Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Martin Kopina

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816203763
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8816203763.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko

s.r.o.,Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,pr.zástupcaTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: X. T., C.. XX.XX.XXXX, S. M. Š. X, XXX XX N.
C. D., o zaplatenie 509,97 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 426,88 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 7,98
Eur od 18.04.2013 do zaplatenia, a úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 418,90 Eur od 18.08.2013
do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 53,31 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne
zo sumy 19,35 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 16,98 Eur
od 19.06.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 16,98 Eur od 19.07.2013 do
zaplatenia, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2016 žalobca navrhol aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
509,97 eur s prísl. a nahradiť mu trovy súdneho konania.

2.Žalobuodôvodniltým,žezmluvuopostúpenípohľadávokzodňa20.11.2014postúpilpostupcaSlovak
Telekom a.s., navrhovateľovi súdne uplatnené pohľadávky voči odporcovi. Postupca Slovak Telekom
a.s., dňa 08.11.2012 uzavrel s odporcom zmluvu č. 9905325481. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom

znení.NazákladeZmluvypostupcaposkytolodporcovitelekomunikačnézmluvyšpecifikovanévZmluve
za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal zaplatiť
za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval
odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami
postupcu. Postupca vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry pod jednotlivými variabilnými symbolmi na
jednotlivé sumy a s určením splatnosti. Pohľadávky vyplývajúce z jednotlivých vyúčtovacích faktúr neboli
ku dňu podania žaloby uhradené.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.4.Podanímzodňa18.11.2016žalobcazobralžalobuvčastiuplatnenejistinyvovýške426,88eurspolus
prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Zo zostávajúcej časti navrhol súdu zaviazať žalovanú zaplatiť
mu sumu 83,09 eur s prísl.

5. Podľa § 144 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) Žalobca môže
vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred pojednávaním, alebo predbežným prejednaním sporu súd
podľa § 146 ods. 1 v časti v ktorej bola žaloba vzatá žalobcom späť konanie v prvom výroku rozsudku
zastavil.

9. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd na

prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

10. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak

o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj
elektronickými prostriedkami.

11. V danom prípade boli splnené podmienky podľa § 219 ods. 3 a § 297 CSP preto súd v
danej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom

vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 10.09.2018.

12. Súd sa oboznámil s obsahom spisu najmä žalobou a jej prílohami: Zmluvou
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.05.2012, ďalšou Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb s informáciou o Zmluve: „Magio Sat“ zo dňa 08.11.2012, dodatkom

k zmluve o poskytovaní verejných služieb z 08.11.2012, všeobecnými podmienkami pre
poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom
a.s., cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s., pripojenými
faktúrami, zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovak Telekom a.s.
a žalobcom ako postupníkom, z 20.11.2014, prílohami k tejto zmluve.

13. Súd v súlade s § 191 ods. 1 CSP zhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a zistil tento skutkový stav:

14. Súd zistil skutkový stav tak ako ho popísal žalobca v žalobe. Pokiaľ ide o čiastočné
späťvzatie žaloby žalobca zobral žalobu späť v častiach uplatnených nárokov, ktoré boli
premlčané, alebo kde si voči žalovanej uplatnil nárok na zmluvné pokuty vyplývajúce
z neprijateľných zmluvných podmienok.

15. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné právne normy:

16. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ sospotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v práve a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

18. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, z ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej

telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v

zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na
neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia: Zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

22. Podľa ods. 5 písm. b) citovaného ustanovenia podnik môže odstúpiť od zmluvy o
pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.

23. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak

je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

24. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj

vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

25. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

28. Po aplikácii uvedených právnych noriem a zistený skutkový stav súd vec takto právne
hodnotí:

29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, prípadne dodávateľ
finančných, telekomunikačných, či iných služieb, za zmluvných podmienok, ktoré si
vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné
pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne

ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v prevahe
povinností v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná
profesionálne v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že

dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako
zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

30. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon

označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou
neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že
spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej

spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu
zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich
vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich
používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú

uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má
dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

31. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen
Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty
Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

32. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s

komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo
dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom,
že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

33. Z nároku, ktorý zostal predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby súd uplatnený

nárok ponížil o neprijateľné zmluvné podmienky s ktorých bol odvodený. Ide o sumu
16,50 eur za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a 4,99 eur zmluvnú pokutu
za nedodržanie doby splatnosti vo faktúre A. a zmluvnú pokutu za
nedodržanie doby splatnosti v sume 4,99 vo faktúre XXXXXXXXXX. Za prerušenie
poskytovania služby pre neplatenie si žalobca ako dodávateľ telekomunikačnej služby

nemôže účtovať poplatok pretože o žiadnu službu v prospech spotrebiteľa nejde. Za
účtovaný poplatok 16,50 eur bez DPH (19,80 eur s DPH) žalobcovi poplatok
neprináleží. Z logiky veci vyplýva, že prerušenie poskytovania služby nemôže byť
službou v prospech spotrebiteľa. Žalobca tým len zabezpečuje svoje nároky
vyplývajúce z nedodržania zmluvných podmienok spotrebiteľa pre neplatenie.

Rovnako nedodržanie doby splatnosti nemôže žalobca ako dodávateľ služby voči
spotrebiteľovi sankcionovať zmluvnou pokutou v spotrebiteľskom právnom vzťahu.
Spotrebiteľ je pri nedodržaní doby splatnosti sankcionovaný nastupujúcim sankčným
mechanizmom a to úrokom z omeškania z neuhradenej ceny za službu. Okrem toho
suma 4,99 eur za nedodržanie doby splatnosti len neúmerne navyšuje cenu reálne

poskytnutých služieb. Rovnako treba konštatovať, že vzhľadom na poskytnuté plnenia
je suma 4,99 eur vo výraznom nepomere k cenám poskytnutých služieb. Preto súd
nárokovanú sumu po čiastočnom späťvzatí ponížil ešte o uvedené sumy
s príslušenstvom.

34. Za ďalšiu nečestnú praktiku dodávateľa súd považuje takmer mikroskopickú veľkosť
písma, ktorú dodávateľ v svojich formulárových zmluvách využil ako v samotnej
Zmluve o pripojení, tak aj Dodatku k nej a Všeobecných podmienkach poskytovania
služieb. Takáto veľkosť písma, ktoré je možné prečítať len s pomôckami na čítanie
(lupa a pod.) u bežného spotrebiteľa môže evokovať nepodstatnosť takýchto

zmluvných dojednaní. Nárok uplatnený žalobcom sa však zakladá práve na
dojednaniach uzatvorených takouto veľkosťou písma.

35. O trovách sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide
o čiastočné zastavenie konania po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, súd hodnotí

žalobcu ako stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania v časti uvedenej
v prvom výroku rozsudku podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca žiadnym spôsobom
čiastočné späťvzatie nezdôvodnil a je zrejmé, že žalobu nezobral späť po nejakých
ďalších čiastočných úhradách žalovaným po začatí súdneho konania, naopak je
zrejmé, že žalobca žalobu zobral späť len v častiach kde si uplatnil nároky vyplývajúce

z neprijateľných zmluvných podmienok a nečestných praktík a aj to po rozsiahlej
judikatúre súdov ktorá mu predmetné nároky zamietla (napríklad rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 16Co/32/2012- z 15.03.2012, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 3Co/26/2012 zo dňa 23.05.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 7Co/36/2012 z 21.06.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

6Co/91/2011 zo dňa 24.04.2012 atď.). Procesné zavinenie čiastočného zastavenia
konania tak ide na ťarchu žalobcu a je možné konštatovať, že žalovaná je v spore
v prevažnej miere úspešná s poukazom na § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko jej však žiadne
trovy súdneho konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnila súd jej ich nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.