Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713207653
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713207653.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: L. V., T.

XXXX/XX, XXX XX L., právne zast.: JUDr. Ján Pekar, advokát, Advokátska kancelária, Potočná 191/39,
909 01 Skalica, proti odporcovi: ERI s.r.o., Kráľovská 4/10, 909 01 Skalica, IČO: 36247707, právne
zast.: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Potočná 249/16, 909 01 Skalica, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L., T. XXXX/XX
u odporcu ERI s.r.o., so sídlom Kráľovská 10, 909 01 Skalica IČO: 36247707 zo dňa 16.8.2013 je n
e p l a t n é.

O nároku navrhovateľa na zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a o
náhrade trov konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 15.10.2013 domáhal určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 16.08.2013, ktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľom je neplatné. Navrhovateľ sa zároveň domáhal náhrady
mzdy za dva mesiace vo výške 1.276 € a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 1.1.2010
uzatvorilsodporcompracovnýpomerpracovnouzmluvouzodňa31.12.2009napracovnúpozíciupekár.

Dňa 30.08.2013 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. O tom, že zamestnávateľ
s ním chce skončiť pracovný pomer z dôvodu, aký uvádza v okamžitom skončení pracovného pomeru
nevedel. Bol obvinený z odcudzenia tovarov zamestnávateľa z priestorov spoločnosti, čo sa malo
potvrdiť nejakým kamerovým záznamom, ale predmetný záznam nikdy nemal možnosť vidieť. Nie
je mu známe a ani nebolo preukázané, že sa mal dopustiť konania ako sa uvádza v okamžitom
skončení pracovného pomeru. Nie je mu známe čo mal odcudziť, koľko, akú škodu mal spôsobiť.
Od zamestnávateľa nikdy nič neodcudzil a považuje dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený

zamestnávateľom za vykonštruovaný.

Na základe písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 28.11.2014, v ktorom navrhol
pripustenie zmeny návrhu, súd Uznesením sp. zn. 2Cpr/4/2013 zo dňa 4.12.2014 pripustil zmenu návrhu
včastipetituvzmyslektorejsanavrhovateľdomáhaurčenia,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeru
navrhovateľa dané listinou zo dňa 16.8.2013 je neplatné, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
náhradu mzdy vo výške 4.443,07 € a náhradu trov konania.

Dňa 2.7.2015 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým sa opätovne domáhal pripustenia
zmeny návrhu, kde návrh rozšíril v časti požadovanej náhrady mzdy od odporcu, z dôvodu, že došlo k
chybnému výpočtu mzdy. Súd Uznesením sp. zn. 2Cpr/4/2013-160 pripustil zmenu návrhu na začatiekonania v časti petitu návrhu tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu
dané listinou zo dňa 16.8.2013 je neplatné, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy
za čas od 1.11.2013 do 31.5.2015 vo výške 14.993,85 € spolu s prísl. a náhradu trov konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou, okamžitým skončením pracovného pomeru, písomným
vyjadrením právneho zástupcu odporcu, protokolom o skončení PP-neprevzatie, výsluchom účastníkov,

prehrávkou CD nosiča - záznam s kamery, knihou zásahov a záznamov, výpoveďou svedkou: E. J.,
R. Q., R. V., M. T., R. A., správou odporcu o evidencii dochádzky, písomným vyjadrením navrhovateľa,
písomným vyjadrením právneho zástupcu odporcu, Protokolom Inšpektorátu práce Trnava a ostatným
obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 31.12.2009 pracovnú

zmluvu, v ktorej bolo dohodnutý deň nástupu do práce 1.1.2010, s miestom výkonu práce N. X, Q.,
druh práce - pekár. V bode 13. Pracovnej zmluvy bolo dohodnuté, že zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy osobne v určenom čase a dodržiavať
pracovnú disciplínu ( § 47 Zákonníka práce).

