Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/228/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211445
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312211445.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, so sídlom v Bratislave, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci
navrhovateľa: R. Š., Q., Š. R. Y., zastúpená: B & S Legal, s.r.o., Gr?sslingová 5, Bratislava, IČO: 35
929 049, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., v skratke SLSP, a.s. Tomášikova 48, Bratislava,
IČO: 00 151 653, zastúpená: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie
3.343,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 3.343,95 eur a
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.05.2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.06.2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.07.2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.08.2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.09.2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.10.2010 do zaplatenia,

9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.11.2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.12.2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.01.2011 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.02.2011 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.03.2011 do zaplatenia,
9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.04.2011 do zaplatenia,

9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.05.2011 do zaplatenia,
9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.06.2011 do zaplatenia,
9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.07.2011 do zaplatenia,
9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.08.2011 do zaplatenia,
9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.09.2011 do zaplatenia,
9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.10.2011 do zaplatenia,
9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.11.2011 do zaplatenia,

9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.12.2011 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.01.2012 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.02.2012 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.03.2012 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.04.2012 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.05.2012 do zaplatenia,

9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.06.2012 do zaplatenia,
8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 123,85 eur od 16.07.2012 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 200,50 eur titulom súdneho poplatku a
v sume 666,26 eur titulom trov právneho zastúpenia B & S Legal s.r.o., Grosslingova 5, Bratislava, na
účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo T. Y. G..Y.., U., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.08.2012
domáhala sa zaplatenia istiny vo výške 3.343,95 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Návrh skutkovo odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela dňa 01.07.1994 Zmluvu o dôchodku
pomenovanú ako Zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s.,“ ďalej
len PDF predmetom ktorej bolo doživotné plnenie z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z PDF.
Odporcasazaviazalvyplácaťnavrhovateľkesumuvovýške3.731,-Sk,poprepočtekonverznýmkurzom
123,85 eur mesačne, vždy k 15-temu dňu nasledujúceho mesiaca až do dožitia navrhovateľky, preto

vyplácanie plnenia sa má skončiť v mesiaci ktorého sa navrhovateľka dožije. Navrhovateľka mala za to,
že uzatvorená zmluva o dôchodku, ktorou sa založilo právo na doživotné vyplácanie peňažného plnenia,
spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o dôchodku podľa § 842 a násl. Obč. zák. Od uzavretia zmluvy
o dôchodku odporca pravidelne mesačne vyplácal navrhovateľke uvedenú čiastku.

Odporca dňa 26.10.2009 vypovedal zmluvu o dôchodku podľa ustanovenia § 582 Obč. zák., s tým,
že platnosť a účinnosť zmluvy sa mala skončiť ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka t.j. dňom
31.03.2010. Navrhovateľka považovala výpoveď za neplatnú z dôvodu, že odporca nesprávne aplikoval
ustanovenie občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o dôchodku z právneho hľadiska je zmluvou o
dôchodku podľa § 842 až 844 Obč. zák., ktorá sa uzatvára na doživotne alebo na inak určenú dobu

neurčitého trvania, pričom nie je zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitú a ide o zmluvu ktorá nemôže
byť jednostranne vypovedateľná zo strany povinného - platiteľa dôchodku a teda nie je možné ju ukončiť
výpoveďou v zmysle § 582 ods. 2 Obč. zák.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka považovala výpoveď za neplatnú, zmluvný vzťah medzi účastníkmi

zo zmluvy o dôchodku naďalej trvá a preto si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 3.343,95 eur za obdobie
od mája 2010 do júla 2012, celkom za 27 mesiacov spolu s príslušenstvom.

Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 39Ro/780/2012 - 34 zo dňa
20.09.2012, proti ktorému odporca v lehote stanovenej zákonom podal odpor s odôvodnením. Žiadal

návrh zamietnuť s uvedením, že právo na plnenie ktorého sa navrhovateľka domáha je v rozpore s
hmotným právom, a ak by v minulosti existovalo, už zaniklo a preto súd nemôže poskytnúť právnu
ochranu neexistujúcemu právu.

