Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/323/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108207922
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7108207922.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne E. Š.H., F.. XX.X.XXXX, T. Z. XX, H.,
zastúpenej JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanej
E.. I. T. - R., T. R. P., D. XX, o zaplatenie 20.325 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17. decembra 2014 č.k. 40C/67/2008 - 554 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti prisúdenej istiny.

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti prisúdeného úroku z omeškania a v rozsahu

zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 8.253,70 EUR
a úrok z omeškania vo výške 7% zo sumy 1.524,81 EUR od 31.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 4,19
EUR od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 2.053,78 EUR od 31.12.2007 do zaplatenia a
zo sumy 5,64 EUR od 1.1.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5% zo sumy 1.972,04 EUR od 31.12.2008
do zaplatenia a zo sumy 5,40 EUR od 1.1.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 1.367,48 EUR od
31.12.2009dozaplateniaazosumy3,76EURod1.1.2010dozaplatenia,vovýške9%zosumy1.312,49
EUR od 31.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 3,61 EUR od 1.1.2011 do zaplatenia. V časti prevyšujúcej

istinu8.253,70EURkonaniezastavilavprevyšujúcejčastinávrhzamietol.Zároveňvyslovil,žeotrovách
konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2008 domáhala, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie 306.160,- Sk s príslušenstvom, ktorú zmenila na pojednávaní dňa
17.12.2014 tak, že titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.4.2006 do 31.12.2010
za užívanie nehnuteľnosti v kat. území H., Z. P.Š. Z., obec H., zapísanej na LV č. XXXX o celkovej

výmere XX XXX E., parc. reg. E KN č. XXX/X o výmere XX XXX E. a parc. registra E KN č. XXX/XX
o výmere X XXX E., ktorej je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 22/176, žalovanú žiadala zaviazať
zaplatiť jej sumu 8.253,70 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7% zo sumy 1.529 EUR od 31.12.2006
do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 2.059,42 EUR od 31.12.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5% zo
sumy 1.977,44 EUR od 31.12.2008 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 1.371,24 EUR od 31.12.2009
do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 1.316,60 EUR od 31.12.2010 do zaplatenia s tým, že v časti
prevyšujúcej sumu 8.253,70 EUR istiny žalobkyňa svoj návrh vzala späť, preto za súhlasu žalovanej

podľa ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Poukázal na argumentáciu žalobkyne, že
žalovaná ako podnikateľka založila v roku 1997 ranč, kde poskytuje odplatne pohostinské a ubytovacie
služby, jazdeckú školu, organizovanie prímestských jazdeckých táborov pre deti, organizovanie a
poskytovanie priestorov pre športy ako airsoft a paintball a hoci svoje podnikateľské aktivity vyvíja naparcelách, ktoré nie sú v jej vlastníctve a na častiach parcely žalobkyne registra E KN č. XXX/X (časť
parciel registra B. P. Č.. XXX/XX I. Č.. XXX/XX) má umiestnený sklad (F. A. Č.. XXXX, H.. Č.. XXX/XX
súp. č. XX kat. územie H.), ktorý žalovaná využíva ako krytú jazdiareň a tiež ošipáreň (na LV č. XXXX H..

Č.. XXX/XX J.. Č.. XX P.. Ú. H.), slúžiacu pre ubytovacie služby, žalobkyni za ich užívanie neposkytuje
žiadnu finančnú odplatu. Okrem toho žalovaná realizovala prístavbu k ošipárni, ktorú využíva na svoje
súkromné potreby a býva v nich, celý areál ranča oplotila, takže žalobkyňa má obmedzený, takmer
znemožnený prístup k svojmu vlastníctvu. Ďalej poukázal na obranu žalovanej, ktorá žiadala, aby boli
predmetné parcely posudzované ako poľnohospodárska pôda a na stanovenie obvyklej ceny nájmu

za predmetný pozemok ustanoviť znalca z odboru poľnohospodárstvo a nie z odboru stavebníctvo,
keďže ide o pozemok, ktorý je zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 v zmysle
zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a
lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov a z tohto zákona vychádzať i pri výpočte náhrady za
užívanie predmetnej parcely z výšky úhrady, nakoľko všetky služby poskytuje v súvislosti s využívaním
poľnohospodárskeho dvora a vykonáva ich v rámci agroturistiky, a takisto s prihliadnutím na to, že má

ako nájomca uzavretú na predmetné parcely nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom,
ktorý je ich podielovým spoluvlastníkom.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na A. Č.. XXXX, kat. územie Ploské v podiele XX/XXX, a to parc. reg. L. Č.. XXX/X vo

výmere XXXXX E. a parc. č. XXX/XX o výmere XXXX E., druh pozemku orná pôda. Parc. č. XXX/X S..
E je katastrálnym úradom identifikovaná ako parc. registra C - časť XXX Z.statná plocha o R. XXXX
E., časť parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXXX E., časť parc. č. XXX/XX Z. pôda o výmere 19 m2,
časť parc. Č.. XXX/X, zastavaná plocha o výmere XXXXX E., časť parc. Č.. XXX/XX zastavaná plocha
o R. XXX E., parc. č. XXX/XX zastavaná plocha o výmere XXXX E. I. časť parc. č. XXX/XX zastavaná

plocha o výmere XXXX m2. Parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXXX E. zapísaná v registri E je
identifikovaná ako parc. reg. C časť parc. č. XXX Z. plocha o výmere XXXX E.2, časť parc. č. XXX/XX Z.
pôda o výmere XXXXX E., Č. H.. Č.. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXXXX E., časť parc. č. XXX/XX
trvalý trávnatý porast o výmere o výmere XXXXX E., časť parc. č. XXX/XX zastavané plochy o výmere
XXXX E.2. Listy vlastníctva predmetných parciel identifikovaných v registri C nie sú založené. Ďalej