Odporca dňa 16.08.2013 skončil pracovný pomer s navrhovateľom Okamžitým skončením pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v ktorom uviedol: „ Na základe závažného
porušenia pracovnej disciplíny s vami zamestnávateľ okamžite končí pracovný pomer podľa § 68
ods. 1 písm. b). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru: Dňa 26.7.2013 a opakovane dňa
2.8.2013 ste opätovne závažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu a to svojvoľným odcudzením

tovarov zamestnávateľa z priestorov spoločnosti, čo potvrdzujú záznamy z bezpečnostných kamier
umiestnených v prevádzke spoločnosti a boli inštalované na ochranu majetku.“

Právny zástupca odporcu vo svojom písomným vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh navrhovateľa
považuje ako účelové a ničím nepodložené tvrdenie. Navrhovateľ svojim konaním dňa 26.7.2013

a 2.8.2013 zásadným spôsobom porušil aj ustanovenie § 81 Zákonníka práce a to tým, že bez
vedomia a súhlasu zamestnávateľa zobral ( odcudzil) majetok a to konkrétne výrobky zamestnávateľa,
ktoré odniesol mimo priestoru podniku a odovzdal ich tretej zamestnávateľovi neznámej osobe.
Zamestnávateľ bezodkladne po zistení týchto skutočností, odcudzenia majetku, pozval k vysvetleniu
navrhovateľa, aby mu tento náležitým spôsobom vysvetlil svoje správanie a zároveň ho v pohovore

upozornil na skutočnosť, že na osobu navrhovateľa sú z rad spoluzamestnancov opakované
sťažnosti na jeho správanie sa na pracovisku a to hlavne jeho konflikty a verbálne prejavy
smerujúce prevažne k ženám zamestnaným u odporcu. Navrhovateľ v priebehu pohovoru skutočnosť
odcudzenia výrobkov odporcu nijakým spôsobom nepoprel ani nevysvetlil a v priebehu pohovoru
začal komentovať skutočnosť, že prevádzka odporcu je monitorovaná kamerovým systémom. Celé

svoje konanie ospravedlňoval tým, že odporca nemá žiadne právo zaznamenávať jeho osobu na
pracovisku. Navrhovateľ odmietol prevziať na pracovisku Okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 16.08.2013 s tým, že „ on si to ešte musí rozmyslieť“. Následne potom čo odmietol prevziať
písomnosť bol privolaný do kancelárie konateľa zamestnanec SBS a za jeho prítomnosti bol opakovane
odovzdávaný dokument Okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi. O tejto skutočnosti

bol spísaný protokol.

Odporca dňa 16.8.2013 spísal Protokol o skončení PP - neprevzatie, v ktorom odporca uviedol, že
písomné skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.8.2013 bolo osobne dané zamestnancovi dňa
16.8.2013 v kancelárii p. H., konateľa firmy ERI, s.r.o., Skalica, za prítomnosti p. E. J., pracovníka firmy

SBS. Menovaný zamestnanec odmietol prevziať danú písomnosť - okamžité skončenie pracovného
pomeru, čo potvrdzuje pracovník SBS ako svedok. Na spodnej strane Protokolu sa nachádza podpis
pracovníka SBS a podpis konateľa firmy ERI, s.r.o.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že od začiatku vzniku pracovného pomeru pracoval u odporcu

v pozícii pekar. Pracoval len na nočné zmeny a to 6 dní v týždni, pričom začínal v nedeľu a končil
v piatok, s tým, že začiatok pracovnej zmeny bol o 16.00 hod. a koniec bol nasledujúci dňa o 4.00
hod ráno. Je pracovná činnosť spočívala v tom, že na základe objednávacieho listu zamiesil cesto a
kolega potom pripravené pečivo kládol do pece. Po upečení pečiva sa toto odnášalo na rampu kdechladlo. V expedícii pracoval expedient, ktorý pečivo rozdeľoval podľa objednávacích listov. Niekedy
expedientovi pomáhal rozdeľovať pečivo do debničiek. Uviedol, že niekedy v sobotu mu telefonoval
konateľ spoločnosti, pán H., že si má zobrať týždeň dovolenky, pretože mal mať problém s kolegyňou

a že potom túto záležitosť vyriešia. Následne, keď sa vrátil do zamestnania, išiel spolu s príslušníkom
SBS do kancelárie konateľa spoločnosti, kde mu pán H. povedal, že s ním končí pracovný pomer na
dohodu k 16.8.2013,s tým, že ho okráda a v prípade ak dohodu nepodpíše, skončí s ním pracovný
pomer okamžite. Na stole mal pripravené dva dokumenty. Jedným bola dohoda o skončení pracovného
pomeru a druhým dokumentom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru. Dohodu o skončení