Na vec sa vzťahuje ust. § 27 ods. 8, § 116 a najmä § 19 ods. 3 veta za bodkočiarkou z

Zákona č. 483/2001 Z.z., o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a následne sa na
vec vzťahuje ust. § 575 ods. 1 Obč. zák. Plnenie zmluvy o dôchodku sa stalo právne nemožné zo
strany banky. Na vec sa vzťahuje Zákon č. 483/2001 Z.z., o bankách ktorý upravuje okrem bankových
činností aj iné činností banky (upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením,
podnikaním, a so zánikom bánk so sídlom na území SR na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek

zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému, t.j. upravuje
prakticky celú činnosť a celé podnikanie banky). Podľa § 119 ods. 3, veta za bodkočiarkou cit. zákona
výslovne neumožňuje banke uskutočňovať činnosti, ktoré sú v rozpore zo zákonom o bankách s
uvedením, že odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej
vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom.

Zákon o bankách sa použije okrem bankových činností aj na všetky činnosti banky, ktoré zákon o
bankách banke zakazuje, zároveň sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona podľa § 116 Zákona o bankách.

V rozpore so zákonom o bankách je taká činnosť, keď banka má poskytovať plnenie hospodársky
neodôvodnené, alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, predovšetkým
plnenie bez protihodnoty v zmysle § 27 ods. 8 cit. zák. Navrhovateľka sa podaným návrhom od
odporcu domáha takéhoto plnenia, pretože plnenie Zmluvy o dôchodku podľa § 842 Obč. zák., je svojim
charakterom plnenie bez akejkoľvek protihodnoty banke a svojim obsahom jednostranne zaväzujúca

zmluva, na viac bez akéhokoľvek hospodárskeho dôvodu pre banku.Pri aplikovaní týchto ustanovení záväzok na plnenie zo zmluvy o dôchodku voči navrhovateľke zanikol,
ak by pred tým existoval pretože plnenie zo Zmluvy o dôchodku sa stalo nemožné v zmysle ust. §575

ods.1Obč.zák., spoukázanímnaust.§27ods.8,§116anajmä§119ods.3vetazabodkočiarkouZák.
č. 483/2001 Z.z., o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty
ani hospodársky neodôvodnené plnenie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, Zmluvou o poskytovaní

plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 01.07.1994, žiadosťou
navrhovateľky o poskytnutie plnenie z PDF zo dňa 01.07.1994, Štatútom PDF Slovenskej štátnej
sporiteľne, dodatkom č. 1 k Štatútu, výpoveďou odporcu zo zmluvy o poskytovaní plnenia z PDF zo dňa
26.10.2009, výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, a zistil nasledovný skutkový
stav.

Zo zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.,
(ďalej len PDF SLSP) súd zistil, že bola uzavretá dňa 01.07.1994 medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s., Bratislava, ako povinným a R. Š. ako príjemcom. Predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie z
uplatneného a priznaného nároku na plnenie z PDF SLSP podľa štatútu PDF SLSP pričom povinnosť
plniť mal povinný a právo na plnenie mal príjemca.

Povinný sa zaviazal vyplácať príjemcovi doživotne sumu vo výške 3.731,- Sk vždy k 15-temu dňu
každého mesiaca až do dožitia príjemcu na jeho účet číslo SŽU 428350-6, počnúc mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom začal príjemca poberať starobný alebo plný invalidný dôchodok.
Vyplácanie plnenia sa skončí mesiacom, ktorého sa príjemca dožil. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

bola žiadosť o poskytnutie plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s.. Výška sumy plnenia
bola pevná na ktorú nemala vplyv budúca zmena výšky dôchodku, pričom právo na plnenie z tejto
zmluvy nebolo možné previesť na inú osobu. (bod 4 a 5 zmluvy). Záväzok povinného z tejto zmluvy
trval aj pri zmene jeho právnej formy ako aj pre jeho právneho nástupcu. Príjemca bol povinný ohlásiť
príslušnej MsP SLSP, a.s., každú zmenu adresy trvalého bydliska a zmenu účtu v peňažnom ústave

(bod 6.7 zmluvy).

Z výpovede zmluvy o poskytovaní plnenia z PDF SLSP, a.s., zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že odporca
dal výpoveď z uvedenej zmluvy navrhovateľke podľa § 582 Obč. zák., s uvedením, že po uplynutí
3-mesačnej zákonnej výpovednej lehoty od doručenia tejto výpovede, sa platnosť a účinnosť zmluvy

skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka, t.j. dňom 31.03.2010, ku ktorému dňu zaniká
záväzok odporcu poskytovať plnenie navrhovateľke z PDF SLSP, a.s..