vychádzal zo zistenia, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou budovy skladu súp. č. XX nachádzajúcej
sa na parcele č. 739/51, na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.2.2004 so správcom konkurznej
podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo R. v konkurze, ošípárne súp. č. XX F. H.. Č.. XXX/XX a
ovčína súp. Č.. XX na parc. č. XXX/XX, kat. územie H., Z. H., Z. P. - okolie, zapísaných na LV č. XXXX
I. XXXX, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou uzavretou dňa 21.1.2002 s Roľníckym družstvom Kráľovce,

tedanaparcelách,ktorésúvovlastníctvežalobkynevpodieleXX/XXX.Okremžalobkynesúpodielovými
spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X I. XXX/XX S.. E zapísaných F. A. Č.. XXXX aj neznámi vlastníci, ktorých
správu vykonáva Slovenský pozemkový fond, a to k vlastníkom 7,8,10,11,12,13,14,15,16,17,18, ktorých
podiely spolu činia 54%, (t.j. 22/132 + 22/132+ 9x 1/44 = 71/132). Predmetné parcely, na ktorých je
umiestnený ranč Z., ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X I. XXX/XX, P.. Ú. H., žalovaná užívala v období

od 1.4.2006 do 31.12.2010, pričom v zmysle grafického znázornenia Geodeticca 3D Works s.r.o. zo dňa
25.2.2010, výmera parcely č. XXX/X I. XXX/XX registra E činí XX.XXX E., R. parciel XXX/X I. XXX/XX
registra E priamo v obvode ranča, ktorý užívala žalovaná je XX.XXX E. s tým, že rozdiel výmery parc.
XXX/X I. XXX/XX S. L. XX.XXX E. sú diely v grafickom znázornení A, B, C, I, J, L, M, ktoré sú síce
mimo územia obvodu ranča, avšak sú užívané žalovanou. Ďalej súd zistil, že žalovaná uzatvorila dňa

21.4.2005 nájomnú zmluvu č. XXXXX/XX so Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom,
ktorej predmetom boli pozemky vo vlastníctve neznámych vlastníkov v okrese Košice - okolie, kat.
územie H. F. Q. o celkovej výmere 7,6199 ha špecifikované v prílohe zmluvy č. 1, a to na určitý čas
od 1.1.2005 do 31.12.2009 s tým, že nájomné za prenajaté poľnohospodárske pozemky sa určí za
prenajatú poľnohospodársku pôdu, ostatné a vodné plochy ako 1,5% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy

určenej podľa osobitného predpisu (vyhl. MP SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov
na nich na účely pozemkových úprav), za prenajaté zastavané plochy a nádvoria ako 2,5% z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, a to za účelom ich poľnohospodárskeho
využitia pri prevádzkovaní podniku na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti chovu koní. Z prílohy 1
k nájomnej zmluve zistil, že predmetom nájmu je parcela registra „E“. P. Č.. XXX/X - parcela registra

„C“ P. Č.. XXX - ostatné plochy o výmere XXX E., Č.. XXX/XX - orná pôda o výmere XX E., č. XXX/X -
zastavané plochy o výmere X.XXX E., č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX E., Č.. XXX/XX - zastavané
plochy o výmere XXX E., Č.. XXX/XX - zastavané plochy o výmere X.XXX m2, č. XXX/XX - zastavané
plochy o výmere XXX E.. Parcela registra „E“ KN č. XXX/XX - parcela registra „B. P. Č.. XXX - ostatnéplochy o výmere XXX E., Č.. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX E., Č.. XXX/X - zastavané plochy o
výmere X XXX E., Č.. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere X E., Č.. XXX/XX - zastavané plochy
o výmere XXX E.. Z prílohy 2 k nájomnej zmluve zistil, že výška nájomného za poľnohospodárske

pozemky 3 242,- Sk a zastavané plochy a nádvoria 744,- Sk. Ročný nájom za rok 2005 3.986,- Sk.
Dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve č. XXXXXXX zo dňa 25.8.2006 bola doba nájmu predĺžená do
31.12.2007, dodatkom č. 4 k nájomnej zmluve č. XXXXXXX zo dňa 13.11.2007 bola upravená výška
ročného nájomného na rok 2007 a celková výmera užívaných pozemkov na X,XXXX U. a dodatkom č.
5 k nájomnej zmluve č. 4126305 zo dňa 15.10.2008 bola upravená výška ročného nájmu za rok 2008,

celková výmera prenajatých pozemkov XXXXX U., ročné nájomné za rok 2007 2.510,- Sk, za rok 2008
3.562,- Sk, za rok 2009 118,24 EUR. Z dodatku č. 3 k nájomnej zmluve zo dňa 13.11.2007 súd zistil,
že Slovenský pozemkový fond ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dodatok k zmluve o
nájme č. XXXXXXX Č.. X, ktorým upravili predmet nájmu na 5,2346 ha. Z vyjadrenia obce Ploské zo
dňa 23.3.2012 zistil, že žalovaná užíva stavby ako ubytovacie zariadenia, pričom rekonštrukciu stavieb
žalovaná začala bez oznámenia na obecnom úrade. Na základe uvedeného potom konštatoval, že

v konaní nebolo sporné, že žalovaná užíva parcelu č. XXX/X I. XXX/XX spolu o výmere XX.XXX E.,
ktorej je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX, ako i že žalobkyňa ako vlastníčka
neuzavrelasožalovanoužiadnuzmluvu,nazákladektorejbyžalovanáužívalapredmetnúnehnuteľnosť,
pričom časť parciel, ktoré boli identifikované ako parcely registra C, a to XXX, XXX/XX, XXX/X, XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, žalovaná užívala na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským

pozemkovým fondom, ktorý uzavrel nájomnú zmluvu na predmetné parcely za neznámych vlastníkov
v ideálnom podiele 54%, ako i že žalobkyňa listom zo dňa 17.3.2008 vyzvala žalovanú na zaplatenie
nájomného 80,- Sk/m2 za posledných 24 mesiacov, spolu vo výške 306.160,- Sk, v lehote 7 dní od
doručenia výzvy.