pracovného pomeru odmietol, podpísať a okamžité skončenie pracovného pomeru odmietol prevziať.
Navrhovateľ mu povedal, že dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpíše, že sa potrebuje
poradiť a odišiel. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené poštou. Neskôr sa ešte
vrátil do zamestnania a pýtal sa konateľa spoločnosti na dôvod skončenia pracovného pomeru, na čo
mu odpovedal, že mu vrátnik ukáže záznam z kamery. Záznam z kamery mu však nikto neukázal.
Navrhovateľ uviedol, že od odporcu nikdy neodcudzil žiadne výrobky, žiadny tovar. Odcudzenie tovaru

nebolo ani možné, pretože na vrátnici odporcu bol vždy SBS-kar, ktorý kontroloval tašky a kufor vozidla.

Konateľ odporcu, C. H. vo svojej výpovedi uviedol, že bol viackrát upozorňovaný pracovníkmi SBS, že
navrhovateľ odcudzuje tovar z pracoviska, o čom sú spísané zápisnice, ktorá má k dispozícii strážna
služba. Uviedol, že mu telefonovala zamestnankyňa, kolegyňa navrhovateľa, ktorá sa sťažovala na

nevhodné správanie navrhovateľa k zamestnankyniam, ktoré sa ho boja. Následne potom telefonoval
navrhovateľovi a povedal mu, aby nechodil do práce, aby si zobral týždeň dovolenku a následne aby sa
hlásil v jeho kancelárii. V deň stretnutia prišiel navrhovateľ do jeho kancelárie, spolu so zamestnancom
SBS, p. J.. Navrhovateľovi vytýkal jeho nevhodné správanie ku kolegom, ktorým vulgárne nadáva a
informoval ho, že vie o tom, že odcudzuje tovar z pracoviska o čom má dôkaz- kamerový záznam.

Predložil mu písomne vypracované okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ odmietol
prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru a odišiel. Odporca uviedol, že mal vedomosť o tom, že
na pracovisku sa bežne odcudzuje tovar, pretože vykazoval veľké straty tovaru. Od vedúceho výroby p.
V. bol upozorňovaný už skôr o tom, že navrhovateľ odcudzuje tovar, a to v mechu, ktorý si následne vloží
doauta.Kamerovýsystémbolnapracoviskuužodnástupunavrhovateľadopracovnéhopomeru,pričom

záznamy z kamier sa automaticky po 14 dňoch vymazávali. Zo strany SBS bol viackrát upozorňovaný na
záznamy kamier, na ktorých je navrhovateľ zachytený ako odcudzuje tovar. K dispozícii majú záznamy,
ktoré predložili súdu, ostatné sa už automaticky vymazali. Okamžité skončenie pracovného pomeru
neprejednal so zástupcami zamestnancov, pretože na ich pracovisku takýto orgán nie je zriadený.
Odporca uviedol, že odporca sa vulgárne správal voči spolupracovníčkam, nadával im. Toto jeho

správanie odporcu nahnevalo, preto s ním skončil pracovný pomer. Ako dôvod skončenia pracovného
pomeru uviedol krádeže, pretože len tento dôvod bolo možné preukázať. Na zázname kamery videl ako
odporca odnáša von z expedície igelitovú tašku. Nevedel uviesť čo bolo obsahom igelitovej tašky. Tento
záznam však nemá k dispozícii, pretože bol vymazaný. Vedel o tom, že zamestnanci na pracovisku
jedli pečivo, avšak toto si nezapisovali do zošita. Do zošita sa zapisoval len tovar, ktorý si brali domov.

Navrhovateľ v tomto zošite nemal ani jeden záznam. Odporca nevedel uviesť čo presne navrhovateľ
dňa 26.7.2013 a dňa 2.8.2013 odcudzil, ani nevedel vyčísliť škodu, ktorá mu odcudzením tovaru
navrhovateľom vznikla.