Zo Štatútu Podporného dôchodkového fondu Slovenskej štátnej sporiteľne zo dňa 01.07.1993, súd zistil,
žeuvedenýfondslúžilnapodporuzabezpečeniaživotnejúrovne,ktorúpracovníciSŠTSPdosiahlivčase

svojej pracovnej aktivity na ocenenie ich vernosti k SŠTSP, kvality ich práce a na podporu stabilizácie
pracovníkov (čl. I).

Z fondu sa odo dňa účinnosti štatútu poskytovalo plnenie v sume, ktorou bol rozdiel medzi
priznaným starobným dôchodkom a percentuálnou sadzbou najvyššieho priznaného základného platu

za posledných päť rokov pred prvým odchodom do starobného dôchodku (čl. III bod 1 písm. a).

Percentuálna sadzba pre výpočet rozdielu medzi priznaným starobným alebo invalidným dôchodkom a
výškou sumy plnenia podľa čl. III bod 1 sa riadila dĺžkou nepretržitého hlavného pracovného pomeru v
SŠTSP a bola za 10 rokov a viac vo výške 50 %, za 15 rokov a viac vo výške 55 %, za 20 rokov a viac

vo výške 60 %, za 25 rokov a viac vo výške 65 %, za 30 rokov a viac vo výške 70 % (čl. III bod 3).

Plnenie prislúchalo pracovníkovi, ktorý rozviazal pracovný pomer v SŠTSP odo dňa účinnosti štatútu
z fondu z dôvodu prvého odchodu do starobného dôchodku alebo z dôvodu odchodu do plného
invalidného dôchodku, po skončení pracovného pomeru ak mu vznikol nárok na výplatu starobného

aleboinvalidnéhodôchodkuatentosamuskutočnezačalvyplácať,bolnepretržitevhlavnompracovnom
pomere v SŠTSP najmenej 10 rokov (čl. III bod 4 a/ b/ c/).Plnenie bolo nárokové a pracovník si ho mal uplatniť na základe žiadosti prostredníctvom Mestskej
pobočky SŠTSP. V žiadosti formulárového typu sa mali vyznačiť všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na
poskytovanie plnenia (čl. III bod 6).

Právny zástupca navrhovateľky v písomnom podaní zo dňa 13.11.2012 uviedol , že odporca nenamieta
platnosť Zmluvy o dôchodku, ktorá bola uzatvorená s navrhovateľkou a poukazuje výlučne na
nemožnosť plnenia podľa § 27 ods. 8, § 116 a § 119 ods. 3 Zákona o bankách.

Plnenie odporcu zo Zmluvy o dôchodku má byť v zmysle Štatútu PDF vyplácané z podporného
dôchodkového fondu odporcu vytváraného z použiteľného zisku, čo zákon o bankách nezakazuje.
Žiadne ustanovenie zákona o bankách a predovšetkým ust. § 27 ods. 8 Zákona o bankách nestanovuje,
že by vykonávanie peňažnej platby na základe Zmluvy o dôchodku bolo zakázané. Zmluva o dôchodku
nie je zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 8 Zákona o
bankách.

Ustanovenie § 116 cit. zák., je irelevantné pre posúdenie vzťahov medzi navrhovateľkou a odporom
a § 119 ods. 3 cit. zák., nepriamo vylučuje zánik povinnosti odporcu plniť zo Zmluvy o dôchodku pre
dodatočnú nemožnosť plnenia ako zákonný dôsledok odporcom tvrdeného rozporu Zmluvy o dôchodku
s ust. § 27 ods. 8 Zákona o bankách.

Zmluva o dôchodku spadá do interných vzťahov odporcu a jeho bývalého zamestnanca na ktoré sa
nevzťahuje § 27 ods. 8 Zákona o bankách, ale upravuje len vzťahy odporcu ako banky navonok
t.j. uzatváranie zmlúv s klientmi či inými bankami vzhľadom k predmetu jeho podnikateľskej činnosti.
Zákon o bankách upravuje aktivity banky navonok, pričom upravuje len „niektoré vzťahy“ súvisiace

s týmito aktivitami podľa § 1 cit zák. Uvedené napokon vyplýva aj zo systematického začlenenia §
27 ods. 8 do šiestej časti Zákona o bankách s názvom „Požiadavky na podnikanie banky a pobočky
zahraničnej banky“, je teda zrejmé, že uzatváranie Zmlúv o dôchodku s vlastnými zamestnancami nie je
podnikaním banky resp. bankovým obchodom. Odporca uvádza súdu interpretáciu, v rámci ktorej slovné
spojenie „niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom

bánk“ stotožňuje „s celou činnosťou a celým podnikaním banky“. Zákon o bankách nerieši interné
záležitosti banky vo vzťahu odmeňovania zamestnancov, sociálnej politiky banky, jej sponzorských
aktivít a podobne.

