Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415201108
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8415201108.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému M. S., bytom U., G. XXX/XX, o vymoženie
sumy 1105,55 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k.
5Er/62/2015 - 16 zo dňa 6. marca 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 5Er/62/2015 - 41 zo dňa

16. júna 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Anetty

Demešovej,ExekútorskýúradVráble,oudeleniepoverenianavykonanieexekúciesp.zn.EX1201/15-2.
Ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom
zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave zo dňa 20.10.2014, sp.
zn. 65/08/14. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok”), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 6, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 45 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, dospel exekučný súd k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
zmluvy uzavretej v priamom súvise so spotrebiteľskou zmluvou o revolvingovom úvere uzavretou
medzi oprávneným ako veriteľom, poskytovateľom úveru a povinným dňa 29.7.2011 je neprijateľnou
podmienkou, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a je tak v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. OZ. Vopred pripravená typizovaná

rozhodcovská zmluva, aj keď spísaná na osobitnom zmluvnom formulári nespĺňa znaky individuálneho
dojednania a jej uzavretie zároveň so zmluvou o revolvingovom úvere spochybňuje možnosť voľby
povinného, spotrebiteľa zmluvu neuzavrieť, resp. individuálne vyjednať konkrétne zmluvné ustanovenia,
či inak ovplyvniť obsah zmluvy. Exekučný súd preto uzavrel, že táto rozhodcovská zmluva, uzavretá v
rozpore s dobrými mravmi je neplatná. Táto rozhodcovská zmluva bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie pre exekútora. Aj keď rozhodcovská zmluva dáva možnosť výberu medzi
rozhodcovským súdom určeným dodávateľom služby, oprávneným a všeobecným súdom povinného,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa v prípade, ak žalobu na rozhodcovský súd podá veriteľ. Pri vyslovení
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že konajúci rozhodcovský súd nemal danú právomoc
prejednať vec a následne vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
má tak za následok materiálnu nevykonateľnosť, nezáväznosť, rozhodcovského rozsudku. Na základe

predloženého rozhodcovského rozsudku preto nie je možné nariadiť nútený výkon rozhodnutia v tejto
veci a žiadosť o udelenie poverenia preto súd zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si

uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,94 EUR. Namieta postup exekučného
súdu, ktorý sa nezaoberal dôsledne povahou uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uviedol,
že rozhodcovská zmluva vzhľadom na jej formu a proces uzavretia spĺňa charakter individuálneho
dojednania, a preto nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná podmienka. Spotrebiteľovi ostalo právo
a možnosť voľby zmluvu neuzavrieť, resp. od nej v istej lehote odstúpiť, čo znemožňuje posúdenie

takejto zmluvy ako neprijateľnej podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Zmluva zároveň
neustanovuje výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, ale konanie pred rozhodcovským súdom určuje
alternatívne,pričomzároveňurčujetieždvarôznerozhodcovskésúdy.Zhľadiskaúčinkovrozhodcovskej
zmluvy a samotného rozhodcovského konania oprávnený poukázal na to, že to spotrebiteľovi poskytuje
minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia svojich
práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Podľa oprávneného je jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa

žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Na
podporu svojich tvrdení oprávnený o.i. poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoE/372/2013, 1CoE/328/2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn., 8CoE/4/2014.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného

titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo/146/2011).

Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 29.7.2011. Zároveň s touto
zmluvou bola zmluvnými stranami podpísaná rozhodcovská zmluva č. 8300039767, ktorá obsahovala

o.i. vyhlásenie, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce z uzavretej
zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní
pred jedným z dvoch nižšie uvedených rozhodcovských súdov (Slovenský arbitrážny súd zriadený
spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v Bratislave a Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.). O túto zmluvu oprel svoju právomoc rozhodovať spor

rozhodcovský súd, ktorý vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, oprávneným predložený ako exekučný
titul.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zo
dňa 29.7.2011 medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola

spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti

voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je
nepochybneformauzavretejzmluvy,t.j.vopredpripravenározhodcovskázmluvapredloženápovinnémuv pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu
konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.

Súdnakontrolajeplneopodstatnenáajvprípadoch,akjehlavnýzmluvnývzťah(zmluvaorevolvingovom
úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť
súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej

zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu. To je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na
podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadal spotrebiteľ.

Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy ako celok je spravidla vopred pripravený a teda ho nemožno
meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedči tomu, že povinný v pozícii spotrebiteľa nemal

možnosť a vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť
dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvná podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným
právom osoby na súdnu ochranu.

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod

režimu súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým
orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k
rozhodcovskej zmluve, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide
totižajvtedy,aksícespotrebiteľpodľanejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,
aleakbypodľatejtozmluvyzačalorozhodcovskékonanienanávrhdodávateľa,spotrebiteľbybolnútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach, In: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
tak nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ

pri predmetnej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo
možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak,

ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak spravidla využíva pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
takjehoindividuálnevyjednávanienedávalozmysel.Právetotojezmyslomosobitnéhovyjednaniaistých
zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce

rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob,
akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľovi, je skôr o
nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich
vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje
nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zodňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa konštatuje,
že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre
spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu

nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie
prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné
považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak
bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je
možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011,

IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ.

Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2, 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vo veci je tak zrejmé, že pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a

vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne
účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred
nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie
rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 20.10.2014, sp. zn. 65/08/14 ako
nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Odvolací súd preto v súlade s postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.