Svedok E. J. uviedol, že je zamestnanec SBS služby, pričom pre odporcu vykonávajú bezpečnostnú

službu od 3/2013. Zo záznamov kamier zistil, že navrhovateľ odcudzuje tovar, o čom spísal záznam
do knihy evidencie zásahov a záznamov. Ide o záznam z 8.3.2013, kde bolo zaznamenaná, že dňa
1.3.2013, keď bol na pracovisku navrhovateľ a p. Q., niektorí z týchto zamestnancov otočil kameru
do steny, aby bolo zmarené zaznamenávanie. Druhý záznam spísal 9.8.2013 s tým, že dňa 2.8.2013
navrhovateľ vynáša von z expedície v ruke v igelitovej taške nejaký tovar. O 3-4 min. sa vrátil , ale v ruke

už nič nedržal. Osobne upozornil navrhovateľa aj jeho kolegu, že majú záznamy kamery o odcudzovaní
tovaru. Bol osobne prítomný v kancelárie, kde bol navrhovateľ a p. H., ktorý informoval navrhovateľa, že
ho chce prepustiť zo zamestnania, vzhľadom na krádeže, ktorých sa dopúšťal. Navrhovateľovi predložil
nejaké písomnosti, ktoré si navrhovateľ prečítal. Navrhovateľ nesúhlasil so skončením pracovného
pomeru a odišiel.

Svedok R. Q. uviedol, že je bývalým kolegom navrhovateľa. U navrhovateľa pracoval od leta 2013 a
pracovný pomer skončil 14.5.2014 na dohodu z dôvodu, že si našiel lepšie platenú prácu. U odporcu
pracoval v pozícii pekar, len na nočnú zmenu, spolu s navrhovateľom. Spolu s nimi pracoval na nočnúzmenu ešte p. V.. Ženy pracovali cez deň. Uviedol, že navrhovateľ si nikdy nezobral žiaden tovar od
odporcu. Na vrátnici bola vždy hliadka SBS, ktorá ich kontrolovala pri odchode zo zmeny. Nikdy nebol
od SBS a ani od zamestnávateľa upozorňovaný aby si nebral tovar a ani nevedel o tom, že sú záznamy

kamier o odcudzovaní tovaru. U zamestnávateľa pracoval v pozícii pekar, pohyboval sa však po celom
pracovisku.Keďbolivýrobkyupečené,vyložilisanaregál,kdechladli,prípadneichodviezlinachladnutie
do expedície. V expedícii pracovali expedienti, ktorí pripravovali pečivo do debničiek. V prípade, že tam
nebol expedient pripravoval pečivo na expedíciu aj on, prípadne aj navrhovateľ. Cez expedíciu sa dalo
vyjsť von, kde chodil fajčiť.

Svedok R. V. uviedol, že je zamestnaný u odporcu od roku 2010 ako pekar. Chodil na nočné zmeny
spolu s Q. a navrhovateľom. Od čias, kedy bola na pracovisku služba SBS nebolo možné odniesť si z
pracoviska nejaký tovar. V pracovnej dobe si pečivo na okamžité zjedenie zobral každý. Navrhovateľ
mal v práci na jedenie prinesenú vlastnú stravu, ale niekedy si pečivo vzal aj on. Zo strany SBS bol
upozorneným že niekto otočil kamerou, aby nemohla zaznamenávať priestor. Nevedel o tom, kto to

moholurobiť,pričomuviedol,žekamerumohliposunúťajšoféri,ktoríchodilipretovar,prinieslinavysoko
nastavané debničky a týmito posunuli kamery, čo aj sám videl. Bol upozornený členom SBS, pánom
J., aby si dávali pozor, pretože sú informácie o tom, že sa odcudzuje tovar. Nepovedal mu, že to sám
videl zo záznamov kamier. On sám nemal informáciu o tom, že navrhovateľ v dňoch 26.7.2013 a dňa
2.8.2013 odcudzil tovar.

Svedok M. T. uviedol, že u odporcu je od 2009 zamestnaný ako obchodný riaditeľ. Konateľa spoločnosti,
p. H., mu oznámil, že s navrhovateľom bude rozviazaný pracovný pomer, pretože odcudzil nejaké
pekárenské výrobky. Neuviedol aké výrobky mal odcudziť a ani ich počet. Tiež mu uviedol, že je
viac dôvodov na skončenie pracovného pomeru, pretože navrhovateľa mal zlé vzťahy s kolegami na

pracovisku.Svedokuviedol,žebolinformovanýzostranySBSaleajodkonateľaspoločnostiotom,žesa
na pracovisku kradne. Sám osobne nevidel, že by niekto kradol a ani nevidel navrhovateľa ako odcudzil
výrobky. Nevidel ani záznamy kamier, ktoré mali zaznamenať odcudzenie tovaru. S navrhovateľom
dochádzal do kontaktu len výnimočne, pre rozdielnu pracovnú dobu. Nikdy nevidel navrhovateľa v
konfliktnej situácii s ostatnými zamestnancami.

