Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 4, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23C/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416206817
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416206817.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu U. B., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XXX, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti
žalovanému MTplus zh s.r.o., so sídlom Novomestského 522/11, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 46
060 855, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A.
Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 3.300,-Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.300,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 3.300,-Eur od 28.06.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
3.300,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že si u žalovaného objednal výrobu a dodanie objednaného

tovaru (plastových okien), ktoré mu neboli dodané v stanovenom termíne a žalovaný mu nevrátil
zaplatenú zálohu, k čomu sa písomne zaviazal zrušením objednávky.

2. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
súd po opakovaných pokusoch dňa 07.10.2017 doručil žalovanému žalobu s prílohami do vlastných rúk
spolu s uznesením zo dňa 06.03.2017, ktorým žalovaného v súlade s § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby
sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a

povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.11.2017, v ktorom uviedol,
že je pravdou, že dňa 04.03.2016 bola so žalobcom uzavretá zmluva o dielo č.XXZHXXX, predmetom
ktorej bola dodávka a montáž plastových okien v počte 19 kusov v celkovej cene 4.660,-Eur s DPH.
Žalovaný ďalej potvrdil, že dňa 04.03.2016 mu žalobca uhradil zálohu vo výške 3.300,-Eur a následne

žalovaný objednal výrobu okien u svojho dodávateľa, ktorý mu dňa 02.05.2016 objednávku potvrdil.
Ďalej uviedol, že dňa 27.05.2016 žalobca zrušil objednávku, a to v zmysle článku III - doba plnenia,
bod č.1, pričom uvedený článok zmluvy nerieši zrušenie objednávky. Zároveň poukázal na § 642 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť, jevšak povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže
ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady a na § 642 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo

nebude vykonané včas a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Žalovaný
namietal, že žalobca ako objednávateľ nemal právo od zmluvy odstúpiť, nakoľko neposkytol dodatočnú
primeranú lehotu na plnenie, pričom zmluvu zrušil až niekoľko týždňov na to, ako bol tovar objednaný,
pričom žalovaný ho musel od svojho dodávateľa prevziať a zaplatiť zaň, čím mu vznikla značná škoda.

4. Súd dňa 29.11.2017 doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného spolu s uznesením zo dňa 15.11.2017,
ktorým ho v súlade s § 167 ods. 3 CSP vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) doručenom súdu dňa 07.12.2017 poprel tvrdenia žalovaného
o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti so vznikom škody a uviedol, že keďže žalovaný
nebol schopný v stanovenom termíne dodať objednaný tovar, dohodli sa dňa 06.06.2016 na zrušení

objednávky, pričom žalovaný so zrušením objednávky výslovne súhlasil a zaviazal sa vrátiť uhradenú
zálohu vo výške 3.300,-Eur v lehote do 27.06.2016, čo však neurobil. Počnúc dňom 28.06.2016 sa
tak dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Týmto podaním žalobca zároveň navrhol pripustiť
zmenu žaloby a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo žalovanej sumy, počnúc dňom 28.06.2016 (ktorý v pôvodnej žalobe neuviedol) až

do zaplatenia, ktorú súd uznesením sp.zn. 23C/226/2016-68 zo dňa 08.12.2017, právoplatným dňa
18.01.2018, pripustil.

6. Súd dňa 18.01.2018 doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu (repliku) a v súlade s § 167 ods. 4 CSP
ho vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril.

7. Žalovaný sa k doručenej replike osobitne písomne nevyjadril.

8. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

9. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Ak vezme žalobca svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým

prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Súd v prejednávanej
veci posúdil podanie žalobcu doručené súdu dňa 07.12.2017 z procesného hľadiska aj ako čiastočné
späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 5,00 % ročne zo žalovanej sumy
(žalobcažaloboupôvodneuplatnilnároknaúrokyzomeškaniavovýške8,05%),akeďžetentoprocesný
úkon uskutočnil žalobca skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo

pojednávanie, súd konanie o tejto časti, t.j. v prevyšujúcej časti nad rozsah úrokov z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo žalovanej sumy druhým výrokom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil bez skúmania postoja
žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov
by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.

13. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávania na deň 04.04.2017, na ktorom za účasti strán sporu
a ich právnych zástupcov vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, vyjadreniami strán sporu,
predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu a rozhodol na základe nesporných skutkových
tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

14. Z predloženej zmluvy o dielo č.XXZHXXX (ďalej len „zmluva o dielo“) súd zistil, že dňa 04.03.2016
uzavrel žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl.
Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola dodávka a montáž plastových okien v počte 19 kusov
v zmysle pripojenej špecifikácie v celkovej cene 4.660,-Eur s DPH.15. Z uzavretej zmluvy a predloženého príjmového dokladu na č.l. 2 spisu súd zistil, že žalobca dňa
04.03.2016 uhradil žalovanému zálohu vo výške 3.300,-Eur.

