Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215040
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116215040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: K. J., R.. X.X.XXXX, D. N. R.

C.,R.W.X,zastúpená:JUDr.IgorŠafranko,advokát,sosídlomvoSvidníku,Sovietskychhrdinov163/66
p r o t i žalovanému: HOME CREDIT, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176,
zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, Trenčín,
o vydanie bezdôvodného obohatenia a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 728,76 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne
od 10.8.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 22.7.2016 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
2199,64 Eur s úrokmi z omeškania 8% ročne od 2.dňa po doručení žaloby žalovanému. Žalobu
odôvodnila tým, že XX.X.XXXX uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou jej bol
poskytnutý úver 2.800 Eur, za ktorý zaplatila 4.999,64 Eur. Uviedla, že v zmluve chýbajú jej povinné
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č. 258/2001 Z.z., teda konečná splatnosť úveru a výška,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, čo vedie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona. Poukázala tiež na to, že o bezdôvodnom obohatení
žalovaného sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v marci 2016, o čom
doložila aj jeho prehlásenie. Vyslovila tiež názor o desaťročnej objektívnej premlčacej lehote, pričom
poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 21Co/72/2014.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Podľa neho nemohlo dôjsť k jeho bezdôvodnému obohateniu,

keď prijal platby od žalobkyne na základe platnej zmluvy. Vyslovil tiež názor, že bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru by musel vyhlásiť súd a že nepostačuje ak to len tvrdí žalobkyňa a napokon
vzniesol aj námietku premlčania. Nesúhlasil s objektívnou desaťročnou premlčacou lehotou, pričom
poukázal na to, že v oblasti spotrebiteľského práva nie sú jednotné výklady jednotlivých ustanovení
právnych predpisov ani na strane súdov, ktoré rôzne posudzujú spôsob uvedenia obligatórnych
náležitosti zmluvy. Žalobkyňa by musela preukázať, že skutočne žalovaný vedel alebo bol uzrozumený
s tým, že sa bezdôvodne obohacuje a jeho úmysel v tomto smere nemožno vyvodiť len z tej skutočnosti,

že v zmluve neboli uvedené náležitosti, ktoré podľa zákona mali byť, ako to uzavrel aj Krajský súd v
Banskej Bystrici v rozsudku 17Co/847/2014 a 17Co/376/2015. Tento súd vyslovil aj názor, že trojročná
objektívna premlčacia lehota plynie od úhrady jednotlivých splátok.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, vyjadreniami právnych zástupcov strán, písomným
vyjadrením žalovaného, úverovou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, úverovými zmluvnými podmienkami
žalovaného, splátkovým kalendárom, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo

dňa 23.3.2016 a zistil tento skutkový stav:

4. Strany uzavreli dňa XX.X.XXXX formulárovú úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX , ktorou žalovaný
poskytol žalobkyni úver 2.800 Eur. Žalobkyňa sa ho zaviazala splatiť 84 mesačnými splátkami po 59,85
Eur. Dohodnutá bola ročná úroková sadzba 16,07 % a celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na

1898,12 eur. V zmluve je tiež uvedené RPMN 19,1%, priemerná hodnota RPMN 17,05% a ako lehota
splatnosti je uvedených 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Pod bodom 55 na prvej strane zmluvy je
konkretizovaná splatnosť prvej splátky počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim
podátumeposkytnutiaúveruatodoposlednéhodňakalendárnehomesiaca,podobnenastávasplatnosť
aj ostatných splátok, teda posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca.

5. Podľa splátkového kalendára prvá splátka bola splatná 28.2.2009 a posledná 28.1.2016, žalovaná
celkovo zaplatila 4.999,67 eur a z toho za obdobie od 22.7.2013 do poslednej úhrady, ktorá bola
zrealizovaná 20.1.2014 zaplatila sumu 728,76 Eur.

6. Žalobkyňa uviedla, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedela v roku 2016 od Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a doložila o tom aj prehlásenie tohto združenia zo dňa 23.3.2016,
v ktorom sa uvádza, že po predložení podkladov týkajúcich sa úveru sa uskutočnilo stretnutie so
žalobkyňou v marci 2016, kde bola žalobkyňa informovaná o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv a
príslušnej judikatúre.