Výšku bezdôvodného nobohatenia za obdobie od 1.4.2006 do 31.12.2010 súd určil vychádzajúc zo
záverov znaleckého posudku O.. H. C., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad
hodnoty nehnuteľností, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu predmetných parciel za rok 2006 na
sumu 1,189 EUR/m2, za rok 2007 na sumu 1,206 EUR/m2, za rok 2008 na sumu 1,158 EUR/m2, za
rok 2009 na sumu 0,803 EUR/m2, za rok 2010 na sumu 0,771 EUR/m2, t.j. za podiel za podiel 22/176

náhradu vo výške 8.760 EUR, s tým, že pri stanovení ceny v znaleckom posudku znalec nevychádzal z
predmetných pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy, keďže na ohliadke videl, že sa na nich nachádza
ranč, ktorý sa využíva na agroturistiku, poskytuje sa tam občerstvenie a ubytovacie služby a berúc za
základ geodetické zameranie zo dňa 25.2.2010, neposudzoval ako zastavané plochy a ostatné časti
iba pozemky pod stavbami, ale celú lokalitu posúdil jednotne. Dôvodil, že znalci ustanovení v súdnych

konaniach, vedených na Okresnom súde Košice I v obdobných veciach sp. zn. 38C 171/2008 a sp. zn.
19C 253/2012, za účelom ustálenia ceny obvyklého nájmu za m2 totožnej parcely ako je predmetom
tohto konania v znaleckých posudkoch nevykazovali výrazné odchýlky od záverov znaleckého posudku
O.. C., na rozdiel od znaleckých posudkov O.. L. U. I. O.. Z. P., ktoré za účelom stanovenia všeobecnej
hodnoty nájmu predmetných pozemkov dala vyhotoviť žalovaná, kde cenu obvyklého F. O.. L. U. stanovil

na za rok 2006 0,264 EUR/m2, za rok 2007 0,268 EUR/m2, za rok 2008 0,257 EUR/m2, za rok 2009
0,178 EUR/m2, za rok 2010 0,171 EUR/m2, vychádzajúc z hodnoty pozemku za m2 3,32 EUR a O.. Z. P.
určil všeobecnú hodnotu nájmu za rok 2006 0,0394696 EUR/m2, za rok 2007 0,040064 EUR/m2, za rok
2008 0,038465 EUR/m2, za rok 2009 0,026678 EUR/m2 a za rok 2010 0,025617 EUR/m2, vychádzajúc
zo všeobecnej hodnoty pozemku za m2 0,3591 EUR/m2, pri osobitnej požiadavke zadávateľa posúdiť

oprávneniepožiadavkyvlastníkovnanájomzapôduakozastavanáplochaaostatnáplocha,akpôvodne
pozemky boli evidované ako orná pôda, a nie ich pričinením boli na pozemkoch postavené budovy a
pozemky boli inak využívané, nie pre rastlinnú výrobu.

Po právnom posúdení veci podľa § 34, § 39, § 137 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, §

456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2 , § 2, § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 504/2003
Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o
zmene niektorých zákonov dospel k záveru, že žalovaná užívala v období od 1.4.2006 do 31.12.2010
predmetné parcely bez právneho dôvodu, čím u nej došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške
obvyklého nájmu za podiel na predmetných nehnuteľnostiach v sume 8.253,70 EUR. Dôvodil pritom,

že pokiaľ žalovaná platila za podiely neznámych vlastníkov nájomné Slovenskému pozemkovému
fondu na základe nájomnej zmluvy, predmetom ktorej boli parcely registra B. XXX, XXX/XX, XXX/
X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, identifikované v registri C ako parcely zapísané v registri
L. XXX/X a XXX/XX, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je žalobkyňa v podiele 22/176, žalobkyňaako menšinová spoluvlastníčka nie je z tejto zmluvy oprávnená a povinná, keďže nájomnú zmluvu so
žalovanou uzavrel Slovenský pozemkový fond ako správca vlastníckych podielov neznámych vlastníkov
iba za podiely vo výške 71/132, t.j. 54%, a nie na celé parcely, a preto je zmluva neplatná, nakoľko

svojím obsahom a účelom odporuje zákonu. Doplnil, že nie je prípustné, aby jednotliví spoluvlastníci,
čo i väčšinoví, disponovali určitou reálnou oddelenou časťou veci, keďže každý zo spoluvlastníkov
disponuje ideálnym podielom na spoločnej veci, a nie reálnym podielom na tejto veci. Majúc za
preukázané z ohliadky v konaní 19C 353/2012, zo živnostenského listu žalovanej, ako aj z reklamných
materiálov na webových stránkach S. Z., že žalovaná v období rokov 2006 až 2010 vykonávala na

predmetných parcelách podnikateľskú činnosť v zmysle živnostenského oprávnenia od 10.3.2000, a
to vyučovanie rekreačnej jazdy na koni, predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne
vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu zmrzliny,
predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchle upravených mäsových výrobkov a obvyklých príloh ako
aj bezmäsitých jedál, predaj na priamu konzumáciu jedál a nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom
v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok, ubytovacie služby v kategóriách po triedu ***,

maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľných živností, prevádzkáreň H., S. Z., dospel k záveru, že
žalovaná na predmetných parcelách žalobkyne vykonávala podnikateľskú činnosť mimo chovu koní a
poľnohospodárskej výroby, a preto pri ustálení výšky náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností
v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne vo výške 22/176, vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyni
ako podielovej spoluvlastníčke nebolo žalovanou poskytnuté žiadne plnenie a následne zo znaleckého

posudku O.. H. C. a neprihliadol na znalecké posudky predložené žalovanou, ktoré vychádzali pri určení
ceny obvyklého nájmu z predmetných nehnuteľností ako z poľnohospodárskej pôdy a z uvedeného
dôvodu zamietol i návrh žalovanej na nariadenie znaleckého dokazovania na ocenenie všeobecnej ceny
nájmu z odboru poľnohospodárstvo. Napokon uzavrel, že v zmysle znaleckého posudku O.. H. C. výška
obvyklého nájmu za podiel 11/176 za obdobie od 1.4.2006 do 31.12.2010 predstavuje sumu 4.380 EUR,

t.j. za podiel žalobkyne 22/176 činí 8.380 EUR, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni istinu 8.253,70 EUR,
v rozsahu uplatnenom v žalobe.

Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil aplikáciou ust. § 517 ods. 1 veta prvá a
ods. 2, § 559 ods. 1 a 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 10a, § 10b, § 10c nar. vl. SR č 87/1995 Zb.

v platnom znení, § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v znení do 31. decembra 2008, § 3 nar. vl. SR č 87/1995
Zb. v znení do 30. júna 2010, § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v znení do 1.2.2013. Uviedol, že žalovaná sa
dostala do omeškania za obdobie od uplatneného návrhu za rok 2006 vždy od nasledujúceho dňa, za
ktorý bezdôvodne užívala predmetnú nehnuteľnosť. Dôvodil, že žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania
za rok 2006 do 31.12.2006, odo dňa 31.12.2007, pričom ku dňu 31.12.2006 bola žalovaná v omeškaní

za užívanie od 1.4.2006 do 30.12.2006, t.j. zo sumy 1.524,81 EUR a za deň 31.12.2006 sa dostala do
omeškania až dňa 1.1.2007 z alikvotnej sumy za 1 deň roka 2006, čo činí 4,19 EUR. Za rok 2007 si
žalobkyňa uplatnila z celej úhrady za užívanie za rok 2007 úrok z omeškania od 31.12.2007, pričom
žalovaná bola ku dňu 31.12.2007 v omeškaní s alikvotnou časťou za 364 dní od 1.1.2007 do 30.12.2007
a za deň 31.12.2007 sa dostala do omeškania až od 1.1.2008, a to v alikvotnej časti za 1 deň roka 2007

5,64 EUR. Za rok 2008 bola žalovaná v omeškaní so sumou 1.972,04 EUR t.j. za 364 dní od 1.1.2008 do
30.12.2008 ku dňu 30.12.2008 a za deň 31.12.2008 bola v omeškaní až od 1.1.2009, a to v sume 5,40
EUR, (alikvotná časť obvyklého nájmu za rok 2008 za 1 deň), za rok 2009 bola žalovaná v omeškaní
so sumou 1.367,48 EUR za 364 dní roka 2009 od 1.1.2009 do 30.12.2009 a za deň 31.12.2009 sa
dostala do omeškania až 1.1.2010, t.j. zo sumy 3,76 EUR (alikvotná časť za 1 deň roka 2009), za rok

2010 bola žalovaná v omeškaní so sumou 1.312,49 EUR za 364 dní od 1.1.2010 do 30.12.2010 a
za deň 31.12.2010 sa dostala do omeškania až 1.1.2011 v sume 3,61 EUR (alikvotná časť obvyklého
nájmu za 1 deň za rok 2010). Na záver zhrnul, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania
za jednotlivé roky vždy za 364 dní t.j. od 1.1. do 30.12. príslušného roka, keďže k 31.12. príslušného
roka bola žalovaná v omeškaní vždy do 30.12. príslušného roka a za deň 31.12. príslušného roka zo

sumy alikvotnej časti obvyklého nájmu za príslušný rok za 1 deň až od 1.1. príslušného roka s tým, že
výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby stanovenou ust. § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 v znení účinnom vždy k prvému dňu omeškania, a návrh v časti úrokov z omeškania vždy
za deň 31.12. príslušného roka ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na zložitosť veci a väčší počet
uplatňovaných nárokov.Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa
§205ods.2písm.b),d)af)O.s.p..Zdôvodu,žeprvostupňovýsúdvecnesprávneprávneposúdiltým,že
nepoužil správne ustanovenia právnych predpisov, nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie

je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému súd vytkla, že neprihliadal na zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Podľa názoru
žalovanej pre určenie cenu nájmu pozemku je smerodajná vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva
SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav,

v zmysle ktorej je hodnota sporného pozemku 0,07 EUR. Označila za nezákonný a nepoužiteľný
znalecký posudok O.. H. C., znalca z odboru stavebníctvo. Tvrdila, že tento znalec nebol oprávnený
vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré sú v zmysle ust. § 1
ods. 1 a 2 zák. č. 504/2003 Z.z. pozemkami pre poľnohospodárske účely, zastavané stavbami na
poľnohospodárske účely do 24.6.1991, naviac ak znalec pri určení výšky nájomného za obdobie od
1.4.2006 do 31.12.2010 neskúmal všetky potrebné skutočnosti, vychádzal z geodetického zamerania

zo dňa 25.2.2010 a neskúmal, či sa pri určovaní ceny nájomného uplatňuje zák. č. 504/2003 Z.z..
Podľa žalovanej na určenie výšky nájomného sa vzťahuje zák. č. 504/2003 Z.z., podľa ktorého je
výška nájomného je najmenej 1% hodnoty pozemku určenej podľa vyhl. č. 38/2005 Z.z. o určení
hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav, a nie vyhl. č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pretože stavby nachádzajúce sa na predmetných pozemkoch

boli postavené na poľnohospodárske účely v rokoch 1953 - 1976, t.j. pred rokom 1991, a preto je
irelevantný argument znalca, že na pozemku sa nepestovali plodiny, že sa ranč využíva na agroturistiku,
sú tam ubytovacie služby, poskytuje sa tam občerstvenie, pretože tieto skutočnosti v konaní neboli
preukázané a nepreukazuje ich ani web stránka a ani výpis z jej živnostenského registra, nakoľko v
areáli sa nachádzajú budovy slúžiace na ustajnenie koní, hydiny a drobného vtáctva a jedna z budov