16. Z listu žalobcu označeného ako „Zrušenie objednávky“ zo dňa 27.05.2016 na č.l. 3 spisu súd zistil,
že žalobca požiadal žalovaného o zrušenie uzavretej zmluvy a vrátenie uhradenej zálohy z dôvodu
nedodania objednaného tovaru v dohodnutom termíne dodania.

17. Z potvrdenia objednávky zo dňa 02.05.2016 na č.l. 46 spisu súd zistil, že žalovaný objednal u svojho
dodávateľa (výrobcu) plastové okná v zmysle špecifikácie, ktorá je prílohou uzavretej zmluvy o dielo.

18. Z oznámenia označeného ako „Zrušenie objednávky“ zo dňa 06.06.2016 na č.l. 59b spisu súd zistil,
že strany sporu uzavreli dohodu o zrušení zmluvy o dielo, v ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť uhradenú
zálohu v termíne najneskôr do 27.06.2016.

19. Z potvrdenia zo dňa 07.09.2016 na č.l. 60 spisu súd zistil, že na OO PZ Žiar nad Hronom bolo
žalobcom podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona konateľom žalovaného.

20. Z uznesenia OR PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 31.01.2017, ČVS:ORP-475/2-VYS-ZH-216 na č.l.
61 až 64 spisu súd zistil, že trestné stíhanie konateľa žalovaného bolo zastavené z dôvodu, že skutok
nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.

21. Z výsluchov strán sporu súd zistil, že dňa 06.06.2016 došlo k uzavretiu dohody o zrušení zmluvy

o dielo.

22. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 516 ods. 1 a 2 OZ, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody

nevyplýva nepochybne , že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový
záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

Podľa § 570 OZ, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom,
doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa § 572 ods. 2 OZ, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje
bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď
návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa § 573 OZ, ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné, zaniká súčasne
aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie, a to pri peňažnom
záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku, zaniká záväzok druhej strany
v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

24. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

25. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 04.03.2016 uzavreli zmluvu o dielo č.XXZHXXX, predmetom
ktorej bola dodávka a montáž plastových okien v počte 19 kusov v celkovej cene 4.660,-Eur s DPH.

Sporné nebolo ani to, že žalobca žalovanému dňa 04.03.2016 pri podpise zmluvy o dielo uhradil
zálohu vo výške 3.300,-Eur. Tieto skutočnosti žalovaný potvrdil vo svojom písomnom podaní zo dňa
09.11.2017, ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní. Skutkové tvrdenie žalobcu o zrušení objednávky a
o ukončení zmluvy o dielo dohodou zo dňa 06.06.2016, ktoré má súd preukázané predloženým listinným
dôkazom na č.l. 59b spisu, žalovaný po doručení vyjadrenia dňa 18.01.2018 nepoprel, hoci spolu s

vyjadrením súd žalovanému doručil aj uznesenie sp.zn. 23C/226/2016-69 zo dňa 08.12.2017, ktorým
súd žalovanému umožnil, aby sa k tomuto skutkovému tvrdeniu žalobcu vyjadril a poučil ho o povinnosti
uplatniť prostriedky procesnej obrany podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP včas. Právny zástupca žalovaného
skutkové tvrdenie o zrušení objednávky dohodou zo dňa 06.06.2016 vo svojej výpovedi na pojednávaní
označil za nesporné.

26. Pri svojej obrane proti uplatnenému nároku vzniesol žalovaný kompenzačnú námietku do výšky
2.537,45 Eur, ktorú odôvodnil skutočnosťou, že objednaný tovar (plastové okná) boli na základe ním
uzavretej zmluvy o dielo s výrobcom vyrobené, preto má žalovaný s poukazom na § 642 ods. 1 a 2 OZ
nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré žalovaný uhradil výrobcovi objednaného tovaru.

Voči zvyšnej časti, teda voči sume 763,55 Eur, žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní nenamietal,
pričom z jeho vyjadrení vyplýva, že v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú. Zároveň však poukázal
na to, že mu žalobca neposkytol dodatočnú primeranú lehotu na plnenie.

27. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo dňa 04.03.2016

k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorú súd posúdil podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzavretie
zmluvy o dielo a uhradenie zálohy vo výške 3.300,-Eur nebolo medzi stranami sporné. Rovnako nebolo
sporné, že s plnením zmluvy sa žalovaný dostal do omeškania, vzhľadom na čo žalobca listom zo
dňa 27.05.2016 požiadal žalovaného o zrušenie uzavretej zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že záväzok žalovaného vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 04.03.2016 zanikol

dohodou zmluvných strán o zrušení zmluvy, ku ktorej došlo dňa 06.06.2016, čo ma súd preukázané
predloženým listinným dôkazom založeným na č.l. 59b spisu, označeným ako „Zrušenie objednávky“.
Z tejto listiny má súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 06.06.2016 k dohode o zrušení
zmluvy, nakoľko z obsahu listiny nepochybne v súlade s § 35 OZ vyplýva vôľa oboch účastníkov ukončiť
platnosť uzavretej zmluvy o dielo dohodou, pričom táto listina obsahuje podpisy oboch jej účastníkov.

