Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204978
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817204978.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A IČO: 47 232 471, proti žalovanej: T., o zaplatenie 4.956,67
€ s prísl., odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp/89/2017-74 z 29.11.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.709,59 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy za čas od 17.5.2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal

náhradu trov konania v rozsahu 12 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 4.956,67 €,
kapitalizovaných dlžných úrokov 3.432,81 €, spolu so zmluvným úrokom vo výške 14,90 % ročne zo
sumy 4.956,67 € od 1.4.2017 do zaplatenia, so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 4.956,67 € od 1.4.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. ako veriteľ, uzavrel
so žalovanou ako dlžníčkou dňa 27.5.2013 zmluvu o úvere č. 8664440586, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli okrem iného aj Obchodné podmienky žalobcu pre daný úver /OP/ a Všeobecné obchodné
podmienky /VOP/. Žalovaná svojim podpisom potvrdila, že sa s uvedenými podmienkami oboznámila
a súhlasila s nimi. Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 5.000 €,

ktorémalavrátiť vstanovenejlehote,spolusúrokmi,poplatkamiainýmipeňažnýmiplneniami.Žalovaná
neplnila úver riadne a včas, preto banka zosplatnila úver predčasne dňa 16.5.2014.

4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. na základe
uzavretej zmluvy poskytla žalovanej úver vo výške 5.000 € s dobou splácania 10 rokov, v 120-tich
mesačných splátkach po 88,45 € vrátane poplatku za správu a vedenie účtu, dátum prvej platby bol do

25.6.2013, poslednej 25.5.2023, so splatnosťou 25. dňa v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 14,90 % ročne a
RPMN (ročná priemerná miera nákladov) 17,53 %. Zo žalobcom predloženého aktuálneho stavu úveru
kudňu7.6.2017súdzistil,žezaplatenésplátkybolivovýške290,41€vobdobíod1.6.2013do28.4.2015
a celkom nezaplatené splátky boli vo výške 8.539,98 €, vrátane zmluvných úrokov a sankčných sadzieb.

5. Súd konštatoval, že uvedený vzťah posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a to napriek

označeniu zmluvy ako pôžičky na bývanie, pretože v danom prípade neboli priamo kryté náklady, ako
je to v prípade hypotekárnych úverov, na ktoré sa nevzťahuje štatút spotrebiteľského úveru, ale jednalosa o bežné poskytnutie peňažných prostriedkov pre spotrebiteľa - dlžníka. Na právny vzťah strán sporu
preto aplikoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 4
ods. 1 písm. g/, h/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., § 1 ods. 1, § 3 ods. 1,

3 zákona č. 250/2007 Z.z.

6. Ďalej súd uviedol, že predmetná zmluva síce obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), avšak tento údaj podľa názoru súdu pre bežného spotrebiteľa nie je dostatočne zrozumiteľný,
často uniká jeho pozornosti a môže si ho vysvetliť úplne iným spôsobom, zvlášť pokiaľ je uvedený

v zmluve výlučne vo forme skratky. Preto mal súd za to, že nebola dostatočne naplnená informačná
povinnosť žalobcu ako poskytovateľa úveru. Prepočtom, na ktorý súd použil kalkulačku s odkazom zo
stránky Národnej banky Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to „Ekonomika
€sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“, zistil, že RPMN predstavuje 18,04 %,
pričom konečná suma bez poistenia, ktorú mala žalovaná zaplatiť, by mala byť vo výške 10.314
€. Za predpokladu, keď súd pripočítal poistné, ktoré nebolo súčasťou prepočtu, výška poistného

za dané obdobie splácania by predstavovala výšku 300 € (2,5 x 120), čo znamená, že náklady by
mali predstavovať výšku 10.614 €. Podľa uzavretej zmluvy, náklady mali predstavovať 4.938,31 €,
s pripočítaním sumy poskytnutého úveru, spolu 9.938,31 € a s pripočítaním poistného 300 € sumu
10.238,31 €, v skutočnosti však s poukazom na vyššie uvedený prepočet, náklady by predstavovali
výšku 10.614 €, z čoho súd vyvodil, že konečná suma je zavádzajúca, nie je presná, správna, tak, aby

žalovaná mohla náležite zhodnotiť svoje možnosti a schopnosti takýto úver čerpať. Súd poukazujúc na
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že zmluva o úvere č. 8664440586 z
27.5.2013 obsahovala síce výšku, počet splátok, termín splatnosti, konečnú splatnosť, absentoval v nej
však údaj o skladbe splátky, pretože z mesačnej splátky úveru 85,95 € nie je zrejmé, aká časť pripadá na
úhradu úveru a osobitne na úhradu úroku, jedine čo vyplýva z uvedenej splátky, je výška dohodnutého

poistného. Aj za stavu, keď sa veriteľ dohodol so žalovanou na úhrade tzv. anuitných splátok, to
znamená splátok, ktoré majú rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru, splácaných v pravidelných
intervaloch, postupom splácania anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel
úmoru istiny. V takomto prípade bol však veriteľ povinný oznámiť počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Napokon súd argumentoval, že už samotná absencia dojednania v súlade s ust. § 9

ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. má za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru v súlade
s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona, preto súd priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým
úverom vo výške 5.000 € a sumou splatenou žalovanou vo výške 290,41 €, t.j. sumu 4.709,59 € a úrok
z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení úveru za predčasne splatný, tzn. od 17.5.2014 a v
prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Uviedol, že v konaní bol úspešný žalobca
v rozsahu 56 %, žalovaná v rozsahu 44 %, tzn. konečný úspech v konaní mal žalobca v rozsahu 12 %
(56-44), ktorému v tomto rozsahu priznal náhradu trov konania.

8. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania napadol
včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. t.j. súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nesprávne právne
posúdil. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku alebo aby ho zmenil tak, že
žalobe vyhovie v plnom rozsahu. Argumentoval, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou

bola uzavretá zmluva o úvere - pôžička na bývanie. V zmysle § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 129/2010
Z.z. bol úver - pôžička na bývanie vylúčený spomedzi spotrebiteľských úverov. Z uvedeného vyplýva
nesprávny záver súdu o náležitostiach zmluvy o úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.,
nakoľko poskytnutý úver bol z režimu predmetného zákona vylúčený. Preto súd nesprávne rozhodol o
bezúročnosti poskytnutého úveru. Aj keď odvolateľ má za to, že predmetná zmluva o úvere nespadá

do pôsobnosti zák. č. 129/2010 Z.z., vyjadril sa k jej ďalším obsahovým náležitostiam - nesúhlasil s
názorom súdu, že zmluva neobsahovala rozdelenie splátky úveru na istinu, úroky, poplatky. Úlohou
zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Požiadavka,
aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky nie
je v súlade s požiadavkami Smernice 2008/48/ES. Z dôvodovej správy k ust. § 11 zák. č. 129/2010

Z.z. vyplýva, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej
výške a ako dlho je povinný si plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V
prejednávanej veci zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti - výšku úveru, úrok je vyjadrený
úrokovou sadzbou, výšku mesačnej splátky, RPMN banky v %, priemernú RPMN na trhu, celkovú výškuúveru, dátum 1. splátky, nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok, konečnej splatnosti. Žalovaná
tieto údaje poznala, teda presne vedela, koľko z toho, čo zaplatí pripadne na príslušenstvo, nakoľko to
bolo vyjadrené celkovou výškou nákladov. Nemohla mať žiadne pochybnosti o výške svojho záväzku.

Vyjadril názor, že priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne
zaplatí a nebude skúmať každú jednu splátku samostatne. Dobromyseľný spotrebiteľ, pokiaľ v zmluve
sú uvedené informácie o výške úveru a celkových nákladoch na úver, ako aj doba splácania úveru, sa
vie edukovane rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzatvorí alebo nie. Na podporu svojich argumentov citoval z
viacerých rozhodnutí prvoinštančných aj odvolacích súdov. Napokon poukázal na to, že účelom zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bolo prebrať Smernicu 2008/48/ES do slovenského práva.
Súdny dvor rozhodol vo veci C-42/15, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo
na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Citovaný článok sa má vykladať tak, že zmluva

o úvere na dobu určitú stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Je
evidentné, že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy všetky okolnosti prípadu a vec nesprávne právne
posúdil.

9. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

10. Výrok rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.709,59 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy za čas od 17.5.2014 do zaplatenia nebol
odvolaním napadnutý (§ 379 CSP), nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods. 1 CSP a ust. § 367 ods. 1 a

contrario CSP), a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a

z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP)
ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku v napadnutom výroku, preto rozsudok zrušil.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy stranami, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 3 písm. a/, b/, c/, d/, cit. zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľským úverom nie sú: a/ hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b/

úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie
vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c/ úver zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d/ úver, ktorého účelom je
nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, podľa
osobitného predpisu.

15. Najpodstatnejšia odvolacia námietka žalobcu v prejednávanej veci smerovala k tomu, že zmluva
o úvere - pôžička na bývanie uzavretá medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou je vylúčená
spomedzi spotrebiteľských úverov podľa § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na č.l. 3 je založená zmluva o úvere - pôžička na bývanie
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.17.Súdprvejinštancieposudzujúctútozmluvudospelkzáveru,žeideonárokzospotrebiteľskejzmluvy,
pretože neboli priamo kryté náklady ako je to v prípade hypotekárnych úverov.

18. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné
požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,

zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré
skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové
závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení
rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá
jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti.