Svedkyňa R. A. uviedla, že u odporcu bola zamestnaná do leta 2013, kedy s ňou odporca skončil
pracovný pomer okamžite, z dôvodu odcudzenia jedného chleba a piatich žemlí. Uviedol jej, že má
záznam kamery, z ktorého to je zrejmé. Neumožnil jej vidieť záznam kamery. S navrhovateľom pracovali
spoločne počas nočných zmien. Nevedela uviesť, či si niekedy navrhovateľ zobral pečivo. Príslušník

SBS jej nikdy nepovedal o záznamoch bezpečnostných kamier. Odporca s ňou nikdy neriešil problém
odcudzovania pekárenských výrobkov.

Z pripojenej Knihy evidencie zásahov a záznamov o zásahu mal súd preukázané, že v kolónke „ Dátum
služby a druh služby“ bolo zaznamenaný dátum 9.8.2013 strážna služba. V kolónke „Presné časové

vymedzenie zásahu, presné miesto a dôvod zásahu“ bolo zaznamenané: Zistené na kamerovom
zázname z 2.8.2013 expedícia výroby. V kolónke „Priezvisko, meno, titul, adresa pobytu... osoby, ktorá
zásah vykonala“ bolo zaznamenané: E. J.. V kolónke „Priezvisko, meno, titul... osoby, proti ktorej bol
zásah vedený“ bolo zaznamenané V. L., V., A.. V kolónke „ Výsledok zásahu s uvedením, či došlo
k zraneniu osoby...“ bolo zaznamenané: „Na kamerovom zázname bolo zistené odcudzenie vecí

pochádzajúcich z výroby v závode ERI expedícia.“

Na pojednávaní konanom dňa 9.9.2014 vykonal súd dokazovanie prehratím záznamu z kamery z CD
nosiča(prílohováobálkač.l.28).Išlootrizáznamy,jedenzáznamzodňa2.8.advazáznamyz26.7.(rok
vyhotovenia nie je na zázname uvedený). Záznam zo dňa 2.8. zachytáva miestnosť - expedíciu, kde sú

regály a naskladané debničky. Regály s pečivom sa nachádzajú medzi vchodovými dverami. V expedícii
je zaznamenaný pohyb muža, pričom má ísť o navrhovateľa, ktorý vychádza von z expedície. Muž je
zachytený z pravej strany, pričom v pravej ruke ( bližšie ku kamere) nič nenesie. Ľavú ruku ( vzdialenejšiu
od kamery) má popri tele, takže nie je zo záznamu vidieť či v nej niečo nesie, alebo ju má prázdnu.
V dvoch ďalších záznamoch zo dňa 26.7. je kamerou zaznamenaný pohyb pracovníkov v expedícii.

Jedným z nich by mal byť, podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporcu, navrhovateľ (navrhovateľ
tvrdenie nepoprel), ktorý presúva regále z pečivom do dverí, o chvíľu regále presunie od dverí a do dverí
posunie ďalšie regále s pečivom.Právny zástupca odporcu k prehraným záznamom uviedol, že na snímke z 2.8.2013 je zrejmé, že
navrhovateľ vošiel do priestorov expedície, pričom o chvíľu z týchto priestorov vynáša von tašku. O
nejaký čas sa vracia naspäť, avšak v rukách už nič nenesie. Z ďalších záznamov je zrejmé, že sa

navrhovateľ zdržiaval v mieste expedície v čase, keď sa tovar nedáva na expedíciu ( cez deň), pričom
tovar sa vyvážal z expedície nadránom, keď je tma.
Navrhovateľ k oboznámeným záznamom z kamery uviedol, že na zmene pracovali traja pekari, pričom
okrem toho, že piekli pečivo, toto pečivo dávali na regáloch chladiť a po vychladnutí ho ukladali do
debničiek. V priestoroch expedície sa preto často zdržiavali. Z priestorov expedície vychádzali von, na

vzduch, pretože v priestoroch pekárne bolo teplo, prípadne vynášali von odpad.