Ani táto skutočnosť (ukončenie zmluvy o dielo dohodou zmluvných strán) nebola medzi stranami sporná,
keďže žalovaný ju v priebehu konania nepoprel a právny zástupca túto skutočnosť potvrdil vo svojej
výpovedi na pojednávaní.28. Podľa § 516 OZ účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán.

29. Podľa § 570 a nasl. OZ dohodou zmluvných strán možno dosiahnuť aj zánik dojednaného záväzku.

30. Súd nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, založenú na tvrdení o zániku zmluvy v dôsledku
odstúpenia od zmluvy. Podľa § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
(Občianskom zákonníku) alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Na rozdiel
od dohody zmluvných strán ako dvojstranného právneho úkonu, odstúpenie od zmluvy predstavuje

jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého zákon vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Z
obsahu uzavretej zmluvy nevyplýva osobitná dohoda zmluvných strán o odstúpení od zmluvy. Splnenie
zákonných podmienok, najmä dodatočné poskytnutie primeranej lehoty na plnenie podľa § 642 ods.
2 OZ, pre platné odstúpenie od zmluvy listom žalobcu zo dňa 27.05.2016 na č.l. 3 spisu preukázané
nebolo, preto súd dospel k záveru, že týmto jednostranným úkonom žalobcu k zániku uzavretej zmluvy
o dielo odstúpením nedošlo. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k zániku uzavretej

zmluvy o dielo došlo písomnou dohodou, ktorú súd posúdil podľa § 572 ods. 2 OZ. Ako už súd uviedol,
ani táto skutočnosť (zánik zmluvy o dielo dohodou zmluvných strán) nebola medzi stranami sporná. Sám
žalovaný uzavretie takejto dohody potvrdil. Skutočnosti uvádzané žalovaným o nemožnosti odstúpenia
od zmluvy a poukazovanie na vznik nárokov podľa § 642 ods. 1 a 2 OZ, a s tým spojená obrana
založená na kompenzačnej námietke je preto nedôvodná, nakoľko k zániku zmluvy nedošlo odstúpením

od zmluvy, ale dohodu zmluvných strán. Bez právneho významu sú aj tvrdenia žalovaného o nezrušení
objednávky u jeho dodávateľa, resp. výrobcu. K uzavretiu dohody o zrušení zmluvy o dielo žalovaný
pristúpilnapriektomu,žesvojuobjednávkuuvýrobcunezrušil.Tátoskutočnosťjevšakpreprejednávanú
vec bez právneho významu, nakoľko zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným ako objednávateľom
a výrobcom ako zhotoviteľom, žalobcovi žiadne práva a povinnosti nevznikli. Rovnako sú bez právneho

významu aj dôvody, prečo žalovaný takto postupoval a napriek tejto skutočnosti pristúpil k uzavretiu
dohody o zrušení zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom, v ktorej sa zároveň zaviazal vrátiť uhradenú
zálohu, a to najneskôr do 27.06.2016. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby sú bez právneho významu aj
skutočnosti súvisiace s trestným stíhaním konateľa žalovaného a skutočnosť, že trestné stíhanie bolo
zastavené. Tvrdenie žalovaného o vzniku škody žalovaný nepreukázal, a to nielen čo sa týka vzniku

samotnej škody, ale ani čo sa týka porušenia povinnosti zo strany žalobcu a príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti a vznikom škody, preto súd považoval túto obranu za nedôvodnú.

31. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z tohto zákonného ustanovenia súd vyvodil aktívnu aj pasívnu

vecná legitimáciu strán sporu. Po zrušení zmluvy vzájomnou dohodou predstavovala poskytnutá záloha
vo výške 3.300,-Eur, ktorú na základe uzavretej zmluvy o dielo uhradil žalobca žalovanému, bezdôvodné
obohatenie žalovaného podľa § 451 ods. 2 OZ z titulu plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Toto
plnenie je žalovaný povinný žalobcovi s poukazom na §§ 456, 457 OZ vydať. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

3.300,-Eur.

32. Žalovaný sa v uzavretej dohode o zrušení zmluvy zo dňa 06.06.2016 zaviazal poskytnutú zálohu
vrátiť najneskôr do 27.06.2016. Lehota na plnenie žalovanému uplynula týmto dňom (27.06.2016) a
počnúc nasledujúcim dňom, t.j. 28.06.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. Podľa § 517 ods. 2

OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka úroky z
omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR
č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
predpisov. Podľa § 3 ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 28.06.2016 bola 0,00 % ročne, vzhľadom
na čo súd zaviazal žalovaného na úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, počnúc dňom 28.06.2016
až do zaplatenia žalovanej sumy.

33. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom

na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote
3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).