7. Žalobkyňa uplatnila nárok podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

9.Podľa§451ods.2Občianskehozákonníkabezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11.Prejudiciálnesúdmuselposúdiť,čiúver poskytnutýžalobkynizostranyžalovanéhosamápovažovať
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( v danom prípade v znení účinnom od 1.8.2008 do 30.11.2009).

12. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona musí okrem všeobecných
náležitostí obsahovať aj
g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

13. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať,
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

14. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/, až j/,
k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú nutnosť rozlíšenia splátky na istinu, úrok a poplatky, súd sa s týmto

názorom nestotožňuje. Predovšetkým žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného ustanovenia
(či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky,
ktoráboladohodnutávzmluveakocelkovásplátkazahŕňajúcaistinu,úrok,prípadnepoplatky,žebymala
byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarcamal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v
zmluvemusíbyťosobitneuvedenásplátkaistiny,osobitnesplátkaúrokovaosobitnesplátkapoplatkov.Z
formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky

spomínané komponenty (v danom prípade len istinu a úrok, keďže poplatky dohodnuté neboli).

16. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá v článku 22 upravuje úplnú
harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť
iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Úplná
harmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ poskytla rovnocenná
úroveň ochrany ich záujmov.

17. Podľa článku 22 ods. 1 citovanej smernice, keďže táto smernica obsahuje harmonizované

ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

18. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. c/
je uvedená dĺžka trvania zmluvy o úvere,

pod písm. h/ výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.
písm. i/ v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej

dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a
podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady.

19. Ako teda vyplýva z článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice zmluva o úvere má obsahovať výšku počet a

frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý
len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť
modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky.
Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné
uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať

práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu diskutabilného
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou.
Preto je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje
nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.

20. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016,
ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo
s konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre
Bíroovej, keď na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods.2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice
2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie

aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky,
Súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho
súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V

odôvodnení rozhodnutia Súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne
a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku
10 ods. 3 smernice.

21. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je jasne uvedená výška mesačnej splátky, počet

splátok a termíny splatnosti sú uvedené taktiež na prvej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod
bodom 55.22. Súd sa však domnieva, že zmluva uzavretá medzi stranami neobsahuje konečnú splatnosť úveru.
Tá nemôže byť stanovená len počtom mesiacov, pretože počet splátok sa vyžaduje pri inej povinnej
náležitosti zmluvy uvedenej v už spomínanom § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. Je teda zrejmé,

že zákonodarca nestotožňuje konečnú splatnosť úveru s počtom splátok. Je potrebné si uvedomiť,
že účelom zavedenia tejto náležitosti zmluvy bolo docieliť, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy
informovaný ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti. Nepostačuje len údaj o počte splátok, keďže
nemožno od spotrebiteľa požadovať, aby matematicky si vypočítal termín konečnej splatnosti z iných
údajov v zmluve. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a

rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy je jasný a transparentný.

23. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že súd by musel najprv rozhodnúť o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, takéto tvrdenie nemá logické opodstatnenie. Vyriešením tejto otázky sa súd
zaoberá v rámci tohto sporu prejudiciálne, pričom ako už bolo uvedené, dospel súd k záveru, že chýba
obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001

Z.z. a preto je potrebné daný úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový, ako to vyplýva z § 4 ods.
3 citovaného zákona.

24. Žalobkyňa by teda mala žalovanému zaplatiť len sumu úveru 2.800 Eur, ale zaplatila mu podstatne
viac a to 4.999,04 eur.

25. Súd teda nárok žalobkyne posúdil podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka, keďže jedná sa o
jej plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko aj keď zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná, žalovaný
nemal nárok na úroky a poplatky. Preto došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne o
žalovanú sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradami žalobkyne.

26. Súd sa následne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným.

27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.
28. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

29. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.
Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr
(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).

30. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plnila viac ako podľa zákona mala až v marci 2016, čo preukázala
prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a teda dvojročná subjektívna premlčacia
lehota jej uplynie až v marci 2018.