JepretopotrebnérozlišovaťvzťahnavrhovateľkyaodporcuvzmysleZmluvyodôchodku,navrhovateľka

pre odporcu dlhé roky pracovala, ktorý pre verných zamestnancov vytvoril dôchodkový fond na podporu
svojich bývalých zamestnancov po odchode do dôchodku za predpokladu splnenia určitých podmienok.
Je nepochybné, že medzi navrhovateľkou a odporcom vzťah zamestnanca a zamestnávateľa platne
existoval, existencia tohto vzťahu bola predpokladom pre uzatvorenie Zmluvy o dôchodku, ktorá
nebola určená výslovne na úpravu pracovnoprávnych vzťahov, ale iných vzťahov medzi zamestnancom

a zamestnávateľom. Použitie zákonom predpokladaného zmluvného typu na úpravu iných ako
pracovnoprávnych vzťahov nerobí za žiadnych okolností so Zmluvy o dôchodku pracovnoprávny vzťah.

Navrhovateľka mala za to, že odporca mal za účelom vyplácania plnenia so Zmlúv o dôchodku
uzatvorených zo svojimi bývalými zamestnancami povinnosť plniť aj pri zmene právnej formy SŠTSP

alebo jej právneho nástupcu v súlade s platným právom podľa čl. V bod 2 Štatútu ako aj podľa čl. VI
Zmluvy o dôchodku v zmysle ktorého záväzok povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej
formy a aj pre jeho právneho nástupcu.

Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu,

resp. zmluvou ktorá zaväzuje odporcu na hospodársky neoprávnené plnenie, alebo plnenie zjavne
nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Zmluva o dôchodku môže byť uzatvorená aj na doživotne
určenú dobu neurčitého trvania, jednoznačne nie je zmluvou uzatváranou za nápadne nevýhodných
podmienok pre jednu zo zmluvných strán, v opačnom prípade by nebola zákonodarcom ako zmluvný
typ upravená v Obč. zák. Nie je preto možné, považovať Zmluvu o dôchodku v rozpore s § 27 ods. 8

Zákona o bankách nakoľko navrhovateľka bola dlhé roky zamestnancom u odporcu a svojou dlhoročnou
prácou pre odporcu sa nemalou mierou zaslúžila o súčasné postavenie odporcu na bankovom trhu,
preto protihodnota plnenia odporcu bola zo strany navrhovateľky poskytnutá počas celého aktívneho
pracovného života.Ak by Zmluva o dôchodku bola zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu,
tak platnosť tejto zmluvy nezaniká a nezaniká ani povinnosť so zmluvy poskytovať plnenie preto

nepovažoval za pravdivé tvrdenie odporcu, že Zmluva o dôchodku zanikla z dôvodu dodatočnej
nemožnosti plnenia. V zmysle § 119 ods. 3 Zákona o bankách sa bankám stanovila povinnosť zosúladiť
svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činností podľa doterajších predpisov
a to do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti Zákona o bankách. Zákon o bankách však
nestanovuje, že by plnenie so zmlúv uzatvorených v rozpore s ust. § 27 ods. 8 Zákona o bankách bolo

nemožné alebo protiprávne. V tejto súvislosti ust. § 119 ods. 3 posledná veta Zákona o bankách sa
jasne stanovuje neplatnosť ustanovení stanov banky, ktoré nie sú zosúladené so Zákonom o bankách.
Zákonodarca nepredpokladal ako následok rozporu so Zákonom o bankách zánik právnych vzťahov s
tretími osobami ktoré vznikli pred účinnosťou Zákona o bankách a ktoré sú v rozpore s povinnosťou
bánk neuzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok.

Zákon o bankách iba stanovil, že uzatvorenie nevýhodnej zmluvy zo strany banky predstavuje porušenie
zákona zo strany banky a s takýmto porušením sú stanovené administratívne sankcie. Odporca
každoročne poskytuje finančné prostriedky tretím osobám čo uvádza na svojej oficiálnej internetovej
stránke www.slsp.sk v sekcii „aktuality“ a nedostáva od týchto tretích osôb žiadne protiplnenie. Odporca
každoročne poskytuje svojim zamestnancom zamestnanecké výhody (odmeny, prémie, a podobne..) a

takéto konanie podľa odporcu nemôže byť v rozpore so Zákonom o bankách, naopak odporca potvrdil,
že poskytovanie peňažného plnenia tretím osobám bez protiplnenia je možné a dovolené.

