Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Martin Murgaš
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/355/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708205492
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1708205492.4
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: R. R., F.. XX.X.XXXX, T. K.. D.. J.
XX, T., zast. advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna 2, Bratislava proti žalovanému: D. U., F..
XX. X. XXXX, W.. XX. XX. XXXX, F. T. D. XX, J., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa
2. decembra 2015 č.k. 6C 78/2008-212, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u j e.
Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil právo spoločného nájmu sporových strán k
družstevnému bytu Č.. X nachádzajúcemu sa na D. K.. Č.. XX R. J., J.. Č.. XXXX, X. poschodie,
zapísanému na LV pre kat. úz. J. Č.. XXXX a ich spoločné členstvo v J. T. C. Z. R. H., J. J. Na T. X,
H. a určil, že byt bude ako výlučný nájomca ďalej užívať žalovaný, ktorý zároveň zostáva výlučným
členom J. T.R. C. Z. R. H.. Žalobkyni súd prvej inštancie nepriznal právo na bytovú náhradu a zaviazal
ju predmetný byt vypratať do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni súd prvej inštancie uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 1.622,69 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2/ Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že sporové strany nadobudli právo spoločného
užívaniaspornéhodružstevnéhobytupočastrvaniamanželstva.Porozvodeichmanželstvasaozrušení
spoločného užívacieho práva k bytu nedohodli. Po posúdení dôvodov potrebných k rozhodnutiu, ktorá
zo so sporových strán bude užívať byt ako výlučný nájomca a bude zároveň členom družstva, súd prvej
inštancie uzavrel, že to bol práve žalovaný, ktorý sa väčšou mierou pričinil o nadobudnutie spoločného
užívacieho práva k spornému bytu podaním členskej prihlášky a získaním rozhodnutia družstva o
pridelení bytu. Uviedol, že manželský vzťah sporových strán bol v jeho závere poznačený vzájomnou
animozitou a hádkami a preto príčiny rozvratu manželstva videl na oboch stranách. Napriek tomu, že
záujem spoločných mal. detí plynutím času zanikol, zohľadnil aj skutočnosť, že žalobkyňa žalobu na
zrušenie práva spoločného nájmu podala takmer 20 rokov po rozvode manželstva sporových strán. V
období rokov 1998 až 2005 v spornom byte bývali so žalovaným aj spoločné deti, vrátane v tom čase
maloletého Branislava a preto by nájom bytu v tom čase svedčal žalovanému. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie zrušil spoločný nájom vyššie špecifikovaného družstevného bytu a za jeho výlučného
nájomcu určil žalovaného (871 ods. 1, § 707 ods. 1, 2, 3 Obč. zák.). Keďže žalobkyňa sa po rozvode
manželstva v roku 1992 stala členkou J. T. C.Ž. T. O. a stala sa nájomcom X - izbového družstevného
bytu na ul. D. J. Č.. XX R. T., ktorý užíva pri spoločnom nájme s manželom I. R. a sporný družstevný
byt už vyše 20 rokov neužíva, súd prvej inštancie jej s odkazom na § 712a ods. 8 Obč. zák. nepriznal
nárok na bytovú náhradu a uložil jej formálnu povinnosť zo sporného bytu sa vysťahovať.3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 1.622,69 eur.
4/ Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že zruší právo spoločného nájmu sporových strán k predmetnému bytu a spoločné členstvo v
J. T. C. Z. R. H., určí za jeho výlučného nájomcu žalobkyňu a zaviaže žalovaného byt vypratať do 15 dní
po tom, ako mu bude zabezpečený náhradný byt. Namietla, že pri získaní sporného družstevného bytu
neexistuje zásluhovosť žalovaného, pretože keby neboli manželia, sám by sporný byt nemohol získať.
Ku dňu vydania napadnutého rozsudku, t.j. ku dňu 2.12.2015 nemala ani jedna zo sporových strán vo
svojej výchove a opatere maloleté dieťa a takisto prenajímateľ nezaujal konkrétne stanovisko podľa §
705 ods. 3 Obč. Zák. Relevantným kritériom pre rozhodovanie súdu by teda mali byť výlučne okolnosti
rozvratu manželstva, keď podľa žalobkyne to bol žalovaný, ktorý vyvolával nezhody a hádky, fyzicky ju
inzultoval, čo napokon viedlo k jej opusteniu sporného bytu. Naviac, medzičasom zomrel jej manžel a
už neužíva byt, ktorý spolu s ním užívala a preto zabezpečenie náhradného bytu je pre ňu aktuálne.
5/ V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že žalovaný dňa 20.11.2018 zomrel. Dedičské
konanie po nebohom je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 30D 2006/2018.
6/ Podľa § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Podľa § 63
ods. 2 C.s.p. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní
pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo
alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Podľa § 161 ods. 1, 2 C.s.p. súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7/ V prejednávanej veci je predmetom konania zrušenie spoločného nájmu bývalých manželov k
družstevnému bytu podľa § 705 ods. 2 Obč. zák. Okrem zániku spoločného nájmu bytu rozhodnutím
súdu spoločný nájom bytu zaniká aj smrťou jedného z bývalých manželov. Nakoľko v priebehu
odvolaciehokonaniadňa20.11.2018žalovanýzomrel, jehosmrťouzanikolajspoločnýnájomsporových
strán k predmetnému bytu, čím odpadol predmet sporu. Súd totiž nemôže právoplatne zrušiť spoločný
nájom k družstevnému bytu, ktorý zanikol z iného zákonného dôvodu, t.j. v čase rozhodovania
odvolacieho súdu už neexistuje. Smrťou žalovaného sa žalobkyňa stala výlučným nájomcom sporného
družstevného bytu a členkou družstva. Keďže smrťou jedného z manželov (žalovaného) nájom
neprechádza na dedičov, a to z dôvodu, že zákon expressis verbis ustanovuje, že jediným nájomcom
sa v takom prípade stáva pozostalý manžel (§ 707 ods. 1 Obč. zák.), nie je dôvod na pokračovanie v
konaní s právnymi nástupcami žalovaného.
8/ Odvolací súd vzhľadom na zistený nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v strate procesnej
spôsobilosti žalovaného konanie zastavil v zmysle § 63 ods. 1, § 161 ods. 2 C.s.p. po tom, čo napadnutý
rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p.
9/ Žalobkyni odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože z pochopiteľných dôvodov
žalovanému nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania a teda aplikácia ust. § 256 ods. 1 C.s.p.
neprichádza do úvahy. Rovnako do úvahy neprichádza ani aplikácia ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p., pretože
konanie bolo zastavené a preto nemožno hovoriť o úspechu, resp. čiastočnom úspechu tej - ktorej
sporovej strany. Za tejto situácie je odvolací súd toho názoru, že o nároku na náhradu trov konania treba
rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán sa nárok na náhradu trov konania neprizná.
10/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.