Z knihy príchodov a odchodov za mesiac júl 2013 je zrejmé, že u navrhovateľa nie je v deň 26.7.2013
spísaný žiadny záznam a rovnako aj v mesiaci august 2013 nie je dňa 2.8.2013 spísaný žiadny záznam.

Z Protokolu Inšpektorátu práce Trnava, zo dňa 18.12.2013 mal súd preukázané, že u odporcu bola

vykonaná inšpekcia práce podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a boli zistené viaceré
nedostatky, pričom u navrhovateľa bol zistený nedostatok v evidencii pracovného času za obdobie
máj - august 2013. V čl. III bod 2. je konštatované, že zamestnávateľ bol počas výkonu inšpekcie
práce vyzvaný na predloženie evidencie pracovného času zamestnanca L. V. za obdobie máj 2013 až
august 2013. Zamestnávateľ predložil evidenciu pracovného času za uvedené obdobie, kde je však

evidovaný len celkový počet odpracovaných hodín v jednotlivých dňoch. Zamestnávateľ tým, že nevedie
evidenciu pracovného času zamestnancov vyššie uvedeným spôsobom, porušil povinnosť ustanovenú
§ 99 Zákonníka práce.

Podľa § 68 Zákonníka práce

(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,

keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so
zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej
dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie
ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým

zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a
zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť
pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 38 Zákonníka práce

(1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo
vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené
zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku
práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak

to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
(2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu
zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných
rúk".
(3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku,

zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú
zásielku.(4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo

opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
(5) Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy
uzavretej dňa 31.12.2009. Nástup do zamestnania bol určený dňom 1.1.2010, miesto výkonu
práce bolo dohodnuté na adrese Lesná 4, Holíč. Druh práce bol v pracovnej zmluve dohodnutý na

pozícii pekar. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V pracovnej zmluve bolo medzi
účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu okrem iného dohodnuté, že zamestnanec je povinný podľa
pokynovzamestnávateľavykonávaťpráce podľapracovnejzmluvyosobnevurčenomčaseadodržiavať
pracovnú disciplínu (§47 Zákonníka práce). Odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľom dňa
16.8.2013 okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z

dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že dňa 26.7.2013 a opakovane dňa 2.8.2013
odcudzil tovar zamestnávateľa. Navrhovateľ uplatnil neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde
dňa 15.10.2013, teda v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Rovnako aj odporca dodržal zákonom stanovenú lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru,
ktorá je stanovená lehotou dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol ( § 68 ods. 2 prvá veta Zákonníka
práce).

V zmysle § 70 Zákonníka práce na platné skončenie pracovného pomeru sa vždy vyžaduje písomná
forma, musí v ňom byť uvedený dôvod jeho skončenia a musí byť doručené druhému účastníkovi.

Prvá požiadavka platného skončenia pracovného pomeru bola v danom prípade splnená, keď odporca
vyhotovil jeho verziu v písomnej forme. Dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom
vyhotovení tohto prejavu uvedený tak, aby bolo zrejmé aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť uvedený tak, aby bolo jednoznačné, ktorý z dôvodov uvedených v § 68 Zákonníka

práce bol použitý a zároveň musí byť konkretizovaným správaním zamestnanca tak, aby ho nebolo
možné dodatočne meniť. Odporca splnil hmotnoprávnu podmienku okamžitého skončenia pracovného
pomeru s navrhovateľom, keď ako dôvod jeho skončenia uviedol § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka
práce. Porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom odporca špecifikoval tak, že navrhovateľ dňa
26.7.2013 a opakovane 2.8.2013 opätovne závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a to

svojvoľným odcudzením tovarov zamestnávateľa z priestorov spoločnosti, čo potvrdzujú záznamy z
bezpečnostných kamier. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané navrhovateľovi,
obsahuje presnú špecifikáciu dôvodov pre ktoré odporca s navrhovateľom skončil pracovný pomer
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Posledná požiadavka, ktorá musí byť splnená je
doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru druhému účastníkov. V zmysle § 38Zákonníka