Navrhovateľka ďalej poukázala na tú skutočnosť, že tomuto konaniu predchádzalo konanie vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 10C 103/2010 predmetom ktorého bol nárok navrhovateľky na zaplatenie

plnenia so Zmluvy o dôchodku splatného k 15.04.2010, ide teda o konanie s totožným právnym aj
skutkovým základom na základe ktorého si navrhovateľka uplatňuje nárok na zaplatenie plnenia s tej
istej Zmluvy o dôchodku avšak za iné obdobie.

Navrhovateľka mala za to, že výpoveď so Zmluvy o dôchodku ako aj konanie odporcu je s ohľadom

na charakter a účel Zmluvy o dôchodku jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, navrhovateľ bol
zamestnancom odporcu dlhé roky, celý svoj aktívny pracovný život a svojou každodennou prácou
nemalou mierou prispela k súčasnému postaveniu odporcu, pričom za svoju prácu nedostávala
nadštandardné ohodnotenie. Účelom Zmluvy o dôchodku bolo zabezpečiť určitú životnú úroveň
navrhovateľky po odchode do starobného dôchodku a to na doživotne určitú dobu neurčitého trvania.

Zmluva o dôchodku ako zmluvný typ ani výslovne nepredpokladá možnosť jej jednostranného ukončenia
výpoveďou či svojvoľného rozhodnutia odporcu nevyplácať plnenia z uvedenej zmluvy.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že odporca ako banka nemá povinnosť platiť
navrhovateľke plnenie z uvedenej zmluvy o dôchodku, nakoľko nedostáva so Zmluvy o dôchodku žiadne

protiplnenie, pričom plnenie zmluvy bez protiplnenia sa zakazuje banke v zmysle § 119 ods. 3 Zákona
o bankách. Banka nemôže uzavrieť taký zmluvný vzťah z ktorého by nemala protiplnenie, pričom podľa
§ 116 v spojení s § 119 ods. 3 Zákona o bankách stanovil, že na skôr uzatvorené zmluvné vzťahy teda
plnenie banke bráni uvedený právny predpis.

Ustanovenie § 119 ods. 3 zákona o bankách sa vzťahuje na všetky činnosti, teda aj plnenia ktoré sú v
rozpore zo zákonom o bankách, takým plnením je aj plnenie zo záväzku zo zmluvy o dôchodku.

Podľa § 1 zákona o bankách sa vzťahuje aj na vzťahy súvisiace s organizáciou riadením, a
podnikaním banky pričom dôkazom o tom, že išlo o takýto vzťah je znenie článku 1 štatútu podporného

dôchodkového fondu Slovenskej štátnej sporiteľne, ktorý je uvedený v návrhu, kde sa výslovne uvádza,
že podporný dôchodkový fond mal slúžiť aj na podporu stabilizácie pracovníkov odporcu.

Sporoval tú skutočnosť, že navrhovateľka skončila pracovný pomer 31.03.1994 a zmluva o dôchodku
bola uzatvorená 01.07.1994 teda po skončení pracovného pomeru a preto sa nejedná o vzťah

medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zmluvu o dôchodku považoval za zmluvu uzatvorenú za
nápadne nevýhodných podmienok, pretože banka túto zmluvu uzatvárala s bývalým zamestnancom bez
akéhokoľvek protiplnenia pre banku. Navrhovateľka si na tento dôchodok neprispievala, neplnila, za
vykonanú prácu v zamestnaneckom pomere mala priznaný základný plat vo výške 11.500,- Sk tedaza vykonanú prácu dostávala navrhovateľka mzdu. Podporný dôchodkový fond bol vyčerpaný v 90-
tich rokoch, Slovenská štátna sporiteľňa zanikla asi v roku 1995 v dôsledku čoho zanikol aj podporný
dôchodkový fond. Banka vypláca zo zisku navrhovateľke ako aj iným bývalým zamestnancom dôchodok

na základe zmluvy o dôchodku.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že ustanovenie § 1 Zákona o bankách sa
vzťahuje len na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom
bánk na území SR a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území SR preto sa

nevzťahuje na daný zmluvný vzťah.