31. Pri posudzovaní dĺžky objektívnej premlčacej lehoty sa súd nestotožnil s názorom žalobkyne o

desaťročnej premlčacej lehote. Súd totiž zastáva názor, že je potrebné rozlišovať o aký nedostatok
zmluvy spôsobujúci vznik bezdôvodného obohatenia sa jedná. Je rozdiel, ak veriteľ neuvedie v zmluve
vôbec niektorú povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona (napr. úrokovú
sadzbu, RPMN), pri ktorej objektívne nie je spochybniteľný jej nedostatok a iné je, ak subjektívne môže
sa vyjadrenie určitej náležitosti zmluvy vykladať rôzne. O takýto prípad ide aj pri náležitosti týkajúcej sa

konečnej splatnosti úveru. Žalovaný ju poňal tak, že postačí uviesť počet mesiacov. Možno prisvedčiť
žalovanému, že aj súdna prax pri tejto otázke nie je jednotná a niektoré súdy považujú za postačujúce
uvedenie počtu mesiacov, keďže výpočtom sa dá zistiť dokedy sa má úver splácať. Pokiaľ teda aj súdy
pripúšťajú spomínaný výklad, potom nemožno dospieť k záveru, že žalovaný sa úmyselne dopustil
konania (chybným uvedením spornej náležitosti zmluvy), ktorým sa bezdôvodne obohatil. Dôkazné

bremeno na preukázanie úmyslu na strane žalovaného je na žalobkyni, tá v tomto smere neprodukovala
žiadny dôkaz a preto súd vychádzal z trojročnej objektívnej premlčacej lehoty plynúcej od jednotlivých
úhrad žalobkyne.32. Ako vyplýva z prehľadu úhrad (č.l. 6-7) premlčané sú úhrady žalovanej, ktoré realizovala do
28.6.2013. Trojročná premlčacia lehota totiž uplynula 22.7.2013 (tri roky pred podaním žaloby). Za
obdobie od 22.7.2013 do 20.1.2014, kedy žalobkyňa zaplatila poslednú splátku tak uhradila žalovanému

sumu 728,76 Eur. Súd preto vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku žalobu z dôvodu premlčania
zamietol.

33. Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

34. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

38. Žalovaný sa dostal do omeškania od 10.8.2016 (nasledujúci deň po doručení žaloby). V tom čase
výška úrokov z omeškania bola 5,05% p.a. Súd preto priznal úroky z omeškania v uvedenej výške
a keďže žalobkyňa sa domáhala úrokov z omeškania až vo výške 8% ročne, aj v tejto časti (nad
5,05%) súd žalobu zamietol. Uplatnený nárok totiž nie je nárokom zo záväzkového zmluvného vzťahu,
ktorý by sa posudzoval podľa vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013

vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy a s poukazom na § 10c spomínaného nariadenia, ale ide o
zodpovednostný právny vzťah, ktorý mohol byť priznaný až na základe výzvy žalobkyne žalovanému
o vydanie bezdôvodného obohatenia a tá bola realizovaná až doručením tejto žaloby. Preto pri výške
úrokovej sadzby je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy.

39. Súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 súd považuje
za dôležitý tento rozsudok len z hľadiska eurokomformného výkladu niektorých náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Je potrebné si uvedomiť, že tento rozsudok nevykladá a ani nemôže vykladať
právny poriadok Slovenskej republiky a v danom prípade zákon 129/2010 Z.z. Súdny dvor EÚ je
oprávnený vykladať len právne normy EÚ, teda aj spomínaný rozsudok sa zaoberá výkladom smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a to
vo vzťahu k náležitostiam zmluvy, ale aj jej tzv. harmonizačný článok 22. Neznamená to, že ak náš
právny poriadok upravuje aj ďalšie povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda nad rámec
citovanej smernice (aj keď podľa harmonizačného článku by nemal), že súd nemá aplikovať náš zákon,
práve opačne, je to jeho povinnosťou. Európska smernica totiž nemá priamy účinok na spory medzi

jednotlivcami. Na druhej strane pokiaľ niektoré ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. nie
sú dostatočne jasne formulované, za účelom ich výkladu je potrebné aplikovať spomínanú smernicu a
následne aj citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP.

Vychádzal teda zo zásady úspechu v spore, v ktorom žalovaný mal úspech v podiele 67%, neúspech v
podiele 33% a preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo rozsahu 34%. Nezistil totiž žiadny
dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP o nepriznaní náhrady trov konania, ktorý možno aplikovať
len vo výnimočných prípadoch.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.