aktuálne slúži JUDr. E.Z. T. a personálu, ktorý obhospodaruje zvieratá. Poukázala v tejto súvislosti na
ohliadku miesta znalcom O.. C. Š. zo dňa 15.1.2011, znalcom O.. L. U. zo dňa 2.3.2014 a ohliadku
súdu zo dňa 12.9.2013, informáciu od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - okolie,
osvedčenie obce H. zo dňa 14.5.2010, skutočnosť, že je zaradená do platného chovateľského programu
slovenského teplokrvníka a je vlastníčkou predmetných kobýl, že predmetné pozemky sú v katastri

nehnuteľnosti zapísané ako orná pôda, budovy ako poľnohospodárske objekty a ona má uzatvorenú k
poľnohospodárskej pôde zmluvu o prenájme so Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ktorý je
väčšinový vlastník parcely a ostatných pozemkov a zároveň určil cenu nájmu. Zopakovala, že v zmysle
zák. č. 194/1998 Z.z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat je hospodársky chov koňovitých
zvierat chovom hospodárskych zvierat a uzavretý súbor zariadení je farmou, t.j. hospodárskym dvorom

a zariadenia sú stavbami slúžiacimi chovu hospodárskych zvierat, t.j. stavbami na poľnohospodárske
účely, a predmetné pozemky je potrebné považovať za poľnohospodársku pôdu, keďže v zmysle § 2
písm. b) zák. č. 220/2004 Z.z. sa poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potencionálna pôda
evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda. Súdu prvého stupňa tiež vytkla, že nedostatočne
v rozsudku odôvodnil zamietnutie posudkov O.. U. I. O.. A., nijako sa nevysporiadal s rozdielmi

v hodnotách súm za nájom pozemkov u jednotlivých znalcov a pri určení ceny nájmu nezohľadnil
skutočnosť, že výrazne zhodnotila dané pozemky tým, že vykonala rozsiahlu rekonštrukciu stavieb na
nich nachádzajúcich sa a pozemky udržiava, čím zhodnotila majetok žalobkyne, ktorá by inak mohla
svoje pozemky prenajať až po odstránení pozostatkov po bývalom JRD. Priznaný nájom mala za
neakceptovateľný a priečiaci sa dobrým mravom i poukazom na fakt, že žalobkyňa nepristúpila na jej

návrh na odkúpenie pozemkov a odmietla aj ponuku náhradného pozemku vedľa ranča Ortáše, ako i že
dlhodobo platila Slovenskému pozemkovému fondu za pozemok sumu 0,0016/m2, ktorý ako správca
väčšinových vlastníckych podielov neznámych vlastníkov rozhodol v súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka o výške nájomného za poskytnutie pozemkov. Podľa žalovanej v konaní nebolo preukázané,
že na predmetných pozemkoch vykonávala v rokoch 2006 až 2010 podnikateľskú činnosť. Napokon

dodala, že právo žalobkyne ako oprávnenej osoby na náhradu v zmysle § 16 ods. 3 zák. č. 229/1991
Zb. zaniklo.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať
jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Podľa názoru žalobkyne tvrdenia žalovanej

o nekompetencii O.. H. C., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty
nehnuteľností nie sú odôvodnené. Podľa žalobkyne súd prvého stupňa riadne odôvodnil skutočnosť,
prečo ustanovil vo veci Ing. H. C., znalca z odboru stavebníctvo, ktorý postupoval pri vypracovaní
znaleckého posudku plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi, zohľadnil skutočný charakter askutočné využitie predmetných pozemkov v rozhodnej dobe, jeho charakteristiku a polohu. Pripomenula,
že znalec O.. P. vo svojom znaleckom posudku č. 10/2014 predmetné pozemky posudzoval ako
orná pôda ako celok, hoci sám v závere skonštatoval, že v skutočnosti sa nejedná o ornú pôdu, a

znalec O.. U. vo svojom znaleckom posudku č. 8/2014 v skutočnosti kombinoval metódu polohovej
diferenciácie s výnosovou metódou. Poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo
2434/204, 33 Odo 355/2005, 33 Odo 882/2006, 25 Cdo 845/99, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 69/2006, 3 Cdo 162/2004, § 1 písm. a) zák. č. 220/2004 Z.z. mala za to, že pre rozhodnutie
o jej peňažnom nároku nie je smerodajné, aký druh pozemku je zapísaný a popísaný v katastri

nehnuteľnosti, ale konkrétne okolnosti, účel a prevažujúci spôsob využívania veci (podnikateľské
účely), inžinierske siete (plynová prípojka a vodovod) i daná lokalita (15 km od Košíc) pozemku.
Zopakovala, že predmetné pozemky nemajú stanovenú bonitovanú pôdnoekologickú jednotku (BPJE),
nemajú schopnosť produkovať poľnohospodárske plodiny a vzhľadom na to, že sú zastavané (klubovňa/
ubytovňa, stajne/vnútorná jazdiareň), nemožno ju ani určiť a aplikovať tak zák. č. 504/2003 Z.z. a
ani vyhlášku č. 38/2005 Z.z., ale pri vyčíslení nároku vychádzať zo sumy určenej znalcom z odboru

stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby či odhad nehnuteľností, za použitia vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Doplnila, že predmetné pozemky sú síce evidované ako
orná pôda, ale v rámci parcely „E“, pri ktorej nie je druh pozemku (evidovaný ako parcela registra
„E“) v zmysle § 70 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z.z. záväzným údajom katastra, pričom z identifikácie
parciel na liste vlastníctva č. 1298 Správy katastra zo dňa 17.9.2007 vyplýva, že skutočným druhom

pozemku nie je orná pôda, ale prevažne ostatné plochy, zastavané plochy a trvalé trávnaté porasty,
ako i fakt, že orná pôda a trvalé trávnaté porasty predstavujú iba cca 3,3% z celkovej výmery, čo je
zanedbateľná časť, a aj preto predmetné pozemky nemožno celé považovať za poľnohospodársku pôdu
a podľa toho posudzovať cenu pôdy. Pokiaľ žalovaná ako dôkaz preukazujúci jej poľnohospodársku
činnosť predložila fotokópiu zmluvy s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou na Chov a udržanie