Povinnosťousúdujevodôvodnenísavysporiadaťtiežsrozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodnenia
má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty,
pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia,
požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

20. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 2 M Cdo 9/2013). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument

strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (porovnaj Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára
1998). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porovnaj uznesenie z
3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

21. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z

individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových
okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými
špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva
povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť
súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v

odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07,
IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 1 CSP. Z
obsahu spisu a z odôvodnenia rozsudku je však nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej
inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil jeho nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že
v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku

došlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom
spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však
neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia
byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok

v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, treba
konštatovať, že nedostatok týchto dôvodov prináša porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a je
preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totiž vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže
posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.22. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods.1 písm. b/ CSP,
pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

23. Súd prvej inštancie svoj názor o spotrebiteľskom charaktere daného úveru v prejednávanej veci

neodôvodnil dostatočne, preto je ním vyslovený právny názor o charaktere úveru zatiaľ predčasný.
Súd vychádzal len zo skutočnosti, že poskytnutý úver nebol úverom hypotekárnym, preto má charakter
spotrebiteľský.Nezaoberalsavšaktým,resp.tozjehorozhodnutianevyplýva,čihodnotilzmluvuoúvere
- pôžičku na bývanie aj podľa kritérií obsiahnutých v § 1 ods. 3 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, teda že spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom
je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Tieto

skutočnosti si súd prvej inštancie neobjasnil ani pri výsluchu žalovanej, keď nezisťoval, z akého dôvodu
sa rozhodla práve pre uzavretie zmluvy o úvere - pôžičky na bývanie, keď v čase uzavretia tejto zmluvy
boli dostupné aj iné formy úveru poskytované Poštovou bankou a.s. fyzickým osobám (viď č.l. 16).

24. Pokiaľ súd dospeje k jednoznačnému záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere č.

8664440586, odvolací súd k spôsobu právneho posúdenia veci v ďalšom konaní, reagujúc tým zároveň
na odvolaciu argumentáciu žalobcu, pripomína potrebu pri právnom posudzovaní úplnosti obsahových
náležitostí úverovej zmluvy podľa zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzavretia mať na
zreteli tiež závery formulované Súdnym dvorom EU v rozhodnutí C 42/15 zo dňa 9.11.2016 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená
na jednom dokumente a vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali
aj iné na trvalom nosiči zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne
odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Zároveň platí, že
podmienka písomného zachytenia náležitostí na trvalom nosiči nie je spojená s požiadavkou podpisu

takého nosiča, Súdny dvor EU však nevylúčil aby takúto požiadavku nad rámec smernice 2008/48/ES
stanovovala vnútroštátna úprava. Prvoinštančný súd pri prípadnej aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák.
č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy vyjde tiež z potreby interpretácie
tohto ustanovenia v tom zmysle, že nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, a že pokiaľ predmetné

ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho
eurokonformnevykladaťtak,žesatýmneustanovujepovinnosťuviesťpožadovanéinformácievovzťahu
ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku
splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (por. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017
zo dňa 22.2.2018 alebo 7 Cdo 98/2018 z 30.1.2019). Napokon odvolací súd upriamuje pozornosť

na potrebu v záujme spravodlivého usporiadania pomerov strán venovať v ďalšom konaní zvýšenú
pozornosťspôsobuposudzovaniaspotrebiteľskéhoaspektuprípadutak,abysažalovanejvokolnostiach
tohto prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej ochrany, ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami, za
súčasného rešpektovania poctivo nadobudnutých práv žalobcu.

25. Pokiaľ ide o argument súdu, že náklady úveru boli vyššie, než ako bolo uvedené v zmluve (preto
konečná suma nákladov je nesprávna a zavádzajúca), pretože bolo potrebné k nim pripočítať aj
poistné, tento je podľa názoru odvolacieho súdu takisto predčasný, pretože súd opomenul vec v tejto
súvislosti posudzovať (nevyplýva to z jeho rozhodnutia) podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.

účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť

zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok. Súd sa nezaoberal zistením, či poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru (v
takomprípadenákladynaňmalibyťzahrnutédovýpočtuRPMN)alebonieaúverovázmluvaneobsahuje
povinnosť uzavrieť poistenie ako podmienku poskytnutia úveru.26. Odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku nespĺňa parametre riadneho odôvodnenia, teda
uvedenia skutočností podstatných pre zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tento nedostatok

odôvodnenia možno bezpochyby považovať za celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní
rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Pre tento nedostatok je rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo vzťahu k dotknutej časti uplatneného nároku nepreskúmateľným, čo zakladá
nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva,
a tým dôvodnosť žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

27. Súd prvej inštancie si v ďalšom konaní predovšetkým zabezpečí pre svoje závery dostatočný
skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom, vysporiada sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími
dôkazmi vykonaným vo veci a umožní stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany. Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne
s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl.

11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní
tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými
otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne
spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám
spravodlivého odôvodnenia.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia lenv rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).