Podporný dôchodkový fond bol založený za účelom stabilizácie zamestnancov a plnenia zmluvy o
dôchodku mali byť vyplácané z tohto fondu, ktorý sa vytváral z použiteľného zisku odporcu minimálne
však vo výške 5 % za rok.

Zmluva o dôchodku bola uzatvorená na základe zamestnaneckého vzťahu medzi zamestnávateľom
a zamestnancom v súvislosti keď zamestnanec odišiel do dôchodku s tým, že výška plnenia bola
stanovená podľa počtu odpracovaných rokov.

Podľa § 34 Obč. zák., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých

práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 842 O.z., zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu
neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa § 843 O.z., zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne.

Podľa § 844 Obč. zák., veta prvá, právo na dôchodok nemožno previesť na iného.

Podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú
činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v

lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 1 Zákona č. 483/2001 Z.z., o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon
upravujeniektorévzťahysúvisiacesovznikom,sorganizáciou,riadením,podnikanímasozánikombánk

so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk
na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných
subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

Podľa § 27 odsek 1 /cit. zák., banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi

klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti
postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
a) spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká,
b) spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý
neohrozuje bezpečnosť a zdravie banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie

bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
c) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku a pobočku zahraničnej banky a pre
ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti,
d) tak, aby pri každom obchode za ne konali najmenej dve osoby.

Podľa § 27 ods. 8 cit. zák., banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne
nevýhodnýchpodmienokprenich,najmätakézmluvy,ktoréichzaväzujúnahospodárskyneodôvodnené
plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne
nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.Podľa § 116 cit. zák., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 119 odsek 3 cit. zák., banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich
mesiacovododňanadobudnutiaúčinnostitohtozákonapovinnézosúladiťstýmtozákonomsvojeprávne

vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v
rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré
ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto
lehoty.

Podľa §517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády 87/1995 Z.z. v znení platnom od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci mal
za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci dňa 21.09.1998 uzavreli písomnou formou
Zmluvuoposkytovaníplneniaz„PodpornéhodôchodkovéhofonduSlovenskejsporiteľne,a.s.“(ďalejlen
PDF SLSP), v ktorej sa odporca ako povinný zaviazal vyplácať navrhovateľke ako príjemcovi doživotne
sumu 1.399,- Sk, vždy k 15-temu dňu každého mesiaca až do dožitia príjemcu, počnúc mesiacom

nasledujúcim po mesiaci, v ktorom začal príjemca poberať starobný alebo plný invalidný dôchodok, v
zmysle § 842 a násl. Obč. zák., a to zmluvu o dôchodku.

Základnými náležitosťami zmluvy o dôchodku je označenie účastníkov právneho vzťahu, určenie výšky
dôchodku, počiatok výplaty dôchodku, vymedzenie doby výplaty dôchodku (doživotie alebo inak určenú

dobu neurčitého trvania), ktorá musí byť uzavretá písomne podľa § 842 Obč. zák. Právo na vyplácanie
dôchodkov je osobným právom viažucim sa na prijímateľa dôchodku, z osobnej povahy dôchodku
vyplýva, že nárok naň zaniká smrťou oprávneného poberateľa a neprevádza sa na dedičov. Z obsahu
pojmu dôchodok vyplýva, že sa jedná o opakujúce sa peňažné plnenie /rentu/ v pravidelných splátkach,
je teda odlišnou zmluvou od poistnej zmluvy, od nárokov na dôchodky a podobne.

Výpoveď danú odporcom navrhovateľke zo dňa 26.10.2008 súd považoval za neplatnú z dôvodu,
že zmluva o dôchodku bola uzatvorená na doživotne t.j. do dožitia, ktorá je ohraničená smrťou
navrhovateľky ako objektívne zistenou skutočnosťou. Z predmetného právneho vzťahu zmluvy o
dôchodkuvyplýva,žezmluvuniejemožnédohodnúťnaurčitýčas,aledoživotne,tedadookamžikusmrti

oprávneného alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom,
ktorý má svoj začiatok a koniec, napr. „počas štúdia“, počas invalidity“, „počas vdovstva“ a podobne.