ohrozených druhov zvierat, tento listinný dôkaz je podľa žalobkyne irelevantný, pretože preukazuje
poskytnutie nenávratného finančného príspevku žalovanej na podporu agroenviromentálnych záväzkov
v obci R., a nie H. - S. Z., výkon tejto činnosti nepreukazuje ani výpis z osvedčenia o zápise do evidencie
samostatne hospodáriacich roľníkov, záznam regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice -
okolie z veterinárnej kontroly č. 1 zo dňa 14.9.2011 o uskladnení hydiny, potvrdzuje iba existenciu

zvierat na S. Z. a aj ostatné žalovanou predložené listiny označila žalobkyňa za irelevantné, nakoľko
neosvedčujú ani výkon poľnohospodárskej činnosti a ani tvrdenie žalovanej, že nájom predmetných
pozemkov je potrebné určiť v súlade so zák. č. 504/2003 Z.z.. Zdôraznila, že nájomnú zmluvu medzi
žalovanou a Slovenským pozemkovým fondom považuje za absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1
a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, keďže jej účelom bolo dať do prenájmu len časť pozemkov,

ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, a to výlučne len výmeru prislúchajúcu podielom neznámych
vlastníkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, a tak takéto plnenie je objektívne nemožné,
lebo podiel je len ideálna časť veci a tiež preto, že predmet zmluvy nebol určitý a zmluva odporuje
ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je súčasne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Citujúc ust. § 2 ods. 5, § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 194/1998 Z.z. o šľachtení a

plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, upozornila, že žalovaná nepredložila
žiadne oprávnenie na šľachtenie a plemenitbu, nakoľko v plemennej knihe figuruje len ako majiteľ koní,
no nie ako aj ich chovateľ, a preto sa nemôže jednať o chov koní v zmysle zák. č. 194/1998 Z.z., a teda
ani o poľnohospodársku činnosť, a medzi poľnohospodárske činnosti agroturistika nepatrí. Za absurdnú

označila požiadavku žalovanej skúmať v konaní, že sa zaslúžila o zhodnotenie pozemkov, zdôrazniac,
že majetok žalovanej sa nezmenšil z dôvodu, že užívala pozemky bez nájomnej alebo inej zmluvy.
Pripomenula, že platí za pozemky každý rok daň z nehnuteľnosti, v bezprostrednej blízkosti ranča je
realizovaný projekt výstavby rodinných domov „Zelené údolie“, v rámci ktorého sa kúpna cena pozemku
za m2 pohybuje okolo sumy 60 eur, ako i že sa so žalovanou snažila viackrát dohodnúť na nájme,

resp. odkúpení pozemkov, žalovaná jej však aj napriek mnohým prísľubom žiadnu odplatu neposkytla,
hoci na ranči vykonávala v prevádzkarni ranč Z. - H. sústavne rôzne komerčné činnosti - škola prírody,
jazdecká škola, rôzne školenia, ubytovacie služby, predaj jedál na priamu konzumáciu a pod., t.j. mimo
oblasti poľnohospodárstva a za účelom zisku tak, ako to vyplýva i z výpisu zo živnostenského registra,
pričom žalovaná prevádzkareň zrušila dňom 14.1.2013, avšak vykonávanie uvedených činností má len

pozastavené, a to od 1.2.2014 do 31.1.2017. Napokon za irelevantný označila poukaz žalovanej na
ust. § 1 ods. 1 písm. b), § 11 písm. d), § 14 ods. 1 druhá veta a § 16 ods. 1 a 3 zák. č. 229/1991
Zb., nakoľko v danom prípade sú vlastnícke vzťahy vysporiadané, keďže je vlastníčkou pozemkov
a žalovaná je vlastníčkou budov, ktoré sa na predmetných pozemkoch nachádzajú, pričom si vočižalovanej neuplatňuje nárok k týmto budovám, ale nárok za užívanie pozemkov, na ktorých sa budovy
žalovanej nachádzajú.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a

dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, pokiaľ smeruje voči vyhovujúcemu výroku
v časti prisúdenej istiny 8.253,70 EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovanej za užívanie
označených pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v období od 1.4.2006 do 31.12.2010.

Rozhodnutiu súdu v tejto vyhovujúcej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Vecne správne a zákonu

zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v tejto vyhovujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a
na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani skutočnosti uvedené žalovanou v odvolaní neumožňujú prijať
iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v tejto vyhovujúcej časti. Vo svojom
odvolaní žalovaná v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého
stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvého stupňa aj správne a vyčerpávajúco

pri rozhodovaní vo veci vysporiadal a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Preto len na zdôraznenie správnosti tejto časti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam
žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

Z hľadiska skutkového stavu v konaní nebolo sporné, že žalovaná je vlastníčkou stavieb, postavených
na predmetných pozemkoch (parcele č. 737/7 a 737/11, spolu o výmere 15.308 m2, ktorých je žalobkyňa
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 22/176), že žalovaná užívala predmetné pozemky v období od
1.4.2006 do 31.12.2010 bez toho, aby so žalobkyňou ako ich (spolu)vlastníčkou uzatvorila dohodu, na

základe ktorej by žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť.

Súd prvého stupňa nárok žalobkyne na náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanou za
obdobie od 1.4.2006 do 31.12.2010 správne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré vyložil v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, podľa ktorej je zodpovednosť za bezdôvodné

obohatenie objektívneho charakteru, ktorého predpokladom je iba to, že stav obohatenia vznikol, t.j.
objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva
(por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). Plnením bez právneho dôvodu je jednou zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo

plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 11. 2010, sp.
zn. 5 M Cdo 17/2009).