práce o doručovaní písomností zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, musia
byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na
pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť
poštou. V danom prípade mal súd preukázané, že odporca doručoval okamžité skončenie pracovného

pomeru navrhovateľovi na pracovisku, dňa 16.8.2013, pričom navrhovateľ odmietol okamžité skončenie
pracovného pomeru prevziať. O tejto skutočnosti bol spísaný protokol o neprevzatí okamžitého
skončenia pracovného pomeru, čo bolo potvrdené svedkom E. J., pracovníkom SBS. Za takýchtookolností účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali odmietnutím prijatia
písomnosti v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4posledná veta Zákonníka práce.

Z ustanovenia § 74 Zákonníka práce vyplýva, že výpoveď alebo skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatné. V konaní odporca tvrdil, že v ich spoločnosti zamestnanecká rada nie je zriadená, preto
okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vopred prerokované. Toto tvrdenie odporcu navrhovateľ
nespochybnil.

Podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je
zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 233 Zákonníka práce
Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník
(1) Zamestnanecká rada je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa.
(2) Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50
zamestnancov.

(3) U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch
zamestnancov,môžepôsobiťzamestnaneckýdôverník.Právaapovinnostizamestnaneckéhodôverníka
sú rovnaké ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.
(4) Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody
aleboformouudeleniapredchádzajúcehosúhlasupodľatohtozákona,lenakpracovnépodmienkyalebo

podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo
zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.

Podľa § 234 Zákonníka práce
(1) Zamestnávateľ je povinný umožniť uskutočnenie volieb do zamestnaneckej rady, ak o to

zamestnávateľa písomne požiada aspoň 10% zamestnancov. Zamestnanecká rada u zamestnávateľa,
ktorý má
a) od 50 do 100 zamestnancov, má najmenej troch členov,
b) od 101 do 500 zamestnancov, na každých 100 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena,
c) od 501 do 1 000 zamestnancov, má najmenej jedného ďalšieho člena,

d) od 1 001 a viac zamestnancov, na každých 1 000 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena.
(2) Právo voliť členov zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka majú všetci zamestnanci
zamestnávateľa, ak u zamestnávateľa pracujú najmenej tri mesiace.
(3) Právo byť volený za člena zamestnaneckej rady alebo za zamestnaneckého dôverníka má
každý zamestnanec zamestnávateľa starší ako 18 rokov, ktorý je bezúhonný, nie je blízkou osobou

zamestnávateľa a pracuje u zamestnávateľa najmenej tri mesiace.
(4) Člen zamestnaneckej rady je volený priamou voľbou s tajným hlasovaním na základe kandidátnej
listiny, ktorú navrhne najmenej 10% zamestnancov alebo príslušný odborový orgán. Voľby sú platné,
ak sa na hlasovaní zúčastní najmenej 30% všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov
zamestnaneckej rady. Členmi zamestnaneckej rady sa stávajú tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet

hlasov. Počet členov zamestnaneckej rady určí vopred volebný výbor po dohode so zamestnávateľom.
Ak nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnávateľ umožní ďalšie kolo
volieb do troch týždňov. Ak ani po vykonaní opakovanej voľby nebude zvolený potrebný počet členov
zamestnaneckej rady, zamestnanecká rada sa neustanoví. Nové voľby do zamestnaneckej rady sa
uskutočnia až po uplynutí 12 mesiacov od konania opakovanej voľby.

(5) Prvé voľby členov zamestnaneckej rady u zamestnávateľa organizuje volebný výbor zložený
najmenej z troch zamestnancov a najviac zo siedmich zamestnancov, ktorí podpísali žiadosť o
vytvorenie zamestnaneckej rady. Počet členov volebného výboru určí zamestnávateľ v závislosti od
počtu zamestnancov a vnútornej štruktúry zamestnávateľa. Ďalšie voľby organizuje zamestnanecká
rada.