V danom prípade v predmetnej zmluve o dôchodku bol teda presne vymedzený začiatok právneho
vzťahu a koniec právneho vzťahu a to počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom začal

príjemca poberať starobný alebo invalidný dôchodok až do dožitia navrhovateľky. Súd bol toho názoru,
že trvanie právneho vzťahu bolo účastníkmi dohodnuté na doživotne, t.j. na určenú dobu neurčitého
trvania, (práva vyplácania dôchodku do okamžiku úmrtia navrhovateľky), teda do doby nesúvisle od ich
vôle.Súd považoval výpoveď odporcu zo dňa 26.10.2009 danú navrhovateľke podľa § 582 ods.1 Obč. zák.,
za neplatnú pre rozpor so zákonom podľa § 39 Obč. zák. Podľa citovaného zákonného ustanovenia

vypovedať možno iba zmluvu dojednanú na dobu neurčitú a predmetná zmluva o dôchodku nebola
uzavretá na dobu neurčitú, ale na určenú dobu neurčitého trvania, preto odporca nemohol dať
výpoveď navrhovateľke podľa § 582 ods. 1. Obč. zák., na ukončenie právneho vzťahu medzi účastníkmi
založeného zmluvou o dôchodku a preto má naďalej povinnosť plniť navrhovateľke podľa uzatvorenej
zmluvy o poskytovaní plnenia.

Súd sa ďalej nestotožnil s názorom odporcu, že podľa § 575 ods. 1 Obč. zák., zaniklo právo na
plnenie, pretože sa stalo nemožným v zmysle § 27 ods. 8, § 116 a §119 ods. 3 veta za bodkočiarkou
Zák. č. 483/2001 o bankách, ktorý neumožňuje banke uskutočňovať činnosti, ktoré sú v rozpore
zo zákonom o bankách s uvedením, že odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa nemôže
pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom, keď banka má poskytovať

plneniehospodárskyneodôvodnené,aleboplneniezjavnenezodpovedajúceposkytovanejprotihodnote,
predovšetkým plnenie bez protihodnoty v zmysle § 27 ods. 8 cit. zák., nakoľko sa navrhovateľka
podaným návrhom od odporcu domáha takéhoto plnenia, pretože plnenie zo zmluvy o dôchodku podľa
§ 842 Obč. zák., je svojim charakterom plnenie bez akejkoľvek protihodnoty banke a svojim obsahom
jednostranne zaväzujúca zmluva, na viac bez akéhokoľvek hospodárskeho dôvodu pre banku.

Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že odporca bol zamestnávateľom vo vzťahu k svojmu
dlhoročnému zamestnancovi, navrhovateľka pracovala u odporcu, poskytla mu určitú protihodnotu,
odporca mal zisk, preto vytvoril podporný dôchodkový fond, ktorý slúžil na podporu zabezpečenia
životnej úrovne, ktorú pracovníci dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti,

kvality ich práce a na podporu stabilizácie pracovníkov. Zo strany odporcu išlo o zabezpečenie sociálnej
starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, hmotne zabezpečiť pracovníkov na dôchodku,
pričom výška sumy plnenia sa riadila dĺžkou nepretržitého hlavného pracovného pomeru najmenej 10
rokov a viac a fond bol spravovaný sociálnym útvarom ústredia SŠTSP.

Zmluvu s navrhovateľkou odporca neuzatváral ako podnikateľ pri výkone podnikateľskej činnosti a preto
sa nejedná o vzťah banky s klientom a na vec nemá vplyv ani tá skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená
po skončení pracovného pomeru, nakoľko bez predchádzajúceho pracovného pomeru za splnenia
požadovaných podmienok by ani nebola uzavretá predmetná zmluva o dôchodku a preto v tomto smere
obranu odporcu súd považoval za účelovú.

Podľa názoru súdu sa ust. § 27 ods. 8 Zákona o bankách nevzťahuje na predmetnú zmluvu o dôchodku
v tom zmysle, že záväzok odporcu voči navrhovateľke zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia (§ 575 a
násl.Občianskehozákonníka),a tútovyhodnotilakonedôvodnú,keďodporcomcitovanéust.§27ods.8
Zákona o bankách sa vôbec netýka vzťahov upravených predmetnou Zmluvou o dôchodku, t.j. interných

vecí banky ako zamestnávateľa a jej zamestnanca, ale predmetné ustanovenie upravuje vzťahy banky
t.j. pri podnikaní banky, čo vyplýva zo začlenenia tohto ustanovenia v časti zákona o bankách nazvanej
" požiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky“ .