Správne pritom vychádzal zo záveru, že žalovaná užívala vyššie označené pozemky vo vlastníctve
žalobkyne bez jej súhlasu, ktorý založil na správnom posúdení predbežnej otázky platnosti nájomnej

zmluvy medzi žalovanou a Slovenským pozemkovým fondom ako absolútne neplatnej, pretože
nezodpovedala požiadavkám stanoveným Občianskym zákonníkom. Súd prvého stupňa správne
skonštatoval, že pri podielových spoluvlastníkoch ide o tzv. ideálny podiel na spoločnej veci, nie o
reálne vymedzenie vzťahujúce sa k určitej časti spoločnej veci, a teda že číselné vyjadrenie výšky
spoluvlastníckeho podielu vôbec neznamená, že by bol spoluvlastník výlučne vlastníkom určitej hmotnej

časti spoločnej veci, hoci by svojou veľkosťou zodpovedala výške jeho spoluvlastníckeho podielu.
Pri vyššie uvedených skutkových okolnostiach danej veci je preto v tomto smere potrebné prisvedčiť
žalobkyni v jej vyjadrení k odvolaniu žalovanej, že označená nájomná zmluva, ktorú uzavrela žalovanáso Slovenským pozemkovým fondom dňa 21.4.2005, je absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že jej predmet nie je dostatočne určitý.

V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej či inej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie v
užívaní cudzej veci bez platenia úhrady za jej užívanie. Užívateľ (v danej veci žalovaná) prirodzene nie
je schopná spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, je preto povinná vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Určenie výšky bezdôvodného obohatenia musí vychádzať

z ocenenia prospechu, ktorý obohatenému (žalovanej) užívaním veci (pozemkov žalobkyne) vznikol.
Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným
obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca
(žalovaná) za obvyklých okolností bola povinná platiť podľa nájomnej zmluvy.

Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd následne pri

úvahe o rozsahu bezdôvodného obohatenia žalovanej postupoval v súlade s ustanovením § 458
Občianskeho zákonníka a výšku peňažnej náhrady správne odvodzoval od prospechu, ktorý žalovaná
získala v dobe jeho vzniku, správne pritom vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku O.. H. C.,
znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu predmetných parciel vo výške zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu

žalobkyne aplikujúc oceňovaciu vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku. Predmetom konania totiž nie je určenie výšky nájmu v zmysle zák. č. 504/2003 Z. z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých predpisov, ale bezdôvodného obohatenia, pri určení výšky ktorého sa vychádza z výšky
obvyklého nájmu pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia.

Predmetné pozemky, ktorých užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej, aj podľa
názoru odvolacieho súdu nie sú poľnohospodárskymi pozemkami, s určenou BPEJ. Zákon č. 504/2003
Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, polˇnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a
o zmene niektorých predpisov, ktorého aplikácie sa domáha žalovaná, v § 1 ods. 2 ustanovuje, že

pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto
pozemku,pozemokzastavanýstavbounapoľnohospodárskeúčelydo24.júna1991,akoajinýpozemok
prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku s tým, že tým nie sú dotknuté
ustanovenia osobitného predpisu vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a

o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
a vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde odkazuje na zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poľnohospodárskou
pôdou rozumie produkčne potenciálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster")

ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty (§ 2 písm. b/ cit. zák.).
Na tomto mieste podľa názoru odvolacieho súdu správne žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazovala
na znenie § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú údaje katastra
uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (ods. 1 cit. ust.), len ak sa nepreukáže opak,

sú hodnoverné a záväzné údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o
bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú. Záväzným údajom katastra nie je druh

pozemku evidovaného ako parcela registra "E" (odsek 2 cit. ust.).

Z uvedeného je zrejmé, že je potom potrebné prisvedčiť žalobkyni v tom, že predmetné pozemky
nemožno celé považovať za poľnohospodársku pôdu a podľa toho posudzovať cenu pôdy v situácii,
ak sú evidované ako orná pôda, ale v rámci parcely „E“, pri ktorej nie je druh pozemku záväzným

údajom katastra, a z identifikácie parciel na liste vlastníctva č. 1298. Zo správy katastra zo dňa
17.9.2007 vyplýva, že skutočným druhom pozemku nie je orná pôda, ale prevažne ostatné plochy,
zastavané plochy a trvalé trávnaté porasty, pričom orná pôda a trvalé trávnaté porasty predstavujú
iba cca 3,3% z celkovej výmery, čo je zanedbateľná časť. A zároveň, ak z výpisu zo živnostenskéhoregistra nepochybne plynie, že žalovaná v rozhodnom období pod obchodným menom MVDr. I. T. -
R. prevádzkovala (od 10.3.2000) v H., Z. - ranč zariadenia slúžiaceho na regeneráciu a rekondíciu
činnosť pozastavená od 1.2.2014 do 31.1.2017), vyučovanie rekreačnej jazdy na koni, predaj na priamu

konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, vína a destilátov,
predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty
a mrazené krémy, predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a
obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál, ak k ich priamej konzumácii nie je k dispozícii viac ako 8
miest, predaj na priamu konzumáciu jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích

zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok, ubytovacie služby v kategórii po triedu * * * a maloobchod a
veľkoobchod v rozsahu voľných živností s tým, že prevádzku na ranči Ortáše zrušila až dňom 14.1.2013
a svoju činnosť (vyššie uvedenú) pozastavila až od 1.2.2014 do 31.1.2017. Nemožno teda súhlasiť
so žalovanou, že poskytovanie ubytovacích služieb a občerstvenia v rozhodnom období výpis z jej
živnostenského registra nepreukazuje.

Žalovaná napokon neopodstatnene namieta, že rozsudok je v tejto vyhovujúcej časti (prisúdenej istiny)
nepreskúmateľný a nezrozumiteľný.