(6) Zamestnanecký dôverník je volený priamou voľbou s tajným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou
zamestnancov prítomných na hlasovaní.
(7) Náklady na úhradu volieb zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka hradí zamestnávateľ.
(8) Volebné obdobie zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka je štvorročné.V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia ( § 233 ods.2, 3 Zákonníka práce) vyplýva, že
zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov a

u zamestnávateľa ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov,
môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Zamestnanecká rada ale aj zamestnanecký dôverník je
orgán, ktorý je volený zamestnancami, pričom zamestnávateľ nie je povinný zriadiť takýto orgán,
ak jeho zriadenie zamestnanci sami neiniciujú. Vzhľadom k tomu, že u zamestnávateľa nebola
zriadená zamestnanecká rada a ani nebol zvolený zamestnanecký dôverník, nebolo možné od odporcu

požadovať splnenie povinnosti prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami
zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce.

Sporným medzi účastníkmi konania bolo, či dôvody skončenia pracovného pomeru uvedené v
okamžitom skončení pracovného pomeru sú opodstatnené a či sa navrhovateľ skutočne dopustil takého
konania, ktorým závažne porušil pracovnú disciplínu.

Právnu kvalifikáciu porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce nevymedzuje. Za porušenie
pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré
zamestnancovi vyplývajú z právnych, z pracovnoprávnych predpisov, z pokynov zamestnávateľa,
z pracovnej zmluvy, či z pracovného poriadku. Zákonník práce taktiež nedefinuje pojem závažné

porušenie pracovnej disciplíny. Naplnenie tejto skutkovej podstaty je preto potrebné posudzovať v
každom prípade individuálne, podľa konkrétnych okolností prípadu. Možno však vyvodiť, že ide o také
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré svojou intenzitou presahuje bežné porušenia disciplíny.

Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal navrhovateľ dopustiť tým, že dňa 26.7.2013 a

opakovane dňa 2.8.2013 odcudzil tovar zamestnávateľa z priestorov spoločnosti. Túto skutočnosť
mali potvrdiť záznamy z bezpečnostných kamier umiestnených v prevádzke spoločnosti. Súd vykonal
dokazovanie prehratím záznamu z CD nosiča, keď mal za to, že takýto dôkaz je spôsobilým dôkazným
prostriedkom, i keď nie je zahrnutý do zoznamu dôkazných prostriedkov ( § 125 O.s.p.), pretože
ustanovenie § 125 O.s.p. obsahuje iba exemplifikatívny výpočet najbežnejšie používaných dôkazných

prostriedkov. Na pojednávaní konanom dňa 9.9.2014 bol oboznámený dôkaz, prehrávka z CD nosiča.
Z uvedenej snímky nebolo žiadnym spôsobom zrejmé či a akým spôsobom mal navrhovateľ odcudziť z
priestorovzamestnávateľatovar.Zozáznamukamerynebolomožnérozoznaťčinavrhovateľniečonesie
a už vôbec nie čo nesie a kam to vynáša. V konaní nemal súd žiadnym spôsobom preukázané aký tovar
mal navrhovateľ z pracoviska odcudziť a ani v akom množstve. Toto tvrdenie odporcu o odcudzení tovaru

navrhovateľom nebolo v konaní preukázané ani svedeckými výpoveďami. Z Knihy evidencie zásahov a
záznamov o zásahu spoločnosti OMOS, s.r.o., ktorá zabezpečuje bezpečnostnú službu u odporcu bolo
preukázané, že v tejto knihe je zaznamenané: „ Na kamerovom zázname bolo zistené odcudzenie vecí
pochádzajúcich z výroby v závode ERI na expedícii“. Malo ísť o záznam zaznamenaný kamerou dňa
2.8.2013. Z tohto zápisu taktiež vôbec nie je zrejmé aké veci sa mali odcudziť, v akom množstve a kto ich

odcudzil. V konaní bolo otázne, či navrhovateľ bol v dňoch 26.7.2013 a 2.8.2013 vôbec v zamestnaní,
pretože v predložených listinných dôkazoch z knihy príchodov a odchodov za mesiac júl a august 2013
( č.l. 172,173) uvedené dni vôbec neboli zaznamenané a v evidencii pracovného času u navrhovateľa
za mesiac máj - august 2013 boli Inšpektorátom práce Trnava zistené nedostatky.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam prejednávaného prípadu, súd po dôkladnom zvážení
dospel k záveru, že odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer neplatne, nakoľko nepreukázal
tvrdené skutočnosti o závažnom porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom a preto návrhu v časti o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovaťoznačenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)