovaťinéhonemôžeten,ktosámnie
je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa ustanovenia § 58 ods.1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh ako aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) citovaného EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási

za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá
žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný

nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú
osobu (pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere
(v predtlači), čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta /§ 20 zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii/ ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no
samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou
sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami), je nedostatkom, pre

ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul.

Vzhľadom k formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne úkony
splnomocnenca a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si právneho zástupcu
(plnomocenstvobolosúčasťouformulárovejzmluvyoúvere),jedôvodnýzáver,žetakétosplnomocnenie

je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom, čo následne robí neplatným právnym úkonom
aj samotnú notársku zápisnicu.

-4- 16Er/684/2005

Vzhľadom na skutočnosť, že súd považuje samotnú notársku zápisnicu za neplatný právny úkon a
na základe tohto neplatného právneho úkonu sa vedie exekučné konanie, súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a túto zastavil.

Podľa § 44 ods. 6 cit. Exekučného poriadku, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po
vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého
navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie.

Nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekučné konanie, návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora zamietol, nakoľko by to odporovalo hospodárnosti exekučného konania.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.