Zákon o bankách upravuje vzťahy odporcu ako banky navonok, t.j. uzatváranie zmlúv s klientmi či inými

bankami vzhľadom k predmetu podnikateľskej činnosti, upravuje predovšetkým aktivity banky navonok,
pričom upravuje aj niektoré vzťahy súvisiace s týmito aktivitami podľa § 1 cit. zák., a z uvedeného je
zrejmé, že uzatváranie zmlúv o dôchodku s vlastnými zamestnancami nie je podnikaním banky.

Súd má za to, že na právny vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o dôchodku nemožno aplikovať

citovanýzákonobankách.Ustanovenie §119ods.3Zákonaobankáchlenstanovujebankámpovinnosť
zosúladiť svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších
predpisov (t.j. podľa predpisov pred nadobudnutím účinnosti zákona o bankách) so zákonom o bankách,
a to do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto predpisu. V prípade, ak by sa banka dostala do
rozporu so svojou povinnosťou zosúladiť svoje vzťahy s tretími osobami, tak jej hrozí správna sankcia.

Zákon o bankách však nestanovuje, že by plnenie zo zmlúv uzavretých v rozpore s ust. 27 ods. 8 Zák.
o bankách bolo nemožné, alebo protiprávne, z tohto ustanovenia nevyplýva skutočnosť, že by došlo k
zániku zmluvy o dôchodku z dôvodu nemožnosti dodatočného plnenia, záväzok povinného zo zmluvy
trval aj pri zmene jeho právnej formy ako aj pre jeho právneho nástupcu (bod 6 zmluvy).Súd navyše uvádza, že odporca plnil zo zmluvy o dôchodku od účinnosti Zákona o bankách po
01.01.2002 až do jej vypovedania 31.03.2010 a mal na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k.10C

103/2010 - zo dňa 01.06.2011 uloženú povinnosť zaplatiť navrhovateľke plnenie z predmetnej zmluvy o
dôchodku splatné k 15.04.2010 a teda ide o konanie s totožným právnym a skutkovým základom avšak
za iné obdobie na základe ktorého si navrhovateľka uplatňuje nárok na plnenie v predmetnej veci.

Zmluva o dôchodku nie je ani zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu,

resp. zmluvou ktorá zaväzuje odporcu na hospodársky neoprávnené plnenie, alebo plnenie zjavne
nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Zmluva o dôchodku môže byť uzatvorená aj na doživotne
určenú dobu neurčitého trvania, jednoznačne nie je zmluvou uzatváranou za nápadne nevýhodných
podmienok pre jednu zo zmluvných strán, v opačnom prípade by nebola zákonodarcom ako zmluvný
typ upravená v Obč. zák.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd považoval uvedenú zmluvu o poskytovaní plnenia z
PDF SLSP zo dňa 01.07.1994 za platnú a účinnú, uplatnený nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy
vo výške 123,85 eur za obdobie od mája 2010 do júla 2012 za dôvodný a preto zaviazal odporcu na
zaplatenie žalovanej istiny v sume 3.343,95 eur.

Odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu 123,85 eur od 16.05.2010 až do zaplatenia
za uvedené obdobie, nakoľko plnenie podľa zmluvy bol povinný vyplácať mesačne, vždy k 15-temu dňu
každého mesiaca až do dožitia príjemcu (bod 3 zmluvy).

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola uplatnená v
správnej výške k jednotlivým dňom omeškania, podľa základnej úrokovej sadzby ECB, preto súd priznal
navrhovateľke uplatňovaný úrok z omeškania z dlžnej sumy 123,85 eur tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a navrhovateľke, ktorá mala
vo veci plný úspech priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný
návrh v sume 200,50 eur a z titulu trov právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou B & S Legal,
s.r.o., Bratislava podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.08.2012 131,13 eur
§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.
režijný paušál 7,63 eur
zvýšenie odmeny a náhrady o 20% DPH zo sumy 138,76 eur 27,75 eur

- podanie návrhu dňa 16.08.2012 131,13 eur
§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.
režijný paušál 7,63 eur
zvýšenie odmeny a náhrady o 20% DPH 27,75 eur

- písomné podanie na súd, vyjadrenie k odporu zo dňa 15.11.2012 131,13 eur
§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.
režijný paušál 7,63 eur
zvýšenie odmeny a náhrady o 20% DPH 27,75 eur

- pojednávanie dňa 05.02.2013 131,13 eur
§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.
režijný paušál 7,81 eur
zvýšenie odmeny a náhrady o 20% DPH zo sumy 138,94 eur 27,79 eur

Spolu trovy právneho zastúpenia 666,26 eurPoučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd

v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.