Prvostupňový súd v odôvodnení tejto časti svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Napadnuté rozhodnutie v tejto jeho preskúmavanej časti zodpovedá požiadavkám kladeným na

odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil a dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Tvrdenie žalovanej, že súd nedostatočne v rozsudku odôvodnil zamietnutie posudkov O.. U. I. O.. A.
a nijako sa nevyporiadal s rozdielmi v hodnotách súm za nájom pozemkov vyčíslených jednotlivými
znalcami, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia. Z odôvodnenia totiž vyplýva, že prvostupňový súd

odvodzoval záver o dôvodnosti peňažného nároku žalobkyne zo záverov znaleckého posudku O.. H.
C., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý pri
vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia žalovanej za rozhodné obdobie vychádzal z vyhlášky MS SR
č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a nie za záverov posudkov Ing. U. I. O.. A.,
ktoré vychádzali pri určení ceny obvyklého nájmu z predmetných pozemkov ako z poľnohospodárskej

pôdy. Či tak urobil správne, je otázkou právneho posúdenia veci, ktorého správnosť žalovaná namieta
(s poukazom na vyššie uvedené) neodôvodnene.

Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť pripomína, že znalec zásadne rieši otázky skutkové a nesmie
sa vyjadrovať k právnym otázkam, ktoré v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) rieši súd.

Súd potom v rámci dokazovania hodnotí znalecký posudok ako dôkaz, aby zistil, či tento dôkaz využije
pre svoje rozhodnutie alebo nie. Zároveň v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov prísluší
súdu rozhodnúť, ktoré z dôkazov navrhovaných účastníkmi v konaní vykoná a ktoré nie, a vo svojom
rozhodnutí nato náležite vyložiť, z akých dôvodov (spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom,
ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým na skutkovom základe veci dospel a na ktorých založil

svoje rozhodnutie) navrhnuté dôkazy nevykonal (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Ani v tomto smere nemožno
súdu prvého stupňa vytknúť žalovanou namietané pochybenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia totiž
súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vyložil prečo k znaleckým posudkom W. O.. U. I. O.. A.
neprihliadal a návrh žalovanej na nariadenie znaleckého dokazovania na ocenenie všeobecnej ceny
nájmuzodborupoľnohospodárstvozamietol,atozdôvodu,žetietovychádzalipriurčenícenyobvyklého

nájmu z predmetných nehnuteľností ako z poľnohospodárskej pôdy.

Vo vyššie uvedených súvislostiach neobstojí námietka žalovanej, že žalobkyni nemožno priznať nárok
s poukazom na dobré mravy a skutočnosť, že žalobkyňa neakceptovala jej návrh na odkúpeniepredmetných pozemkov, odmietla aj jej ponuku náhradného pozemku v susedstve S. Z., ako i že
dlhodobo platila Slovenskému pozemkovému fondu za pozemok sumu 0,0016/m2, a nemožno uznať
za dôvodnú ani ostatnú odvolaciu námietku žalovanej, spochybňujúcu záver prvostupňového súdu o

určení výšky jej bezdôvodného obohatenia tvrdením, že neprihliadol na to, že sa zaslúžila o zhodnotenie
predmetných pozemkov, ktoré v rozhodnom období užívala, pokiaľ v tomto smere túto svoju námietku
nešpecifikovala a po poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhla doplniť dokazovanie. Ide tak
o nové skutočnosti, na ktoré odvolací súd v odvolacom konaní v zmysle § 205a O.s.p. neprihliada.
Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že iba ničím nepodložené všeobecné tvrdenie nepostačuje,

naopak, tvrdenie žalobkyne v tomto smere musí byť kvalifikované a nato bolo na žalovanej, aby
preukázala svoje tvrdenia o zhodnotení pozemkov a o rozpore výkonu práva žalobkyne s dobrými
mravmi.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
netrpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, ktoré by malo za následok vznik vady podľa § 221 ods. 1

písm. f) O.s.p., napadnutý rozsudok je vo vyhovujúcom výroku v časti prisúdenej istiny vecne správny a
jepotrebnéhopotvrdiť(§219ods.1O.s.p.),pretožesúdprvéhostupňanazákladedostatočnezisteného
skutkového stavu vec správne právne posúdil, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a
správne rozhodol.

Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku v časti prisúdeného príslušenstva priznanej istiny však neboli splnené
podmienky pre potvrdenie a ani pre jeho zmenu rozsudku, ale rozsudok bolo potrebné v tejto časti zrušiť
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok je totiž
v tomto napadnutom výroku nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom
prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z

úradnej povinnosti.

Odôvodnenie rozsudku v tomto rozsahu (v časti prisúdeného príslušenstva peňažnej pohľadávky)
nezodpovedá požiadavkám v zmysle vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 O.s.p., kladeným na riadne
zdôvodnenie rozhodnutia, preto rozsudok v tejto časti nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.

Z odôvodnenia rozsudku totiž nevyplýva, z akých dôvodov súd prvého stupňa priznal žalobkyni úroky
z omeškania za jednotlivé roky vždy za 364 dní t.j. od 1.1. do 30.12. príslušného roka a z čoho vyvodil
záver, že k 31.12. príslušného roka bola žalovaná v omeškaní vždy do 30.12. príslušného roka a za deň
31.12. príslušného roka zo sumy alikvotnej časti obvyklého nájmu za príslušný rok za 1 deň až od 1.1.

príslušného roka, keď z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že prisúdená istina predstavuje
vyčíslený nárok za užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanou v období od 1.4.2006 do 31.12.2010
titulom náhrady zodpovedajúcej obvyklej hodnote nájmu v tomto období a z obsahu odôvodnenia plynie
len skutočnosť, že žalobkyňa listom zo dňa 17.3.2008 vyzvala žalovanú na zaplatenie nájomného 80,-
Sk/m2 za posledných 24 mesiacov, spolu vo výške 306.160,- Sk, v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ods. 2 tohto
zákonného ustanovenia).

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru a pokynov odvolacieho
súdu vyslovených v tomto zrušujúcom rozhodnutí (§ 226 O.s.p.), vysporiadať sa dôsledne s námietkami
a argumentáciou žalovanej i žalobkyne v priebehu konania na súde prvého stupňa i v odvolacom konaní,
a vo veci (o nároku žalobkyne na príslušenstvo priznanej peňažnej pohľadávky) opätovne rozhodnúť
a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo

nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobkyne vo vzťahu k žalovanej, ako aj právne
závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu.

Pretože rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.